1 Občianskeho zákonníka, vznik zmenu, alebo zánik práva, či povinnosti sa môţu viazať na splnenie podmienky. Na nemoţnú podmienku, na ktorú je zánik práva, alebo povinnosti viazaný sa neprihliada.
2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré uţ nastali, pominú.
ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňaţovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výţivné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. X. tak vznikla pohľadávka
3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení po vyhlásení konkurzu ako budúca pohľadávka, ktorá sa prihlasuje ako podmienená a je priamo zo zákona vylúčená ako pohľadávka proti podstate. Preto X. bola povinná plniť z garančného poistenia z dôvodu neplnenia záväzkov zo strany zamestnávateľa voči zamestnancom, a preto sa
názoru súdu prvého stupňa jedná o plnenie záväzku poisťovňou za úpadcu. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, ţe plnenie dávok garančného poistenia nie je uvedené ako pohľadávka proti podstate v ustanovení § 87 ods. 1 a 2 ZKR súd dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 100 ZKR. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
p. potvrdil. Predmetom sporu je určenie, či pohľadávky uplatnené pôvodným ţalobcom u správcu konkurznej podstaty sú pohľadávkami proti podstate. Prihlásené pohľadávky predstavujú vyplatené dávky z garančného poistenia pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojenie nároku zamestnancov.
b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov patrí do sociálneho poistenia aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca.
ustanovenia § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a/ (fyzická osoba v pracovnom pomere) má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôţe uspokojiť nároky tohto zamestnanca.
1 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku garančného poistenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním ţiadosti o priznanie alebo vyplatenie dávky.
3 zákona o sociálnom poistení dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 30 dní od doručenia ţiadosti o priznanie tejto dávky.
3 zákona o sociálnom poistení po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlţníkom X. a X. sa stáva veriteľom dlţníka. Pohľadávky proti podstate sú definované vecne a časovo v § 87 ZoKR. Medzi pohľadávky proti podstate patria v 1. rade všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ale len pokiaľ vznikli v súvislosti so správou a speňaţovaním toho majetku, ktorý podlieha konkurzu. Ďalej
KR medzi pohľadávky proti podstate patria aj iné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, avšak sú určené taxatívnym výpočtom na vecnom princípe. ZoKR sem zaraďuje dane poplatky, clá poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Medzi pohľadávky proti podstate zaraďuje ZoKR výţivné na maloleté deti bez ohľadu na to, kedy pohľadávka vznikla, odmenu správcu (táto môţe vzniknúť len po vyhlásení konkurzu) ako aj ostatné pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate prehlasuje zákon. Osobitným druhom pohľadávok proti podstate sú pohľadávky, 5Obdo/2/2010 4 ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku, alebo časti podniku. ZOKR v § 87 ods. 1 veta in fine výslovne prehlasuje, ţe pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Je nesporné, ţe pôvodný ţalobca vyplatil dávky garančného poistenia aţ po vyhlásení konkurzu a
3 zákona o sociálnom poistení vyplatením dávky garančného poistenia sa stal veriteľom úpadcu (dlţníka). Táto pohľadávka nesporne vznikla veriteľovi aţ po vyhlásení konkurzu. I napriek tomu, ţe pohľadávka ţalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu, netýka sa správy a ani speňaţovania majetku, ktorý podlieha konkurzu. Rovnako nepatrí medzi pohľadávky proti podstate, ktoré sú uvedené taxatívnom výpočte v § 87 ods. 1 a 2 ZOKR a nejde ani o ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo z dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ide o osobitnú pohľadávku, ktorá vznikla veriteľovi na základe plnenia dávok z garančného poistenia
zákona o sociálnom poistení. Mzda, alebo plat zamestnanca, ako aj ďalšie nároky zamestnancov z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru, sú pohľadávkou proti podstate vtedy, ak by si takúto pohľadávku uplatňoval zamestnanec, ktorému pohľadávka vznikla z pracovnej zmluvy, alebo z dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Pohľadávku ţalobcu z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia ZOKR neprehlasuje (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v zákone č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktorý explicitne prehlasuje peňaţnú náhradu vyplatenú zamestnancom garančného fondu za pohľadávku proti podstate v § 31 ods. 6 písm. i/ tohto zákona) ani v inom ustanovení za pohľadávku proti podstate. Z týchto dôvodov nie je moţné uvedenú povaţovať za pohľadávku proti podstate. Okresný súd v Banskej Bystrici správne povaţoval túto pohľadávku za budúcu pohľadávku, ktorá sa prihlasuje v zmysle § 28 ods. 4 ZOKR ako podmienená pohľadávka. Budúce pohľadávky nie sú podmienenými pohľadávkami, tak ako to upravuje § 36 Občianskeho zákonníka. Podmienené právne úkony v zmysle § 36 Občianskeho zákonníka sú také, v ktorých vznik, zmena, alebo zánik práva (povinnosti je viazaný na podmienku) ZoKR počíta len s pohľadávkami, ktoré vzniknú z právnych úkonov, v ktorých je dohodnutá odkladacia podmienka a nie podmienka rozväzovacia, pretoţe
KR výťaţok zo speňaţenia majetku podliehajúcemu konkurzu, určený
rozvrhu 5Obdo/2/2010 5 na uspokojenie podmienenej pohľadávky správca, vydá veriteľovi aţ keď pohľadávka vznikne. Ak podmienená pohľadávka nevznikne ani do konečného rozvrhu výťaţku, v konkurze sa na podmienenú pohľadávku uţ neprihliada. Pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu nie sú podmienenými pohľadávkami, pretoţe vznik uplatnených pohľadávok nie je viazaný na odkladaciu podmienku, ktorá by bola dohodnutá v právnom úkone, z ktorého pohľadávka vzniká (v hmotnoprávnom úkone). V skutočnosti ide o budúce pohľadávky, tak ako to predpokladá § 28 ods. 4 ZoKR, teda o pohľadávky, ktoré môţu, ale nemusia v budúcnosti vzniknúť (v posudzovanom prípade najskôr po vyhlásení konkurzu), ak nastane určitá právna skutočnosť (napríklad vyplatenie dávky). Táto právna skutočnosť nie je však zmluvným dojednaním v právnom úkone od ktorej by závisel vznik práva (zánik) tak ako to upravuje § 36 Občianskeho zákonníka. Nejde o pohľadávky z právnych úkonov, v ktorých by bola dohodnutá zmluvnými stranami podmienka, ale o budúce pohľadávky, ktoré sú vymedzené v § 28 ods. 4 ZoKR sa však prihlasujú ako podmienené pohľadávky. Ţalobca oprávnene tvrdil, ţe nie je v právnej pozícii ručiteľa, alebo spoludlţníka a ani záloţcu úpadcu. Právne vzťahy ručenie, záloţného práva ako aj pristúpenia k záväzku a prevzatie záväzku upravuje vo svojich ustanoveniach Občiansky zákonník. Plnenie dávky garančného poistenia
osobitného zákona nemoţno subsumovať pod ţiaden z uvedených inštitútov záväzkového práva v súkromnej regulácii vykonanej Občianskym zákonníkom. Pohľadávka z titulu dávok garančného poistenia, je pohľadávka, ktorá vznikla na základe predpisu, ktorý patrí do verejného práva. Pre účely uplatňovania pohľadávok v konkurznom konaní sa musí pohľadávka veriteľa posudzovať ako pohľadávka, ktorá bola vyvolaná tým, ţe ţalobca plnil za úpadcu. Otázku, či ide o pohľadávku proti podstate povaţoval odvolací súd za otázku zásadného právneho významu a preto pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. Ide o precedens, v ktorom sa rieši moţnosť a spôsob uplatňovania pohľadávok X.. Pokiaľ by nešlo o pohľadávku proti podstate a ani o budúcu pohľadávku, znamenalo by to prakticky, ţe veriteľovi by sa odmietla moţnosť uplatniť pohľadávku na súde, čo by znamenalo denegatioinsitiae. 5Obdo/2/2010 6 Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Jeho prípustnosť odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. s tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol, aby dovolací súd
p. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zmenil tak, ţe určí, ţe pohľadávky ţalobcu vo výške 29 822,14 Eur (898 422,-- Sk) a vo výške 457,87 Eur (13 794,-- Sk) uplatnené dňa
názoru ţalobcu ide jednoznačne o pohľadávky proti podstate a nie o budúce pohľadávky v zmysle ustanovenia § 28 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z časového hľadiska ide o pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu, s čím sa zhodoval aj právny názor vyslovený v rozsudku. Ţalobca má za to, ţe z vecného hľadiska ide o pohľadávky, ktoré v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zaraďujeme medzi ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru a preto nesúhlasí s právnym názorom súdov. Zásadne sa nestotoţňuje s právnym názorom súdu, ktorý ako argument pre nedefinovanie pohľadávky proti podstate vzniknutej výplatou z garančného fondu povaţuje fakt, ţe ustanovenie § 87 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, taxatívne ustanovuje, ktoré pohľadávky môţu byť povaţované za pohľadávky proti podstate.
ustanovenia § 87 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňaţovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výţivné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky o ktorých to ustanovuje zákonov.
ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky proti podstate sú tie pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu a pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach 5Obdo/2/2010 7 uzatvorených mimo pracovného pomeru. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia pouţitím jazykového, logického a systematického výkladu jednoznačne vyplýva, ţe nakoľko je v ustanovení § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pouţité „ako“ (ako dane, poplatky, ...) nie sú pohľadávky proti podstate uvedené taxatívne, ale len demonštratívne. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii teda pouţitím slovného spojenia „ako“ automaticky nevylúčil moţnosť povaţovať aj iné pohľadávky za pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a teda je moţné sem zaradiť aj pohľadávky X., a. s. vzniknuté z titulu výplaty dávok garančného poistenia. Odvolací súd sa čiastočne stotoţnil s argumentáciou ţalobcu, ţe v prípade pohľadávok z titulu dávok z garančného poistenia nejde o poistené pohľadávky, tak ako ich upravuje § 36 Občianskeho zákonníka, ale tieto pohľadávky jednoznačne subsumoval pod § 28 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako budúce pohľadávky.
názoru ţalobcu však výkladom uvedeného ustanovenia, či uţ pouţitím jazykového, logického alebo systematického výkladu, nie je moţné uvedené pohľadávky tu zaradiť. Ak by X. mala povinnosť prihlásiť uvedené pohľadávky ako podmienené (budúce) v rámci stanovenej lehoty 45 dní, nemá zákonom garantovanú moţnosť určiť výšku pohľadávky, ani okruh osôb, ako aj nemá moţnosť účtovne ich preukázať a preto takýto postup vopred určuje, ţe kaţdá pohľadávka bude musieť byť popretá. Z hľadiska procesu prihlasovania pohľadávok do konkurzu v rámci 45-dňovej lehoty určenej zákonom o konkurze a reštrukturalizácii je pre X. prakticky nemoţné prihlásiť takúto pohľadávku bez presnej špecifikácie, s určením splatnosti, výšky a potvrdenia o jej evidencii v účtovníctve, kde pri absencii uvedených údajov vyţadovaných zákonom o konkurze a reštrukturalizácii je pohľadávka X. popretá, čím fakticky dochádza k popretiu práva X. (a jej právneho nástupcu), aby jeho pohľadávka bola uznaná. Nesprávne právne posúdenie ţalobca vidí tieţ v tom, ţe v prípade výplaty dávok zo strany X. ide o plnenie záväzkov namiesto úpadcu. V uvedenom prípade ide o plnenie, ktorého právny dôvod je v sociálnom poistení určený priamo zákonom o sociálnom poistení a teda vyplýva priamo zo zákona. Pričom plnenie poskytované zamestnancom úpadcu zo strany X. nie je porovnateľné k plneniu ručiteľa, spoludlţníka, prípadne záloţcu. Plnenie dávok garančného poistenia t. z. jeho výplata zamestnancom neprichádza nikdy do úvahy z pozície úpadcu. Úpadca ako zamestnávateľ nikdy nie je ani nebude platiteľom dávok z garančného poistenia svojim zamestnancom. Úpadca môţe svojim zamestnancom vyplácať 5Obdo/2/2010 8 jedine mzdu a iné pracovnoprávne nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych predpisov a nikdy nebude svojim zamestnancom vyplácať dávky z garančného poistenia. Jedine X. je zmocnená priamo zákonom k výplate dávok z garančného poistenia, avšak nie namiesto úpadcu. Pohľadávka ţalobcu vznikla priamo na základe predpisov verejného práva a preto nie je moţné ju stotoţňovať alebo zamietať s plnením záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov, teda s normami súkromného práva. X. ako aj jej právny nástupca X., a. s. si uplatňuje toto plnenie ako pohľadávku voči úpadcovi v konkurznom konaní
ustanovenia § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutia prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu, sú vecne správne. Nestotoţňuje sa s právnym názorom ţalobcu ohľadne ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR, ţe nejde o taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate. Slovné spojenie „ako“ v prvej vete odseku § 87 ZKR je
názoru ţalovaného alternatívou slovného spojenia „a to“ teda neznamená
názoru ţalovaného rovnako ako
názoru prvostupňového a druhostupňového súdu, príkladný výpočet, ale taxatívny výpočet. Teda len tie pohľadávky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 87 ods. 1 a 2 ZKR, alebo v iných ustanoveniach ZKR, je moţné povaţovať za pohľadávky proti podstate. Iné pohľadávky nevymenované v ustanovení § 87 ods. 1 a 2 ZKR alebo v iných ustanoveniach ZKR nie je moţné povaţovať za pohľadávky proti podstate a to ani v prípade, ak dôjde k ich vzniku po vyhlásení konkurzu. Dovolateľ uvádza, ţe v prípade výplaty dávok zo X., nejde o plnenie záväzkov namiesto úpadcu. Garančné poistenie ako jeden z druhou sociálneho poistenia, je poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktoré poistenie má zabezpečiť náhradu mzdových nárokov zamestnancov úpadcu v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
znenia § 148 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplatením dávok garančného poistenia sa zamestnávateľ (úpadca) stáva dlţníkom X. a X. sa stáva veriteľom dlţníka. Je nepochybné, ţe ţalobcovi podaním ţiadosti zamestnancov úpadcu o výplatu dávok z garančného fondu vznikla povinnosť namiesto úpadcu ako platobne neschopného zamestnávateľa vyplatiť zamestnancom úpadcu náhradu mzdových nárokov. V danom prípade sa preto jedná o budúcu pohľadávku (§ 28 ods. 4 ZKR) vzniknutú po vyhlásení konkurzu, ktorá vznikla ţalobcovi z dôvodu plnenia náhrady mzdových nárokov zamestnancov úpadcu namiesto platobne neschopného úpadcu právnym predchodcom ţalobcu t. j. plnenia záväzku namiesto úpadcu. 5Obdo/2/2010 9 X. na základe výkazov disponuje všetkými rozhodujúcimi údajmi, ktoré sú potrebné pre plnenie dávky z garančného fondu a pre prihlásenie pohľadávky v rámci konkurzného konania bez ohľadu na to, či boli doručené vyplnené tlačivá pre poskytnutie dávky garančného poistenia v zmysle ustanovenia § 234 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Namieste je tieţ otázka, či suma vyplatených dávok garančného poistenia, je skutočne pohľadávkou, ktorú si môţe vôbec X. prihlásiť v rámci konkurzného konania a to z dôvodu, ţe
ustanovenia § 128 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamestnávateľ platí poistné na garančné poistenie. Zamestnávatelia, ktorí sú povinní garančne poistení, vytvárajú z poistného na garančné poistenie, na základe princípu solidarity balík finančných prostriedkov, ktoré X. následne v prípade platobnej neschopnosti niektorého z týchto zamestnávateľov, pouţije na výplatu dávok garančného poistenia. To znamená, ţe výplatu dávok garančného poistenia X. pouţije vlastné naakumulované finančné prostriedky zamestnávateľov. Ţalovaný je tieţ toho názoru, ţe pohľadávka na vyplatenej dávky garančného poistenia, nie je
ustanovenia § 149 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov postupiteľná. Zmluva o postúpení pohľadávok č. P- X. zo dňa 7. 5. 2008 je
názoru ţalovaného absolútne neplatným právnym úkonom a ţalobca X., a. s. nie je aktívne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Ţalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, v ktorom odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
1 O. s. p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 5Obdo/2/2010 10 V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak po a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, po c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
1 O. s. p. je dovolanie tieţ prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zamenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Napokon v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právoplatnej stránke zásadného významu. Dovolanie je v danej veci prípustné
3 O. s. p., preto, ţe jeho prípustnosť vyslovil vo svojom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd, ktorý zároveň vymedzil v dôvodoch rozhodnutia otázku,
neho po právnej stránke zásadného významu. Vzhľadom na odvolacím súdom vymedzený rámec právnej otázky, bol dovolateľ oprávnený jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to právne len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd dovolanie pripustil. Na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený; na ich riešenie nie je ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O. s. p.). Vzhľadom na to, sa dovolací súd v predmetnom dovolacom konaní nemohol zaoberať skutkovými otázkami, ale ani tými právnymi otázkami, na ktoré nebola odvolacím súdom vyslovená prípustnosť dovolania. 5Obdo/2/2010 11 Odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie za účelom posúdenia otázky zásadného právneho významu, za ktorú povaţoval otázku, či pohľadávka X. – dávka garančného poistenia upravená zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zmien a doplnkov, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov. Odvolací súd sám uvedenú otázku vyriešil tak, ţe i napriek tomu, ţe pohľadávka ţalobcu vznikla po vyhlásení konkurzu, nejde o pohľadávku proti podstate. Netýka sa správy a ani speňaţenia majetku, ktorý podlieha konkurzu, rovnako nepatrí medzi pohľadávky proti podstate, ktoré sú uvedené v taxatívnom výpočte v § 87 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a nejde ani o ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo z dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ide o osobitnú pohľadávku, ktorá vznikla veriteľovi na základe plnenia dávok garančného poistenia
zákona o sociálnom poistení. Pohľadávku ţalobcu z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia zákon o konkurze a reštrukturalizácii neprehlasuje ani v inom ustanovení za pohľadávku proti podstate. Preto uvedenú pohľadávku nepovaţoval za pohľadávku proti podstate. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe so zreteľom na medze dovolacieho prieskumu v danom prípade nepreskúmaval a nemohol preskúmať správnosť skutkových záverov odvolacieho súdu ani opodstatnenosť námietok ţalobcu i ţalovaného skutkovej povahy, keďţe platná právna úprava umoţňovala dovolaciemu súdu v dovolacom konaní riešiť len právnu otázku so zreteľom na zásadný právny význam, v ktorej bola vyslovená prípustnosť dovolania, dovolací súd neposudzoval ani správnosť právnych záverov súdov o iných právnych otázkach neţ otázky na riešenie, ktorej odvolací súd pripustil dovolanie. Vzhľadom na uvedené dovolací súd neposudzoval ani otázku aktívnej legitimácie ţalobcu, platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi X. a X., a. s., B., správnosť postupu pri prihlasovaní pohľadávky, dôvodnosť, či nedôvodnosť samotnej pohľadávky.
ustanovenia § 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu patrí do sociálneho poistenia aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na upokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. 5Obdo/2/2010 12 Platobná neschopnosť zamestnávateľa je definovaná v ustanovení § 12 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zmien a doplnkov (znenie zákona, ktorý bol účinný ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu) je zamestnávateľ platobne neschopný, ak súd rozhodol o vyhlásení konkurzu, alebo zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Za deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň vydania uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu, alebo deň vydania uznesenia súdu, ktorým súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Ako to vyplýva z § 18 zákon o sociálnom poistení povinne garančne poistený je zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 1 písm. a/ a d/ a v § 7 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
3 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a/ a d/ a v § 4 ods. 2 po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podmienky nároku na dávku garančného poistenia sú upravené v § 102 zákona o sociálnom poistení a výška dávky garančného poistenia je upravená v § 103 zákona o sociálnom poistení.
ustanovenia § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlţníkom X. a X. sa stáva veriteľom dlţníka.
ustanovenia § 87 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňaţovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výţivné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Pohľadávky proti podstate sú tieţ pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu, alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa povaţujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku (§ 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Je potrebné uviesť, ţe pri riešení dovolacej otázky Najvyšší súd má na zreteli, ţe pri svojej rozhodovacej činnosti interpretuje právne predpisy z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri 5Obdo/2/2010 13 riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, ţe prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Výkladom (interpretáciou) práva rozumieme zisťovanie a objasňovanie zmyslu a obsahu právnych noriem za účelom ich pochopenia a správneho a jednotného praktického pouţívania. Pochopenie určitého právneho textu predpokladá pochopenie jeho jednotlivých častí, teda pochopenie jednotlivých slov, či viet. Na druhej strane však význam týchto častí závisí od kontextu, v ktorom sa nachádzajú. Moţno ich teda správne pochopiť len pochopením celého textu. Metódy výkladu sú spôsoby myšlienkového postupu, pomocou ktorých sa objasňuje obsah a význam interpretovaného textu, predovšetkým právnych noriem. V právnej teórii sa postupne vyšpecifikovali ako všeobecne uznávané najmä tieto metódy výkladu: jazykový výklad, logický výklad, systematický výklad, historický výklad, teologický výklad. Pri vyuţití gramatického výkladu ustanovenia § 87 ods. 1 a 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa odvolací súd nestotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ktorý povaţuje za taxatívne vymedzenie pohľadávok proti podstate. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 87 výslovne označuje, ţe pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňaţovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výţivné pre maloleté deti, odmena správcu, ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon (napr. § 21 ods. 3), dane, clá, poplatky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy, alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. V ustanovení § 87 ods. 2 zákone o konkurze a reštrukturalizácii však nie je konečný výpočet pohľadávok, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, keďţe po texte „pohľadávky proti podstate sú tieţ pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje spojka „ako“ a táto v konkrétnom prípade vyjadruje vzťah medzi vetnými členmi, konkrétne vzťah medzi „pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá atď., teda príkladmo uvádza, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate, ktoré môţu vzniknúť po vyhlásení konkurzu. Odvolací súd je toho názoru, ţe pohľadávky, ktoré sú v § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii uvedené za spojkou „ako“ sú len demonštratívne vymedzené a zákon o konkurze a reštrukturalizácii pouţitím slovného spojenia „ako“ 5Obdo/2/2010 14 nevylúčil moţnosť povaţovať aj iné pohľadávky za pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Keďţe pohľadávka X. vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, pouţitím jazykového výkladu odvolací súd má za to, ţe predmetnú pohľadávku moţno povaţovať za pohľadávku proti podstate. Aj logickým výkladom, pri ktorom sa zmysel právnej normy zisťuje pomocou pravidiel formálnej logiky, ak vychádzame z logickej zásady, ţe nemôţe súčasne platiť určité tvrdenie aj jeho opak, môţeme dospieť k záveru, ţe predmetná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate. Pri pouţití historického výkladu treba uviesť, ţe právny predpis vzniká v určitej historicky danej spoločenskej situácii, ktorá podmieňuje jeho vznik a určuje jeho obsah. Účel, cieľ, ktorý zákonodarca sledoval vydaním právnej úpravy a tým lepšie pochopenie úmyslu zákonodarcu, pomôţu zistiť najmä úvodné všeobecné ustanovenia zákona, dôvodová správa, prípadne iné materiály súvisiace so vznikom právneho predpisu. Doplňujúce informácie môţu poskytnúť aj zmapovanie odbornej literatúry a periodickej tlače z obdobia prípravy, či schvaľovania právneho predpisu. V rámci historického výkladu má význam aj metóda porovnávania neskoršej právnej úpravy so skoršou právnou úpravou. Predchádzajúca právna úprava v zákone č. 328/1990 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov v § 31 ods. 6 písm. i/ uvádza aj peňaţné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu. V tomto písmene uvádza i ďalšie pohľadávky, ktoré sú tieţ uvedené v § 87 ods. 2 ako zákon o konkurze a reštrukturalizácii daňové pohľadávky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, príspevky na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu. V návrhu zákona z 9. marca 2010, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý bol po schválení Národnou radou Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej republiky vrátený na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v § 87, v § 87a. „Pohľadávky proti všeobecnej podstate“, sú pri pohľadávkach, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie uvedené aj vyplatené dávky garančného poistenia, tieţ príspevky na starobné dôchodkové sporenie a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. V dôvodovej správe k návrhu novely zákona č. 7/2005 Z. z. k § 87a aţ § 87c sa uvádza, ţe v týchto ustanoveniach sa definujú pohľadávky proti všeobecnej podstate a poradie ich 5Obdo/2/2010 15 uspokojovania v prípade, ţe nie je moţnosť uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej podstate v tom istom poradí v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. V § 87b sa definujú pohľadávky proti oddelenej podstate a poradie ich uspokojovania z dôvodov právnej istoty zabezpečeného veriteľa, ako aj správcu, za pohľadávky proti oddelenej podstate sa povaţujú len náklady speňaţenia, rozvrhu a odmena správcu a z ostatných nákladov súvisiacich so správou konkurznej podstaty, najmä tie ktoré boli schválené príslušným orgánom t. j. zabezpečeným veriteľom. V § 87c sa upravuje spôsob uplatňovania pohľadávok proti podstate, tieto sa uplatňujú u správcu, ktorý je povinný na poţiadanie bez zbytočného odkladu veriteľovi pohľadávky proti podstate písomne oznámiť, či ju uznáva v akej výške a poradí. Aj z hľadiska historických súvislostí vzniku danej právnej normy, z hľadiska historického výkladu za pouţitia metódy porovnania skoršej právnej úpravy so súčasnou a navrhovanou právnou normou, odvolací súd je toho názoru, ţe pohľadávka ţalobcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a to dávka garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate. So zreteľom na uvedené dovolací súd je toho názoru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a dovolanie ţalobcu bolo dôvodné (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. mája 2010 JUDr. Anna M a r k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.