Obsah (7)

§ 137§ 420§ 421§ 427§ 121§ 447§ 453

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/56/2019 Identifikačné číslo spisu: 5617201547 Dátum vydania rozhodnutia: 08.08.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Branislav Král Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 137písm.

d/ C.s.p. Mal za to, že v časti o zaplatenie sumy 8 785,81 Eur žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Žalobcovia nepreukázali, že prijatím plnenia 58 576,69 Eur sa žalovaná na ich úkor bezdôvodne obohatila v rozsahu 8 780,81 Eur a vzhľadom na to, že pri uplatňovaní svojho nároku neboli úspešní, nepatrí im ani finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 Eur.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z
2. júna 2018 sp.zn. 5Co/58/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie podali z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia

§ 420písm.

f/ C.s.p. Namietali, že odvolací súd tým, že vo veci nenariadil pojednávanie, im odňal možnosť uplatnenia procesných práv garantovaných Ústavou SR. Uviedli, že v danom prípade nešlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, čomu nasvedčuje aj Stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 47737/2016/21 z 27. októbra 2016.

ich názoru nebol splnený ani jeden zákonný predpoklad uvedený v § 177, príp. § 297 C.s.p.,

ktorého súd nemusí nariaďovať pojednávanie.

1. Žalovaná navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
2. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobcov treba odmietnuť.
3. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 C.s.p..
4. V zmysle § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
5. Dovolanie prípustné

§ 420C.s.p.

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

1. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t.j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.
2. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie. 12.

§ 427ods.

1 C.s.p. dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. 13.

§ 121ods.

3 C.s.p. lehoty určené

týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. 14.

§ 121ods.

4 C.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 15.

§ 121ods.

5 C.s.p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

1. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu súdu prvej inštancie zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t.j. rozsudok Krajského súdu v Žiline z
2. júna 2018 sp.zn. 5Co/58/2018, bolo doručené žalobcovi 1/
3. septembra
4. Keďže koniec dvojmesačnej dovolacej lehoty pripadol (
5. novembra 2018) na pondelok - pracovný deň, tento deň bol i posledným dňom dovolacej lehoty. Žalobca 1/ spolu so žalobkyňou 2/ podal dovolanie na súd prvej inštancie (elektronicky) dňa
6. januára 2019, teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.
7. V tejto súvislosti dovolací súd dodáva, že k otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi už Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/203/2005 uviedol, že „žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva,

ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému“. Tieto závery možno potom obdobne vztiahnuť i na práva solidárnych veriteľov.

1. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie otázku procesného spoločenstva strán sporu upravovali § 75 až 78 C.s.p.. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 C.s.p. na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. Samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne (§ 76 C.s.p.). Ak však išlo o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných, takéto spoločenstvo bolo nerozlučné (§ 77 C.s.p.). Samostatné spoločenstvo je charakterizované tým, že každý spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne; práva a povinnosti spoločníka sú teda nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. Nerozlučné spoločenstvo je charakterizované tým, že rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom); práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Pre posúdenie, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva; tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Ďalej platí, že u solidárneho práva je možné požadovať celé plnenie ktorýmkoľvek veriteľom a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý (§ 513 Občianskeho zákonníka). Každý zo solidárne oprávnených veriteľov koná sám za seba, voči každému z nich môže byť samostatne (i odlišne) rozhodnuté a jeho procesné úkony nezaväzujú ostatných žalobcov.
2. V danom prípade predmetom konania bolo solidárne právo žalobcov (žalobcu 1/ ako hlavného dlžníka a žalobkyne 2/ ako pristupujúceho dlžníka z úverovej zmluvy), pričom hmotné právo umožňovalo, aby takéto právo bolo prejednané samostatne voči každému spoločníkovi (každý zo solidárne oprávnených veriteľov mohol požadovať celé plnenie od dlžníka); ak rozhodol súd proti všetkým spoločníkom jedným rozhodnutím, nemuselo sa rozhodnutie vzťahovať na všetkých rovnako. Solidárne oprávnení veritelia majú postavenie samostatných spoločníkov (§ 76 C.s.p.) a každý z nich je oprávnený konať sám za seba. Z uvedeného potom vyplýva, že každý zo žalobcov bol oprávnený podať dovolanie samostatne a každému z nich plynula samostatne i lehota na jeho podanie. Táto žalobcovi 1/ uplynula dňa
3. novembra 2018, a preto žalobca 1/ podal dovolanie (elektronicky dňa
4. januára 2019) zjavne po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.
5. So zreteľom na uvedené najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu 1/ proti rozsudku odvolacieho súdu

ustanovenia § 447 písm. a/ C.s.p., v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak bolo podané oneskorene.

1. Pokiaľ ide o dovolanie žalobkyne 2/, dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C.s.p.) žalobkyňa 2/ napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, teda rozhodnutie vo veci samej.
2. Dovolací súd posudzoval prípustnosť dovolania vyvodzovanú dovolateľkou z § 420 písm. f/ C.s.p..
3. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
4. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do
5. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
6. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od
7. júla
9. Žalobkyňa 2/ namietala, že k procesnej vade uvedenej v § 420 písm. f/ C.s.p. došlo tým, že odvolací súd na prejednanie jej odvolania voči rozsudku súdu prvej inštancie nenariadil odvolacie pojednávanie.
10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ C.s.p., sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
11. V zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. musí byť obligatórne nariadené odvolacie pojednávanie vždy, ak a/ ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo b/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Či je v konkrétnom prípade nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie je však vecou úvahy odvolacieho súdu a nie strán sporu. Keďže v danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci, a preto nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania v danej veci nevyžadoval dôležitý verejný záujem (existencia dôležitého verejného záujmu je dôvodom na nariadenie pojednávania len vtedy, ak by otázky, ktoré sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv a právom chránených záujmov sporových strán mohla byť významná i pre iné subjekty, o ktorý prípad v preskúmavanej veci nešlo), rozhodnutie odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania bolo postupom, ktorý bol v súlade so zákonom (§ 385 ods. 1 C.s.p). Pokiaľ sa dovolateľka domnievala, že v danom spore nešlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia, a preto mal odvolací súd nariadiť pojednávanie, dovolací súd uvádza, že postupom odvolacieho súdu, ktorý sa neprieči zákonu (§ 385 ods. 1 C.s.p.) nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobkyne 2/ na spravodlivý proces (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 362/09). Námietka žalobkyne 2/, že namietaným postupom odvolacieho súdu došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., je preto neopodstatnená.
12. Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne 2/ nie je

§ 420písm.

f/ C.s.p. prípustné, preto jej dovolanie odmietol

§ 447písm.

c/ C.s.p. 30. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd

§ 453ods.

1 C.s.p. tak, že žalovanej ich náhradu nepriznal, lebo jej žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli.

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.