1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného č. MK-370/2007-41/1360 z
2 písm. a/, ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z. účinný v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu“) z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta. Krajský súd rozhodol
2 písm. a/ a § 17 ods. 1 (?) zákona č. 312/2001 Z. z., keď po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu ţalovaného dospel k záveru, ţe neboli zistené ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí.
názoru krajského súdu sa ţalovaný vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a aj v rozhodnutí o odvolaní ţalobcu zo štátnej sluţby zo dňa 08. decembra 2006 správny orgán prvého stupňa vo výroku ako aj v odôvodnení, uviedol všetky skutočnosti, ktoré takéto rozhodnutie má obsahovať. Rozhodnutie obsahuje ustanovenie,
ktorého bol ţalobca odvolaný, a nie je na vadu rozhodnutia, ţe toto ustanovenie nebolo celé citované. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, ţe mal len voľné miesta, ktoré mienil obsadiť výberovým konaním, a tie, ktoré mienil obsadiť trvalým preloţením štátneho zamestnanca spĺňajúceho špecifické poţiadavky na výkon štátnej sluţby v odbore legislatívy a práva, informatiky a v jednotke vnútorného auditu. Krajský súd v Bratislave takto potom po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci, a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Krajský súd mal za to, ţe napadnuté rozhodnutie i postup ţalovaného bol z pohľadu ţalobných dôvodov v súlade so zákonom a námietky ţalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd
1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie. Vytýkal krajskému súdu, ţe sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal jeho námietkami o porušení jeho 3 5Sţo/251/2010 procesných práv s poukazom na jeho postavenie účastníka konania v zmysle správneho poriadku, a to vo väzbe na ustanovenia zákona o štátnej sluţbe (§ 125). Ţalobca je presvedčený, ţe realizácia výkonu práva ţalovaného ako zamestnávateľa obsadzovať voľné štátnozamestnanecké miesta formou výberového konania nesmie byť zneuţitá diskriminačne, jednostranným administratívnym aktom na úkor jeho práv v postavení zamestnanca v stálej štátnej sluţbe, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a poţiadavky doterajšej praxe, a to bez toho, aby mu nebola daná moţnosť zákonným spôsobom sa uchádzať o preloţenie na iné štátnozamestnanecké miesto v sluţobnom úrade v zmysle dikcie ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 312/2001 Z. z.. Bol toho názoru, ţe odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu trpí vecnými aj procesnými vadami. Namietal, ţe krajský súd sa plne stotoţnil s účelovým vysvetlením ţalovanej strany, neberúc v úvahu váţne porušenie jeho základných procesných práv v rámci aplikácie zásad správneho konania, ktoré mu boli ako účastníkovi správneho konania upreté v rozpore s ustanovením § 3 a § 4 zákona č. 71/1967 Zb.. O správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a postavili ho do pozície pasívneho pozorovateľa administratívnych rozhodnutí sluţobného úradu Ministerstva školstva Slovenskej republiky bez moţnosti aktívnej účasti najmä v odvolacom správnom konaní uskutočnenom bez jeho súčinnosti a bez upovedomenia o zasadnutí odvolacej komisie. Týmto neštandardným a
názoru ţalobcu aj nezákonným a diskriminačným postupom mu bolo odňaté právo byť aktívnym účastníkom konania, vyjadriť svoj názor a navrhnúť dôkazy na svoju ochranu pred prepustením zo štátnozamestnaneckého pomeru. S poukazom na ustanovenie § 250i ods. 3 OSP mal za to, ţe sa krajský súd týmto zákonným ustanovením neriadil, keď preskúmavanú vec posúdil výlučne
ustanovení zákona č. 312/2001 Z. z. napriek tomu, ţe zákon vo svojom ustanovení § 125 ods. 2 odkazuje na pouţitie všeobecných predpisov o správnom konaní vo veciach, ktoré zákon neupravuje inak. Aj keď zákon o štátnej sluţbe výslovne neupravuje obsah rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, je na toto rozhodnutie potrebné aplikovať ustanovenie § 46 a ustanovenie § 47 správneho poriadku. Rovnako je
ţalobcu váţnou procesnou vadou konania, ktorá má priamy vplyv na zákonnosť príslušného rozhodnutia, ak správny orgán nepostupuje voči účastníkovi konania v súlade so zásadami správneho konania. V odôvodnení výroku napadnutého rozsudku krajského súdu nesporne absentuje časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náleţitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil. 4 5Sţo/251/2010 Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúc ako odvolací správny súd, odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/238/2008-71 zo dňa
ţalovaného ţalobca v odvolaní v podstate uvádza len tie dôvody, ktoré uviedol aj v ţalobe a s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vysporiadal. Nesúhlasil ani s tvrdením ţalobcu, ţe v odôvodnení rozhodnutia absentujú skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, nakoľko súd prvého stupňa správne zameral svoju pozornosť pri súdnom preskúmavaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného na splnenie zákonných podmienok skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.
ţalovaného sa ţalobca sám, tým ţe nekonal, uviedol „do pozície pasívneho pozorovateľa administratívnych rozhodnutí žalovaného“, pretoţe nevyuţil svoje zákonné právo – nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní, čím si svoje zákonné právo účastníka konania sám vlastným rozhodnutím zúţil iba na podanie odvolania. 5 5Sţo/251/2010 Ţalovaný preto navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť a nepriznať ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu treba priznať úspech.
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
1 OSP
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 písm. a/ zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 aţ 3.
2 písm. a/ veta druhá zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preloţením
5 alebo sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, 6 5Sţo/251/2010 a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca
2 písm. c/. Štátnozamestnanecký pomer
odsekov 1 aţ 3 sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní (§ 40 ods. 4 zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu).
5 zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, štátneho zamestnanca moţno na základe jeho písomného súhlasu trvale preloţiť na vykonávanie štátnej sluţby:
1 zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie
odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len „správny poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak.
b/ zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej sluţby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. 7 5Sţo/251/2010
1 zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za skutkovo podloţené a v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto nerozhodol v danej veci vecne správne, keď ţalobu ţalobcu zamietol. Zákonným predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
2 písm. a/ zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, je zrušenie štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta ţalobcu bolo preukázané Príkazom ministra číslo 46/2006 o organizačnej zmene na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky z 08. decembra 2006. Ďalšou podmienkou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním
2 písm. a/ zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, je preukázanie nasledovných skutočností, a to: - ţe štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preloţením
5 zákona o štátnej sluţbe, alebo - ţe sluţobný úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto alebo - ţe voľné štátnozamestnanecké miesto sa obsadzuje výberovým konaním. Ide o hmotnoprávne podmienky platného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo strany zamestnávateľa. Ich splnenie musí preukázať zamestnávateľ v riadnom procesnom postupe, na ktorý sa vzťahoval v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru správny poriadok. Rozhodnutie musí tieţ obsahovať náleţitosti
8 5Sţo/251/2010 Z rozhodnutia ţalovaného a ani zo spisovej dokumentácie nevyplýva, ţe by sa bol ţalovaný, vrátane konania na prvom stupni, zaoberal otázkou moţnosti preloţenia ţalobcu
5 zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu ani nevyplýva, ako bol ţalobca upovedomený o začatí konania vo veci skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, a ţe by mu bolo umoţnené, aby sa k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru vyjadril. Administratívny spis neobsahuje nijaký písomný záznam, ţe by so ţalobcom bolo pred doručením rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rokované o moţnosti, či nemoţnosti trvalého preloţenia v zmysle § 29 ods. 5 zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu. Ţalovaný takto potom nijako nepreukázal, ţe ţalobca nesúhlasil pred doručením rozhodnutia s trvalým preloţením na iné štátnozamestnanecké miesto. Z uvedeného treba mať
názoru najvyššieho súdu za jednoznačné, ţe ţalovaný nedostatočne zistil skutočný stav a v rozpore so zásadou materiálnej pravdy si nezaobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, a tie čo zaobstarané mal, pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, ani ţiadnym spôsobom v odôvodnení rozhodnutia nevyhodnotil. Pod úplnosťou zistenia potrebných podkladov treba rozumieť prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Ako je tieţ uţ uvedené vyššie z obsahu pripojeného spisového materiálu nie je zrejmé, či došlo preukázateľne k naplneniu podmienok uvedených v § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu. Najvyšší súd dospel k záveru, ţe je relevantná poţiadavka ţalobcu na zistenie a preukázanie takých skutočností, ktoré vylučujú aplikáciu § 29 ods. 5 zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, t. j. moţnosť jeho trvalého preloţenia. Také dôkazy v konaní nielenţe neboli preukázané, ale príslušný orgán rozhodujúci vo veci sa touto moţnosťou preukázateľne ani nezaoberal, a to ani v rozhodnutí 9 5Sţo/251/2010 o odvolaní ţalobcu. Tvrdenie ţalovaného, uvedené aj v dôvodoch rozhodnutia z
2 písm. a/ zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, ţe voľné miesto (bliţšie nekonkretizované) sa obsadzuje výberovým konaním, ale voľné štátnozamestnanecké miesto sa v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru musí reálne obsadzovať výberovým konaním, inak je nutné povaţovať takého miesto za miesto voľné a zamestnávateľ je povinný ho ponúknuť zamestnancovi, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer. Iný výklad ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, nemoţno pripustiť, nakoľko by sa takýmto zúţeným výkladom prakticky znemoţnil postup
ustanovenia § 29 ods. 5 zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, 10 5Sţo/251/2010 a išlo by o obsolentnú právnu úpravu. Zamestnávateľ v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o štátnej sluţbe musí totiţ ponúknuť zamestnancovi akékoľvek voľné miesto výkonu štátnej sluţby, ktoré má k dispozícii v dobe skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nielen miesto zodpovedajúce pôvodnému opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta zamestnanca, záleţí len na zamestnancovi, či ponuku prijme alebo ju odmietne. Ustanovením § 29 ods. 5 zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, sledoval pritom zákonodarca legitímny cieľ, a to v prvom rade ochranu štátnych zamestnancov pred stratou zamestnania, ak je ochotný zamestnanec pracovať aj na inom mieste v štátnej sluţbe, a taktieţ následnú hospodárnosť nakladania so štátnymi prostriedkami. Keďţe preukázateľne neboli splnené zákonom stanovené podmienky na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
2 písm. a/ zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, tak nemohol nastať ani zákonom predpokladaný následok, platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním
2 písm. a/ zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne nezaoberal a vyvodil v nej skutkové a právne závery, s ktorými sa najvyšší súd nemohol stotoţniť. Najvyšší súd zaoberajúc sa ďalej tvrdením ţalovaného poukazujúcou na pasívne konanie ţalobcu, ktorý
názoru ţalovaného nevyuţil svoje práva účastníka konania, musí konštatovať, ţe uvedené tvrdenia ţalovaného neboli v správnom konaní preukázané, zostali medzi účastníkmi sporné, a preto ani z tohto dôvodu neboli v danom prípade splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
2 písm. a/ zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu.
1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. 11 5Sţo/251/2010
2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
3 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať kaţdou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vţdy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťaţovania účastníkov konania a iných osôb.
4 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
18 ods. 1 správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
2 správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
3 správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. 12 5Sţo/251/2010
1 správneho poriadku, ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Základné pravidlá správneho konania sú obsiahnuté v jeho zásadách (§ 3 správneho poriadku) a porušenie ktorejkoľvek z nich znamená chybu v správnom konaní, majúcu za následok sankciu v podobe zmeny alebo zrušenia vydaného správneho rozhodnutia. Najvyšší súd v preskúmavanom v správnom konaní vzhliadol, na rozdiel od názoru krajského súdu, závaţné pochybenia konajúceho správneho orgánu. Majúc za to, ţe správne konanie bolo začaté ex offo na podnet správneho orgánu, a to prvým úkonom ţalovaného voči ţalobcovi
1, 2 správneho poriadku, keď príčina jeho začatia našla podklad v zákone č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení účinnom v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu a v Príkaze ministra číslo 46/2006 o organizačnej zmene na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky z 08. decembra 2006, najvyšší súd uvádza, ţe hoci absencia doručenia písomného upovedomenia o začatí správneho konania, nemá vo vzťahu k jeho začatiu relevantné právne účinky, keďţe správny poriadok v ustanovení § 18 ods. 3 nepodmieňuje začatie správneho konania z podnetu správneho orgánu doručením písomného upovedomenia, takţe upovedomenie o začatí správneho konaniam je moţné uskutočniť aj formou ústnou. V danej veci však z obsahu administratívneho spisu explicitne nevyplýva, či správne konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu
2 písm. a/ zákona o štátnej sluţbe v znení, účinnom v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu bolo začaté aţ dňa
nepreukázaného tvrdenia ţalovaného). Z uvedeného potom vyplýva, ţe štátnozamestnanecký pomer ţalobcu bol skončený bez moţnosti ţalobcu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Tento postup správneho orgánu treba povaţovať za porušenie základných zásad správneho konania a keďţe ţalovaný, ako odvolací správny orgán uvedené nedostatky alternatívami správnym poriadkom umoţnenými neodstránil, ale naopak rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, a krajský súd tieto vady nechal celkom bez povšimnutia, najvyšší súd nemal inú moţnosť, ako napadnutý rozsudok krajského súdu
3 veta prvá zmeniť a rozhodnutie ţalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (§ 250j ods. 2 písm. c/ a e/ OSP) zrušiť a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude za dodrţania ţalobcových procesných práv dostatočne zistiť skutočný stav veci, najmä, či je moţné postupovať
5 zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, v súlade s vyššie prezentovaným právnym názorom najvyššieho súdu a v prípade, ak nie, uviesť dôvody, a tieto aj náleţite odôvodniť. Voľné štátnozamestnanecké miesta je nutné uviesť v odôvodnení rozhodnutia s podporným pouţitím listinných dôkazov. Následne sa bude musieť správny orgán vysporiadať s ďalšími zákonnými podmienkami postupu
2 písm. a/ zákona č. 312/2000 Z. z., účinného v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, a v prípade, ţe mal voľné štátnozamestnanecké miesta, preukázať, ţe v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu boli reálne 14 5Sţo/251/2010 obsadzované výberovým konaním, čo bude potrebné podrobne uviesť v odôvodnení rozhodnutia.
4 OSP v ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O trovách celého súdneho konania rozhodol najvyšší súd
2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a
1 veta prvá OSP tak, ţe priznal ţalobcovi, ktorý mal v súdnom konaní úspech, náhradu trov konania v sume 259,44 eura. Ţalobca si v rámci konania uplatnil náhradu súdnych poplatkov v sume 331,50 eura za podanie ţaloby v konaní pred Krajským súdom v Bratislave, sp. zn. 3S/238/2008, v sume 331,50 eura za podanie odvolania proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) iba za jeden úkon právnej sluţby vo výške 120,23 eura a reţijný paušál v sume 7,21 eura (spolu 127,44 eura); spolu navrhoval priznať náhradu trov konania v sume 856,44 eura. Najvyšší súd vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 1 a 5 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 11 ods. 1, 3 a 4, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a vyčíslenia trov z
poloţky 10 písmeno a/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako Prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Súdny poplatok vo výške 10.000,- Sk (331,50 eura)
poloţky 10 písmeno e/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako Prílohy k zákonu o súdnych poplatkoch v znení účinnom do
3 zákona o súdnych poplatkoch a vrátil ţalobcovi sumu prevyšujúcu súdny poplatok, ktorý je povinný zaplatiť
poloţky 10 písmeno a/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako Prílohy k zákonu o súdnych poplatkoch, teda sumu nad 66 eur (t. j. 265,94 eur), na ktorú je však moţné započítať súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, ak ho ţalobca nezaplatil hoci sa uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP do troch dní. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.