1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutia treba zrušiť. Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 33 ods. l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle citovaného ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, 7 3 M Cdo 20/2010 ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.
1 Občianskeho zákonníka predpokladmi tejto zodpovednosti sú vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora alebo jeho zamestnanca súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku (najmä postup v rozpore s týmto právnym predpisom) a príčinná súvislosť medzi týmto konaním alebo opomenutím a vznikom škody. Predpoklady vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený. Dovolateľ v danej veci nesúhlasil so závermi súdov niţších stupňov o splnení predpokladov zodpovednosti ţalovaného za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku a s ich výkladom ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého podanie návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie spôsobuje taký procesný účinok, ţe súdny exekútor nesmie vykonať draţbu nehnuteľností povinného. Podľa neho správny výklad uvedenej otázky je ten, ţe podanie návrhu na vylúčenie vecí z exekúcie nespôsobuje odklad exekúcie, nespôsobuje prerušenie exekučného konania a netvorí procesnú prekáţku, ktorá obmedzuje súdneho exekútora vo vykonaní jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Tým, ţe súdny exekútor draţbu nehnuteľností, napriek oznámeniu právneho predchodcu ţalobkyne o podaní ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie vykonal, neporušil ţiadnu povinnosť vyplývajúcu z Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené bolo v danom prípade rozhodujúce vyriešenie otázky, či tým, ţe exekútor po podaní ţaloby o vylúčenie vecí z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekúcii pokračoval a vykonal draţbu nehnuteľností, sa dopustil porušenia právnej povinnosti vyplývajúcej z exekučnej činnosti ako jedného z predpokladu jeho zodpovednosti za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môţe tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu. Dovolací súd súhlasí s názorom generálneho prokurátora, ţe samotné podanie ţaloby o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. l Exekučného poriadku nemá za následok prerušenie exekučného konania, nakoľko prerušenie exekučného konania Exekučný poriadok nepripúšťa (§ 36 ods. 5 Exekučného poriadku) a nemá ani za následok odklad exekúcie (§ 56 8 3 M Cdo 20/2010 Exekučného poriadku). Súdny exekútor môţe aj po podaní ţaloby o vylúčenie veci z exekúcie v exekúcii pokračovať, vykonávať úkony exekučnej činnosti a realizovať predaj veci na draţbe aj vtedy, ak konanie o vylúčenie veci z exekúcie nebolo právoplatne skončené. Opačný výklad by mal za následok, ţe draţbe by mohla zabrániť akákoľvek tretou osobou podaná ţaloba (opakovaná alebo aj zjavne nedôvodná) o vylúčenie veci z exekúcie. Ak pred začatím draţby tretia osoba preukáţe, ţe podala ţalobu o vylúčenie veci z exekúcie, súdnemu exekútorovi vzniká len povinnosť o tejto skutočnosti informovať záujemcov (§ 140 ods. 2 Exekučného poriadku); draţbu, ak tomu nebráni povolenie odkladu exekúcie, však moţno vykonať. Návrh na odklad exekúcie môţe podať aj osoba, ktorá podala ţalobu o vylúčenie veci z exekúcie z dôvodu, ţe moţno očakávať, ţe exekúcia bola zastavená. Ak tretia osoba návrh na odklad exekúcie nepodá, resp. jej návrhu na odklad exekúcie nebolo vyhovené, a exekútor predá vec skôr, neţ bolo o ţalobe na vylúčenie veci z exekúcie rozhodnuté, táto tretia osoba sa môţe v konaní o vylučovacej ţalobe po pripustení zmeny ţalobného petitu domáhať vylúčenia výťaţku z draţby z rozvrhu, prípade vydania výťaţku oprávneným v prípade, ţe rozvrhové konanie bolo skončené a výťaţok vydaný oprávnenému. V prejednávanej veci súdy niţšieho stupňa nesprávne interpretovali vyššie uvedené ustanovenia Exekučného poriadku. Dovolací súd zhodne s generálnym prokurátorom je toho názoru, ţe predpoklady zodpovednosti ţalovaného za škodu neboli splnené, nakoľko chýbal základný predpoklad tejto zodpovednosti, a to porušenie povinnosti ţalovaného ako súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti. Ţalovaný tým, ţe vykonal draţbu nehnuteľností po tom, čo mu bolo oznámené právnym predchodcom ţalobkyne, ţe podal ţalobu o vylúčenie vecí z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku, neporušil ţiadnu povinnosť vyplývajúcu pre neho ako súdneho exekútora z ustanovení Exekučného poriadku. Ako uţ bolo uvedené vyššie ţalovaný bol oprávnený a aj povinný v exekúcii pokračovať a tretia osoba, ktorá podala ţalobu o vylúčenie vecí z exekúcie, mala právo podať návrh na odklad exekúcie, čo však nevyuţila, ako aj právo v rámci konania o vylúčenie vecí z exekúcie sa domáhať vylúčenia výťaţku z draţby z rozvrhu, prípadne vydania výťaţku vydaného oprávnenému, čo taktieţ neurobila a ţalobu o vylúčenie vecí z exekúcie po draţbe s odstupom cca 3 rokov vzala späť. Záverom dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe názor J. Mázaka vyslovený v Komentári k Exekučnému poriadku, IURA EDITION, 2003, podľa ktorého je exekútor povinný počkať s vykonávaním exekúcie predajom veci aţ do právoplatného rozhodnutia 9 3 M Cdo 20/2010 súdu v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, je v teoretickej právnickej literatúre ojedinelý. Názory iných autorov na právne následky podania ţaloby o vylúčenie veci z exekúcie sú odlišné a zhodné v tom, ţe samotné podanie takejto ţaloby nemá za následok prerušenie exekučného konania ani odklad exekúcie a nezabraňuje exekútorovi vykonať draţbu. Ide napr. o názory M. Tomašoviča v publikácii Exekučný poriadok s komentárom Eurokódex, Poradca podnikateľa, 2006, J. Krajča v publikácii Komentár Exekučný poriadok, EUROUNION, 2009, Števčeka/Ficovej a kolektívu v publikácii Exekučný poriadok, komentár, C.H.BECK, 2011 a pod. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe pokiaľ súdy oboch stupňov dospeli k záveru o zodpovednosti ţalovaného za škodu podľa § 33 ods. l Exekučného poriadku, ich rozhodnutia nie sú vecne správne; sú zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
O.s.p.), v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí pre tento súd záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.