162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN-OPP-16-011/2016-DZ zo dňa 19.04.
71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a
1 zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o strelných zbraniach a strelive“) zamietol žiadosť žalobcu o vydanie nového zbrojného preukazu z dôvodu, že žalobca sa
1 písm. b/ zákona o strelných zbraniach a strelive nepovažuje za osobu bezúhonnú a
2 písm. f/ sa nepovažuje za osobu spoľahlivú.
1, 2 a 3 Trestného zákona formou účastníctva
1 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že požiadal iného, aby poškodil a zničil cudziu vec. V danom prípade išlo o použitie násilia proti veci patriacej tretej osobe ako prostrediu na ovplyvnenie vôle poškodeného. Správny súd preto konštatoval, že ide o trestný čin spáchaný násilím, ktorý inicioval žalobca tým, že si objednal jeho spáchanie. Aj keď sa žalobca priamo nepodieľal na naplnení znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, svojou žiadosťou prispel k jeho spáchaniu, čo predstavuje všeobecnú formu spáchania trestnej činnosti. Z tohto pohľadu možno preto uzavrieť, že žalobca bol odsúdený za násilný trestný čin, čim sú dané znaky vylučujúce jeho bezúhonnosť. Odhliadnuc od skôr uvedeného sa
citovaného znenia zákona nepovažuje za bezúhonného ten, kto bol za násilný trestný čin (nie skutok v trestnoprávnom ponímaní) odsúdený, a to bez ohľadu na to, či bol skutok spáchaný nepriamou formou účastníctva alebo priamym konaním majúcim formu páchateľstva, nakoľko zákon nerozlišuje formu účasti na trestnej činnosti. Právne účinky zákon priznáva len právoplatnému odsúdeniu, čím sa rozumie s poukazom na § 128 ods. 6 Trestného zákona uznanie za vinného. A pretože žalobca bol uznaný za vinného z násilného trestného činu, ktorú skutočnosť násilia v konečnom dôsledku nerozporoval ani žalobca, aj
názoru správneho súdu žalobca nespĺňa podmienku bezúhonnosti. Ani v ďalšej časti týkajúcej sa spoľahlivosti žalobcu nepovažoval správny súd žalobu za dôvodnú. V správnom konaní nebolo sporným, či je žalobca zdravotne alebo psychický spôsobilý držať alebo nosiť strelnú zbraň. S poukazom na znalecký posudok č. 29/2012, ktorý posudzoval osobnosť žalobcu, však vznikli pochybnosti, či žalobca dáva záruky, že zbraň nezneužije.
psychologických záverov má žalobca sklon k protispoločenským prejavom, prejavujú sa u neho výkyvy emotivity s možnými prejavmi výbušnosti, s prejavmi agresivity a nátlaku, pričom možnosti jeho resocializácie boli vyhodnotené ako hranične priaznivé. Negatívne osobnostné hodnotenie žalobcu zvýraznila aj správa z mediačného a probačného dohľadu zo dňa 03.03.2016,
ktorej existuje u žalobcu zvýšené riziko recidívy trestnej činnosti. Správne orgány tak disponovali s dvoma vzájomne sa doplňujúcimi dôkaznými prostriedkami, ktoré dôvodne vyvolávali obavy zo zneužitia zbrane žalobcom, vzhľadom na jeho povahové črty. Uvedené zistenia preto
správneho súdu viedli orgány verenej správy k vysloveniu správneho záveru o strate záruky u žalobcu, že nezneužije zbraň, a teda, že nie je spoľahlivý. 5. Na tomto skutkovom a právnom základe preto krajský súd prijal záver, že zistenia správnych orgánov predstavujú zákonný podklad pre zamietnutie žiadosti o vydanie nového zbrojného preukazu. Vzhľadom k uvedenému mal správny súd za to, že ak správne orgány pri svojich rozhodnutiach vychádzali zo skutočností, ktoré pri osobe žalobcu vylučujú splnenie zákonných podmienok bezúhonnosti a spoľahlivosti, postupovali a rozhodli v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky, tie krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné alebo nespôsobilé privodiť iné rozhodnutie správneho súdu. Správne orgány sa riadne vysporiadali so všetkými rozhodnými argumentmi žalobcu ako účastníka správneho konania, čo je zrejmé z obsahu oboch napadnutých rozhodnutí. Fakt, že správne orgány pri svojom rozhodovaní nezákonne brali do úvahy aj nepreukázané informácie nemôže nič zmeniť na rozhodnutí vo veci. Nielen podozrenie z trestnej činnosti alebo ani oslobodzujúci rozsudok s poukazom na dôvody oslobodenia nie je dostatočným základom na vyslovenie záveru o chýbajúcej bezúhonnosti, alebo spoľahlivosti vzhľadom na zásadu prezumpciu neviny. Nesprávne právne posúdenie niektorých skutočností
správneho súdu, ale neprivodzuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, nakoľko existujú ostatné už skôr zmienené zákonné dôvody na zamietnutie žiadosti o vydanie nového zbrojného preukazu.
sťažovateľa znalecký posudok č. 29/2012 je možné vykonať ako dôkaz výlučne v trestnom konaní, pre ktorého účely bol posudok aj vyhotovovaný (neposudzovala sa v ňom otázka záruky, že sťažovateľ zbraň nezneužije), pričom sťažovateľ poukázal aj na skutočnosť, že obžalovaný má v trestnom konaní absolútne iné procesné postavenie ako sťažovateľ v správnom, resp. v správnom súdnom konaní. Uvedený znalecký posudok preto sťažovateľ v celom rozsahu namieta ako dôkazný prostriedok nepoužiteľný v tomto konaní. Taktiež je
sťažovateľa účelovo poukázané na ,,zvýšené riziko recidívy trestnej činnosti“ zo správy z mediačného a probačného dohľadu zo dňa 03.03.2016, keďže táto správa je koncipovaná v inom kontexte. Krajský súd tak striktne účelovým spojením vyššie uvedených skutočností následne bez ďalšieho vyvodil záver, že sťažovateľ nespĺňa podmienku spoľahlivosti
2 písm. f/ zákona o strelných zbraniach a strelive,
ktorého „za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto
zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije“. Sťažovateľ mal za to, že s takýmto záverom nemožno súhlasiť. V zmysle napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ako nosné dôkazné prostriedky pre zistenie, že sťažovateľ nie je spoľahlivou osobou
2 písm. f/ zákona o strelných zbraniach a strelive, správne orgány vykonali výpisy zo zoznamu páchateľov a vyrozumenie zo dňa 1.10.2015 OO PZ Trenčín. Z tohto dôvodu sťažovateľ v správnom konaní a v prvom stupni súdneho správneho konania ani nevyvracal akúkoľvek pochybnosť o svojej spoľahlivosti ďalšími dôkaznými prostriedkami (napr. návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania o posúdení svojej osoby ohľadne prípadného zneužitia zbrane a pod.). Sťažovateľ pritom poukázal na skutočnosť, že v prípade znaleckého skúmania by išlo o aktuálne odborné posúdenie jeho osoby na rozdiel od v tomto smere značne staršieho znaleckého posudku č. 29/2012. Žalovaný na jednej strane na rozdiel od napadnutého správneho rozhodnutia a rozhodnutia jemu predchádzajúceho konštatuje, že využitia, posúdenia a zhodnotenia záverov lekárskych posudkov nie sú relevantné pre posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí. Lekárskemu a psychologickému posudku pri posúdení spoľahlivosti sťažovateľa prisudzuje iba podpornú funkciu. Ďalej uviedol, že na jednej strane krajský súd konštatoval nezákonnosť brania do úvahy aj nepreukázaných informácií (zásada prezumpcie neviny), ako aj nesprávne právne posúdenie niektorých skutočností v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov. Na strane druhej krajský súd ohľadne posúdenia spoľahlivosti uviedol, že ďalšie námietky sťažovateľa vyhodnotil ako nedôvodné, správne orgány sa vysporiadali so všetkými rozhodnými argumentami sťažovateľa, čo je zrejmé aj z obsahu napadnutých rozhodnutí s čím sťažovateľ nesúhlasil. Naviac správny súd jednej časti záveru znaleckého posudku č. 29/2012 ako aj jednej časti správy z mediačného a probačného dohľadu zo dňa 03.03.2016 pri posúdení spoľahlivosti sťažovateľa prisudzuje rozhodujúcu a nie iba podpornú funkciu. Sťažovateľ taktiež namietal, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval správne, keď sa uspokojil len s výpismi zo zoznamu páchateľov bez toho, aby preveril, akým spôsobom boli trestné konania skončené. Z výpisu zo zoznamov páchateľov priloženej k previerke k držbe a noseniu zbrane zo dňa 01.10.2015 je zrejmé, že väčšina trestných konaní bolo zastavených, resp. boli odovzdané inému ÚV prípadne ani nebolo vo veci vznesené obvinenie. Sťažovateľ mal taktiež za to, že správne orgány i krajský súd vec nesprávne právne posúdili, keď konštatovali, že sťažovateľ prestal spĺňať podmienku bezúhonnosti
1 písm. b/ zákona o strelných zbraniach a strelive. Z rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/195/2013 vyplýva, že trestný čin tak, ako je uvedené vo výroku mal spáchať sťažovateľ ako objednávateľ, t.j. účastník a nie ako páchateľ ani spolupáchateľ trestného činu. V zmysle § 21 ods. 2 Trestného zákona sa pre posúdenie trestnej zodpovednosti účastníka použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 21 Trestného zákona má zmysel najmä pre určenie druhu, výmery trestu v trestnom konaní, avšak nie je možno bez ďalšieho konštatovať, že by sa ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o strelných zbraniach a strelive malo týkať účastníka na trestnom čine. Na základe uvedeného sa preto sťažovateľ pre účely posúdenia žiadosti o vydanie zbrojného preukazu v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zákona o strelných zbraniach a strelive považuje za bezúhonného. Rovnako sťažovateľ nespáchal žiaden z trestných činov, ktoré sú taxatívne uvedené v § 19 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, teda žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sťažovateľ nespĺňa zákonnú podmienku bezúhonnosti. Krajský súd sa iba veľmi stručne a okrajovo vysporiadal s obranou sťažovateľa produkovanou v správnej žalobe a vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k žalobe. V napadnutom rozsudku absentujú úvahy o hodnotení dôkazov, na ktoré poukazoval sťažovateľ, na základe čo je rozsudok krajského súdu nepreskúmateľný. 8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nešpecifikoval, ktoré jeho procesné práva boli zo strany krajského súdu porušené a rovnako ani nešpecifikoval vady v procesnom postupe súdu pri vydaní napadnutého rozhodnutia, ktoré by mali za následok znemožnenie uplatnenia procesných práv sťažovateľa v konaní. Skutočnosti obsiahnuté v dôvodoch kasačnej sťažnosti v časti týkajúcej sa právnych dôvodov ust. § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. nespĺňajú
názoru žalovaného zákonné podmienky potrebné na vyslovenie záveru o porušení procesného postupu krajského súdu. Ďalej uviedol, že negatívne vymedzenie spoľahlivosti určuje zákon o strelných zbraniach a strelive v § 19 ods. 2, kde jednou z negatívne určujúcich podmienok spoľahlivosti je aj skutočnosť, že osoba nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Zákon neurčuje správnemu orgánu presný postup zisťovania a preverovania spoľahlivosti v konaní a naplnenie negatívneho vymedzenia spoľahlivosti nepodmieňuje právoplatnosťou obvinení z protiprávnych konaní žiadateľa. Taktiež sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi krajského súdu a uviedol, že zákonné znaky bezúhonnosti sťažovateľa boli riadne posúdené v správnom konaní ako aj v konaní pred súdom a naplnenie negatívnych podmienok bezúhonnosti je dostatočne preukázané právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/195/2013 zo dňa 28.05.
1 písm. b/ zákona o strelných zbraniach a strelive nepovažuje za osobu bezúhonnú a
2 písm. f/ tohto zákona sa nepovažuje za osobu spoľahlivú. 11.
d/ zákona o strelných zbraniach a strelive, policajný útvar vydá zbrojný preukaz fyzickej osobe, ktorá
1 zákona o strelných zbraniach a strelive, za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona, okrem osoby, ktorej odsúdenie bolo zahladené, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za iný trestný čin, ako je uvedený v písmene a/, ak bol trestný čin spáchaný so zbraňou
Trestného zákona, spáchaný násilím, hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo spáchaný s použitím nátlaku. 13.
2 písm. f/ zákona o strelných zbraniach a strelive, za spoľahlivú osobu sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto
zistení útvaru Policajného zboru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. 14.
1 zákona o strelných zbraniach a strelive, zdravotnou spôsobilosťou sa rozumie telesná schopnosť a duševná schopnosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo. Psychickou spôsobilosťou sa rozumie schopnosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo bez zníženia, narušenia alebo obmedzenia psychických schopností. 15.
2 zákona o strelných zbraniach a strelive, na konanie o vydaní nového zbrojného preukazu sa primerane vzťahujú § 16 až 20 s tým, že sa preukázanie odbornej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti nevyžaduje, ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní o vydanie nového zbrojného preukazu policajný útvar hodnotí zdravotnú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo, bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa o vydanie nového zbrojného preukazu a odôvodnenie potreby naďalej držať alebo nosiť zbraň a strelivo. V konaní o vydanie nového zbrojného preukazu držiteľovi skupiny A zbrojného preukazu alebo držiteľovi skupiny C zbrojného preukazu, ktorý má vydaný zbrojný preukaz na výkon zamestnania, policajný útvar hodnotí aj psychickú spôsobilosť držať alebo nosiť zbraň a strelivo. 16.
1 zákona o strelných zbraniach a strelive, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na konanie vo veciach upravených týmto zákonom všeobecný predpis o správnom konaní. 17.
1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 18.
1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 19.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 20. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné posúdiť správnosť záverov krajského súdu, v súvislosti s posúdením otázky, či sťažovateľ spĺňa zákonné podmienky na vydanie nového zbrojného preukazu, resp. či v prípade sťažovateľa sú dané okolnosti odôvodňujúce záver o tom, že
1 písm. b/ zákona o strelných zbraniach a strelive sa nepovažuje za osobu bezúhonnú a
2 písm. f/ tohto zákona sa nepovažuje za osobu spoľahlivú. 21. Medzi zákonné podmienky na vydanie zbrojného preukazu patrí aj bezúhonnosť a spoľahlivosť žiadateľa. Za bezúhonného sa
tohto zákona nepovažuje ten žiadateľ, ktorý bol odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v ods. 1 písm. a/ zákona o strelných zbraniach a strelive alebo bol odsúdený za iný trestný čin, ako je uvedený v písm. a/, ak bol spáchaný okrem iného aj násilím (páchateľ použije na spáchanie trestného činu fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby alebo ho spácha proti osobe, ktorú uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou alebo ak použil násilie proti veci iného) alebo hrozbou bezprostredného násilia (páchateľ dal svojim konaním dostatočne a nepochybne najavo, že v bezprostrednom časovom priestore zaútočí za použitia fyzickej sily proti osobe alebo veci). Bezúhonnosť žiadateľa si policajný útvar overuje dožiadaním odpisu z registra trestov, v ktorom sú uvedené údaje aj o každom nezahladenom právoplatnom odsúdení (zahladené právoplatné odsúdenia sa pri rozhodovaní neberú do úvahy), vrátane údajov o priebehu výkonu uložených trestov, ochranných opatrení a primeraných obmedzení alebo povinností a taktiež sú v ňom uvedené údaje o právoplatnom rozhodnutí súdu alebo právoplatnom rozhodnutí prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania. 22. V súvislosti s posúdením bezúhonnosti sťažovateľa v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zákona o strelných zbraniach a strelive ako jedného z kritérií podmieňujúcich vydanie zbrojného preukazu kasačný súd z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/195/2013 zo dňa 28.05.2015, právoplatným dňa 28.05.2015, odsúdený na trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na 3 roky so skúšobnou dobou 4 roky od 28.05.2019 a s probačným dohľadom nad jeho správaním. Okresný súd Pezinok zároveň sťažovateľovi uložil
4 písm. i/ Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychologickému poradenstvu v spojitosti so zvládaním agresívnych prejavov a potláčania demonštrácie vlastného vplyvu a sily. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal, že z rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.zn. 2T/195/2013 zo dňa 28.05.2015 vyplýva, že trestný čin mal spáchať ako objednávateľ, t.j. účastník, a nie ako páchateľ ani spolupáchateľ trestného činu, pričom ust. § 21 Trestného zákona má zmysel najmä pre určenie druhu, výmery trestu v trestnom konaní, avšak nie je možno bez ďalšieho konštatovať, že by sa ust. § 19 ods. 1 zákona o strelných zbraniach a strelive malo týkať účastníka na trestnom čine. Kasačný súd na tomto mieste poukazuje na to, že sťažovateľ bol za uvedený trestný čin právoplatne odsúdený ako objednávateľ skutkov (podpálenie chaty, lekárne a motorového vozidla), t.j. išlo o trestné činy spáchané násilím proti majetku iného (§ 122 ods. 7 Trestného zákona). Pokiaľ sa týka stanovenia zákonných podmienok kritéria násilia v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zákona o strelných zbraniach a strelive tieto obsahujú odkaz na kvalifikáciu pojmu násilie v zmysle Trestného zákona. Podmienka bezúhonnosti je v zákone o strelných zbraniach a strelive vymedzená negatívne a taxatívne vymenúva prípady, v ktorých sa žiadateľ nepovažuje za osobu bezúhonnú. Existenciu právoplatného odsudzujúceho rozsudku je nutné v konaní o vydanie zbrojného preukazu posudzovať so zreteľom na právoplatné odsúdenie za konkrétny trestný čin. Pokiaľ sa týka ust. § 21 Trestného zákona, z tohto vyplýva, že trestnoprávna zodpovednosť sťažovateľa ako objednávateľa trestného činu sa podriaďuje pod režim ustanovení Trestného zákona o trestnej zodpovednosti páchateľa. Táto skutočnosť je vyjadrením zámeru zákonodarcu posudzovať a postihovať účastníctvo na trestnom čine rovnako ako u páchateľa resp. spolupáchateľa, čím je nepochybne zvýraznená i nebezpečnosť tohto protiprávneho konania účastníka (v danom prípade objednávateľa) na trestnom čine. Taktiež je potrebné uviesť, že z ust. § 19 ods. 1 písm. b/ zákona o strelných zbraniach a strelive ,,za bezúhonnú osobu sa na účely tohto zákona, okrem osoby, ktorej odsúdenie bolo zahladené, nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za iný trestný čin, ako je uvedený v písmene a/, ak bol trestný čin spáchaný so zbraňou
Trestného zákona, spáchaný násilím, hrozbou bezprostredného násilia, hrozbou inej ťažkej ujmy alebo spáchaný s použitím nátlaku,, vyplýva, že kritérium bezúhonnosti zákon nepodmieňuje (napr. uvedením .... kto bol „ako páchateľ“ právoplatne odsúdený ...) tým, či bol žiadateľ právoplatne odsúdený za trestný čin ako páchateľ, ale kladie dôraz na povahu trestného činu, resp. na to, že žiadateľ bol odsúdený za trestný čin, ktorý bol spáchaný násilím, t.j. eventuálne aj žiadateľom ako jeho objednávateľom. Opačný výklad (ktorým argumentoval sťažovateľ), by viedol k neprijateľnému záveru, keď z okruhu subjektov, na ktoré sa vzťahuje zákon o strelných zbraniach a strelive by boli vylúčene tie, ktoré sa podieľali na trestnej činnosti formou účastníctva, čo by bolo nepochybne v rozpore so zmyslom a účelom tejto právnej úpravy (a teda aj so samotným kritériom bezúhonnosti). 23. Ďalšou obligatórnou podmienkou, ktorej splnenie zákon o strelných zbraniach s strelive v ust. § 19 ods. 2 viaže na vydanie zbrojného preukazu je spoľahlivosť žiadateľa. Spoľahlivosť sa overuje vykonaním previerky, a to lustráciou v policajných evidenciách a previerkou v mieste pobytu žiadateľa, ktorú na dožiadanie policajného útvaru (evidencie zbraní a streliva) vykoná miestne príslušné obvodné oddelenie PZ. Ak vzniknú pochybnosti o bezúhonnosti žiadateľa, môže policajný útvar taktiež vykonať šetrenie u štátnych orgánov, orgánov obcí, právnických a aj fyzických osôb, resp. zisťovať informácie o žiadateľovi z iných zdrojov. Po vykonaní previerky v mieste pobytu dožiadaný útvar - obvodné oddelenie PZ - oznámi na dožiadajúci policajný útvar - evidenciu zbraní a streliva, výsledky previerky, pričom sa vyjadrí, či na základe vykonanej previerky odporúča alebo neodporúča žiadateľovi zbrojný preukaz vydať. V predmetnej veci správne orgány vyvodili záver o nespoľahlivosti sťažovateľa s poukazom na skutočnosť vymedzenú v ust. § 19 ods. 2 písm. f/ t.j., že sťažovateľ
zistení policajného útvaru nedáva záruku, že zbraň nezneužije. V súvislosti s posúdením tohto kritéria vykonal správny orgán prvého stupňa previerky, pričom svoj záver oprel najmä o nasledujúce zistenia: - správnemu orgánu bola z OO PZ Trenčín dňa 1.10.2015 pod č. ORPZ-OPP3-6-583/2015 zaslaná previerka k držbe a noseniu zbrane s tým, že sťažovateľ bol viackrát preverovaný ako podozrivá osoba v trestnom konaní, pričom v jej prílohe je uvedených viacero trestných činov napr. trestný čin krádeže, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami a ublíženie na zdraví. - dňa 07.10.2015 pod č. ORPZ-TN-OKP-1041/2015 bola správnemu orgánu zaslaná z odboru kriminálnej polície ORPZ v Trenčíne previerka k osobe sťažovateľa s tým, že boli vykonané viaceré operatívne previerky, keď z evidencií, resp. príslušných lustrácií bolo zistené, že sťažovateľ bol v roku 2010 obvinený za úmyselnú násilnú trestnú činnosť a nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami. Na základe týchto skutočností Odbor kriminálnej polície OR PZ V Trenčíne neodporučil vydať sťažovateľovi zbrojný preukaz z dôvodu, že ide o osobu nebezpečnú pre spoločnosť. - dňa 27.10.2015 pod č. PPZ-NKA-PZJ2-484/2015 bola správnemu orgánu zaslaná správa v Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry expozitúra Západ Nitra, k previerke osoby sťažovateľa, z ktorej vyplýva, že sťažovateľ bol vyšetrovaný pre podozrenie z trestnej činnosti spáchanej organizovaným spôsobom za, čo bol Okresným súdom Pezinok právoplatne odsúdený.
tohto zákona bezúhonná a nedopustila sa opakovane vyššie uvedených priestupkov.“
názoru kasačného súdu správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď za účelom posúdenia jednotlivých kritérií zameral svoju pozornosť na obstaranie takých podkladov, z ktorých možno objektívne a spoľahlivo vyvodiť záver, či sťažovateľ spĺňa podmienku v zmysle 19 ods. 2 písm. f/ zákona o strelných zbraniach a strelive. K tomuto prispel jednak znalecký posudok č. 29/2012, ktorým bola vyhodnotená osobnosť sťažovateľa s jednoznačným záverom, že nedáva záruku, že zbraň nezneužije. Správny orgán pritom nevychádzal iba z uvedeného znaleckého posúdenia a svoj záver oprel aj o správu z probačného dohľadu zo dňa 03.03.2016, v ktorej bolo u sťažovateľa konštatované riziko recidívy. Ďalšou nie menej podstatnou skutočnosťou, ktorá prispela k negatívnemu hodnoteniu sťažovateľa boli lustrácie, resp. správy o trestných konaniach vedených voči sťažovateľovi, čím došlo (aj vzhľadom na povahu trestnej činnosti sťažovateľa, konštatovanú vo vzťahu k jeho bezúhonnosti) k umocneniu celkového hodnoteniu sťažovateľa ako osoby nespoľahlivej
2 písm. f/ zákona. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval správne, keď sa uspokojil len s výpismi zo zoznamu páchateľov bez toho, aby preveril, akým spôsobom boli trestné konania skončené, kasačný súd uvádza, že na účely posúdenia spoľahlivosti sťažovateľa
2 písm. f/ nie je rozhodujúci výsledok jednotlivých trestných konaní, keďže požiadavka spoľahlivosti kladie dôraz na vyššie (v dôvodovej správe) popísané aspekty, ktoré sa posudzujú komplexne s ďalšími skutočnosťami. Kasačný súd poukazuje na to, že pokiaľ by zákonodarca mienil posudzovať/podmieňovať spoľahlivosť žiadateľa výsledkom trestného, resp. iného konania postupoval by obdobne, ako v ust. § 19 ods. 1 písm. b/, kde zakotvil požiadavku právoplatného odsúdenia žiadateľa.
1 písm. b/, resp. § 19 ods. 2 písm. f/ zákona o strelných zbraniach a strelive. Rozhodnutia správnych orgánov, ktorým nevyhoveli žiadosti sťažovateľa o vydanie zbrojného preukazu pritom vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď správne orgány si zaobstarali a navzájom vyhodnotili všetky relevantné podklady, sťažovateľovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva a svoje rozhodnutia presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnili. Vzhľadom na to, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku (aj keď stručne) vysporiadal so všetkými zásadnými otázkami, ktoré mali vplyv na posúdenie podmienok na vydanie zbrojného preukazu a sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu, či zrušenie rozsudku krajského súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol
29. O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol
a/ S.s.p. v spojení s § 467 ods. 1 S.s.p. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania zo zákona neprislúcha. 30. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.