3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 10. novembra 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom
2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 3. augusta 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom
1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z
Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. 3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že posudkoví lekári zhodne a presvedčivo ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie - Choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, stavy po zlomenine tela stavca, vrodené chyby, s miernym účinkom na statiku, s deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a pri chôdzi -
Kapitoly XV, Oddielu E, Položky 2, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Za iné zdravotné postihnutie (poúrazová jednostranná obrna hlasiviek, epilepsia ľahká) navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
8 zákona č. 461/2003 Z.z. nepatrí. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu,
predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Košiciach vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 20 %, preto žalobca nie je invalidný
1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobcovi preto nárok na invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky, ktorou je invalidita, nevznikol. Skutkový stav žalobcu bol zistený objektívne a skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu jeho zdravotného poškodenia boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi oboch stupňov a sú úplné a dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ktoré nenesú znaky nejasnosti alebo vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalovaný mal posudzovať aj závažnosť epilepsie Grand mal
Kapitoly VI, Oddiel A, bod 6 minimálne v rozsahu
písmena a/ a na základe toho navýšiť
8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, krajský súd poukázal na to, že druhostupňový posudkový lekár v posudku z 27. októbra 2017 uviedol, že za iné zdravotné postihnutie (poúrazová jednostranná obrna hlasiviek, epilepsia ľahká) navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
8 zákona č. 461/2003 Z.z. nepatrí, k čomu posudkový lekár dospel na základe výsledkov odborných lekárskych vyšetrení žalobcu. K poukazu žalobcu na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 20. decembra 2016, č. KEO/RPČ/SOC/2016/135678,
ktorého žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a mierou funkčnej poruchy 90 %, krajský súd uviedol, že v danom prípade sa neposudzovala miera funkčnej poruchy, ale miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu. 5. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú
3 SSP zamietol. 6. O trovách konania rozhodol
1 a § 168 SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keď žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila. II.
Kapitoly XV, Oddiel E, Položka č. 4, písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. k čomu zodpovedá percentuálne rozpätie 70-80 % so súčasným navýšením o 10 %
8 zákona č. 461/2003 Z.z. za ďalšie zdravotné postihnutia (obrna hlasivky vpravo, zhoršený hlas, únavový syndróm a ďalšie). Ďalej namietal nedostatočné posúdenie zdravotného stavu zo strany posudkových lekárov, ktorí sa navyše nevysporiadali ani s žalobcom predloženým CT vyšetrením, tiež že nebolo v celom rozsahu prihliadnuté k jeho zdravotným ťažkostiam s vplyvom na celkový stav organizmu, ktorý mu neumožňuje plnohodnotne vykonávať doterajšie zamestnanie. Tiež nebola zohľadnená jeho neschopnosť pracovať viac ako jeden rok, nepriaznivý zdravotný a duševný stav. Poukázal na to, že správne konanie nebolo v súlade s výkonom dobrej verejnej správy, zo strany žalovanej, ale aj krajského súdu bol porušený princíp právnej istoty a požiadavka na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci, vrátane legitímneho očakávania. Bol porušený tiež princíp viazanosti právom, ktorý vyžaduje, aby všetky rozhodnutia a úkony mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním v súlade a boli účinné a vynútiteľné. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2013, sp. zn. 6Sžp/6/2012
ktorého cit.: „ (...) Dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma.“ ako aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. januára 1998, sp. zn. II. ÚS 48/97,
ktorého cit.: „ (...) Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy sa výslovne vzťahuje na štátne orgány. Implikovane sa týka aj právneho postavenia občanov, ktorým zaručuje, že každý občan má právo na to, aby sa všetky štátne orgány voči nemu správali len spôsobom, ktorý im dovoľuje Ústava Slovenskej republiky a ďalšie zákony (...)“ s tým, že ďalej cit.: „ (...) Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného
čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať
platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.“ 10. Ďalej uviedol, že žalovaná má dostatok znalostí o zdravotnom stave žalobcu, o diagnostikovanej forme epilepsie, o prekonanom úraze hlavy s ľahkým kraniocerebrálnym poranením, ďalší úraz so zlomeninou tela stavca C7 s pohmoždením miechy a ťažkou paraparézou. Tento stav i napriek liečbe v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová pretrváva. V súvislosti s epileptickými záchvatmi dodal, že posudkový lekár toto ochorenie zľahčuje, nakoľko žalobca má Grand Mal (bezvedomie, kŕče, pomočenie a pohryzenie jazyka, strata vnímania okolia) - „GM epilepsia“ s pravidelným užívaním troch druhov liekov. Okrem uvedených zdravotných ťažkostí je slabý, trpí únavou, nemôže dlho chodiť, stáť ani sedieť. Následne dodal, že závery posudkových lekárov sú v protiklade s lekárskym posudkom vyhotoveným
zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorého u žalobcu bola v zmysle tohto zákona stanovená miera funkčnej poruchy na 90 % - ťažká paraparéza až paraplégia, čo je teda v zjavnom rozpore s lekárskymi posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia.
2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. III.
IV.
19.
1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20.
2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 21.
1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22.
2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach; 23.
1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne;
2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 03. augusta 2017, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom
1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 31. mája 2017. 25.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 26.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 27.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 28.
3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
osobitného predpisu. 2) 29.
4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 31.
6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 32.
7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 33.
8 zákona č. 461/2003 Z.z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 34.
5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť
odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a
odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 35.
6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 36.
7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 predmetnú žiadosť žalobcu zamietol. Podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z
Kapitoly XV, Oddiel E, Položka 2, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. čomu zodpovedá 20 %-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vo výroku posudku posudkový lekár konštatoval, že žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. U žalobcu bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo opakovane určené: Stavy po zlomenine tela stavca, vrodené chyby s miernym účinkom na statiku, s deformáciou chrbtice, príznaky v stoji a pri chôdzi
Kapitoly XV, Oddiel E, Položka 2, písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. 39. Na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán
4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa
8 zákona č. 461/2003 Z.z. v dôsledku ďalších zdravotných postihnutí (jednostranná kompletná obrna hlasivky vpravo a epilepsia), a to z dôvodu, že tieto sú posudkovo nevýznamné vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, najvyšší súd uvádza, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za každé zdravotné postihnutie sa
7 zákona č. 461/2003 Z.z. nesčítavajú. Posudkový lekár môže percentuálnu mieru poklesu zvýšiť najviac o 10 %
8 zákona č. 461/2003 Z.z. v prípade, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V súvislosti s jednostrannou kompletnou obrnou hlasivky vpravo bolo konštatované, že po operácii krčnej chrbtice bol žalobca pravidelne sledovaný a liečený foniatrickou ambulanciou pre zhoršený hlas. Objektívnym vyšetrením bola zistená jednostranná obrna hlasivky vpravo. Z kontrolného foniatrického vyšetrenia zo
ktorého u žalobcu bola v zmysle tohto zákona stanovená miera funkčnej poruchy na 90 % - ťažká paraparéza až paraplégia, čo je teda v zjavnom rozpore s lekárskymi posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia. Odhliadnuc od toho, že zákon č. 447/2008 Z.z. vychádza z posudzovania miery funkčnej poruchy a stupňa zdravotného postihnutia jednotlivých systémov (na rozdiel od posudzovania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na účely ustálenia stupňa invalidizácie v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z.) najvyšší súd uvádza, že u žalobcu bola tiež pôvodne konštatovaná ťažká forma paraparézy dolnej končatiny, následnou komplexnou rehabilitačnou liečbou a hospitalizáciou žalobcu v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej však došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu s tým, že po preliečení v objektívnom funkčnom náleze pretrváva ľahká paraparéza dolných končatín (napríklad neurologické vyšetrenie z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.