slovenskej legislatívy. 2. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2Sa/20/2018-35 z 26.10.2018 v znení opravného uznesenia č. k. 2Sa/20/2018-44 z 12.02.2019 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako miestne príslušnému s odôvodnením, že ide o žalobu v sociálnych veciach a miestna príslušnosť v konaní o žalobe v sociálnych veciach sa spravuje
3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v zmysle ktorého je rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo žalobcu, ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. 3. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike, a keďže na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy Slovenskej republiky nemôže byť príslušný súd v cudzine, nie je daná miestna príslušnosť
tohto ustanovenia. Keďže nebolo možné určiť miestnu príslušnosť
SSP, tak správny súd postúpil vec miestne príslušnému Krajskému súdu v Bratislave (§ 9 ods. 2 SSP). 4. Krajský súd v Bratislave s postúpením veci nesúhlasil. Poukázal na ust. § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak SSP neustanovuje inak. V uvedenej veci je týmto sídlom Svidník. V danej veci
názoru súdu nie je možné postupovať
3 SSP pretože žalobca na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt a z obsahu spisu vyplýva, že sa na jej území ani nezdržuje. Preto je potrebné postupovať
1 SSP.
3 SSP v spojení s § 9 ods. 2 SSP by bolo možné postupovať iba v prípade, ak by miestne príslušný súd nebolo možné určiť
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci rozhodol ako súd príslušný v zmysle § 18 ods. 3 OSP. 6.
1 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. 7.
3 SSP v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
osobitného predpisu, v konaniach
2 písm. c/ a d/ a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. 8.
3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky. Uvedené ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.