1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. p. K. zo dňa
ust. § 122 zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení právoplatným rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku, vydaným s účinnosťou od 1.1.1987 so započítaním zvýhodnenej služobnej doby výkonu funkcií vojaka z povolania. V zmysle ust. § 143d zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 1.1.2007), ak suma starobného dôchodku profesionálneho vojaka priznaného
predpisov účinných do 31.12.2003, ktorý sa
4 tohto zákona a § 91 ods. 1 a § 92 ods. 2 zák. č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov považuje za výsluhový dôchodok, bola obmedzená najvyššou výmerou, výsluhový dôchodok sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31.12.2006 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia. Súd ďalej uviedol, že žalobca mal priznaný starobný dôchodok so zhodnotením 49 ukončených rokov trvania služobného pomeru zhodnotených na nárok na uvedený dôchodok a jeho výšku vrátane započítania zvýhodnenej doby k 31.12.1986. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca nemal v konaní úspech. Rozsudok krajského súdu napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu a považoval jeho rozhodnutie za nezákonné, nespravodlivé a neodôvodnené. Uviedol, že v odôvodnení rozsudku na strane 1, riadok 16-18 sa uvádza nepravdivá skutočnosť, že s výpočtom starobného dôchodku bol spokojný. Tvrdil, že jeho nárok na starobný dôchodok bol nesprávne posúdený s ohľadom na dobu zvýhodnenej služby v 1 pracovnej kategórii v počte 24 rokov a 4 mesiacov. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
ust. § 246c OSP v spojení s ust. § 10 ods. 2 zákona preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 3 OSP a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoby tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom 3 7Sžso/23/2011 správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Odvolací súd z pripojeného súdneho a administratívneho spisu zistil, že žalobca v dobe od 1.10.1950 do 31.12.1986 vykonával vojenskú službu a ku dňu skončenia služobného pomeru mal skutočne ukončených 36 rokov a 3 mesiace vojenskej služby. V rámci výkonu vojenských funkcií špeciálnej povahy počas výkonu služobného pomeru vojaka z povolania mu bola evidovaná doba zvýhodnenej služby v I. pracovnej kategórii v trvaní 24 rokov a 4 mesiace. V spojitosti s ust. § 120 ods. 2 zák. č. 121/1975 Zb. a vykonávacími predpismi pre zápočet doby výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia bola žalobcovi na zhodnotenie nároku a výšky dávky sociálneho zabezpečenia – starobného dôchodku - započítaná zvýhodnená služobná doba vojak z povolania v I. kategórii v trvaní celkom 10 rokov a 11 mesiacov. Pre výmeru dôchodku mu bola celkovo zhodnotená doba 49 ukončených rokov. Právoplatným rozhodnutím Krajskej správy K. č. 262520/2 z 20.2.1987 bol žalobcovi
ust. § 122 zák. č. 121/1975 Zb. (pozn. žalobca splnil podmienky nároku na plný starobný dôchodok) priznaný starobný dôchodok zo zamestnaní I. pracovnej kategórie funkcií obmedzený najvyššou výmerou za zákona v sume 2 718 Kčs mesačne, s účinnosťou od 1.1.1987. V nasledujúcom období bol starobný dôchodok žalobcu zvyšovaný v súlade so schválenými zákonnými úpravami.
ust. § 91 zák. č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa starobné dôchodky z I. a II. kategórie funkcií, na ktoré vznikol nárok
doterajšieho predpisu a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, považujú za výsluhové dôchodky
tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, a zvyšujú sa od tohto dňa o 12%. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia B. priznal žalobcovi výsluhový dôchodok miesto starobného dôchodku s účinnosťou od 1.5.1998. 4 7Sžso/23/2011 Po prijatí zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol žalobcovi rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia B.
13 tohto zákona priznaný výsluhový dôchodok
tohto zákona.
13 zák. č. 328/2002 Z.z. výsluhové dôchodky priznané a vyplácané
2 a 3, § 91, § 92 ods. 2 a § 94 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky
tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 10 %. Starobný dôchodok a neskôr výsluhový dôchodok mu bol
platných právnych predpisov priebežne vydanými rozhodnutiami upravovaný a zvyšovaný až do sumy 17 987 Sk mesačne k 30.10.2007.
ust. § 1 ods. 3 zák. č. 508/2007 Z.z. o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2007 (ďalej len „zák. č. 508/2007 Z.z.“) mu bol zvýšený výsluhový dôchodok od 1.12.2007 na sumu 18 100 Sk mesačne.
3 zák. č. 508/2007 Z.z. výsluhové dôchodky vojakov, ktoré neprevyšujú sumu 18 100 Sk mesačne, sa zvyšujú za každý rok trvania služobného pomeru zhodnoteného na nárok na takýto dôchodok a jeho výšku o a) 0,15%, ak boli priznané
predpisov účinných pred 1. májom 1998, b) 0,1%, ak boli priznané
predpisov účinných od
3 zák. č. 508/2007 Z.z. zvýšenie výsluhových dôchodkov
odseku 3 patrí najviac v sume, ktorá spolu s výsluhovým dôchodkom neprevýši sumu 18 100 Sk.
1 zák. č. 508/2007 Z.z základom na zvýšenie výsluhových dôchodkov
a vdoveckých výsluhových dôchodkov
novembru 2007.
č. 508/2007 Z.z dôchodky sa zvyšujú od splátky dôchodku splatnej po
ktorého v čase, keď odchádzal do výsluhového starobného dôchodku 1.1.1987 nemal dôvod byť nespokojný s výkazom dôb zamestnania. Odvolací súd pripomína, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku
zák. č. 121/1995 Zb., ktorý sa považuje pre účely jeho zvyšovania za výsluhový dôchodku v zmysle následných právnych úprav, čo však nezakladá dôvod na priznanie výsluhového dôchodku
zmienených neskorších predpisov. Vzhľadom na námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a vecne správny rozsudok krajského súdu
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd
ods.1 v spojení s § 250k ods.1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný nárok na náhradu trov konania nemá. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu 6 7Sžso/23/2011 Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.