1 písm. a/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Mgr. H. N. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Prešov (ďalej len „okresný súd") rozsudkom z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Tv 5/2012, uznal obvineného Mgr. H. N. vinným z prečinu výtržníctva
1 písm. a/ Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Súd
1 písm. a/ Tr. zák. upustil od potrestania obvineného. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov (ďalej len „prokurátor"), ako aj obvinený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd") rozhodol rozsudkom z 21. novembra 2017, sp. zn. 23 Tov 2/2017, tak, že napadnutý rozsudok
1 písm. d/ Tr. por. zrušil vo výroku, ktorým súd upustil od potrestania obvineného N. a rozhodujúc sám
3 Tr. por. obvinenému
1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 300,- € (tristo eur).
3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov. Súd zároveň
por. odvolanie obvineného zamietol. Proti tomuto rozsudku podal obvinený N.
1 písm. i/ Tr. por. Uviedol, že s napadnutým rozsudkom sa nestotožnil, keďže sa skutku nedopustil. Zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu zo
1 písm. c/ Tr. por. (pozn. správne § 382 písm. c/ Tr. por.) odmietnuť. Uviedol, že napadnuté rozsudky sú v súlade so zákonom a poukázal aj na výpoveď poškodeného R. D.. Z dokazovania nevyplynulo, že by bol dvor objektu oplotený, a teda že by nebol prístupný verejnosti. Odcitoval tiež výpoveď spoluobvineného R. U., aby napokon dodal, že obvinený išiel za budovu čínskeho supermarketu vyslovene za účelom fyzicky napadnúť inú osobu, z ktorého dôvodu si predtým zabezpečil napodobeninu zbrane, náhradné oblečenie, ako aj športovú obuv, ktorej podrážka bola potretá lepidlom na báze chloroprénového kaučuku, aby tak bola znemožnená jej prípadná identifikácia. Takto by obvinený určite nekonal, ak by nevedel na čo so spoluobvineným R. U. ide do Rožňavy. V ďalšej časti prokurátor vysvetlil, že dovolaciemu súdu neprináleží posudzovať správnosť a úplnosť skutkových záverov ustálených všeobecnými súdmi, ani tieto dopĺňať či meniť, pretože tento nie je „treťou" odvolacou inštanciou. Rozsah prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Konanie obvineného N. napĺňa všetky znaky prečinu výtržníctva
1 písm. a/ Tr. zák., a preto dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. nie je daný. K vyjadreniu prokurátora sa obvinený N. ďalej nevyjadril. Dňa 15. júla 2019 bol spisový materiál spolu s dovolaním obvineného N. riadne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom zvoleného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por.
1 písm. a/ Tr. zák. kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Vychádzajúc z tých úvah potom najvyšší súd konštatuje, že námietky obvineného N. (
ktorého sa údaje nepreukázalo jeho zavinenie vo vzťahu k motívu a použitej zbrani, resp. námietky týkajúce sa miesta spáchania skutku) mali rýdzo skutkový charakter, do ktorého však dovolací súd
1 písm. i/ Tr. por. časť za bodkočiarkou zasahovať nemôže. Keďže zo skutkovej vety plynie, že obvinený N. spolu s obvineným R. U. konali úmyselne a tohto skutku sa dopustili „na parkovisku za budovou čínskeho supermarketu na ulici Šafárikovej v Rožňave ... vo dvore uvedeného objektu", teda evidentne na mieste verejnosti prístupnom, skutková podstata trestného činu
1 písm. a/ Tr. zák. je správna. Na základe týchto úvah najvyšší súd dovolanie obvineného N.
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.