461/2003 Z. z. v sporných prípadoch, čo bol aj žalobcov prípad. Právnou otázkou, ktorú záväzne rieši takéto rozhodnutie je teda existencia či neexistencia samotného poistného vzťahu. Naopak, rozhodnutím o poistnom je napr. rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného
1 zákona č. 461/2003 Z. z. z titulu existujúceho poistenia v rozhodnom období. Predmetom rozhodnutia je výška poistného, ktoré je subjekt
461/2003 Z. z. povinný platiť a odvádzať. Zákonodarca teda tieto dve konania rozlišuje. Obdobne ustanovenie § 178 ods. 1 určuje, že do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a v inom bode, že do pôsobnosti pobočky patrí tiež rozhodovanie o poistnom. Pri rozhodnutiach o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia zákon nevyžaduje doručovanie do vlastných rúk. Konštatoval, že žalobcovi bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca riadne doručené dňa 28.11.2013, kedy ho na adrese žalobcu prevzala osoba ochotná ho prevziať a odovzdať žalobcovi. Uviedol, že žalobca napadol prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré v zmysle § 7 písm. a/ SSP (§ 247 ods. 2 OSP do 30.06.2016) nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, teda správna žaloba nesmerovala proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. Žaloba v správnom súdnictve má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa, a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca v žalobe napadol prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému bolo možné podať riadny opravný prostriedok - odvolanie, čo žalobca v danom prípade nevyužil. Vo veci žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe nemôže byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Nebola splnená základná podmienka konania
a/ SSP, ktorá umožňuje preskúmavať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Preto krajský súd žalobu
1 písm. g/ SSP ako neprípustnú odmietol. 3. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s interpretáciou § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení konajúcim správnym súdom a jeho výklad považoval za nesprávny. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím o poistnom, ktoré sa
3 písm. c/ zákona o sociálnom poistení doručuje účastníkom konania do vlastných rúk. Pri tomto doručovaní je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi a túto zásielku môže prevziať len adresát. Písomnosť určená do vlastných rúk nemôže mať účinky riadneho doručenia, ak bola odovzdaná inej osobe, aj keby sa jej prostredníctvom dostala do rúk účastníka. Predmetné rozhodnutie žalovaného neprevzal žalobca, ale rodinný príslušník žalobcu, v dôsledku čoho došlo k porušeniu § 212 ods. 3 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Nesúhlasil s tvrdením, že rozhodnutie sociálnej poisťovne o poistnom je nutne striktne vykladať v tom zmysle, že ide o rozhodnutia výlučne o predpísaní dlžnej čiastky poistného. Rozhodnutie žalovaného v osobitnom správnom konaní sa osobne dotýkalo práv a oprávnených záujmov žalobcu, nakoľko účinky tohto rozhodnutia ovplyvňujú priamo právnu pozíciu žalobcu tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ovplyvňuje skutočnosť, legislatíva ktorého členského štátu sa bude v prípade poistného vzťahu na žalobcu uplatňovať. Právoplatným skončením vyššie uvedeného procesu určenia uplatniteľnej legislatívy sa žalobca stáva de lége platiteľ poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení a žalovaný je až na základe tejto skutočnosti oprávnený uplatňovať voči žalobcovi akékoľvek a všetky právne nároky na úhradu poistného, dlžnej čiastky poistného, nedoplatkov na poistnom plnení a podôb. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne v zmysle vyššie uvedeného postupu sa súčasne výrazne dotýka práv a oprávnených záujmov zamestnávateľa žalobcu na území Slovenskej republiky, nakoľko tomuto vzniká zákonná povinnosť registrácie v sociálnom systéme členského štátu, ktorého právne predpisy boli právoplatne určené za uplatniteľné na posudzovanú osobu, a v tomto štáte odviesť poistné plnenie za dotknutého zamestnanca, pričom vydané rozhodnutie nepochybne ovplyvňuje aj určenie percentuálnej sadzby a výpočtu konkrétnej výšky poistného plnenia, nakoľko táto sa v rámci rôznych členských štátoch môže výrazne líšiť. Postup žalovaného v predmetnej veci môže a aj má zásadný vplyv na základné práva a slobody žalobcu, ale aj ďalších dotknutých účastníkov osobitného správneho konania v otázke platenia poistného, ktorá v posudzovanom skutkovom prípade úzko súvisí s majetkovými právami žalobcu ako i s právom žalobcu na voľný pohyb a na voľbu zamestnania. Zdôraznil, že ako osoba priamo zúčastnená v procese určenia uplatniteľnej legislatívy medzi príslušnými styčnými orgánmi dvoch členských štátov nemá takmer žiadnu účinnú právnu možnosť zasiahnuť alebo ovplyvniť toto konanie, ktorého procesná stránka je priamo upravená v príslušných koordinačných nariadeniach pre oblasť sociálneho zabezpečenia. Výsledok takéhoto postupu má však možnosť napadnúť v rámci vnútroštátneho postupu v konaní o podanom odvolaní proti riadne doručenému rozhodnutiu správneho (styčného orgánu v oblasti sociálneho zabezpečenia) na území dotknutých členských štátov v zákonom určenej lehote na podanie odvolania. Dodal, že žalovaný tým, že mu do dnešného dňa zákonne účinným spôsobom nedoručil napadnuté rozhodnutie, s ním de iure nekonal ako s účastníkom administratívneho konania v osobitnom správnom konaní. 4. Žalovaná sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnila s uznesením krajského súdu.
právneho názoru žalovanej rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk. Poukázala na skutočnosť, že hoci zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni rozhodnutia o vzniku, resp. zániku poistenia doručovať do vlastných rúk, Sociálna poisťovňa sa aj napriek tomu pokúšala rozhodnutia doručiť do vlastných rúk. Dodala, že v mnohých iných prípadoch sa snažila doručiť aj doručenkou pre medzinárodný styk ako to bolo v prípade druhostupňového rozhodnutia, avšak v Poľskej republike inštitút doručovania do vlastných rúk nie je zavedený, a tak iný spôsob doručovania ako zvolila ani nebol možný a ani nebude možný. Poukázala na to, že žalobca nie je opomenutý účastník konania, pretože pri vydaní rozhodnutia sa so žalobcom konalo a všetky rozhodnutia mu boli aj doručené. Žalobca v administratívnom konaní preskúmavané rozhodnutie prvostupňového orgánu nenapadol odvolaním, a teda pred jeho právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. Navrhla preto napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, v súlade s § 455 SSP bez pojednávania, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nebola podaná dôvodne. 6.
a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 7.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia. 8.
3 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a/ o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b/ o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c/ o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále, d/ o prerušení konania, e/ o zastavení konania. 9.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. 10.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistné na nemocenské poistenie platí
2 zákona č. 461/2003 Z. z. poistné na starobné poistenie platí
3 zákona č. 461/2003 Z. z. poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak,
1 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 14.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 15.
5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále, a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy. 16.
1 písm. a/ bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 17.
1 písm. a/ bod 8. zákona č. 461/2003 Z. z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie. 18.
1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 19.
7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. 20.
SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
ktorých napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nebolo žalobcovi riadne doručené a nemohol proti nemu preto podať odvolanie.
461/2003 Z. z. v sporných prípadoch, čo bol aj žalobcov prípad. Právnou otázkou, ktorú záväzne rieši takéto rozhodnutie je teda existencia či neexistencia samotného poistného vzťahu. Naopak, rozhodnutím o poistnom je napr. rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného
1 zákona č. 461/2003 Z. z.. V takomto prípade však musí byť celkom zrejmé a nepochybné, že povinné sociálne poistenie vzniklo a trvalo, resp. stále trvá. Právnou otázkou, o ktorej sa rozhoduje takýmto rozhodnutím je výška poistného, ktoré je subjekt
461/2003 Z. z. povinný platiť a odvádzať.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.