2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 54/2008 zo dňa
názoru krajského súdu konanie ţalovaného trpí vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. O náhrade trovách konania rozhodol krajský súd
1 veta prvá OSP a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni trovy konania vo výške 478,10 eura na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie odmietajúc výrok súdu, ţe konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Trval na to, ţe pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a objektívne posúdil ţiadosť ţalovaného podanú dňa 03.08.2006, a ţe postupoval v súlade so správnym poriadkom a zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov(ďalej len „ZoE“ alebo „zákon č. 656/2004 Z. z.“). Poukazoval na to, ţe ZoE ako špeciálny zákon ustanovuje obsahové náleţitosti ţiadosti o vydaní osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky; kaţdá ţiadosť musí obsahovať zákonom stanovenú dokumentáciu. Trval na tom, ţe v rozhodnutí č. 1605/2006-3400 z 19. marca 2008 sa náleţite zaoberal celým priebehom konania od podania ţiadosti aţ po vydanie tohto rozhodnutia, v ktorom skonštatoval, ţe v prípade prepravnej siete nie je dostačujúca charakteristika energetického zariadenia tak ako ju dňa 26.01.2007 doplnila ţalobkyňa po viacerých výzvach a jej investičný zámer (a v rámci neho charakteristika energetického zariadenia) nevyhovuje definícii prepravnej siete uvedenej v ustanovení § 2 písm. c/ bod 7 ZoE. Trval tieţ na tom, ţe ako druhostupňový správny orgán vo veci odvolania sa dôkladne zaoberal námietkami uvedenými v rozklade a po zváţení všetkých skutočností uvedených v rozklade dospel k záveru, v ktorom zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Ţalovaný ako druhostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní sa
jeho názoru náleţite (bod po bode) vysporiadal s námietkami ţalobkyne uvedenými v rozklade 5Sţp/2/2010 3 a rozhodnutie zamietnuť rozklad a potvrdiť prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z dôvodu nepredloţenia zákonom poţadovaných dokumentov. Mal za to, ţe v rozhodnutí č. 54/2008 z
ţalobkyne sa nemoţno stotoţniť s tvrdením, ţe súd prvého stupňa vychádzal z nesprávne posúdeného skutkového stavu veci. 5Sţp/2/2010 4 Vytýkala ministrovi ţalovaného, ţe nielenţe nezohľadnil pochybenia sekcie energetiky ţalovaného, ktoré boli jedným z dôvodov pre podanie rozkladu, ale naviac v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaţe zdôraznil aj vyjadrenia organizácií S., a. s. B.S.B., a. s. B.: - o existencii dostatku voľných distribučných kapacít pre pokrytie poţiadaviek koncových odberateľov. - o obave o bezpečnosť sietí v prípade mimoriadnych udalostí, pričom svoje rozhodnutie opiera o definíciu prepravnej siete s poukazom na skutočnosť, ţe správny orgán nemal vedomosť o kompresorových staniciach, resp. vysokotlakových plynovodoch a ich vzájomnom prepojení. Takéto tvrdenie
ţalobkyne nie je pravdivé, nakoľko v čase rozhodovania správny orgán takúto vedomosť mal. Poukazovala na to, ţe v konaní na súde prvého stupňa bolo preukázané, ţe ţalovaný procesné pochybil, keď prizval organizácie S., a. s. B. a S., a. s. B., ktorým ţiadny právny predpis ani ţiadny individuálny správny akt nepriznáva postavenie účastníkov konania. Poţiadavka ďalšej definície a charakteristiky energetického zariadenia bola oznámená aţ po vyjadreniach týchto organizácií. Tieto organizácie nemali mať ani len poradnú funkciu v danom konaní nakoľko je samo dostatočne odborne spôsobilé pre rozhodnutie o našej ţiadosti. Ako však uţ bolo zmienené vyššie, opakované výzvy ţalovaného na predloţenie charakteristiky energetického zariadenia boli nad rámec zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 29 ods. 1 správneho poriadku namietala, ţe Vyţiadanie stanovísk od organizácií S., a. s. B. a S., a. s. B. nebolo vyzvaním účastníka, aby odstránil nedostatky podania. Je zrejmé, ţe pre rozhodnutie zo dňa 21.09.2006 ani jeden z uvedených dôvodov nebol daný, preto bol takýto postup v rozpore so správnym poriadkom. Trvala na tom, ţe postup ţalovaného bol v rozpore so zákonom a jeho prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia nevychádzali zo skutočne zisteného stavu, teda sú v rozpore so zákonom. Celé konanie ţalovaného od jeho prvých úkonov vo veci aţ po vydanie druhostupňového rozhodnutia tak bolo postihnuté mnoţstvom procesných i hmotnoprávnych vád a samotný výsledok poškodzuje ţalobkyňu, jednak ako súťaţiteľa v danej energetickej oblasti a jednak ako subjekt práv priznaných Ústavnou SR a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Na základe uvedeného preto navrhovala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal ţalovaného uhradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania. 5Sţp/2/2010 5 Ţalovaný v stanovisku na vyjadrenie ţalobkyne zotrval na dôvodoch svojho odvolanie zdôrazňujúc, ţe krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým nespoľahlivo zistil skutočný stav veci a ţe jeho rozhodnutie vychádza zo zjavne nesprávneho právneho posúdenia veci vytýkajúc krajskému súdu, ţe sa zaoberal výhradne len posúdením rozkladu a zrušil druhostupňové rozhodnutie ministerstva vo veci nevydania osvedčenia, avšak dôvodmi nevydania osvedčenia sa konajúci súd odmietol zaoberať a tieto vyhodnotiť z hľadiska dôkazného a skutkového stavu, čo je zrejmým pochybením konajúceho súdu, keď sa
názoru ţalovaného pri rozhodovaní nezaoberal náleţité prepravnou sieťou, na ktorú sa vzťahovalo vydanie osvedčenia. Zdôrazňoval, ţe ku všetkým ţiadostiam o vydanie osvedčenia je ministerstvo povinné vyţiadať si stanovisko prevádzkovateľa siete, nakoľko tento je
zákona o energetike zodpovedný za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku celej prepravnej siete. Okrem toho v súvislosti s budovaním nových zariadení, je ministerstvo povinné posúdiť vyuţitie existujúcich sietí. Poukazom na to, ţe
článku 4 ods. 4 Smernice 2003/55/ES o spoločných pravidlách pre fungovanie trhu s plynom sú oprávnené členské štáty Európskej únie odmietnuť výstavbu do úvahy prichádzajúcich zariadení z dôvodov zabezpečenia efektívnej prevádzky uţ existujúcich sietí, ak existujúca kapacita siete nie je dostatočne pri preprave vyuţitá Keďţe viaceré kapacity pre odberateľa spôsobujú z hľadiska celospoločenského vyššie náklady, teda je potrebné zabrániť fragmentácii v rámci distribučnej plynovodnej siete, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky rozhoduje na základe Energetickej politiky Slovenskej republiky s ohľadom na záujmy Slovenskej republiky a musí objektívne rozhodnúť, či pripravovaná realizácia prepravnej siete je v súlade s národohospodárskou politikou. Doplňujúce údaje a informácie ku charakteru siete nepoţadovalo ministerstvo (ani nemohlo poţadovať) nad rámec zákona, nakoľko musí mať podrobnejšie technicky definovanú plynárenskú sieť, nakoľko Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky s ohľadom na potrebnú technickú špecifikáciu
zákona o energetike musí mať vyjasnenú účelnosť zamýšľaného energetického zariadenia. Predpokladaný vplyv zariadenia na bezpečnosť sietí v časti vymedzeného územia, a musí mať vyjasnený vplyv na bezpečnosť dodávok plynu na vymedzenom území. Preto z hľadiska postupov a kritérií obsiahnutých v zákone, napadnuté rozhodnutie je jednoznačne správne. Z vyššie uvedených dôvodov ţiadal ţalobu ţalobkyne zamietnuť. 5Sţp/2/2010 6 K tomuto stanovisku ţalobkyňa dňa 23.02.2010 predloţila doplnenie vyjadrenia poukazujúc na všetky skutočnosti zistené v doterajšom konaní a ich vzájomné súvislosti, ktoré sú
nej pre prebiehajúce odvolacie konanie významné a môţu mať značný vplyv na rozhodnutie súdu. Poukazovala pritom na ustanovenie § 11 ods. 3, § 2 písm. c/ bod. 7 zákona č. 656/2004 Z. z., § 3 ods. 2, 3 a § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku uvádzajúc, ţe ţalovaný svoje rozhodnutie opiera o definíciu prepravnej siete s poukazom na skutočnosť, ţe ako správny orgán nemal pri rozhodovaní vedomosť o kompresorových staniciach, resp. vysokotlakových plynovodoch a ich vzájomnom prepojení. Takéto tvrdenie nie je pravdivé nakoľko v čase rozhodovania správny orgán takúto vedomosť mal, čo potvrdzuje aj zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 27.02.2007, zaloţená v spise. Mala za to, ţe celé konanie ţalovaného od jeho prvých úkonov vo veci aţ po vydanie druhostupňového rozhodnutia tak bolo postihnuté mnoţstvom procesných i hmotnoprávnych vád a samotný výsledok poškodzuje ţalobkyňu, jednak ako súťaţiteľa v danej energetickej oblasti a jednak ako subjekt práv priznaných Ústavnou Slovenskej republiky a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov. Na základe uvedeného preto opätovne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal ţalovaného uhradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslila sumou 152,53 eura. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). V rámci správneho súdnictva súdy preskúmavajú „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov (§ 244 ods. 1 OSP). 5Sţp/2/2010 7 Správne súdnictvo je zaloţené na súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí ako aj im predchádzajúcich konaní pred správnym orgánom. Právnym základom pre prieskum zákonnosti rozhodnutí ako aj im predchádzajúcich konaní sú právne úvahy a z nich vychádzajúce právne závery správnych orgánov pri aplikácii konkrétnych zákonných ustanovení na zistený skutkový stav. Z uvedeného vyplýva, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Treba vziať do úvahy, ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na tieto špecifiká správneho súdnictva Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) posudzoval aj dôvodnosť námietok ţalovaného proti napadnutému rozsudku krajského súdu. Ţalobkyňa vo svojej ţalobe zdôraznila, ţe jej nie je jasné ani zrozumiteľné, na akom základe ţalovaný sporné rozhodnutie vydal a čo vlastne ona ako ţalobkyňa mala do svojej ţiadosti o vydanie osvedčenia ešte uviesť. Tzn., ţe namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Ide o závaţný argument, ktorý sám o sebe vytvára základnú prekáţku pre vykonanie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu. Najvyšší súd na prvom mieste poukazuje na to, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného, ktorým ţalovaný zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 1605/2006-3400 dňa 19. marca 2008 o zastavení správneho konania
1 písm. d/ správneho poriadku, tzn. nemeritórne rozhodnutie vo veci ţiadosti ţalobkyne o vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s Dlhodobou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky. Najvyšší súd k vznesenej námietke ţalovaného o nevykonaní dokazovania krajským súdom, náleţitom nezistení skutkového stavu a odňatiu moţnosti konať pred súdom uvádza nasledovné skutočnosti: 5Sţp/2/2010 8
656/2004 Z. z. (v znení v čase rozhodnom pre posúdenie danej veci) na konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 správneho poriadku je jednoznačné, ţe správne konanie je zaloţené na rešpektovaní svojich základných zásad („základné pravidlá konania“), medzi ktoré patrí aj zásada materiálnej pravdy uvedená nielen v § 3 ods. 4 ale vyţadovaná aj v § 46 správneho poriadku.
4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Odvolanie
správneho poriadku je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Odvolací orgán nie je v ţiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu. Samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky. Apelačný princíp umoţňuje, ţe orgán, ktorý rozhoduje o odvolaní, môţe sám napraviť rozhodnutie a sám môţe rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môţe odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým orgánom. Apelácia smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti právnym nedostatkom. Správny poriadok špecificky neupravuje všetky otázky postupu v odvolacom konaní. Aj na druhostupňové konanie sa vzťahujú ustanovenia predchádzajúcich častí, najmä tretej časti správneho poriadku (§ 18 aţ § 52 správneho poriadku). Táto skutočnosť je odôvodnená najmä tým, ţe konanie na prvom a druhom stupni tvorí jeden celok. Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu 5Sţp/2/2010 9 pre ľudské práva nastolila trvalú poţiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsku‚ rozsudok z 21.01.1999, sťaţnosť č. 30544/96), ktorej dodrţiavanie starostlivo preveruje. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú svoj základ v skutkových zisteniach (skutkové dôvody). Skutkovými dôvodmi, pre ktoré nedostatok je moţné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre nezrozumiteľnosť, sú také vady skutkových zistení, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, tzn. vytvárajú rozhodovacie dôvody. V tejto skupine je to typické vtedy, keď správny orgán vyvodil rozhodovací dôvody alebo - o skutočnosti v správnom konaní nezisťovanej, poprípade - zistenej v rozpore so zásadou legality (§ 3 ods. 1 správneho poriadku) alebo - tam, kde nie je zrejmé, či boli vôbec nejaké dôkazy vykonané. Z obsahu administratívneho spisu, ktorý je súčasťou spisového materiálu, najvyšší súd zistil, ţe prvostupňový správny orgán posudzujúc ţiadosť ţalobkyne zo dňa 07.08.2006
3 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení rozhodnom ku dňu posúdenia ţiadosti ţalobkyne skonštatoval splnenie podmienok
písm. a/ a
písmena b/ bodov 1, 2 a
bodu 3. predpokladaný vplyv energetického zariadenia na sústavu alebo na sieť na vymedzenom území z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti, uviedol, ţe „
zámeru ide o samostatnú sieť, ktorá nebude prepojená so súčasnými sieťami prevádzkovanými spoločnosťami S., a. s. a S., a. s.,
priloženej „Prehľadnej situácie“ však prichádza ku križovaniu so súčasnými sieťami; pre splnenie požiadavky
tohto bodu bolo navrhnuté vyžiadať“ stanovisko k navrhovanému energetickému zariadeniu z hľadiska bezpečnosti od oboch spoločností S., a. s. aj S., a. s.“ rozhodnutím z 21.09.2006 bolo konanie prerušené za účelom získania doplňujúcich informácií od relevantných organizácií, t. j. S., a. s. B.S.B., a. s. B. ako aj za účelom vykonané ďalších právnych úkonov v rámci dokazovania (§ 34 správneho poriadku). K druhému prerušeniu konania došlo uznesením z 15.11.2006, ktorým bola ţalobkyňa vyzvaná v zmysle § 11 zákona č. 656/2004 Z. z. definovať, na stavbu akého energetického zariadenia ţiada vydať osvedčenie. Rozhodnutím zo 04.01.2007 bolo správne konanie prerušené tretíkrát s uvedením, ţe po preskúmam doručených stanovísk ako aj predmetného spisového materiálu bolo zistené, ţe nie je moţné jednoznačne určiť o výstavbu akého energetického zariadenia 5Sţp/2/2010 10 ide a čomu bude slúţiť, a preto je potrebné zo strany ţiadateľa jednoznačne definovať tieto skutočnosti. Dňa 12.02.2007 bolo vo veci nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 27.02.2007 a o ktorom bola spísaná zápisnica, avšak bez uvedenia záveru. Rozhodnutím z 19.03.2008, t. j. po uplynutí viac ako ročnej lehoty správny orgán konanie zastavil s tým, ţe pre vydanie osvedčenia o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky je potrebné presne charakterizovať predmetné energetické zariadenie a ţe ak ţiadosť takúto informáciu neobsahuje, správny orgán nemôţe riadne a náleţité rozhodnúť o vydaní osvedčenia. Takýto postup prvostupňového správneho orgánu nemoţno povaţovať za súladný so zákonom.
1 písm. d/ správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o moţnosti zastavenia konania poučený,
1 správneho poriadku v hore citovanom znení platí, ţe pokiaľ podanie nemá predpísané náleţitosti, správny orgán pomôţe účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, ţe inak konanie zastaví. Odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Táto súčinnosť nemôţe mať charakter formálnosti. Jej cieľom je vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov. Rozsah poučenia síce nemá nahrádzať pomoc poskytovanú na zmluvnom základe advokátom, avšak musí byť taký, aby účastník v konaní neutrpel ujmu. Správne orgány, najmä správny orgán prvého stupňa
zhora citovaných zákonných ustanovení a zásad nepostupovali. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu treba uviesť, ţe sa javí, ţe to bol predovšetkým správny orgán, ktorý účastníkovi neposkytol potrebnú súčinnosť a nepoučil ho náleţite, ako treba charakter energetického zariadenia doplniť, pričom ak mal za to, ţe pre nedostatok tejto charakteristiky nemôţe riadne a náleţite rozhodnúť o vydaní 5Sţp/2/2010 11 osvedčenia, mal ţiadosť ţalobkyne zamietnuť, ale nie konanie zastaviť z dôvodu nedoplnenia podania ţiadosti. Pre vydanie nemeritórneho rozhodnutia
1 písm. d/ správneho poriadku neboli v danom prípade splnené zákonné podmienky, nakoľko ţalobkyni bolo znemoţnené v odvolacom správnom konaní a prípadne následne v konaní pred súdom v správnom súdnictve uplatniť vecné (meritórne) námietky proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, čím došlo k porušeniu jej práv v správnom konaní ako aj k porušeniu práva na súdnu ochranu v zmysel čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto správne uzavrel krajský súd svoje úvahy, keď vyslovil, ţe je nutné napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušiť vzhľadom na nedostatky uvedené v § 250j ods. 2 písm. e/ OSP t. j., ţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti, ţe v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v správnom súdnictve nie je úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu ţalovaného správneho orgánu s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré trpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovené náleţitosti odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom konaní. Najvyšší súd sa preto nezaoberal konkrétnymi dôvodmi odvolania ţalovaného, keďţe nesmerovali k vyvráteniu záveru krajského súdu o potrebe zrušenia rozhodnutia
2 písm. e/ OSP a napadnutý rozsudok krajského súdu
250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho súdneho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s poukazom na § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP, v zmysle ich vyčíslenia právnym zástupcom v sume 74,61 eura, ktorá suma pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkony právnej sluţby vykonané 5Sţp/2/2010 12 v roku 2010 (vyjadrenie ţalobkyne k odvolaniu ţalovaného z 01.03.2010) vo výške tak, ako ju uplatnil právny zástupca ţalobkyne
1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej aj „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“ alebo „citovaná vyhláška“) - 1/13 výpočtového základu za tento rok, t. j. po 55,49 eura (správne mohol účtovať 1/6 výpočtového základu
11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení do 31.05.2009 a do 31.05.2010, t. j. 120,23 eura) plus 1 krát paušál 7,21 eura v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky plus daň z pridanej hodnoty vo výške 19 %
3 citovanej vyhlášky v sume 11,91 eura ktorú náhradu je ţalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu ţalobkyne v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP do troch dní. Najvyšší súd nepriznal právnemu zástupcovi ţalobkyne náhradu trov konania za jeden úkon právnej sluţby (stanovisko ţalobkyne k vyjadreniu ţalovaného zo dňa 23.02.2011) včítane jednej paušálnej náhrady, keď posudzujúc účelnosť takto vynaloţených trov, tento úkon z hľadiska právneho posúdenia veci bol uţ len „zhrnutím“ doterajšieho stavu konania, a preto uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za tento úkon uţ nepovaţoval v zmysle § 250k ods. 1 za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva proti ţalovanému. Taktieţ nemohol najvyšší súd priznať ţalobkyni vyššiu sumu za vykonaný úkon právnej sluţby (120,23 eura namiesto 55,49 eura) súc v zmysle § 151 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP viazaný návrhom – vyčíslením trov. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 24. februára 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.