Obsah (9)

§ 250j§ 192§ 250k§ 189§ 194§ 233§ 238§ 241§ 224

Najvyšší súd 5Sžo/248/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUD

§ 250jods.

2 písm. c/, d/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ,,SR“) č. 139 zo dňa

1. apríla 2009 a rozhodnutie žalovaného č. SLV-72/PK-2009 zo dňa
2. júla 2009 na základe 5Sžo/248/2010 2 ktorého bol žalobca

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd

§ 250kods.

1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu priznal. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že jeho rozhodnutie a postup v medziach žaloby vychádzalo zo zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd ďalej konštatoval, že z dokladov založených v spise, a to z výpovedí osôb na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci M. B., I. K., K. Z., O. H., O. Ž. a T. Ž. nevyplýva, že by sa protiprávneho konania proti nim zúčastnil žalobca, a že by bol prítomný pri skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Tak isto nie je preukázané, že by bol prítomný pri vypočúvaní uvedených osôb, a že sa v tomto čase nachádzal priamo v miestnosti, kde boli svedkovia vypočúvaní. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani z uvedeného záznamu a žalovaný nepreukázal a ani nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že mu bol prehratý uvedený záznam. Krajský súd ďalej poznamenal, že v priebehu konania právny zástupca žalobcu uviedol, že v trestnom konaní bol oboznámený so znaleckým posudkom týkajúcim sa originality CD nosiča. Uvedený znalecký posudok vyvracia originalitu nahrávky.

krajského súdu žalovaný nepreukázal žalobcovi, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky, a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Takto potom krajský súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal žalobcovi tvrdené konania, a to, že nútil uvedené osoby ku konaniu, ktoré je opísané v uvedených rozhodnutiach, a táto skutočnosť nevyplýva ani zo záznamov obsiahnutých na priloženom CD nosiči. Preto krajský súd považoval za potrebné, aby žalovaný znovu prehodnotil vykonané dôkazy, ktorými bolo kladené žalobcovi za vinu konanie v rozpore so zákonom č. 73/1998 Z. z. a zákonom č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“) a nariadením Ministra vnútra SR z

1. augusta 2008 č.
2. 5Sžo/248/2010 3 Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny v podobe, že Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu zamietne, dôvodiac tým, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Na začiatku svojho odvolania žalovaný uviedol, že v predmetnej veci sa v plnom rozsahu pridržiava vyjadrenia k podanej žalobe, ktoré bolo zaslané Krajskému súdu v Bratislave pod č. p.: SLV-154/PS-S-2009 zo dňa
3. novembra
4. Žalovaný zotrval na svojom názore, že práve zadováženými dôkazmi, ktoré sú súčasťou predloženého spisového materiálu a s ktorými mal možnosť sa oboznámiť aj žalobca, mu vytýkané protiprávne konanie je v dostatočnom rozsahu preukázané, najmä však obrazovo-zvukovým záznamom, ktorý bol práve nasnímaný niektorým z tam prítomných príslušníkov policajného zboru (ďalej aj „PZ“). Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca v žiadnom zo svojich tvrdení a ani v podanej žalobe neuvádza, že sa v inkriminovanom čase nenachádzal na mieste, kde dochádzalo k páchaniu protiprávneho konania. Nie je dôvod neveriť výpovediam maloletých a mladistvých osôb, na ktorých došlo k spáchaniu protiprávneho konania, pretože ich výpovede sú v súlade so zadováženým obrazovo-zvukovým záznamom, s ktorým sa mohol oboznámiť aj žalobca, čo však nevyužil. Zo zadováženého zvukovo-obrazového záznamu je

žalovaného jednoznačne preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktoré zakladalo dôvod jeho prepustenia

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. v čase, kedy dochádzalo k ponižujúcemu zaobchádzaniu, žalobca bol na danom mieste, vnímal ho svojimi zmyslami, nezabránil tomuto konaniu a neoznámil takéto konanie nadriadenému. Žalobca na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil zistený skutočný stav veci. Žalovaný vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že dňa

1. apríla 2009 sa žalobca mal možnosť oboznámiť so zadováženým zvukovo-obrazovým záznamom, kedy mu bolo umožnené oboznámiť sa tiež s návrhom na jeho prepustenie, vrátane dôkazov preukazujúcich jeho protiprávne konanie, ako aj s celým podkladovým materiálom, ktorý sa vzťahoval na prejednávanú vec. Zároveň bol poučený o práve nazrieť do predloženého spisového materiálu, urobiť si z neho výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie a k dôkaznému materiálu, navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, a tiež o možnosti predložiť v stanovenej lehote svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy. Uvedené skutočnosti žalovaný preukázal písomnosťou evidovanou pod č. p.: KRP-214-23/PP-PMJ- 2009 zo dňa
2. apríla 2009, preto si žalovaný svoju zákonnú povinnosť, umožniť žalobcovi, 5Sžo/248/2010 4 aby sa oboznámil so zadováženými dôkazmi v celom konaní vedenom v predmetnej veci splnil. Pokiaľ ide o obrazovo-zvukový záznam, tento bol nasnímaný niektorým z tam prítomných policajtov práve počas ich protiprávneho konania, preto sa

názoru žalovaného originálny obrazovo-zvukový záznam dokumentujúci protiprávne konanie príslušníkov PZ nachádza, resp. nachádzal v záznamovom zariadení u príslušníka PZ, prípadne príslušníkov PZ, ktorý ho vyhotovil, resp. vyhotovili. V konaní nebola ani vyvrátená, prípadne spochybnená jeho autentickosť, prípadne aby obrazovo-zvukový záznam bol akokoľvek upravovaný alebo dopĺňaný tak, aby jeho cieľom bolo zachytenie iba protiprávneho konania príslušníkov PZ, ktoré by malo za následok ich prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.. Zo zadovážených dôkazov vyplýva, že žalobca sa ani nepokúsil ostatným policajtom zabrániť v pokračovaní ich ponižujúceho zaobchádzania so šesticou tam predvedených mladistvých a maloletých rómskych chlapcov, ani toto ich konanie neoznámil nadriadeným. Na záver svojho odvolania žalovaný poukázal na to, že zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným skupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom lepšie sociálne zabezpečenie a vyššie spoločenské postavenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce, resp. iné právne predpisy. Preto treba považovať za prirodzené, že na druhej strane kladie zákon vyššie podmienky profesionálneho a morálneho charakteru pre výkon služby, ktorých porušenie nekompromisne sankcionuje. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné dodržanie svojich ustanovení, prísnejších ako iné zákony (napr. Zákonník práce). Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Protiprávne konanie bolo žalobcovi v čase rozhodovania o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ riadne a v súlade so zákonom preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise, s ktorými sa mal možnosť oboznámiť aj žalobca, čo však nevyužil. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie nesúhlasil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalovaného a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdiť. Uviedol, že tvrdenie žalovaného v odvolaní je v rozpore s vykonaným dokazovaním, najmä so samotným záznamom videozáznamov, nachádzajúcich sa na CD nosiči.

5Sžo/248/2010 5 úradného

1. záznamu, ktorý žalovaný vyhotovil, a ktorý je súčasťou spisového materiálu, obrazovo-zvukový záznam z
2. marca 2009 zachytáva príslušníkov PZ a skupinu mladých Rómov, ktorí sa nachádzajú v bližšie nešpecifikovanej budove. Záznam z CD nosiča je rozdelený do piatich sekvencií označených „Cigoši 1, 2, 3, 5, 6“. Žalovaný v úradnom zázname z
3. marca 2009 konštatuje, že všetky časti videozáznamu sú nekvalitné, nezreteľne zachytávajúce osoby, záznam je natoľko nekvalitný, že nebolo možné rozoznávať obraz ani zvuk. Z toho dôvodu je žalobca toho názoru, že žalovaný nevzhliadol tieto videozáznamy, pretože po vzhliadnutí by nemohol dospieť k záveru, že sa žalobca zúčastnil protiprávneho konania. Napriek tomu žalovaný nepochybuje o ich originalite a tvrdí, že ich autentickosť nebola spochybnená. Poukázal na to, že krajský súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom zadováženým v trestnom konaní sp. zn. ČVS: SKIS-105/IS-3-V-2009, úlohou ktorého bolo zistiť prvotné vyhotovenie video - záberov alebo SMS správ tykajúcich sa udalostí zo dňa
4. marca 2009 a zistiť dobu vyhotovenia. Znalec uviedol v podanom znaleckom posudku, že jednotlivé súbory videozáznamov „Cigoši“ boli „vytvorené“, pravdepodobne prekopírované z nejakého nosiča, alebo z nejakého mobilného telefónu v termínoch
5. marca 2009 a
6. marca
7. Predložený znalecký posudok vyvrátil tvrdenie žalovaného o originalite obrazovo-zvukového záznamu. Žalobca ďalej uviedol, že nepovažuje za dôkaz svojho protiprávneho konania výpovede maloletých a mladistvých M. B., I. K., K. Z., O. H., O. Ž. a T. Ž.. Žalobca sa nezúčastnil vypočúvania týchto svedkov a z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, aké skutočnosti, preukazujúce žalobcovu vinu uvedení svedkovia uvádzali a akým spôsobom odstránil rozpor medzi svedeckou výpoveďou a medzi výpoveďou žalobcu. To, že sa žalobca nedopustil protiprávneho konania ako je v personálnom rozkaze Ministra vnútra SR uvedené, bolo preukázané v rámci trestného konania vedeného pod č. ČVS: SKIS-105/IS-3-V-2009, kedy sa žalobca zúčastnil rekognície, pričom poškodení, uvedení v personálnom rozkaze, v žalobcovi nespoznali osobu, ktorá by im bola nejakým spôsobom ubližovala alebo dávala nejaké povely. Žalobca uviedol, že ,,jeden vo mne spoznal policajta, ktorý si spisoval údaje, napriek tomu, že som sa s každým jedným osobne rozprával“. Poukázal na skutočnosť, že pred vyšetrovateľom mu prokurátor oznámil, že on sa aktívne nezúčastnil tohto protiprávneho konania a zmenil jeho účasť na nepriamu, pretože konanie ostatných policajtov neprekazil a neoznámil. Ani s týmto záverom žalobca nesúhlasí a mieni sa ďalej brániť, pretože sa protiprávneho konania nedopustil. Tým sa preukázala žalobcova obrana v správnom konaní, že sa nedopustil protiprávneho konania opísaného v personálnom rozkaze. Preto je správny záver krajského súdu, že žalovaný zadováženými dôkazmi nedostatočne zistil skutočný stav 5Sžo/248/2010 6 veci, pričom z nich nevyplýva, že by sa protiprávneho konania zúčastnil žalobca. Počas celého konania od prepustenia zo služobného pomeru žalobca tvrdil, že sa nedopustil zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, nikdy nenútil zadržané osoby vyzliekať sa a pod hrozbou násilia ich nútiť, aby sa bili. Na uvedenej obrane žalobca zotrval.

žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav veci a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keďže len konštatoval, že skutková podstata protiprávneho konania bola zistená na základe výpovedí svedkov, obrazovo-zvukového záznamu a listinných dôkazov. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nezbavuje správny orgán povinnosti uviesť v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, ktoré považoval za preukázané a dôvody, ako k tomuto záveru dospel. Táto požiadavka je z dôvodu, aby sa zamedzilo ľubovôli orgánu verejnej moci. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 250ja ods.

2 OSP, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom ako aj obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Sžo/246/2010 dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného je možné vyhovieť iba čiastočne. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje

ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). 5Sžo/248/2010 7 Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu a súčasne potvrdil personálny rozkaz MV SR č. 139, zo dňa 09. apríla 2009, ktorým bol žalobca

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru z dôvodu, že dňa 21. marca 2009 v rámci výkonu štátnej služby asi o 11:40 hod. na Južnej triede v Košiciach v budove 00 PZ Košice – Juh, potom čo bola obmedzená osobná sloboda M. B., I. K., K. Z., O. H., O. Ž. a T. Ž. a po ich predvedení do budovy spoločne s ďalšími príslušníkmi policajného zboru (ďalej iba „PZ“), za využitia dvoch služobných psov na vodítku a bez náhubkov, prinútili tieto mladistvé a maloleté osoby, aby sa vyzliekli do naha, a aby sa navzájom udierali do rôznych častí tela a v tomto konaní žalobca ostatným príslušníkom PZ nezabránil a ani toto neoznámil nadriadeným, čím zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť, a zároveň nebol čestný a disciplinovaný.

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

§ 189písm.

c/ zákona č. 73/1998 Z. z. sa služobný pomer končí aj prepustením.

§ 194ods.

1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.

§ 233ods.

1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si pre rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

§ 238ods.

1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 5Sžo/248/2010 8 Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy

vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

§ 241ods.

1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodol. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Úlohou krajského i najvyššieho súdu v konaní bolo posúdiť, či správny orgán postupoval v súlade so zákonom a či konaním žalobcu boli naplnené znaky prepúšťacieho dôvodu

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. z hľadiska závažnosti možného negatívneho vplyvu v služobnom pomere. Podmienkami prepustenia zo služobného pomeru

§ 192ods.

1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. sú jednak: 1/ porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jednak, 2/ jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 5Sžo/248/2010 9 Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že obe tieto podmienky neboli splnené, pričom k takémuto záveru dospel na základe výsledkov dokazovania v administratívnom konaní, bolo potrebné s takýmto názorom krajského súdu súhlasiť iba sčasti. Najvyšší súd sa stotožňuje s rozsudkom krajského súdu v tom, že z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci § 250j ods. 2 písm. c/ OSP je potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného. Najvyšší súd súhlasne s názorom krajského súdu má za to, že z obsahu administratívneho spisu hlavne zo zápisníc o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci osôb M. B., I. K., K. Z., O. H., O. Z. a T. Z. jednoznačne nevyplýva, že by sa žalobca mal dopustiť protiprávneho konania (obmedzenia osobnej slobody), ktoré mu je kladené za vinu. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalovaného, že bolo jednoznačne preukázané, že by žalobca bol prítomný na konaní, ktorým bola obmedzovaná osobná sloboda M. B., I. K., K. Z., O. H., O. Z. a T. Z., ktoré konanie preukazuje žalovaný na predloženom CD nosiči, na ktorom sa nachádzajú obrazovo-zvukové záznamy: Cigoši 1, 2, 3, 5, 6, ďalej zvukové a obrazové záznamy. Po vzhliadnutí uvedených obrazovo-zvukových záznamov najvyšší súdu súhlasne s krajským súdom konštatuje, že aj napriek tvrdeniam obsiahnutým v administratívnom spise, že žalobca mal byť osobou, ktorá bola prítomná uvedeného konania, presnejšie, že žalobca je osobou, ktorá stála pri automate na kávu, najvyšší súd v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia sa nemohol jednoznačne stotožniť s uvedeným záverom žalovaného, pretože pri automate na kávu sa

obrazovo – zvukového záznamu nachádzali dvaja príslušníci policajného zboru. Z uvedeného CD nosiča nie je preukázané ani to, že žalobca nútil uvedené osoby ku konaniu tak, ako je to opísané v rozhodnutiach žalovaného. K znaleckému posudku originality, na ktorý poukázal žalobca v priebehu konania najvyšší súd uvádza, že tento sa v pripojenom spisovom materiáli nenachádza, a preto bude úlohou žalovaného zabezpečiť ho, a to v originálnom prevedení, keďže

vyjadrenia žalobcu mal byť vyhotovený v trestnom konaní, ktoré sa vedie vo veci opísaného skutku. . 5Sžo/248/2010 10 Ďalej najvyšší súd uvádza, že v predloženom spisovom materiáli krajského súdu, ktorého súčasť tvorí administratívny spis, sa nenachádza podobizeň žalobcu vo forme fotografie, a tak podoba žalobcu je pre súd neznáma. Najvyšší súd nemôže považovať za dôkaz ani úradný záznam (zvuková a obrazová analýza video nahrávok) zo dňa 03. marca 2003, kde na 1. strane je uvedené ,,pravdepodobnosť spoznania policajtov PMJ

obrazového záznamu: obrazová príloha č. 1 npráp. I. N., na pravej strane záznamu pri automate na kávu“. Pokiaľ ide o obrazovú prílohu č. 1 fotografiu založenú v administratívnom spise, treba povedať, že všetky tváre sú nedostatočne zrejmé, a to z dôvodu, že fotografia je celá rozrastrovaná, a preto najvyšší súd nemôže jednoznačne potvrdiť záver žalovaného, že osoba ktorá sa nachádza na pravej strane pri automate je žalobca. Takto potom okolnosti, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru, neboli doteraz jednoznačne preukázané a teda nebol dostatočne zistený skutkový stav veci. Vychádzajúc z uvedeného, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Beian v. Rumunsko č. 1 zo dňa

1. decembra 2007) ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď (napr. nález sp. zn. III. ÚS 192/06 z
2. novembra 2006), treba prihliadnuť na skutočnosť, že rozhodujúcu interpretáciu príslušných ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. a vyhodnotenie doteraz „zisteného“ stavu veci vo vzťahu k prejednávanej žalobe a preskúmavaným rozhodnutiam správnych orgánov stanovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžo/246/2010 zo dňa
3. januára 2011 v právnej veci žalobcu M. M. proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, v ktorej išlo o rovnakú skutkovú vec.

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj v tejto preskúmavanej veci bude môcť žalovaný pristúpiť k vyhodnoteniu dokazovania v tom smere, či sa žalobca aktívne zúčastnil predmetného (zhora opísaného) skutku, pokiaľ budú skutočnosti ohľadom jeho vyššie uvedeného konania preukázané a rozpory budú odstránené. Z tohto dôvodu nesporne bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť. 5Sžo/248/2010 11 Taktiež zhodne s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenom v jeho rozsudku sp. zn. 3Sžo/246/2010 zo dňa

1. januára 2011 (§ 250ja ods. 7 OSP) neboli ani v danej veci naplnené dôvody zrušenia administratívnych rozhodnutí - personálneho rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 139 zo dňa
2. apríla 2009 a rozhodnutia žalovaného č. SLV-72/PK-2009 zo dňa
3. júla 2009 krajským súdom z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ako aj z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ a e/ OSP). S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 250ja ods.

3 veta druhá OSP a § 220 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/l71/2009-58 zo dňa

1. marca 2010 v spojení s opravným uznesením, č. k. 3S/171/2009-70 zo dňa
2. septembra 2010 zmenil tak, že zrušil len napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa
3. júla 2009 z dôvodov

§ 250jods.

2 písm. c/ OSP (zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre posúdenie veci ) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní žalovaný doplní dokazovanie v naznačenom smere, najmä odstráni vytýkané rozpory a nejasnosti v skutkových zisteniach, pričom je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 224ods.

2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom nepriznal ich náhradu, pretože žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný len čiastočne, náhrada trov zo zákona neprislúcha. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). 5Sžo/248/2010 12 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. . V Bratislave 14. júla 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková