1, § 266 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák., a Ing. H. B. za pokus zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe
1, § 266 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa
por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, rozsudkom z 1. marca 2018, sp. zn. BB-4T/26/2013, rozhodol
a) Tr. por. tak, že obžalovaných: K. K., Ing. L. Y. a Ing. H. B. oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor"), sp. zn. VII/1 Gv 1/12-23, z 22. mája 2013 obžalovaných K. K. a Ing. L. Y. pre skutky obžalobou kvalifikovaných ako pokus zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spolupáchateľstvom
1, § 266 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a Ing. H. B. za pokus za pokus zločinu machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe
1, § 266 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že obvinený K. K., ako starosta obce, zastupujúci verejného obstarávateľa Obec Ražňany, v postavení vyhlasovateľa verejnej súťaže uverejnenej vo Vestníku Úradu pre verejné obstarávanie dňa
zákona č. 166/2003 Z.z. v platnom znení o ochrane pred odpočúvaním síce týkal obžalovaného Ing. Y., ale v inej trestnej veci, pričom vo veci, ktorá je predmetom obžaloby, sa v tom čase ešte neviedlo trestné konanie. Rovnako sa prokurátor nestotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý považoval ďalšie dôkazy, t.j. výsluchy obžalovaných, svedkov, listinné dôkazy za nedostačujúce na odsúdenie obžalovaných v zmysle podanej obžaloby. Predovšetkým poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1To 8/2014, z 29. októbra 2014, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že (...) vedomý si rozdielnosti ponímania a akceptovania zákonnosti záznamov a odpočúvanej telekomunikačnej prevádzky, inkriminované prepisy zvukových záznamov na č.l. 493-578
názoru NS SR spĺňajú všetky zákonné podmienky, a teda informácie získané týmto spôsobom sa môžu použiť ako dôkaz v trestnom konaní v intenciách § 115 ods. 1 Tr. por. (...). Zdôraznil, že objektívnou skutočnosťou v danej trestnej veci je fakt, že k najdôležitejším dôkazom, z ktorých vyplýva objektívne zistený skutkový stav obžalobou, a teda pravdivý obraz zmanipulovaného verejného obstarávania, patria práve tie zvukové záznamy, ktoré v zmysle právneho názoru NS SR uvedeného v rozhodnutí, sp. zn. 4To 2/2016, z 23.11.2017 Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica vykonal.
názoru prokurátora, paradoxne potom vyznieva dôkazná situácia a právne závery z nej plynúce, že na jednej strane sú takto vykonané dôkazy a na druhej strane
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z takto vykonaných dôkazov nemožno vychádzať a nemožno ich zohľadniť pri uznávaní viny obžalovaných, čo je v rozpore s ustálenou súdnou praxou Ústavného súdu SR (I. ÚS 274/2005 a IV. ÚS 121/09). Uviedol, že je síce pravdou, že tieto záznamy boli vykonané
zákona č. 166/2003 Z.z. v platnom znení o ochrane pred odpočúvaním, na rozdiel od vyššie uvedeného právneho názoru súdu však obžaloba a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 1To 8/2014, z 29. októbra 2014 považuje tieto záznamy za zákonne vykonané a použiteľné dôkazy
por. Zdôraznil, že zákonný dôkaz v trestnom konaní možno získať aj
iného zákona ako
Trestného poriadku, pričom kritériá zákonnosti získania a vykonania takéhoto dôkazu sú uvedené v osobitnom zákone č. 166/2003 Z.z. v platnom znení o ochrane pred odpočúvaním. Vyslovil názor, že v zmysle § 7 ods. 2 cit. zákona, kritériom použitia informačno-technických prostriedkov (ďalej len „ITP") ako dôkazu v trestnom konaní aj v inej veci je zákonná možnosť použitia ITP aj v tejto inej veci, čomu žalovaný pôvodný zločin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona vyhovuje a pritom sa nemusia súčasne viesť viaceré trestné konania. Prokurátor je toho názoru, že v prípade, ak je odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky chronologicky realizované najprv
zákona č. 166/2003 Z.z., a potom
Trestného poriadku, nie je možné dodržať podmienku stanovenú v § 115 ods. 7 Trestného poriadku tak, ako to požaduje Najvyšší súd Slovenskej republiky, to znamená súčasné vedenie dvoch trestných konaní. Za tejto situácie sú najprv realizované úkony v zmysle zákona č. 166/2003 Z.z. a až potom úkony v zmysle § 115 Trestného poriadku, t.j. odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, preto
názoru prokurátora za týchto podmienok nemôže byť splnená a ani požadovaná podmienka súčasného vedenia trestných konaní. Preto ak by súd tento
názoru obžaloby a aj Najvyššieho súdu SR zákonne vykonaný dôkaz na hlavnom pojednávaní
2 Tr. por. v danej veci aj uznal v ďalšom rozhodovaní, potom by ustálil objektívny priebeh manipulácie tohto verejného obstarávania obžalovanými tak, ako je opísaný v obžalobe, t.j. intenzívnym telefonickým a osobným kontaktom obžalovaných najmä v priebehu mesiacov október a november 2011, čo viedlo v konečnom dôsledku nastavením súťažných podmienok obžalovanými k vylúčeniu ostatných potenciálnych súťažiteľov z tohto verejného obstarávania a k víťazstvu vopred dohodnutého uchádzača - spoločnosti C., s.r.o., Martin, ktorú zastupoval obžalovaný Ing. B.. Uvedeným spôsobom by súd zistil nielen formálny skutkový stav, ale aj objektívnu pravdu. V tejto súvislosti poukázal na tzv. Radbruchovu formulu, v zmysle ktorej sudca, ktorý by mal aplikovať zákon hrubo porušujúci spravodlivosť ako všeobecnú rovnosť, musí vychádzať z tejto spravodlivosti a náplň zákona ignorovať ako bezprávne právo. Prokurátor vyslovil názor, že pokiaľ je rozpor so spravodlivosťou extrémny ako v danom prípade, potom má sudca povinnosť rozhodnúť contra legem a v súlade s prirodzenoprávnou teóriou práva a nie len v zmysle právneho pozitivizmu, musí hľadať objektívnu pravdu a rozhodnúť v súlade s ňou spravodlivo. Skonštatoval, že tento postup je len alternatívny, pretože prioritne postupujúc
2 Tr. por. v spojitosti s § 3 ods. 1, ods. 2 a § 7 ods. 2 zákona č. 166/2003 Z.z. v platnom znení o ochrane pred odpočúvaním, súd vykonal dôkazy
2 Tr. por. v celom rozsahu, v dôsledku čoho v kontexte aj iných vykonaných dôkazov mal rozhodnúť objektívne a spravodlivo odsudzujúcim a nie oslobodzujúcim rozsudkom. Aj z nich je
názoru prokurátora zrejmý priebeh zmanipulovaného verejného obstarávania obžalovanými, a to počnúc stanovením výzvy a kritérií vyhodnotenia ponúk (servisné strediská dodávateľa, funkčné charakteristiky - otáčky traktora, lehota dodania tovaru) tak, aby boli zužujúce, a teda v rozpore s princípmi rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie, stanovené len pre C., s.r.o., Martin, cez samotné vyhodnocovanie tejto ponuky (najmä výsluchy svedkov P. X. a Ing. M. B.) a končiac samotnou úspešnosťou spoločnosti C., s.r.o., Martin v tejto verejnej súťaži, vrátane následnej telefonickej komunikácie zainteresovaných osôb. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4To/26/2013, z 1. marca 2018
1 písm. a), b), c) Tr. por. zrušil a
1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Obžalovaní K. K., Ing. L. Y., Ing. H. B. sa k podanému odvolaniu prokurátora písomne nevyjadrili v súdom stanovenej lehote. Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por., po zistení, že niet dôvodu na zamietnutie odvolania
1 ani na zrušenie rozsudku
3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. a dospel pritom k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že v danej veci odvolací súd viackrát rozhodoval, naposledy uznesením, sp. zn. 4To 2/2016, z 23. novembra 2017, ktorým
1 písm.
1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je založený na nejasných a neúplných skutkových zisteniach, súd sa v ňom nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, následkom čoho vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov a na ich objasnenie bolo potrebné opakovať, resp. vykonať ďalšie dôkazy v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ a písm. c) Tr. por. V rozhodnutí najvyšší súd vytkol špecializovanému trestnému súdu, že obsah dôkazov (prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky z č. l. 492-578 spisu), vykonaním ktorých na základe pokynu odvolacieho súdu špecializovaný trestný súd doplnil dokazovanie a na ktorých napokon založil celý výrok o vine obžalovaných, je neprimerane stručný a zovšeobecňujúci. Ďalej uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa, riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie oboznámením prepisov sporných záznamov telekomunikačnej prevádzky a na týchto následne založil svoje rozhodnutie, bolo z hľadiska jeho preskúmateľnosti žiadúce v jeho odôvodnení uviesť, z ktorých konkrétnych zaznamenaných vyjadrení ktorých obžalovaných pri ustaľovaní ich viny vychádzal, a to najmä s ohľadom na rozsah tohto dôkazného prostriedku (nachádzajúceho sa na č. l. 492-578 spisu). Navyše, súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného K. K., ktorými tento v reakcii na oboznámené prepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky z č. l. 492-578 spisu poukazoval na to, že z nich nevyplýva, že menil súťažné podmienky, či sa stretol, alebo komunikoval so zástupcom súťažiteľa. Najvyšší súd poznamenal, že záznamy telekomunikačnej prevádzky, ktorých prepisy boli v danom trestnom konaní použité ako jediný usvedčujúci dôkaz, boli zadovážené za účelom získania skutočností významných pre trestné konanie vedené pre trestnú činnosť žiadnym spôsobom nesúvisiacu s trestnou činnosťou obžalovaných, pre ktorú na nich bola podaná obžaloba v tomto konaní, a to v období pred začatím trestného stíhania v tejto trestnej veci. V tejto súvislosti poukázal na požiadavku rešpektovania zákonnosti pri vykonávaní dôkazov. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel vo svojom rozhodnutí jednoznačne k záveru o prípustnosti použitia záznamu v telekomunikačnej prevádzke ako dôkazu v trestnom konaní vedenom v inej trestnej veci než je tá, v ktorej došlo k jeho vyhotoveniu, len v prípade, že použijúc dikciu ustanovenia § 115 ods. 7 Tr. por., trestné konanie v tejto inej trestnej veci bolo vedené už v čase vykonania odpočúvania a vyhotovenia záznamu telekomunikačnej prevádzky. Ustálil, že kľúčovým pre posúdenie prípustnosti použitia záznamu telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v trestnom konaní vedenom v inej trestnej veci než je tá, v ktorej došlo k vydaniu príkazu na odpočúvanie a záznamu telekomunikačnej prevádzky, bude preto určenie okamihu začatia trestného konania v tejto inej trestnej veci. V tejto súvislosti primárne uložil súdu prvého stupňa povinnosť v rámci nového prejednania a rozhodnutia veci na hlavnom pojednávaní opätovne oboznámiť obsah záznamov telekomunikačnej prevádzky na č.l. 492-578 spisu, ktoré boli získané jej odpočúvaním v inej trestnej veci v období od
a) Tr. por. oslobodení. Záverom uviedol, že oboznámenie obsahu záznamov telekomunikačnej prevádzky súd vykonal, pretože mu túto povinnosť uložil odvolací súd.
2 Tr. por., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede namieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.
1 Tr. por., v trestnom konaní o zločine, korupcii, trestných činoch extrémizmu, trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak, alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačnej prevádzky zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca.
7 Tr. por., v inej trestnej veci ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.
1 zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním), informačno-technickými prostriedkami na účely tohto zákona sú najmä elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné prostriedky a zariadenia alebo ich súbory používané utajeným spôsobom na
1 zákona o ochrane pred odpočúvaním, informačno-technické prostriedky možno použiť iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného sudcu (ďalej len „súhlas") len na nevyhnutný čas, najdlhšie však na šesť mesiacov. Lehota začína plynúť dňom udelenia súhlasu. Ak je nevyhnutné použiť naraz alebo následne niekoľko druhov informačno-technických prostriedkov, každý z nich možno použiť len v rozsahu výslovne udeleného súhlasu. Ak sa má informačno-technický prostriedok použiť v miestach, ktoré nie sú verejne prístupné, zákonný sudca rozhodne aj o tom, či sa súhlas vzťahuje aj na vstup na tieto miesta.
2 zákona o ochrane pred odpočúvaním, ak sa majú informácie získané použitím informačno-technického prostriedku použiť ako dôkaz v trestnom konaní, vyhotoví orgán štátu písomný záznam s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti použitia informačno-technického prostriedku; k písomnému záznamu orgán štátu priloží záznam a jeho doslovný prepis. Informácie získané použitím informačno-technického prostriedku, ktoré sa nevzťahujú na dôvody jeho použitia uvedeného v žiadosti, sa môžu použiť ako dôkaz v trestnom konaní, len ak sa týkajú trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou možno použiť informačno-technický prostriedok. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že už vo svojom v zrušovacom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na dôkaznú situáciu, závažné rozpory medzi skutkovými zisteniami súdu uvedenými vo výroku jeho rozhodnutia a jeho hodnotiacimi závermi uvedenými v odôvodnení ako aj absenciu ďalších dôkazov, z ktorých by bolo možné bez pochybností uznať obžalovaných za vinných z trestných činov, ktoré sa im kladú za vinu. Najvyšší súd pripomína, že nie je povinnosťou obžalovaných dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Preto je nevyhnutné, aby ich vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a v prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaní žalovaných skutkov dopustili, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v ich prospech a nie naopak. V tejto súvislosti považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie vo veci je náležité zistenie skutkového stavu v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje nielen zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, ale aj objasňovanie okolností a vykonávanie dôkazov svedčiacich proti obžalovanému a okolností a dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaných. Každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie vo veci musí byť v súlade s uvedenou zásadou spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať žiadnu pochybnosť. Za zistenie skutočného stavu veci preto nemožno považovať iba zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, hoci výsledky dokazovania pripúšťajú možnosť urobiť záver, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. dospel súd k správnemu záveru o tom, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora spáchali obžalovaní K. K., Ing. L. Y. a Ing. H. B.. Aj
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky výsledky vykonaného dokazovania odôvodňujú postup
a) Trestného poriadku. V danej trestnej veci sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, naopak, pre oslobodenie spod obžaloby stačí len pochybnosť o tom, či sa skutok stal v zmysle zásady in dubio pro reo. Podstata žalovanej trestnej činnosti spočíva v tom, že obžalovaný K. K. ako starosta obce, zastupujúci verejného obstarávateľa obec Ražňany po dohode s obžalovaným Ing. L. Y. ako odborne spôsobilou osobou a obžalovaným Ing. H. B., ktorý zastupoval súťažiteľa spoločnosť C., s.r.o., Martin mali v priebehu mesiacov október do
1 Tr. por., ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania. Je potrebné zdôrazniť, že v čase odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej činnosti na základe súhlasu sudcu pre prípravné konanie, sp. zn. BB-ŠTS-V-809-1/11-Ntt-689, z 27. septembra 2011 sa neviedlo trestné stíhanie vo veci obžalovaného Ing. L. Y. a spol., ktoré sa začalo až dňa 3. januára 2012 (č.l. 106 vyšetrovacieho spisu). Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že obžalovanému Ing. L. Y. bolo dňa 22. augusta 2012 uznesením vznesené obvinenie v zmysle § 206 ods. 1 Tr. por. (č.l. 108 vyšetrovacieho spisu) ad 1/ a 2/ za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe
1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
1 Trestného zákona, ad 3/ za zločin zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe
1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. formou spolupáchateľstva
1 Trestného zákona. Následne získané dôkazy - prepisy zvukových záznamov (č.l. 492-578 vyšetrovacieho spisu) záujmovej osoby Ing. L. Y., na čas od 28. septembra 2011 do 28. decembra 2011 vykonané
zákona č. 166/2003 Z.z. v platnom znení o ochrane pred odpočúvaním preto nebolo možné použiť ako procesne použiteľné dôkazy v konaní pred súdom v inej trestnej veci tak, ako to stanovuje dikcia ustanovenia § 115 ods. 7 Tr. por. V posudzovanej trestnej veci sa v momente zabezpečenia konkrétnych záznamov telekomunikačnej prevádzky v inej trestnej veci, ktoré mali byť použité ako dôkaz v teraz posudzovanom trestnom konaní, nebolo začaté trestné konanie vo veci ohľadne obžalovaného Ing. L. Y. a spol. Súčasným vedením trestného konania v inej trestnej veci sa rozumie úkon, rozhodnutie alebo iný postup vykonaný na základe ustanovení Trestného poriadku, ku ktorému v inej trestnej veci došlo pred zabezpečením dotknutej dôkaznej informácie vo veci, v ktorej bol tento postup nariadený. Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že dôkazom je priamy poznatok alebo výsledok činnosti orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý získal pomocou dôkazného prostriedku a slúži na objasnenie skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania. Podmienkou, aby dôkazom mohlo byť v zmysle § 119 ods. 2 Tr. por. naozaj všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci je, aby išlo o dôkazy získané zákonným spôsobom. V zmysle zásady náležitého zistenia skutkového stavu je potrebné zdôrazniť, že v konaní pred súdom sudca stanovuje rozsah dokazovania v záujme zabezpečenia tejto zásady, pričom do úvahy môže brať iba zákonne získané dôkazy. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na to, že „ (...) za zákonný spôsob získania dôkazu ... treba považovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok vyžadovaných Trestných poriadkom na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych podmienok), t.j. aby úkon - použitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu - bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť (...). (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júla 2002, sp. zn. 6 Tz 13/2002, uverejnené pod sp. zn. R 38/2003). Zákonnosť dôkazu možno posudzovať z týchto hľadísk - či bol dôkaz získaný z prameňa, ktorý ustanovuje, prípadne aspoň pripúšťa zákon; či bol dôkaz získaný a vykonaný procesným subjektom k tomu zákonom oprávneným; či bol dôkaz získaný a vykonaný v tom procesnom štádiu, v ktorom je príslušný procesný subjekt
zákona oprávnený získavať a vykonávať dôkazy v procesnom zmysle, t.j. také dôkazy, ktoré môžu byť podkladom pre rozhodnutie v trestnom stíhaní, najmä pre rozhodnutie súdu; či získaný a vykonaný dôkaz sa týka predmetu dokazovania v danom procese, t.j. či sa týka skutku, o ktorom sa konanie vedie, prípadne otázok, o ktorých možno a je potrebné
zákona v súvislosti s týmto skutkom v konaní rozhodovať; či bol dôkaz získaný a vykonaný spôsobom, ktorý ustanovuje, prípadne pripúšťa zákon (Repík, B. Procesní důsledky pořušení předpisů o dokazovaní v trestním řízení. In Bulletin advokacie. Jún -august 1982, s. 125 a nasl.). V posudzovanej trestnej veci, ako už bolo uvedené vyššie, postupoval súd prvého stupňa správne, pokiaľ opätovne vykonal dokazovanie, a to oboznámením prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky z č.l. 492 - 578 a dospel k záveru, že sa jedná o dôkaz získaný odposluchom v inej trestnej veci v období od
jeho názoru zákonných dôkazov - prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky na čl. 492-578 spisu, nakoľko aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov na základe vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaných, a to práve s ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obžalovaných. Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní poukázal na tzv. Radbruchovu formulu, tak je potrebné zdôrazniť, že Trestný poriadok upravuje kogentne a presne stanovuje limity použitia odpočúvania telekomunikačnej prevádzky, ktoré je jedným z najzásadnejších zásahov do súkromia fyzickej osoby. Nie je preto možné vykladať jeho použitie extenzívne, odvolávajúc sa na tzv. Radbruchovu formulu, ale výlučne reštriktívne. Opačný, alternatívny výklad
prirodzeno-právnej koncepcie, by bol v rozpore s argumentom reductione ad absurdum. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, nakoľko výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a pokiaľ neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak priamych ako aj nepriamych pre vyslovenie bezpečného záveru, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, musí súd obžalovaných oslobodiť
a) Tr. por. Najvyšší súd zdôrazňuje, že ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, a preto odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.