čl. VI tejto zmluvy sa zmeny v dojednaniach zmluvných strán môžu vykonávať len formou písomného dodatku k zmluve o dielo, čo sa nestalo. K argumentácii, že dielo nebolo žalovanému odovzdané riadne, pretože žalobca neodovzdal žiadosť o platbu, na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený prijať nenávratný finančný príspevok, odvolací súd poukázal na dodací list, v ktorom je uvedené, že došlo k vypracovaniu žiadosti o finančný nenávratný príspevok a samotná žiadosť o platbu nebola výslovne špecifikovaná v zmluve o dielo uzavretej medzi sporovými stranami, a pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že dielo nebolo odovzdané riadne a sú tu vady v podobe nezodpovedania výsledku diela požiadavkám určeným v zmluve, mal si uplatňovať práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady.
neho záležitosť terminologická, pričom ide nepochybne o zmluvné dojednanie o úrokoch z omeškania, ktoré predstavujú 0,05 % z dlžnej sumy denne za každý deň omeškania. Za týchto okolností je dojednanie medzi sporovými stranami zrozumiteľné a predstavuje nepochybne dojednaný úrok z omeškania.
Z, ale aplikáciou ust. § 40a Občianskeho zákonníka. Poukázal na závery Ústavného súdu ČR v Náleze č. I. ÚS 1264/11,
ktorého však je potrebné v prípade nedodržania písomnej formy pri zmene zmluvy aplikovať postup ako pri relatívnej neplatnosti úkonu, t. j. včas namietať takúto neplatnosť. S týmto záverom sa dovolateľ stotožňuje a za správny považuje výklad, ktorý uprednostňuje zmluvnú voľnosť zmluvných strán pred doslovným zákonným výkladom. Odvolací súd tak mal skúmať platnosť predmetného úkonu tvrdeného dodatku k zmluve s použitím § 40a Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného spočívajúcou v poukázaní na Upomienku č. 3 z 29.6.2010, kde samotný žalovaný potvrdil, že došlo k zníženiu fakturovanej čiastky, čím nesprávne vyložil ustanovenie zákona (§ 272 ods. 2 ObZ v spojení s § 267 ObZ a § 40a OZ), čo v konečnom dôsledku malo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Táto otázka nebola judikatórne riešená a je daný dovolací dôvod
1 písm. b) CSP. 11.
dovolateľa žalobca nedodával dielo v pôvodne dohodnutom rozsahu, o čom svedčí rozpor medzi znením zmluvy a skutočne poskytnutými službami, keďže žalobca ako osoba odborne spôsobilá na projektové poradenstvo mala dodať žalovanému celé projektové poradenstvo na kľúč. Projektové poradenstvo pri čerpaní eurofondov štandardne nekončí podaním ŽoNFP, ale pokračuje aj naďalej, čo sa nestalo. Za nesprávne považoval odôvodnenie odvolacieho súdu, že žalovaný mal možnosť postupovať v súlade s § 564 v spojení s § 436 - § 441 ObZ, pokiaľ dielo nebolo vykonané v súlade so zmluvou. 12. V rámci argumentácie pred súdom prvej inštancie žalovaný poukázal na neplatnosť dojednania o splatnosti
čl. III. Zmluvy, ktorú koncipoval žalobca a žalovaný do jej obsahu žiadnym spôsobom nezasahoval. Odvolací súd dojednanie vyhodnotil ako platné,
dovolateľa je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keďže
zmluvy by k splatnosti záväzku nikdy nemuselo dôjsť, a teda by nárok žalobcu nikdy nemohol byť riadnym spôsobom uplatnený. Žalovaný má zato, že zmluvné dojednanie,
ktorého mala byť splatnosť ceny diela viazaná na skutočnosť, až keď tretia osoba v rámci iného záväzkového vzťahu poskytne objednávateľovi platbu, sa prieči dobrým mravom, a z tohto dôvodu takáto dojednaná podmienka nie je platná (tu s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Cob/55/2014 z 23. 04. 2015). Poukázal na výkladové problémy takéhoto dojednania ak by nedošlo k realizácii projektu, resp. k podaniu žiadosti o platbu, čím by splatnosť záväzku žalovaného
čl. III Zmluvy o dielo nenastala. To, že v tomto prípade splatnosť nastala, je
neho bez právneho významu. Odvolací súd sa tu nevysporiadal so smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/35 ES zo dňa
1 písm. b/ CSP. 13. Za ďalšiu otázku, ktorú je potrebné ustáliť, považuje otázku či nesplnenie povinnosti platiteľa dane
DPH vystaviť daňový doklad - faktúru v súlade s § 74 ods. 1 ZoDPH a v lehotách uvedených v § 73 ZoDPH, je dôvodom na to, že dlžník má právo odoprieť veriteľovi peňažné plnenie. S poukazom na § 370 ObZ dovodzuje, že nesplnenie povinnosti
ZoDPH je nutné vykladať aj vo svetle plnenia daňových povinností. Zákon uvádza, kedy je platiteľ dane povinný vystaviť za dodaný tovar, alebo službu daňový doklad - faktúru. Keďže vystavenie faktúry má priamy dosah na začiatok plynutia lehoty na poskytnutie plnenia, je dôvodné v tomto prípade uvažovať, že žalovaný ani nebol povinný poskytnúť peňažné plnenie, a to z dôvodu, že sa nedostal do omeškania.
zmluvy ich mal žalobca vystaviť tak, že tieto mali nasledovať po poskytnutí prostriedkov žalovanému, a to vystaviť faktúru dňa
dovolateľa mala byť práve ústna dohoda o zmene ceny diela. Nezohľadnenie tejto argumentácie zakladá
neho dovolací dôvod
f/ CSP.
ktorého v prípade omeškania objednávateľa so zaplatením faktúry v dojednanom termíne zaplatí objednávateľ zhotoviteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Zmluvná pokuta a úrok z omeškania sú úplne odlišné inštitúty a jeho osobitnú sadzbu si v zmluve nedojednali. Záver odvolacieho súdu, že sa jednalo o terminologickú nepresnosť, je celkom svojvoľný a nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Pritom žalobca opakovane odkazoval na inštitút zmluvnej pokuty a aj samotný právny zástupca žalobcu v texte žaloby uvádzal, že sa strany dohodli na zmluvnej pokute. Takéto pochybenie zakladá
dovolateľa dovolací dôvod
f/ CSP. Z uvedených dôvodov žiadal zmeniť rozhodnutie odvolacieho súdu tak, že žalobu zamietne.
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je sčasti prípustné a dôvodné a vo zvyšku ho ako neprípustné treba odmietnuť. 18. Žalovaný v rozhodovanej veci vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a zároveň z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom vzniesol tri právne otázky, ktoré
neho neboli odvolacím súdom správne zodpovedané.
ktorej bol žalobca ako zhotoviteľ diela povinný zhotoviť Žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej len „ŽoNFP“) na projekt žalovaného. Za zhotovenie diela sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 8 % z celkového vyplateného nenávratného príspevku, ktorý mal byť žalovanému schválený Poľnohospodárskou platobnou agentúrou ako riadiacim a spravujúcim orgánom na úseku schvaľovania ŽoNFP. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe do výšky 16.375,80 eur s 0,05 % denným úrokom z omeškania zo sumy 16.375,08 eur od
Z. Vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odvolací súd uzavrel, že sa jedná o terminologickú nepresnosť a dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotil ako dojednanie úroku z omeškania.
ustanovenia § 6 zákona o ústavnom súde pri svojom rozhodovaní viazané právnym názorom vysloveným v uznesení pléna ústavného súdu z 25. apríla 2018, sp. zn. Plz. ÚS 1/2018, pristúpil súd k skúmaniu prípustnosti dovolania tak z hľadiska dovolateľom namietanej vady zmätočnosti
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ako aj k skúmaniu (nesprávneho) právneho posúdenia veci odvolacím súdom z hľadiska dovolateľom vyvodzovanej prípustnosti dovolania
ust. § 421 ods. 1 CSP (rovnako rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Obdo 34/2018). 22.
CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 23.
CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 24.
1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho v súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
ods. 2, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
a/ až n/. Ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP upravuje kedy je prípustné dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. 25. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Prípustnosť dovolania
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. 26. Žalovaný vadu zmätočnosti
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP videl najmä v nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Porušenie práva na spravodlivý proces videl dovolateľ aj v tom, že súdy nižšej inštancie neprihliadli na ním vznesené námietky rozhodujúce pre zaujatie správneho právneho záveru v merite veci, čo malo za následok, že toto konanie zaťažili vadou
ust. § 420 písm. f/ CSP.
f/ CSP je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ vymedzil ním uplatnený dovolací dôvod
1 CSP v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 CSP. Vzhľadom na uvedené pristúpil dovolací súd k skúmaniu, či konanie pred odvolacím súdom bolo skutočne poznačené dovolateľom namietanou vadou zmätočnosti.
f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a jeho závery sú aplikovateľné aj pre účely posúdenia prípustnosti dovolania
ust. § 420 písm. f/ CSP.
ust. § 220 ods. 2 CSP dochádza okrem iného k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené.
jeho názoru odvolacím súdom vykonané nedostatočne, dovolací súd pripomína, že už
predchádzajúcej právnej úpravy, nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R 37/1993, R 125/1999, R 42/1993). Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
f/ O. s. p. nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Nová právna úprava na podstate uvedeného nič nezmenila. 37.
1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods.1 CSP). Dovolací súd dodáva, že návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania boli uplatnené pred súdom prvej inštancie, a pokiaľ boli súdom zamietnuté, takýto postup aj odôvodnil. Odvolací súd sa s postupom súdu prvej inštancie v tomto stotožnil a jeho rozhodnutie potvrdil. 38. Tu k najpodstatnejším námietkam súvisiacim s hodnotením dôkazov a tvrdenou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia dovolací súd len stručne uvádza, že z čl. III zmluvy o dielo vyplýva, že strany sa dohodli na spôsobe úhrady dohodnutej ceny takto: „dohodnutú cenu objednávateľ uhradí zhotoviteľovi do 14 kalendárnych dní po odovzdaní faktúry, ktorú vystaví zhotoviteľ po podpise zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku objednávateľa s agentúrou. Fakturácia sa bude vykonávať po každom vyplatení finančných prostriedkov objednávateľovi agentúrou na základe predloženej žiadosti objednávateľa o platbu.“ Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uplatnenia si nároku na odmenu objednávateľom je vyhotovenie faktúry, pričom tejto má predchádzať žiadosť objednávateľa o platbu. Pokiaľ aj žiadosť vykonaná nebola, súdy túto skutočnosť správne vyhodnotili tak, že reálne mohlo uplatnenie si nároku na odmenu nastať až po prijatí plnenia od PPA žalovaným a až následne vznikol nárok samotný a splatnosť odmeny
zmluvy žalobcovi. Z obsahu zmluvy nevyplýva žiadna povinnosť objednávateľa, t. j. povinnej strany, oznámiť žalobcovi prijatie odmeny od agentúry, na základe čoho by si tento mal vyfakturovať príslušnú percentuálnu časť takto získanej odplaty. Pokiaľ teda nie je v zmluve objednávateľovi uložená táto povinnosť, potom je potrebné aplikovať príslušné zákonné pravidlá a splatnosť tejto časti ceny interpretovať za použitia ustanovenia § 340 a nasl. ObZ, čomu hodnotenie súdu prvej inštancie v bode č. 42 jeho rozhodnutia konvenuje. 39. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania (29.6.2016, čl. 91), z ktorej jednoznačne vyplýva, že
jeho úvahy je potrebné aplikovať § 392 ods. 1 ObZ v spojení s § 536 ods. 1 a
žalovaného sa mal záväzok splniť
čl. III zmluvy o dielo tak, že faktúry mohli byť vystavené postupne
vyplatených častí z NFP, a teda prvá faktúra by zodpovedala sume 12.812,31 eur. Týmto si však jeho tvrdenia vnútorne odporujú, hoci dovolací súd chápe, že zrejme takto sa snaží osvedčiť existenciu dohody o zmene ceny diela, ako aj svoj spôsob výkladu zmluvného ustanovenia o splatnosti diela ako takého. V úvahách odvolacieho súdu o týchto skutočnostiach, ktorý ich vyslovil v nadväznosti na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, však dovolací súd nezistil pochybenie, ktoré by malo viesť k záveru o arbitrárnosti jeho rozhodnutia. 40. Hoci úvahy konajúcich súdov nižšej inštancie sú preskúmateľné a dostatočne odôvodnené čo do istiny, dovolací súd musí konštatovať, že za závažné pochybenie, napĺňajúce prípustnosť a dôvodnosť dovolania
ust. § 420 písm. f/ CSP, je potrebné vyhodnotiť rozhodnutie týkajúce sa príslušenstva pohľadávky.
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 44. Záver dovolacieho súdu o existencii niektorých z vád zmätočnosti automaticky neznamená, že by bola vylúčená možnosť, aby dovolací súd pristúpil aj k skúmaniu namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci a s tým spojeného riešenia právnych otázok. Posudzovanie prípustnosti dovolania aj
1 CSP je pritom efektívne a opodstatnené vzhľadom na základné zásady súdneho konania, a to zásady hospodárnosti a rýchlosti, a iba takýmto postupom dovolacieho súdu dochádza v plnej miere k naplneniu ústavného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 ústavy. Pri formulovaní tohto záveru vychádzal dovolací súd z nasledovných skutočností: 45. Priamo z výroku uznesenia ústavného súdu sp. zn. Plz. ÚS 1/2018 vyplýva, že pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania
ustanovenia § 420 CSP, ako aj § 421 CSP a najvyšší súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP, poruší tým právo na prístup k súdu
čl. 46 ods. 1 ústavy. Tento záver je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu aplikovať nielen na prípady, kedy dovolací súd dospel k záveru, že konanie nebolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti
CSP, a následne nepristúpil k skúmaniu dôvodov prípustnosti dovolania
1 CSP, ale aj vtedy, keď dovolací súd vo svojom rozhodnutí síce konštatoval existenciu vady zmätočnosti a pri zrušení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu - za predpokladu, že tomu nebráni zistená vada zmätočnosti - neposúdil správnosť alebo nesprávnosť namietaného právneho posúdenia z hľadiska prípustnosti dovolania
1 CSP, nakoľko neposúdil podané dovolanie v celej jeho šírke a vo svojom rozhodnutí nedal dovolateľovi odpoveď na všetky vo veci relevantné otázky. Uvedená skutočnosť vyplýva z toho, že súdy (vrátane dovolacieho súdu) sú povinné poskytovať spravodlivosť v materiálnom ponímaní a nemôžu postupovať pri rozhodovaní prísne formálne, pričom prílišný formalizmus by bol v rozpore s princípmi spravodlivosti (napr. IV. ÚS 192/08). Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúcich k extrémne nespravodlivému záveru potom znamená porušenie základných práv. Spravodlivosť je totiž kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu ústavnú povinnosť hľadať také riešenie súdenej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako nesúladné s princípom spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení (m.m. I. ÚS 26/2010), vždy je potrebné vychádzať z individuálnych, teda na konkrétnych zisteniach založených rozmerov súdom prerokovanej veci. 46. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 47. Dôvod prípustnosti dovolania
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP predpokladá, že právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom vzniesol tri právne otázky, ktoré
neho neboli odvolacím súdom správne zodpovedané a pri ktorých má najvyšší súd vysloviť právny názor z dôvodu, že doposiaľ taká otázka nebola v jeho rozhodovacej činnosti riešená, a to: - či je možné k zmluve uzatvorenej písomne, pri ktorej však zákon neustanovuje obligatórnu písomnú formu, platne uzavrieť dodatok v ústnej forme, - či je možné považovať za platné dojednanie o splatnosti záväzku v prípade, ak je splatnosť peňažného záväzku medzi zmluvnými stranami podmienená splatnosťou peňažnej pohľadávky jednej zo zmluvných strán voči tretej osobe, - či nesplnenie povinnosti platiteľa dane
DPH vystaviť daňový doklad - faktúru v súlade s § 74 ods. 1 ZoDPH a v lehotách uvedených v § 73 ZoDPH, je dôvodom na to, že dlžník má právo odoprieť veriteľovi peňažné plnenie. 49. Dovolateľom vymedzené právne otázky však nespĺňajú základný predpoklad dovolacieho prieskumu v zmysle absencie relevantnej judikatúry, a to predpoklad, že od riešenia danej otázky záviselo napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalovaného smerujúce proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu tak nie je prípustné
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom však podáva vysvetlenie dôvodov odmietnutia dovolania aj k jednotlivým položeným otázkam vo vzťahu k možnosti ich zodpovedania v tomto konaní.
ktorého je možné predmetnú zmluvu meniť len písomným dodatkom, čo sa nestalo.
CSP - vec by tak musel predložiť veľkému senátu; k tomuto však vo veci prejednávanej nedošlo.
ust. § 341 ObZ ak
zmluvy je dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia, a ak ho neurčí v primeranom čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi. Z tohto ustanovenia zjavne vyplýva, že musí byť obsahom dohody strán právo dlžníka určiť čas plnenia, čo však pri aplikácii príslušných výkladových pravidiel môže viesť k úvahe o tom, že určité zmluvné dojednanie má charakter takto odloženej povinnosti platby či už pre potrebu naplnenia odkladacej podmienky alebo inej právnej skutočnosť, či len samostatnej úvahy dlžníka plniť. Ak dlžník čas plnenia neurčí v primeranej lehote, dostáva sa do omeškania so splnením tejto povinnosti. Veriteľ si v takomto prípade síce nemôže čas plnenia určiť sám, ale zákon mu dáva právo obrátiť sa na súd a žiadať, aby čas plnenia určil súd. Pri určovaní času splatnosti pohľadávky sa vychádza z konkrétnych okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, a to aj so zreteľom na dôvody, ktoré viedli k tomu, že čas plnenia bol ponechaný na vôľu dlžníka, na platobnú neschopnosť dlžníka a naliehavosť potreby veriteľa, pričom vec bude vždy treba posúdiť aj z hľadiska súladu dohody s poctivým obchodným stykom, a napokon nemožno vylúčiť ani aplikáciu korektívu boni mores. 56. V súvislosti s vyhodnotením otázky ako otázky majúcej základ v skutkových okolnostiach bez možnosti prijať právne závery dovolacím súdom tu dovolací súd len konštatuje, že záver o neprípustnosti dovolania
1 CSP pri riešení tzv. skutkových otázok zaujal už vo svojich skorších rozhodnutiach (v podrobnostiach viď aj 1Obdo/47/2017, 4Obdo/45/2017 a 5Obdo/22/2017), zotrváva na ňom a nevidí dôvod, aby sa od neho v rozhodovanej veci odklonil. Povinnosť vystaviť faktúru v súlade so zákonom o DPH a splatnosť ceny diela 57.
1 zákona o DPH faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme
tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Význam faktúry z pohľadu zákona o DPH spočíva v tom, že plní funkciu kontroly dane z pridanej hodnoty. Slúži na kontrolu DPH, ktorú je povinný odviesť dodávateľ z dodania tovaru alebo služby a slúži aj na kontrolu odpočtu dane uplatňovaného príjemcom tovaru alebo služby. To, či dodávateľ vystaví faktúru v súlade alebo v rozpore so zákonom nemôže mať vplyv na povinnosť subjektu povinného určitú sumu uhradiť vyplývajúcu zo súkromnoprávneho vzťahu - zmluvy o dielo. Faktúra a jej náležitosti majú vplyv výlučne na vzťah medzi daňovým subjektom - platiteľom dane a finančnou správou. Pre účely zmluvného vzťahu má v zásade význam ako výzva na plnenie, od ktorej sa následne odvíja splatnosť peňažnej pohľadávky, jej príslušenstvo a moment počiatku premlčania, vždy však pri dôslednom posúdení dikcie príslušného zmluvného ustanovenia. Povinnosti uložené zákonom o DPH resp. akýmkoľvek iným daňovým predpisom nemožno analogicky vzťahovať aj na povinnosť medzi súkromnoprávnymi subjektami, prirodzene, pokiaľ si niektorú so zákonom ustanovených povinností v oblasti verejného práva neprenesú ako zmluvný záväzok a bude ich tak viazať nie ako zákonná, ale obligačná povinnosť. 58. Čas plnenia je vždy vecou dohody zmluvných strán ako pravidelná zložka zmlúv. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený a zákon takúto dohodu nevyžaduje pre vznik zmluvy, posudzuje sa čas plnenia
ustanovení, ktoré upravujú konkrétny zmluvný typ a
všeobecných ustanovení záväzkového práva. Ustanovenia, ktoré upravovali čas plnenia, boli v rámci všeobecnej úpravy záväzkového práva pôvodne len v § 340 až 343 ObZ. Základom právnej úpravy v prípadoch, keď si zmluvné strany nedohodli lehotu plnenia, bol § 340 ObZ,
ktorého bol veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník bol povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Aby nastali právne dôsledky omeškania, veriteľ musí dlžníka vyzvať na plnenie. Túto úlohu v zásade plní faktúra.
čl. III zmluvy o dielo). Ďalšia novelizácia ObZ bola vyvolaná prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo
DPH) zakladá omeškanie veriteľa s plnením povinnosti, ktoré má vplyv na odklad povinnosti dlžníka plniť cenu diela. Dlžník nemôže odoprieť plnenie pre nesprávne náležitosti faktúry, ak je splatnosť ceny diela v zmluve určená jednoznačným spôsobom, hoci aj odkazom na doručenie faktúry. To, či je faktúra vyhotovená v súlade s verejnoprávnym predpisom, nemôže mať vplyv na zmluvnú povinnosť dlžníka plniť peňažnú pohľadávku veriteľa. 61. Táto otázka však nebola otázkou, ktorú by už dovolací súd neriešil. Dovolací súd vo veci prejednávanej svoje závery formuluje zhodne s úvahami už vyslovenými vo veci sp. zn. 1 Obdo 36/2015, kde sa konštatuje, že „žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby mu bola uložená povinnosť (zaplatiť faktúru oproti uloženiu povinnosti vyhotoviť správnu faktúru), ktorú inak môže sám splniť, nespĺňa základné požiadavky pre civilnoprávnu žalobu, ktorou sa má uložiť povinnosť tomu, kto ju splniť odmieta. Nemožno takýto stav pripodobniť žalobám založeným na synalagmatických záväzkoch, kedy sa žalobným návrhom ukladá povinnosť plniť žalovanému a zároveň žalobcovi, keďže v prípade takýchto žalôb ide vždy o spornosť základu nároku, teda platnosti úkonu, od ktorého sa má povinnosť niečo plniť odvíja na oboch stranách. Nejde o synalagmatický záväzok spočívajúci v povinnosti kupujúceho zaplatiť, voči povinnosti vystaviť faktúru na strane predávajúceho, synalagmu v prípade kúpy tvorí povinnosť dodať tovar oproti povinnosti zaň zaplatiť. Neboli teda splnené ani podmienky pre prípustnosť dovolania
ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. 62. Tu len krátko ešte k dovolacej námietke, že súdy sa nevysporiadali s tým, že fakturovaná suma 7.899,22 eur nezodpovedá zmluvnému ustanoveniu a povinnosti uloženej v ZoDPH, ktorý neumožňuje vystavovanie faktúr bez právneho základu, mala táto skutočnosť
dovolateľa založiť dovolací dôvod
DPH je neprípustný. Pokiaľ dôjde k uplatneniu si nároku na zaplatenie určitej sumy, potom bez ohľadu na úpravu daňových povinností je skúmanie danosti nároku súdom rýdzo v rovine súkromnoprávneho vzťahu a predmetná suma a jej uplatnenie si žalobcom, na ktorú aj žalovaný plnil, bola predmetom skúmania a posúdenia súdmi nižšej inštancie správne tak, že túto posudzovali len vo vzťahu k vzneseným tvrdeniam, kde zákon o DPH nemohol byť aplikovaný.
1 písm. b/ CSP zákon predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Základným predpokladom prípustnosti dovo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.