Obsah (6)

§ 10§ 429§ 240§ 57§ 447§ 262

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/179/2019 Identifikačné číslo spisu: 7119200561 Dátum vydania rozhodnutia: 27.08.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 10ods.

2 písm. e/ zákona č. 140/1984 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodení od platenia súdnych poplatkov, bez splnenia podmienok uvedených v § 138 ods. 1 O.s.p. nezbavuje súd možnosti uložiť im povinnosť zálohu na znalecké dokazovanie.

1. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal
2. marca 2016 žalobca 1/ (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie nemajúce náležitosti.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)] predtým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 C.s.p.) a či sú splnené podmienky

§ 429C.s.p.

1. Dňa
2. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Najvyšší súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
3. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (

ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už

tohto zákona. Keďže však dovolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016 a lehota na podanie dovolania začala plynúť ešte pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, splnenie podmienky včasného podania dovolania bolo potrebné v záujme zachovania zásady právnej istoty posúdiť

právneho stavu platného a účinného v čase začatia plynutia lehoty na podanie dovolania, t. j.

príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C.s.p.). 6.

§ 240ods.

1 O.s.p. účastník mohol podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynula táto lehota od doručenia opravného uznesenia. 7.

§ 240ods.

2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nebolo možné odpustiť. Lehota bola však zachovaná, ak sa dovolanie podalo v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde. 8.

§ 57ods.

2 O.s.p. platilo, že lehoty určené

týždňov, mesiacov alebo rokov končili sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhodoval s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci nebolo, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadol na sobotu, nedeľu alebo sviatok, bol posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 9.

§ 57ods.

3 O.s.p. lehota bola zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobil úkon na súde alebo podanie odovzdalo orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť.

1. V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t. j. uznesenie Krajského súdu v Košiciach z
2. februára 1997 sp. zn. 19 Co 188/1996, nadobudlo právoplatnosť
3. mája
4. Uvedeným dňom začala plynúť jednomesačná lehota stanovená zákonom na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a uplynula dňa
5. júna 1997, ktorý pripadol na nedeľu, a preto s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 O.s.p. posledným dňom lehoty na podanie dovolania bol najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok
6. júna
7. Dovolanie žalobcu 1/ však bolo doručené dovolaciemu súdu až
8. marca 2016, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej jednomesačnej lehoty.
9. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd ďalej uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá C.s.p.).

§ 429ods.

2 C.s.p. povinnosť

odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany

druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolací súd poznamenáva, že obdobné ustanovenie mala aj právna úprava účinná do

1. júna 2016 (viď § 241 ods. 1 O.s.p.).
2. Vzhľadom k tomu, že v danej veci dovolateľ nepreukázal požadované právnické vzdelanie a k podanému dovolaniu nepriložil ani plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní, súd prvej inštancie uznesením zo
3. januára 2019 č. k. 13 C 1323/1988-258 (doručeným dovolateľovi do vlastných rúk
4. januára 2019) a uznesením z
5. júna 2019 č. k. 13 C 1323/1988-270 (doručeným dovolateľovi do vlastných rúk
6. júna 2019) vyzval dovolateľa na odstránenie vád podania, poučil ho o nutnosti zastúpenia v dovolacom konaní advokátom a o následku neodstránenia nedostatku povinného zastúpenia advokátom, a zároveň dovolateľa poučil v zmysle § 160 ods. 2 C.s.p. o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Žalobca 1/ bol nečinný a v lehotách určených súdom vady dovolania, na odstránenie ktorých bol vyzvaný súdom prvej inštancie, neodstránil.
7. I napriek náležitému poučeniu zo strany okresného súdu je z obsahu spisu zrejmé, že dovolateľ nepreukázal zastúpenie advokátom v dovolacom konaní a ani nepreukázal zodpovedajúce právnické vzdelanie (§ 429 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 468 C.s.p.).
8. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 429 ods. 1 C.s.p., pričom nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu 1/

§ 447písm.

e/ C.s.p. pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania a

§ 447písm.

a/ C.s.p. ako oneskorene podané, bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

1. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní žalobcovi 2/ a žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov dovolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. by mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade boli žalobca 2/ a žalovaná v dovolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili a

obsahu spisu im ani žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli. 17. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a

obsahu spisu jej v dovolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). 18. Dovolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobcu 2/ a žalovanej rozhodol

fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej

obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr

§ 262C.s.p.

v spojení s § 453 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018, R 72/2018). 19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.