Najvyšší súd 3 Cdo 92/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného Mgr. J. Š., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému B., a.s., so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. M. M., advokátkou so sídlom v B., o vypratanie nehnuteľností a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 275/2009, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2011 sp. zn. 3 Co 62/2011, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
- februára 2011 sp. zn. 3 Co 62/2011 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Ţalobca sa ţalobou podanou na súde
- decembra 2009 domáhal, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť
- vypratať a odovzdať ţalobcovi časti miestnych komunikácii III a IV triedy - všetky parkovacie miesta - nachádzajúce sa v Mestskej časti B., ktoré sú bliţšie špecifikované v prílohe č. 1 ţaloby (ďalej len „nehnuteľnosti“),
- zdrţať sa uţívania nehnuteľností, vrátane poskytovania parkovacích sluţieb za odplatu, realizácie dopravného značenia, umiestňovania dopravných zariadení, vykonávania letnej, zimnej a ďalšej beţnej údrţby, a
- odstrániť z nehnuteľností na vlastné náklady zvislé dopravné značky, dodatkové značky, informačné tabule, dopravné zariadenia, najmä stĺpiky, rampy, závory, dočasné búdky a iné technické zariadenia. Ţalobu odôvodnil tým, ţe nájomná zmluva č. 72/05 uzavretá so ţalovaným
- septembra 2005 (ďalej len „Nájomná zmluva“) je pre jej nejasnosť, nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor so zákonom a dobrými mravmi absolútne neplatnou a ţalovaný nehnuteľnosti uţíva bez právneho dôvodu. V priebehu konania ţalovaný (návrhom z
- októbra 2010) navrhol konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. prerušiť z dôvodu, ţe na Okresnom súde Bratislava I prebiehajú medzi inými účastníkmi konania vedené pod sp. zn. 26 C 44/2009 a 27 Cb 193/2010 o určenie 2 3 Cdo 92/2011 neplatnosti tej istej Nájomnej zmluvy a v týchto konaniach sa rieši otázka platnosti Nájomnej zmluvy, ktorá je podstatná aj pre súdne konanie vedené pod sp. zn. 12 C 275/
- Okresný súd Bratislava I uznesením zo
- decembra 2010 č.k. 12 C 275/2009-119 návrh ţalovaného na prerušenie konania zamietol. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým, ţe v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C 44/2009 a sp. zn. 27 Cb 193/2010 sa nerieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie v danej veci, a otázku platnosti, resp. neplatnosti Nájomnej zmluvy si vyrieši ako tzv. predbeţnú otázku, pretoţe v zmysle platnej judikatúry má konanie na plnenie prednosť pred konaním s určovacím petitom. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z
- februára 2011 sp. zn. 3 Co 62/2011 zmenil odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu tak, ţe prerušil konanie aţ do právoplatného skončenia vecí vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C 44/2009 a 27 Cb 193/
- V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe aj keď si súd v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. môţe určitú otázku posúdiť samostatne ako tzv. predbeţnú otázku, spoločenský záujem na jednotnosti rozhodovacej činnosti súdov ako imateriálneho znaku právneho štátu, vedie k tomu, ţe súd, pokiaľ uţ o tejto otázke prebieha konanie pred súdom, spravidla konanie preruší a vyčká na rozhodnutie tohto iného súdu, pričom z jeho rozhodnutia vo svojom ďalšom konaní vychádza. Keďţe predmetom konaní vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C 44/2009 a sp. zn. 27 Cb 193/2010 je určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy, bol toho názoru, ţe sú dané dôvody na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. K tvrdeniu ţalobcu, ţe v jednom a skôr začatom konaní vedenom pod sp. zn. 26 C 44/2009, ţalobcovia vzali v celom rozsahu svoju ţalobu späť, odvolací súd uviedol, ţe toto tvrdenie nie je pre rozhodnutie o návrhu ţalovaného na prerušenie konania rozhodujúce, naviac keď otázka neplatnosti Nájomnej zmluvy je predmetom iného konania (sp. zn. 27 Cb 193/2010). Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom ţiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, ţe dovolací súd potvrdí uznesenie súdu prvého stupňa. Namietal, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, ako i ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie ţalobca videl v tom, ţe odvolací súd pri rozhodovaní nedostatočne zohľadnil okamih, kedy boli jednotlivé konania začaté, ďalej skutočnosť, ţe 3 3 Cdo 92/2011 najskôr začaté konanie (sp. zn. 26 C 44/2009) bolo v dôsledku späťvzatia ţaloby (zatiaľ neprávoplatne) zastavené, predmet a povahu príslušných konaní, ako i zákonné podmienky prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p a právo na konanie bez zbytočných prieťahov. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ţalobca nachádzal v tom, ţe v dôsledku prerušenia konania nemôţe vykonávať svoje práva. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe navrhuje dovolanie zamietnuť, pretoţe v prebiehajúcich iných konaniach sa rieši otázka platnosti Nájomnej zmluvy, ktorá je pre toto konanie rozhodujúca a neprerušenie konania by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a právom na spravodlivý proces. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je opodstatnené. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. So zreteľom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv 4 3 Cdo 92/2011 začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Podľa dovolateľa k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo dôjsť v dôsledku prerušenia konania odvolacím súdom. Takto vymedzená vada nie je vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe jej podstatou je vecná nesprávnosť (právne posúdenie) uznesenia odvolacieho súdu o prerušení konania a dovolateľ aţ z vecnej nesprávnosti rozhodnutia vyvodzuje následok spočívajúci v odňatí moţnosti konať pred súdom. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalobcovi realizáciu jeho procesných práv. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Ţalobca ďalej v dovolaní namieta, ţe zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) 5 3 Cdo 92/2011 právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môţe konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná moţnosť tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Súd má najskôr zváţiť moţnosť iných vhodných opatrení a aţ keď tieto zlyhajú, môţe konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia (napríklad spojenie veci, prerušenie konania, vyriešenie predbeţnej otázky) slúţiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania má súd podriadiť aj zákonnej poţiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení pouţiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. musia súdy vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo ţiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemoţno vyvodiť, ţe prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku preto musí spravovať aj poţiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umoţňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000). V danom prípade nebolo v konaniach o určenie neplatnosti Nájomnej zmluvy vedených na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26 C 44/2009 a sp. zn. 27 Cb 193/2010 6 3 Cdo 92/2011 meritórne rozhodnuté, a preto si súd v tomto konaní (sp. zn. 12 C 275/2009) môţe samostatne vyriešiť ako tzv. predbeţnú otázku, právnu otázku platnosti alebo neplatnosti Nájomnej zmluvy. Riešenie tejto právnej otázky prostredníctvom predbeţnej otázky je ţiaducim aj s ohľadom na skutočnosť, ţe v ţiadnom z vyššie uvedených konaní nie sú súdy v štádiu pred vyhlásením meritórneho rozhodnutia, ktoré by bolo v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. záväzné pre súdy v iných konaniach. K argumentácii odvolacieho súdu o potrebe zachovania jednotnosti rozhodovania súdov dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe táto argumentácia by prichádzala do úvahy a bola opodstatnená práve v prípade, ak by v niektorom z konaní (sp. zn. 26 C 44/2009 alebo sp. zn. 27 Cb 193/2010) bolo moţné reálne očakávať v krátkom čase vydanie meritórneho rozhodnutia; o tento prípad však v prejednávanej veci nejde, práve naopak moţno reálne očakávať zastavenie konania sp. zn. 26 C 44/
- I keď v ďalšom konaní sp. zn. 27 Cb 193/2010 sa tieţ rieši otázka neplatnosti Nájomnej zmluvy, dovolací súd poukazuje na to, ţe súd bude môcť pristúpiť k posúdeniu tejto otázky aţ po preskúmaní naplnenia procesných podmienok prípustnosti konania o určovacej ţalobe a zistení, ţe na poţadovanom určení neplatnosti existuje na strane ţalujúcej naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Za danej procesnej situácie, ak konania sp. zn. 26 C 44/2009 a sp. zn. 27 Cb 193/2010 sú vo svojej počiatočnej fáze, pričom moţno reálne očakávať zastavenie konania sp. zn. 26 C 44/2009 z dôvodu späťvzatia ţaloby, nie je prerušenie konania aţ do ich právoplatného skončenia najvhodnejším opatrením súdu v porovnaní s inými prípustnými opatreniami (vyriešenie tzv. predbeţnej otázky), ba naopak najzdĺhavejším opatrením v postupe súdu pri vedení konania, pretoţe ochrana práv účastníkov tohto konania by sa mohla začať reálne napĺňať aţ po právoplatnom skončení konaní o určovacej ţalobe. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení, pretoţe odvolací súd vo svojom rozhodnutí o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nedostatočne zohľadnil poţiadavku rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov konania vyplývajúcu z § 6 O.s.p. ako i moţnosť iného procesného opatrenia týkajúceho sa vedenia tohto súdneho konania. Keďţe ţalobca procesne prípustným dovolaním dôvodne napadol uznesenie odvolacieho súdu, ktoré spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). 7 3 Cdo 92/2011 V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O.s.p.) Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júla 2011 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková