1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „O. s. p.“) tak, ţe ich náhradu neúspešnému ţalobcovi nepriznal, pričom ţalovaný aj v prípade úspechu nemá zo zákona nárok na náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, a to z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., v ktorom navrhol, aby odvolací súd 3 8Sžf/44/2010 napadnutý rozsudok
1 O.s.p. zmenil a ţalobe na trovy ţalovaného vyhovel. Zdôraznil, ţe krajský súd neskúmal podstatu veci, iba zhodnotil dokazovanie ţalovaného a vyvodil, ţe je správne. Ţalobca poukázal, ţe hlavne pre spoločnosť T., A., osobne, cez sprostredkovateľské zmluvy alebo v rámci subdodávok vykonával zemné práce na stavbách hlavne v Prešovskom a Košickom kraji; práce uvedené vo faktúrach boli riadne dodávateľom S., S. vykonané, prevzaté a bolo za ne zaplatené. Taktieţ faktúry od dodávateľa D. S., S. boli vystavené
skutočne vykonaných prác a bolo za ne riadne zaplatené. Za obe spoločnosti boli zákazky sprostredkované p. K. T., on doniesol faktúry, pokladničné doklady a prevzal peniaze. Nebol dôvod tohto svedka v konaní nevypočuť, čoho sa ţalobca aj domáhal. Ţalobca poukázal, ţe sa jednalo o väčší rozsah prác a pracovalo pre neho viacero subjektov. Namietal stanoviská konateľov spoločností, ţe faktúry nevystavili. Beţnou praxou ţalobcu je, ţe pred vystavením faktúr si riadne overí, či práce boli vykonané, účtované v súlade s dohodou alebo príslušnými cenníkmi a následne odberateľom riadne prevzaté. Ţalobca ďalej namietal hodnotenie výpovede svedka p. F. T., ktorý pri svojom výsluchu klamal, poprel aj to, čo predtým priznal, a napriek tomu správca dane bez ďalšieho veril jeho výpovedi. P. T. zahrnul do príjmov niekoľko stotisíc korún, zaplatil z toho daň a to napriek tomu, ţe práce,
vlastného tvrdenia, nevykonal. P. T. pri výsluchu priznal, ţe na všetkých účtovných dokladov je jeho podpis a odtlačok jeho pečiatky. Svedok J.. Š. M. bol prítomný pri tom, ako p. T. preberal peniaze, napriek tomu, ţe to tento poprel. Konanie p. T. je vyloţene účelové a zdôvodnené tým, ţe príjem nepojal do svojich príjmov a tým sa vyhol daňovej povinnosti. Ţalobca zdôraznil, ţe predloţením originálnych dokladov podpísaných p. T. uniesol dôkazné bremeno a na preukázanie opaku nepostačuje rozporuplná a účelovo menená výpoveď svedka. Aj svedok p. U. vo výpovedi zo dňa 15.7.2009 uviedol, ţe vie, ţe p. T. vykonával pre ţalobcu výkopové práce a tieţ potvrdil, ţe meno T. si pamätá v súvislosti so stavbou K.. Napriek rozporom vo výpovedi p. T. ţalovaný tieto rozpory neodstránil, ignoroval listinné dôkazy a bez ďalšieho zdôvodnenia tejto výpovedi uveril. Výpoveď p. T. bola vyvrátená písomnými dôkazmi, ako aj výpoveďou p. U.. Záverom ţalobca uviedol, ţe rozhodnutie správcu dane je v rozpore s ustálenou praxou nielen slovenských, ale aj európskych súdov, a to najmä s princípom rovnosti zbraní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sţ/124/2001, z ktorého vyplýva, ţe povinnosťou správcu dane je čo najúplnejšie zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, čo objektívne znamená, ţe je povinný zisťovať skutočnosti nielen v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech tak, aby bola zistená skutočná pravda. Krajský súd nesprávne ustálil, ţe z výpovede konateľa spoločnosti T., A. vyplynulo, ţe predmetné faktúry táto spoločnosť 4 8Sžf/44/2010 nevystavila a so ţalobcom nikdy neobchodovala. Počas celého konania k výsluchu konateľa tejto spoločnosti nedošlo, ale bolo predloţené čestné prehlásenie zamestnanca spoločnosti zo dňa 6.2.2009, p. S., ktorý potvrdil vykonanie zemných prác ţalobcom pre jeho spoločnosť na viacerých stavbách. K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 27.8.2010 vyjadril ţalovaný tak, ţe navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Uviedol, ţe zistený skutkový stav v dostatočnom rozsahu odôvodňuje nesplnenie zákonných podmienok uznania týchto výdavkov ako výdavkov daňových
i/ a § 21 ods. 1 zák. o dani z príjmov s tým, ţe ţalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Podrobné dôvody tohto záveru obsahuje odôvodnenie rozsudku a všetky správcom dane vykonané dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise. Krajský súd pri preskúmaní ţalobou napadnutého rozhodnutia skúmal práve podstatu veci, t.j. skúmal či ţalobcom uplatnené výdavky za daného skutkového stavu spĺňajú atribút výdavkov
i/ a § 21 ods. 1 zák. o dani z príjmov a či vo vzťahu k týmto zákonným podmienkam ţalobca uniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom k totoţnosti odvolacích a ţalobných dôvodov ţalovaný v ďalšom odkázal na obsah písomného stanoviska k ţalobe zo dňa 12.2.
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie – dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vranov nad Topľou č. 744/230/16007/09/Kasa 5 8Sžf/44/2010 z 26.5.2009, ktorým správca dane
6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák. č. 511/1992 Zb.“) vyrubil ţalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 17 788,32 €, sumu ktorú uloţil ţalobcovi zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti dodatočného platobného výmeru na účet správcu dane. Predmetom rozhodnutia v posudzovanej veci bol ţalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie roka 2006, ku ktorému došlo z dôvodu, ţe ţalobcom uplatnené výdavky vo výške 2 803 684 Sk nespĺňali zákonné podmienky stanovené § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. v spojení s § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. Daňové orgány vzhľadom na uvedenú skutočnosť dospeli k záveru, ţe ţalobcom uplatnené výdavky nespĺňajú atribút daňových výdavkov.
1 zákona č. 595/2003 Z. z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloţenie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
4 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
6 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote
odseku 10 druhej vety (8 pracovných dní). 6 8Sžf/44/2010
ods. 1, 2 § 76 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré boli vyhotovené v jeho mene zákazníkom alebo inou osobou, originály všetkých prijatých faktúr a faktúr
9 a § 72 ods. 3 po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú. Uchovávať prijaté faktúry je povinná aj zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V posudzovanej veci daňovou kontrolou bolo zistené, ţe ţalobca zaúčtoval do daňových nákladov na účet 518 – ostatné sluţby, v celkovej sume 944 000 Sk, a to faktúrami za zemné práce od dodávateľa S., S.. S., K.. Správca dane prostredníctvom doţiadaného Daňového úradu Košice III. zabezpečil výsluch konateľa spoločnosti S., S.. S., H. G., ktorý uviedol, ţe od roku 2002, kedy prevzal spoločnosť, firma nevykonáva ţiadnu ekonomickú činnosť, nevystavil ţiadne účtovné doklady, nemá ani razítko firmy a nevlastní ţiadne spisy. Faktúry pre spoločnosť L. G., S., nevystavil, nedošlo k dodaniu prác uvedených na faktúrach, nevlastní razítko, ktoré je na faktúrach a podpisy nie sú jeho. Konateľ spoločnosti ďalej uviedol, ţe neexistuje ţiadna iná osoba, ktorá je splnomocnená zastupovať spoločnosť, resp. konať v mene spoločnosti. Správca dane zistil, ţe predmetné faktúry neboli vystavené daňovým subjektom. Daňový subjekt nevykonáva ţiadnu ekonomickú činnosť a po roku 2001 neboli podané ţiadne daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby. Ďalej bolo daňovou kontrolou zistené, ţe ţalobca zaúčtoval do daňových dokladov na účet X. – ostatné sluţby celkovú sumu 200 684 Sk faktúrami za zemné práce od dodávateľa D. S., S. K.. Doţiadaným Daňovým úradom Košice I. správca dane zabezpečil výsluch 7 8Sžf/44/2010 konateľky spoločnosti D. S., S., I.. E. K., ktorá uviedla, ţe príslušné faktúry spoločnosť nevystavila, čo preukázala predloţením zoznamu vystavených faktúr v preskúmavanom období. Konateľka potvrdila, ţe podpisy na faktúrach nie sú podpismi konateľov tejto spoločnosti, pečiatka na faktúrach nepatrí firme D. S., S., pričom zdôraznila, ţe o spoločnosti L. G., S., nepočula a nikdy s ňou nespolupracovala. K uvedeným skutočnostiam sa konateľ ţalobcu písomne vyjadril listom zo dňa 20.2.2009, kde uviedol, ţe práce na faktúrach boli skutočne vykonané a bolo za nich zaplatené. I.. E. K. nepozná, pretoţe za spoločnosť D. S., S. vystupoval iný konateľ. Daňovou kontrolou bolo ďalej zistené, ţe ţalobca od dodávateľa F. T., Č. X. zaúčtoval do nákladov aj celkovú sumu 1 659 000 Sk, a to faktúrami za zemné práce. Šetrením daňových orgánov bolo nesporne zistené, ţe uvedený dodávateľ fakturované práce nevykonal a predloţené faktúry a príjmové pokladničné doklady v sume 1 221 000 Sk vystavil na ţiadosť konateľa spoločnosti ţalobcu za úplatu. Čo sa týka faktúry č. X. z 5.11.2006 v sume 438 000 Sk, po vykonanom šetrení daňové orgány zistili, ţe zo strany uvedeného dodávateľa neboli pre ţalobcu vykonané ani tieto v uvedenej faktúre uvedené práce. Výpoveď svedka I.. M. U. - vzhľadom na skutočnosť, ţe jednoznačne nepotvrdil, ţe F. T. práce pre spoločnosť ţalobcu skutočne vykonal – daňové orgány pre účely preukázania oprávnenosti zúčtovania nákladov do základov dane, posúdili ako bezpredmetnú. Z administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil, ţe správca dane konštatoval porušenie § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. tým, ţe ţalobca riadne nepreukázal zaúčtované daňové náklady a v zmysle § 17 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona zvýšil základ dane o sumu 2 803 684 Sk. Ţalovaný nepovaţoval zaúčtovanie dokladov v účtovníctve za dostatočné, a to tak z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z., ako aj z pohľadu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, ţe zákonnou podmienkou, aby mohol byť výdavok povaţovaný aj za daňový výdavok je, aby bol preukázateľne vynaloţený na dosiahnutie, zabezpečenie a udrţanie príjmov daňovníka. K preukázanosti výdavkov na vykonanie prác je potrebné okrem preukázania zúčtovania výdavkov a daňových dokladov, preukázať aj skutočné realizovanie týchto prác tak, ako je to uvedené vo faktúrach. 8 8Sžf/44/2010 Z vykonaného zisťovania však vplynulo, ţe ţalobca preukázal náklady len dokladmi – faktúrami a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ktoré ako sa preukázalo, vystavené dodávateľmi uvedenými na týchto dokladoch neboli. Správca dane predvolal p. K. T., ktorého navrhol vo veci vypočuť ţalobca, avšak svedok si zásielku neprevzal a zásielka bola poštou vrátená správcovi dane s označením, ţe adresát je neznámy. Z uvedeného dôvodu vypočutie svedka nebolo moţné. Správca dane v danom prípade zohľadnil a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie daňovej povinnosti, v priebehu daňovej kontroly vyuţil všetky dostupné prostriedky, ktoré mal k dispozícii – miestne zisťovania, doţiadania iným správcom dane, postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a dbal na práva daňového subjektu. S výsledkami správcu dane bol daňový subjekt oboznámený a mal moţnosť k svojim tvrdeniam predkladať všetky dostupné doklady a dôkazy. Ţalobca nepreukázaním nákladov zahrnutých do základu dane porušil ustanovenia § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z., v dôsledku čoho správca dane odôvodnene zvýšil základ dane o celkovú sumu 2 803 684 Sk. Správca dane prerokoval s daňovým subjektom protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ktorý bol podpísaný dňa 14.5.2009. Keďţe daň zistená po daňovej kontrole sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní, správca dane vydal dňa 26.5.2009 dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane. Správca dane tak postupoval v súlade s § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, keďţe napadnutý rozsudok so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, obsahuje dostatok dôvodov, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. 9 8Sžf/44/2010 Odvolací súd sa stotoţnil s argumentáciou krajského súdu,
ktorej správca dane pri vydávaní dodatočného platobného výmeru vo vzťahu k dani z príjmu postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania a objasňoval všetky skutočnosti, ktoré by mohli svedčiť v prospech, ale aj v neprospech ţalobcu. Odvolací súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Odvolací súd zistil, ţe dôvody uvádzané ţalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náleţite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotoţnil. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 20. októbra 2011 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.