← Slovensko

§ 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní a poplatkov

Najvyšší súd 5Sžf/37/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci ţalobcu A., s. r. o., so sídlom v Š., IČO X., zastúpeného Mgr. M. M., advokátom so sídlom v B.B., proti ţalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v B., Nová ulica č. 13, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/13164- 101473/2009/990311-r zo dňa

  1. septembra 2009, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v B., č. k. 24S/62/2009-126 zo dňa
  2. júna 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v B., č. k. 24S/62/2009- 126 zo dňa
  3. júna 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. I/221/13164- 101473/2009/990311-r zo dňa
  4. septembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatil ţalobcovi náhradu trov konania 132 eur na účet Mgr. M. M., advokáta v B., do troch dní. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v B. (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/13164- 101473/2009/990311-r zo dňa
  5. septembra 2009, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Fiľakovo (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“, resp. „správca dane), 2 5Sţf/36/2010 č. 663/230/7180/09/Bys zo dňa
  6. júna 2009, vrátane konania, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane, ktorým správca dane ţalobcovi vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 tak, ţe sumu vyrubeného rozdielu dane zmenil zo sumy 19.482,77 eur na sumu 19.220,97 eura. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe podľa zisteného skutkového stavu v správnom konaní ţalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roku 2007 pri určení základu dane vychádzal z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca do daňových výdavkov zahrnul aj výdavky, ktorých vynaloţenie na daňové účely preukazoval faktúrami od jeho dodávateľov – spoločností E.E., s. r. o. N., N., s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o. N., avšak ţalobca správcovi dane nepredloţil hodnoverné dôkazy o tom, ţe označení dodávatelia ţalobcovi materiál deklarovaný v predloţených faktúrach dodali, resp., ţe deklarované práce pre ţalobcu vykonali. Ţalobcom predloţené doklady sú pouţiteľné v súlade so zákonom iba vtedy, ak je nepochybné, ţe v nich uvedené údaje odráţajú skutočnosť, t. j. sú hodnoverné, a vystavil ich ten subjekt, ktorý ich vystaviť mal a ktorý bol v týchto dokladoch uvedený ako dodávateľ a za plnenia, ktoré sa reálne aj uskutočnili. Nepostačuje, aby bola táto zákonná povinnosť splnená tým, ţe je uvedená na daňovom doklade. Vykonanou daňovou kontrolou u ţalobcu a šetreniami vykonanými v daňovom konaní bolo správcom dane, ako aj ţalovaným, spochybnené dodanie deklarovaného materiálu (prírezov a hranolov), ako aj uskutočnenie a dodanie stavebných prác spoločnosťami E.E., s. r. o. N., N., s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o. N.. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe správca dane vyhodnotil získané dôkazy – účtovné doklady predloţené ţalobcom a zápisnice z miestneho šetrenia vykonaného doţiadanými správcami dane zabezpečenými pri výkone kontroly DPH u ţalobcu, ktoré sú uvedené v protokole z daňovej kontroly č. 663/320/2237/2009/Kun z
  7. februára
  8. Z vyššie uvedených dôkazných prostriedkov vyplynul záver, ţe neboli hodnoverne preukázané skutočnosti uvedené ţalobcom v predloţených účtovných dokladoch, resp. dôkazoch. Zo zabezpečených dôkazov totiţ vyplynulo, ţe štatutármi zástupcovi spoločnosť označených v ţalobcom predloţení dokladov (faktúrach) ţalobcu nepoznali, neobchodovali s ním, nevykonávali podnikateľskú činnosť s komoditami, ktoré mali byť predmetom zdaniteľným plnení (dodávka materiálu a prác), pouţívajú inú formu faktúr, iné druhy pečiatok a iné podpisy štatutárnych zástupcov. Ţalobca napriek tomu, ţe bol správcom dane poučený o povinnostiach predkladať účtovné, a iné doklady preukazujúce deklarované účtovné 3 5Sţf/36/2010 prípady, nepredloţil, a ani neoznačil ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie zdaniteľných deklarovaných plnení. Ţalobca tieto nepredloţil, resp. neoznačil ani v odvolacom konaní, resp. preskúmavacom konaní. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov stotoţnil so záverom správcu dane i ţalovaného o tom, ţe ţalobca neosvedčil, ţe z hľadiska dane z príjmov sa jednalo o jeho výdavky preukázateľne vynaloţené na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov. Krajský súd sa nestotoţnil s námietkami ţalobcu o nezákonnosti postupu správcu dane i ţalovaného v správnom konaní. Z obsahu správneho spisu naopak zistil, ţe správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní (§ 2, § 15, § 16, § 29 a § 44). Súd sa najmä nestotoţnil s námietkou ţalobcu, ţe mu bola znemoţnená moţnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane. Zo správneho spisu vyplýva, ţe správca dane ţalobcu oboznámil so začatím daňovej kontroly, poučil ho o jeho právach a povinnostiach, o. i. o povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. Ţalobca mal moţnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteným skutočnostiam v priebehu daňovej kontroly, najmä k výsledkom miestneho šetrenia vykonaného doţiadanými správcami dane v súlade s § 16 zákona o správe daní. Doţiadaní správcovia dane v prípade spoločností E.E., s. r. o. N., N., s. r. o. K., K., s. r. o. N. vyhotovili zápisnice z miestneho šetrenia, s obsahom ktorých bol ţalobca v súlade s § 15 ods. 5 písm. d/ zákona o správe daní oboznámený na ústnom pojednávaní dňa
  9. decembra
  10. Mal teda moţnosť vyjadriť sa k ich obsahu, ktorú však počas ústneho pojednávania nevyuţil. Aţ následne v písomnom vyjadrení zo
  11. januára 2009 sa k ich obsahu vyjadril, avšak neoznačil ani nepredloţil ţiadne dôkazy osvedčujúce jeho tvrdenia o realizácii ním deklarovaných dodávok, resp. realizácii prác. Poukázal na skutočnosť, ţe vo vyššie uvedených prípadoch doţiadaní správcovia dane nevykonávali vo veci ústne pojednávanie a štatutárnych zástupcov označených spoločností nevypočúvali ako svedkov. Nemohlo byť preto porušené ţalobcove právo v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní. Ţalobcovi bolo na ústnom pojednávaní umoţnené vyjadriť sa aj k výsledkom šetrenia v súvislosti s označeným daňovým subjektom M., s. r. o. R., ţalobca nevyuţil moţnosť vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam. V tomto prípade nebol štatutárny zástupca tejto spoločnosti vypočutý na ústnom pojednávaní doţiadaným správcom dane, keďţe označená spoločnosť na adrese uvedenej v obchodnom registri nesídli a jediný štatutárny zástupca zomrel v r.
  12. Výsluch štatutárneho zástupcu inej neţ ţalobcom označenej spoločnosti sídliacej na uvedenej adrese bez účasti ţalobcu je pre posúdenie v danom prípade irelevantný a nemal vplyv na zákonnosť postupu správcu dane pri preverovaní zdaniteľných plnení spoločnosťou M., s. r. o. R.. Vzhľadom na to, ţe vierohodnosť ţalobcom 4 5Sţf/36/2010 deklarovaných výdavkov bola spochybnená, bol ţalobca počas vykonávania daňovej kontroly v zmysle § 15 ods. 6 písm. e/ zákona o správe daní povinný predkladať v súlade so zákonom všetky ţalobcovi dostupné dôkazné prostriedky na preukázanie jeho tvrdení, ako aj následne počas vyrubovacieho konania v zmysle § 29 ods. 8 cit zákona bol ţalobca zaťaţený dôkazným bremenom preukázať skutočnú realizáciu výdavkov od ním označených dodávateľov materiálu, resp. prác, ktoré sám deklaroval v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie. Hodnota ţalobcom deklarovaných prác a dodávok je rozhodujúcou vstupnou veličinou na určenie konkrétnej výšky dane z príjmov, pretoţe prípadným neoprávneným uplatnením tejto vstupnej veličiny dochádza k nezákonnému zníţeniu daňovej povinnosti. K ďalším procesným námietkam ţalobcu poukázal, ţe vo vyrubovacom konaní správca dane hodnotí skutočnosti zhrnuté v protokole o daňovej kontrole a námietky daňového subjektu proti protokolu, ktoré sú právne významné pre určenie dane (§ 44 ods. 1, 4 zákona o správe daní). V tomto preskúmavanom prípade však ţalobca námietky proti protokolu o výsledku daňovej kontroly nepodal. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR krajský súd konštatoval, ţe vo vyrubovacom konaní nedochádza k formálnemu vykonaniu dôkazov uţ vykonaných v rámci daňovej kontroly za účasti daňového subjektu. Výsledkom vyrubovacieho konania je správna úvaha správcu dane ako dôsledok hodnotenia dôkazov, ktorú uvedenie v dodatočnom platobnom výmere. V danom prípade správny orgán vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Záver správneho orgánu, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto nebolo moţné uznať výdavky uplatnené ţalobcom v súvislosti s dodávkami materiálu a prác od spoločnosti E.E., s. r. o., N., s. r. o., K., s. r. o. a M., s. r. o., je záverom, ktorý logicky vyplýval z vykonaného dokazovania. Tak správca dane, ako i ţalovaný vo svojich rozhodnutiach právne odôvodnili neuznanie ţalobcom uplatnených výdavkov v zmysle § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a vydanie dodatočného platobného výmeru bolo odôvodnené ust. § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov. K námietke ţalobcu týkajúcej sa dokazovania vykonaného správcom dane, súd uviedol, ţe správca dane v daňovom konaní v súlade s ust. § 29 ods. 3 a 4 zákona o správe daní, v zmysle ktorého okrem iného môţe pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, okrem iného pouţil aj protokol o daňovej kontrole vykonanej u ţalobcu ohľadne DPH a zápisnice o miestnom zisťovaní vyhotovené v súlade s §§ 14-16 zákona o správe daní. Po vyhodnotení dôkazov dospel správca dane k správnemu právnemu záveru, keď neuznal dôvody na zahrnutie faktúr od 5 5Sţf/36/2010 spoločnosti E.E., s. r. o. N., N., s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o. N. do daňových výdavkov vzhľadom na § 17 ods. 2 písm. a/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov. K tvrdeniu ţalobcu v ţalobe o tom, ţe odvolací orgán sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s poţiadavkou ţalobcu uvedenou v odvolaní, aby v zmysle ust. § 17 ods. 3 písm. g/ zákona o dani z príjmov nebol do základu dane zahrnutý príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa § 19, ktorý bol daňový subjekt povinný účtovať, uviedol, ţe toto tvrdenie nie je dôvodné. Súd sa v plnom rozsahu stotoţnil s právnou argumentáciou, resp. s právnym záverom ţalovaného uvedenými v predmetnom rozhodnutí na strane 14, v zmysle ktorej je v danom prípade cit. ustanovenie neaplikovateľné, pretoţe náklady v sume 3.098.796,43 Sk neboli za daňové výdavky uznané z dôvodu, ţe ich vynaloţenie nebolo dostatočne preukázané. Ak by táto podmienka bola splnená, tieto náklady by boli daňovými výdavkami v zmysle § 2 písm. i/ v nadväznosti na ustanovenie § 19 zákona o dani z príjmov. Krajský súd uzavrel, ţe správny orgán sa svojím postupom nedopustil v ţalobe tvrdeného porušenia práv ţalobcu, naopak postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami zákona o správe daní a zákona o dani z príjmov, keď vychádzal zo skutkového stavu zisteného z dokladov predloţených ţalobcom a dôkazov získaných vykonaním dôkazných prostriedkov správcom dane. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom, a preto ţalobu podľa § 250j ods. 1 OSP ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 250k ods. 1 OSP, keď ţalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe najvyšší súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, ţe odvolanie podal z opatrnosti sám ţalobca, nakoľko zvolenému zástupcovi krajský súd rozhodnutie nedoručil. Uvedený postup označil za vadu konania, ktorá mu môţe pri bránení práva privodiť nepriaznivé dôsledky aj z dôvodu nemoţnosti vyuţitia všetkých zákonom prípustných prostriedkov a spôsobov poskytovania právnej pomoci, ktoré by mu mohli byť poskytnuté zo strany jeho právneho zástupcu. Ďalej namietal porušenie jeho práva vyplývajúceho z ustanovenia § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, podľa ktorého mal ţalobca právo klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní. Poukázal, ţe s námietkami ţalobcu sa krajský súd vysporiadal v odôvodnení rozsudku konštatovaním (str. 9 rozsudku) – „Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
  13. decembra 2008 vyhotovenej správcom dane vyplýva, ţe ţalobca bol oboznámený 6 5Sţf/36/2010 s obsahom zápisníc o miestnych šetreniach, ktoré boli prílohou doţiadaní v zmysle § 16 zákona o správe daní. Ţalobca sa k obsahu predmetných doţiadaní nevyjadril. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa
  14. mája 2009, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu o výsledku zistení z daňovej kontroly súd zistil, ţe predmetný protokol bol so ţalobcom prerokovaný, pričom ţalobca ho podpísal bez námietok, resp. pripomienok.“ K uvedenému konštatovaniu súdu ţalobca uviedol, ţe v zmysle ustanovenia § 15 ods. 10 zákona o správe daní je vyjadrenie k protokolu formulované ako oprávnenie kontrolovaného daňového subjektu, ako jeho moţnosť, a nie ako jeho povinnosť vyplývajúca mu zo zákona. V tomto zmysle ţalobca prejednanie protokolu počas daňovej kontroly aj vnímal a svoje námietky voči postupu správcu dane následne podrobne formuloval v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa
  15. júna
  16. Vyššie popísané vysporiadanie sa súdu z uvedenou otázkou neznamená, ţe práva ţalobcu v priebehu daňovej kontroly neboli opakovane porušené, a preto z dôvodu ich porušenia mal súd napadnuté rozhodnutia ţalovaného zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej poukázal na skutočnosť, ţe vo vyššie uvedených prípadoch doţiadaný správcovia dane nevykonali vo veci ústne pojednávanie a štatutárnych zástupcov označených spoločností nevypočúvali ako svedkov. Nemohlo byť preto porušené ţalobcove právo v zmysle § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní. Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa
  17. júla 2008, podľa ktorej doţiadaný Daňový úrad v N. vyslúchal pri miestnom zisťovaní konateľa preverovanej spoločnosti E.E., s. r. o. N. pána M. Š.. Počas miestneho zisťovania mu zamestnanci daňového úradu poloţili viaceré otázky, na ktoré konateľ odpovedal a ktoré sú podrobne zaznamenané v zápisnici o miestnom zisťovaní. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní v prípade spoločnosti K., s. r. o. N. zo dňa
  18. júla 2008 je zrejmé, ţe doţiadaný Daňový úrad v N. pri miestnom zisťovaní vykonal výsluch konateľa preverovanej spoločnosti K., s. r. o. pána Ing. P. K.. Počas miestneho zisťovania mu zamestnanci daňového úradu poloţili viaceré otázky, na ktoré konateľ odpovedal, a ktoré sú podrobne zaznamenané v zápisnici o miestnom zisťovaní. Podľa zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa
  19. júla 2008 doţiadaný Daňový úrad K. I vyslúchal pri miestnom zisťovaní konateľa preverovanej spoločnosti pána D. J.. Tento poskytol zamestnancom doţiadaného daňového úradu vyjadrenie, ktoré je zaznamenané v zápisnici. Na ústnom pojednávaní, ktorého hlavným predmetom bolo vyjadrenie sa k prenajatým priestorom spoločnosti M., spol. s r. o. Č.R. sa podľa zápisnice o ústnom pojednávaní spísanej Daňovým úradom R. dňa
  20. júla 2008 zúčastnil a bol vypočutý konateľ spoločnosti S., s. r. o., pán Ing. B. Z.. Počas ústneho pojednávania mu zamestnanci daňového úradu poloţili viaceré otázky, na ktoré konateľ odpovedal, a ktoré sú podrobne zaznamenané 7 5Sţf/36/2010 v zápisnici o ústnom pojednávaní. Ţalobca v priebehu konania predloţil do súdneho spisu ako listinný dôkaz list adresovaný mu zo strany Daňového úradu R., ktorým ho poverený zamestnanec Daňového úradu R. upovedomil, ţe dňa
  21. augusta 2008 sa na Daňovom úrade R. o 08:30 hod. uskutočni v súvislosti s podnikateľskou činnosťou spoločnosti M., spol. s r. o. ústne pojednávanie o vypočutí svedka – konateľa spoločnosti R. Č.. S odkazom na zákonné ustanovenie (aj v keď tomto prípade nesprávne) povaţoval doţiadaný daňový úrad osobu konateľa obchodného partnera ţalobcu za svedka. Podľa ţalobcu z uvedeného vyplýva, ţe počas daňovej kontroly boli prostredníctvom doţiadaných daňových úradov vypočuté viaceré osoby, ktorých vyjadrenia ţalovaný zohľadnil vo svojom rozhodnutí, avšak k vypočutiu týchto osôb nebol v rozpore s ustanovením 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní prizvaný ţalobca a nemohol preto vyuţiť svoje zákonné právo klásť svedkom otázky. Ţalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 5Sţf/5/2009 a 3Sţf/35/2009 a v súlade s ich závermi uviedol, ţe upretie práva ţalobcu klásť svedkom v priebehu daňovej kontroly otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá môţe mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto mal súd pri preskúmavaní zákonnosti postupu správneho orgánu na túto vadu prihliadnuť a zrušiť napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátiť vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Ako konštatoval sám správca dane nemohol niektoré skutočnosti v priebehu daňovej kontroly preveriť, napriek tomu ich v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 zákona o správe daní, ktoré upravuje jednu zo základných zásad daňového konania, vyhodnotil v neprospech ţalobcu a nedbal pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov ţalobcu ako daňového subjektu. V čase preverovania doţiadaným daňovým úradom, to je v roku 2008 a rovnako v roku 2007, kedy sa uskutočnili ţalovaným spochybňované obchodné operácie, nebol subjekt, ktorý podával vysvetlenie ohľadom skutočností dôleţitých pre daňové konanie, vlastníkom budovy, v ktorej sa podľa údajov v obchodnom registri nachádza sídlo spoločností M., spol. s r. o. a nemohol preto ani podať relevantné vyjadrenie. Zo zistení správcu dane počas daňovej kontroly vyplýva skutočnosť, ţe spoločnosť M., spol. s r. o., nesídli na mieste sídla uvedenom v obchodnom registri, a ţe jediný konateľ v čase uskutočnených obchodov uţ neţil. Ţalobca opakovane zdôraznil, ţe uvedené skutočnosti neodôvodňujú záver, ţe uvedený subjekt vo faktúrach popísané sluţby a tovar nedodal (strana 20 prvý odsek dodatočného platobného výmeru). Správca dane v tomto prípade nepredloţil ţiaden dôkaz preukazujúci jeho závery. Väčšinu dôkazov správca dane 8 5Sţf/36/2010 vykonal v rozpore so zákonom a na také dôkazy vôbec nemoţno prihliadať (§ 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní), keďţe boli vykonané bez vedomosti ţalobcu a tento nemal moţnosť sa v daňovom konaní k nim bezprostredne vyjadriť, čím bolo porušené základné právo daňového subjektu, a to právo na úzku spoluprácu podľa § 2 ods. 8 zákona o správe daní. Ide o dôkazy získané na doţiadanom daňovom úrade. Ţalobca naopak v priebehu daňovej kontroly zameranej na kontrolu dane z pridanej hodnoty predloţil správcovi dane k podloţeniu svojich tvrdení dodávateľské faktúry, príjmové pokladničné doklady, odberateľské faktúry, skladovú evidenciu, prehľad pouţitia materiálových zásob za obdobie 01.01.2007 – 31.12.2007, cenovú ponuku zo dňa 14.02.2007 na uskutočnenie stavebných prác, objednávky zo dňa 15.02.2007 a 01.03.2007, ako aj preberacie protokoly zo dňa 01.03.2007 a 14.03.2007 týkajúce sa spochybňovaných obchodných prípadov, ktoré mal vo svojej internej evidencii, a teda predloţil správcovi dane všetky podklady, ktoré mu mohol predloţiť, a ktoré podľa jeho názoru dostatočne preukazujú uskutočnenie zdaniteľných plnení. Ţalobca mal za to, ţe v priebehu daňovej kontroly predloţil správcovi dane viac dôkazov o uskutočnenom zdaniteľnom plnení oproti dôkazom, ktoré zistil správca dane, a ktoré boli navyše zistené v rozpore so zákonom o správe daní a poplatkov, keďţe boli vykonané bez vedomosti ţalobcu, napriek tomu správca dane vyhodnotil dôkazy v neprospech ţalobcu. Vzhľadom na uvedené ţalobca namietal, ţe zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie správneho orgánu je nedostačujúce a nezohľadnenie uvedených skutočností v rozsudku krajského súdu, má podľa ţalobcu rovnako vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Popísané dôkazné prostriedky predloţené ţalobcom v priebehu daňovej kontroly neboli ţalovaným zohľadnené, a ani sa s ich existenciou ţiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Rovnakým spôsobom sa s ich existenciou vysporiadal aj súd, keď sa v odôvodnení rozsudku obmedzil len na konštatovanie, ţe ţalobca napriek tomu, ţe bol správcom dane poučený o povinnostiach predkladať účtovné a iné dôkazy preukazujúce deklarované účtovné prípady nepredloţil a ani neoznačil ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie zdaniteľných deklarovaných plnení. Ţalobca podľa súdu tieto nepredloţil, resp. neoznačil ani v odvolacom konaní, resp. preskúmavacom konaní. Uvedené konštatovanie povaţoval ţalobca za nepravdivé, ktoré je v rozpore zo spisového materiálu vyplývajúceho skutkového stavu. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. 9 5Sţf/36/2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené. Krajský súd v danej veci v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 OSP svoj rozsudok doručil len ţalobcovi, hoci bol v konaní zastúpený advokátom. Toto procesné pochybenie odstránil, keď rozsudok doručil aj advokátovi ţalobcu, ktorý si ho prevzal
  22. júla
  23. Od tohto dňa začala ţalobcovi plynúť lehota na podanie odvolania, v rámci ktorej mohol advokát podať odvolanie alebo doplniť odvolanie podané ţalobcom. Nakoľko uvedené právo nevyuţil, najvyšší súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci vychádzal z dôvodov odvolania uvedených v odvolaní ţalobcu. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/221/13164-101473/2009/990311-r zo dňa
  24. septembra 2009, ktorým zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Fiľakovo č. 663/230/7180/09/Bys z
  25. júna 2009, ktorým správca dane ţalobcovi vyrubil podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2007 tak, ţe sumu vyrubeného rozdielu dane zmenil zo sumy 19.482,77 eur na sume 19.220,97 eura. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, ţe ţalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie rok 2007 pri určení základu dane vychádzal z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Vykonanou daňovou kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca do daňových výdavkov zahrnul výdavky, ktorých vynaloţenie na daňové účely preukazoval faktúrami od jeho dodávateľov – spoločností E. - SK, s. r. o. N., N., s. r. o. K., M., s. r. o. R., K., s. r. o. N.. Správca dane ako aj ţalovaný v daňovom konaní spochybnili dodanie deklarovaného materiálu (prírezov a hranolov), ako aj uskutočnenie a dodanie stavebných prác uvedenými obchodnými spoločnosťami, nakoľko ţalobcom predloţené doklady a v nich uvedené údaje neodráţali skutočnosť, ţe deklarované plnenia sa reálne aj uskutočnili. Zo zabezpečených dôkazov - účtovných dokladov predloţených ţalobcom a protokolov z daňovej kontroly vykonaných doţiadanými správcami za účelom kontroly dane z pridanej hodnoty vyplýva, ţe štatutárne orgány uvedených obchodných spoločnosti ţalobcu nepoznali, neobchodovali 10 5Sţf/36/2010 s ním, nevykonávali podnikateľskú činnosť s komoditami, ktoré mali byť predmetom zdaniteľným plnení (dodávka materiálu a prác), pouţívali inú formu faktúr, iné druhy pečiatok a podpisy štatutárnych zástupcov nezodpovedali skutočnosti. Konateľ spoločnosti M., s. r. o. R. Č. zomrel dňa
  26. februára 2003, teda v čase preverovaných obchodov uţ neţil. Ţalobca napriek tomu, ţe bol správcom dane poučený o povinnostiach predkladať účtovné a iné doklady preukazujúce deklarované účtovné prípady, nepredloţil a ani neoznačil ďalšie dôkazy, ktorými by preukázal uskutočnenie zdaniteľných deklarovaných plnení. V odvolacom konaní zostalo posúdenie právnej otázky, či väčšinu dôkazov (dôkazy získané na doţiadanom daňovom úrade) správca dane vykonal v rozpore s ustanovením § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, v dôsledku čoho by na také dôkazy vôbec nebolo moţné prihliadať (§ 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní), nakoľko by boli porušené základné práva daňového subjektu podľa § 2 zákona o správe daní, čo má vplyv na dostatočne zistenie skutkového stavu a v konečnom dôsledku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). So zreteľom na dôvody odvolania najvyšší súd ďalej uvádza, ţe daňový subjekt vzhľadom na zásadu rovnosti zbraní má právo zoznámiť sa s dôkazmi, ktoré sa v daňovom konaní vykonali. I na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, ţe správne orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená, umoţniť 11 5Sţf/36/2010 účastníkovi – ţalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom ( čl. 38 ods. 22 Listiny základných práv a slobôd). Z obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, ţe správca dane vyuţil svoje oprávnenie a podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o správe daní poţiadal doţiadaných správcov o miestne zistenie ohľadne ţalobcom deklarovaných obchodov, ktoré mali vzniknúť medzi ţalobcom a obchodnými spoločnosťami E. - SK, s. r. o. N., N., s. r. o. K., K., s. r. o. N.. Uvedené právnické osoby ţalobca označil ako zmluvné strany, ktoré mali povinnosť v daňovom konaní vyjadriť sa a predloţiť potrebné listiny a iné veci. V rámci miestneho zisťovania doţiadaní správcovia kládli štatutárnym orgánom uvedených obchodných spoločností otázky k existencii a priebehu kúpy a predaja tovaru a dodávky diela (prác) a odpovede na otázky ako aj výsledok miestneho zisťovania zachytili v protokoloch z daňových kontrol, s obsahom ktorých bol ţalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa
  27. decembra
  28. Podľa názoru najvyššieho súdu ak je osoba opytovaná na dôleţité okolnosti v daňovom konaní týkajúce sa iných osôb, ktoré sú jej známe, jedná sa o výsluch svedka. Vzhľadom na vyššie uvedené správca dane v priebehu daňovej kontroly nevytvoril podmienky pre realizáciu práva ţalobcu upraveného v ustanovení § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní, čím ho poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Toto sa však stalo s následkom, ktorý mohol mať priamy dosah na zákonnosť prijatého daňového rozhodnutia. Nakoľko najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP) je nutné konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a jeho postup nie je v súlade so zákonom. Pochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Keďţe uvedená vada sama osebe má za následok nezákonnosť rozhodnutia k ďalším námietkam ţalobcu uţ najvyššiemu súdu neprináleţalo prihliadnuť. Najvyšší súd tieţ nezistil ţiaden relevantný dôvod (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), aby sa odchýlil od judikatúru najvyššieho súdu (rozsudok sp. zn. 3Sţf/81/2008, 5Sţf/5/2009, 3Sţf/35/2009), preto podľa § 250ja ods. 3 prvá veta OSP rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 12 5Sţf/36/2010 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca mal v odvolacom konaní úspech, avšak nakoľko si v lehote troch dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia náhradu trov konania nevyčíslil, mohol mu najvyšší súd priznať len náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia (§ 151 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Trovy konania ţalobcu tak pozostávajú zo súdneho poplatku za ţalobu 66 eur a zo súdneho poplatku za odvolanie 66 eur, čo je spolu 132 eur. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  29. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. V Bratislave
  30. septembra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.