1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. C. sa odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Zvolen rozsudkom z 13. mája 2016, sp. zn. 5 T 87/2014 rozhodol, že
3 Tr. zák. zrušil rozsudok Okresného súdu Brezno, sp. zn. 1 T 147/2013 z
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., z toho v bodoch 2, 3, 4, 5, 6 formou spolupáchateľstva
zák., z toho v bodoch 2 a 4 v štádiu pokusu
1 Tr. zák., ako aj z pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody
1 Tr. zák., z toho v bodoch 2, 3, 4, 5, 6 formou spolupáchateľstva
zák., z toho v bode 2 v štádiu pokusu
1 Tr. zák. na skutkovom základe, že 1/. dňa
4 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na spoločný, úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.
2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 22 T 183/2013 z
1 Tr. por. súd zaviazal obvineného nahradiť poškodenej Z. I., nar. X. V. XXXX v E., trvale bytom Q. škodu vo výške 53,81 Eur.
1 Tr. por. súd zaviazal obvineného M. C. a odsúdenú K. Y. spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodeným, a to: - B. škodu vo výške 21,25 €, - M., škodu vo výške 31,25 €, - B., škodu vo výške 500,- €, - P., škodu vo výške 37,50 €, - M., škodu vo výške 22,50 €, - Q., škodu vo výške 187,87 € a 50,- Kč, - M. škodu vo výške 361,50 €.
2 Tr. por. súd poškodených M. C., P. K., Mgr. J. P., Q. O. a Mgr. B. A. so zvyškami nárokov na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní obvinený odvolanie (č.l. 324), ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 334-335). Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí 13. septembra 2016 uznesením, sp. zn. 5 To 97/2016 (č.l. 341), ktorým
por. odvolanie obvineného M. C. zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
1 písm. h/ Tr. por. obvinený namietal, že pri ukladaní trestu súd vychádzal zo zásad na ukladanie trestu a prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť
l/ Tr. zák., že sa priznal a na dve priťažujúce
h/, písm. m/ Tr. zák., pričom nesprávne prihliadol na priťažujúcu okolnosť
m/ Tr. zák., pretože súd
povahy predchádzajúceho odsúdenia nemusí na túto okolnosť prihliadnuť, teda súd mal uznať vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a preto je napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska irelevantné. Ďalej obvinený poukázal na predchádzajúce odsúdenia a uviedol, že dostal príliš vysoký trest. Záverom dovolania obvinený navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5 To 97/2016 z
1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Zvolen, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Uvedenú možnosť vyjadriť sa využila okresná prokurátorka, ktorej vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 30. mája 2018 (č.l. 377-379). K dovolaciemu dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. prokurátorka uviedla, že okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď po zistení skutkového stavu vyhlásil rozsudok, ktorým obvineného uznal za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a následne uložil obvinenému zákonom zodpovedajúci trest odňatia slobody v príslušnej trestnej sadzbe po zohľadnení všetkých okolností prípadu a zásad pre ukladanie trestov
zák.
prokurátorky okresný súd správne prihliadol u obvineného na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák. vzhľadom k tomu, že sa priznal a spravil vyhlásenie o vine a trestný čin úprimne oľutoval a zároveň správne okresný súd prihliadol aj na priznanie dvoch priťažujúcich okolností v zmysle § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., a potom pri ukladaní trestu zákonne
4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu na 5 rokov a 4 mesiace, pričom horná hranica tvorila 10 rokov. Obvinenému uložený trest súd ukladal ako trest spoločný v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zák., pretože obvinený sa skutku uvedeného v bode 1. rozsudku dopustil dňa 28. mája 2013 a tento skutok je dielčím skutkom pokračovacieho zločinu krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., za ktoré iné dielčie skutky spáchané dňa
prokurátorky okresný aj krajský súd správne a v súlade so zákonom rozhodli a uložili obvinenému zákonný trest, pričom sa náležite vysporiadali so všetkými skutočnosťami a správne ich vyhodnotili. S poukazom na vyššie uvedené prokurátorka poukázal na skutočnosť, že uvedený dovolací dôvod nebol naplnený, a preto navrhla, aby dovolací súd v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. C. odmietol. Vyjadrenie prokurátorky bola zaslané na vyjadrenie obvinenému, obhajkyni, aj poškodenej, ktorí sa však do konania neverejného zasadnutia nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako "ďalšie" odvolanie. V rámci dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, obvinený namietal, že mu bol uložený prísny trest a nemala mu byť priznaná priťažujúca okolnosť
m/ Tr. zák. Vzhľadom k námietkam je potrebné poukázať na skutočnosť, že tieto nie sú spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod, nakoľko v danom prípade možno podať dovolanie len na základe jedného z dôvodov, a to, že obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo obvinenému bez uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa, pričom krajský súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď obvinenému uložil predmetný trest. Z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že obvinený spáchal pokračovací zločin krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a okresný súd obvinenému uložil
4 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. spoločný, úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace správne a v súlade so zákonom po zohľadnení všetkých kritérií v súlade s § 34 Tr. zák., ako aj osoby obvineného a jeho predchádzajúcich odsúdení, nakoľko trest bol obvinenému uložený v rámci zákonom zvýšenej ustanovenej trestnej sadzby, a to na dolnej hranici ustanovenej trestnej sadzby, aj napriek tomu, že obvinený bol v minulosti viackrát súdne trestaný, čo vyplýva aj z odpisu registra trestov obvineného (č.l. 338-340), pričom obvinený na hlavnom pojednávaní spravil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por., ktoré súd následne aj prijal (č.l. 319). Čo sa týka námietok ohľadne priznania priťažujúcej okolnosti
m/ Tr. zák., tak v tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že nepriznaním poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti nie je možné naplniť žiadny z dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por., nakoľko sa jedná o namietanie skutkových okolností, ktoré sú v dovolacom konaní neprípustné, viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Tdo 56/2013 zo 14. mája 2014, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 2/2015,
ktorého otázka zisťovania resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného
1 Tr. por. Ak ale súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto okolnosti, či už poľahčujúcej alebo priťažujúcej, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby - tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 2 až 4 Tr. zák., ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky uvedenej v § 371 ods. 5 Tr. por. môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia). Z obsahu dovolania vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu dovolateľ uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali proti správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal pochybnosti o správnosti a zákonnosti rozhodnutí okresného a krajského súdu, a preto sa s nimi v plnom rozsahu stotožnil, ako aj s názorom prokurátorky. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného, posúdeného ako pokračovací zločin krádeže
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., z toho v bodoch 2, 3, 4, 5, 6 formou spolupáchateľstva
zák., z toho v bodoch 2 a 4 v štádiu pokusu
1 Tr. zák., ako pokračovací prečin porušovania domovej slobody
1 Tr. zák., z toho v bodoch 2, 3, 4, 5, 6 formou spolupáchateľstva
zák., z toho v bode 2 v štádiu pokusu
1 Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia po objektívnej i subjektívnej stránke a je správna, pričom zmena právnej kvalifikácie nie je prípustná.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. h/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného M. C.
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.