1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1016-2005/OZ 213835-II/132- 2009 zo dňa 25.8.2009 ako aj prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. POZ 5Sţh/2/2010 2 1016-2005/OZ 213835-I/55-2008 zo dňa 25.6.2008 ţiadajúc ich zrušenie a vrátenie veci ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 40b ods. 3, § 45 ods. 2, § 16 ods. 1, ods. 8, ods. 14, § 25 ods. 1, § 29 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 55/1977 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochranných známkach“), ustanovením § 49 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a článkom 43 ods. 1, 2 Dohody T. (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí č. 152/2000 Z. z.) a dospel k záveru totoţnému so záverom ţalovaného, ktorý vyhodnotil predloţené dôkazy a správne ich právne vyhodnotil, keď uznal právne významné pouţívanie nezapísaného označenia „R.“ zo strany navrhovateľa (T., spol. s.r.o. (teraz B.B. T., spol. s.r.o.) na území Slovenskej republiky od roku 1997 a konštatoval vznik príznačnosti označenia pre navrhovateľa a teda aj vznik a existenciu práva na nezapísané označenie uplatnené vo výmazovom konaní.
názoru krajského súdu sa ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne zaoberali a vysporiadali s otázkou pouţívania nezapísaného označenia z hľadiska mnoţstevného, teritoriálneho a časového, pričom pri hodnotení relevantnosti návrhu na výmaz
ustanovenia § 16 ods. 8 zákona o ochranných známkach skúmali, či navrhovateľ svoje výrobky, resp. sluţby pod nezapísaným označením poskytol, v dôsledku čoho sa potom toto označenie v očiach spotrebiteľskej verejnosti pre neho a pre jeho výrobky a sluţby vţilo (t.j. získalo rozlišovaciu spôsobilosť). Záver, ţe relevantné dôkazy predloţené navrhovateľom v konaní preukazujú dodávky nezanedbateľného mnoţstva tovarov označovaných nezapísaným označením od navrhovateľa pre rôznych odberateľov na území Slovenskej republiky v relevantnom období od roku 1997 do roku 2004 logicky vyplynul z vykonaného dokazovania. Krajský súd poukazoval na to, ţe v danom prípade sa jedná o rozhodnutie správneho orgánu vydaného na základe povolenej správnej úvahy (správne uváţenie). Ţalovaný sa vzhľadom na námietky majiteľa (ţalobcu) v rozkladovom konaní v napadnutom rozhodnutí taktieţ zaoberal otázkou exkluzivity a legality pouţívania nezapísaného označenia zo strany navrhovateľa počas prevaţujúcej časti relevantného obdobia vo vzťahu k moţnosti (resp. nemoţnosti) nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia pre navrhovateľa. Ţalobca spochybnil exkluzivitu pouţívania nezapísaného označenia paralelnou existenciou slovnej ochrannej známky č. 1609680 R. zapísanej pre spoločnosť B.B., s.p. P. do júna 2001, ako aj paralelnou existenciou obchodného mena majiteľa M. B. – R., pod ktorým bol ţalobca od 1.1.2003 do 18.1.2006 zapísaný ako ţivnostník do ţivnostenského registra, pod ktorým následne podnikal v oblasti maliarskych a natieračských prác. Krajský súd sa stotoţnil so záverom ţalovaného, ţe paralelnú existenciu ochrannej známky č. 160680 nemoţno hodnotiť ako prekáţku nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti označenia R. pre navrhovateľa a to s poukazom na existenciu Zmluvy o prevode práv priemyselného a iného duševného vlastníctva uzatvorenej dňa 30.6.1993 medzi subjektom B.B. s.p. P. a spoločnosťou T., s.r.o. (navrhovateľom),
ktorej navrhovateľ o. i. nadobudol práva k ochrannej známke č. 160680 R. s poukazom na pouţívanie označenia v rozhodnom období. Krajský súd sa stotoţnil aj s právnou argumentáciou ţalovaného, týkajúcou sa vyhodnotenia účinkov predmetnej zmluvy o prevode ochrannej známky. Ustanovenie § 29 ods. 3 zákona o ochranných známkach v znení do 31.12.2001 podmieňovalo nadobudnutie jej účinnosti dňom zápisu do registra, 5Sţh/2/2010 3 pričom navrhovateľ v Slovenskej republike opomenul poţiadať o zápis prevodu ochrannej známky č. 160680 R. do registra. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, ţe zmluva o prevode vyjadruje vôľu zmluvných strán previesť ochrannú známku do vlastníctva navrhovateľa. Predmetná zmluva má obligačno-právny charakter, pričom vôľa zmluvných strán previesť práva k ochrannej známke nezanikla a to aj napriek tomu, ţe zmluva nebola registrovaná. Prevod ochrannej známky
zmluvy bol platný a účinný medzi zmluvnými stranami (B.B., s.p. P. a spoločnosťou T., s.r.o.), hoci nebol účinný vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky, keďţe nebol zachovaný postup
3 zákona o ochranných známkach v znení účinnom do 31.12.2001. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, ţe zmluva o prevode preukazuje vôľu zmluvných strán o. i. previesť slovnú ochrannú známku č. 160680 R., pričom nešpecifikuje, ţe predmetom prevodu je len ochranná známka zapísaná v českom registri ochranných známok, resp. v slovenskom registri ochranných známok a vzhľadom na obsah uvedenej zmluvy nie je moţné bez ďalšieho dôvodiť, ţe táto zmluva sa vzťahovala len na jednu z nich. Vzhľadom na existenciu zmluvy o prevode ochrannej známky č. 160680 R. nie je moţné pouţívanie označenia R. zo strany navrhovateľa (T., s.r.o.) charakterizovať ako protiprávne, keďţe s poukazom na § 25 ods. 1 zákona o ochranných známkach konanie tretej osoby moţno povaţovať za zákonom zakázané, teda za protiprávne len vtedy, ak táto tretia osoba pouţíva ochrannú známku bez súhlasu jej majiteľa. Opačný výklad by nerešpektoval jednoznačný a zmluvnými stranami nespochybniteľný prejav vôle zmluvných strán a zasahoval by do ich zmluvnej autonómie. Preto krajský súd vyslovil záver, ţe ţalobca nie je oprávnený domáhať sa ochrany práv majiteľa ochrannej známky č. 160680 R., keďţe nemá a ani nikdy nemal ţiadne práva vyplývajúce z tejto ochrannej známky. Samotná existencia obchodného mena ţalobcu (M. B. – R.), pod ktorým bol ţalobca od 1.1.2003 do 18.1.2006 ako ţivnostník zapísaný v ţivnostenskom registri na spochybnenie nepostačuje, pretoţe ţalobca nepredloţil ţiadne doklady osvedčujúce reálne podnikania ţalobcu pod týmto obchodným menom. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, ţe konanie je postihnuté vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, ţe krajský súd si osvojil nesprávne skutkové zistenia ţalovaného a na tomto základe potom aj rozhodol. Uviedol, ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaný formuloval výkladové stanovisko týkajúce sa vzniku práva k nezapísanému označeniu, keď uviedol, ţe „v súvislosti nadobudnutím rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia je predpokladom nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti spravidla dlhšie trvajúce a kontinuálne pouţívanie označenia, ktoré spôsobí, ţe relevantná verejnosť si bude toto označenie spájať s tovarmi alebo sluţbami konkrétneho podnikateľa (s osobou pouţívajúcou nezapísané označenie) t.j. toto označenie sa vţije pre určitého pouţívateľa a jeho tovary a sluţby. Z uvedeného vyplýva, ţe nemôţe ísť o situáciu, keď určité označenie pouţíva viacero rozličných 5Sţh/2/2010 4 subjektov, vrátane situácie, keď označenie zapísané pre jeden subjekt pouţíva proti jeho vôli subjekt iný“. Na rozdiel od uvedeného ţalobca zastáva názor, ţe nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti samo o sebe nepredstavuje získanie práva na nezapísané označenie, je len skutkovým predpokladom vzniku práva na nezapísané označenie, práva, ktorého ochrany sa moţno dovolávať. Ďalej namietal, ţe nedostatočný rozsah pouţívania, alebo nedostatok exkluzivity pouţívania označenia v danom priestore a čase, zásadne vylučuje moţnosť nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti označenia a tým i moţnosť vzniku práva určitého súťaţiteľa na nezapísané označenie. Nezapísané označenie teda môţe získať rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary alebo sluţby jeho drţiteľa na základe kvalifikovaného pouţívania tohto označenia zo strany drţiteľa, pouţívania kvalifikovaného z hľadiska času, rozsahu, teritória a exkluzivity. Takéto pouţívanie nemôţe predstavovať konanie protiprávne, či konanie odporujúce dobrým mravom. Ďalej namietal, ţe i keď sa ţalovaný vôbec nezaoberal a nevyhodnotil primerane kritérium pouţívania označenia z hľadiska mnoţstevného, súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe relevantné dôkazy predloţené navrhovateľom preukazujú dodávky nezanedbateľného mnoţstva tovarov označených nezapísaným označením od navrhovateľa pre rôznych odberateľov v Slovenskej republike v relevantnom období od roku 1997 do doku 2004 a tento záver logicky vyplynul z vykonaného dokazovania a súd uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe povolenej správnej úvahy. Krajský súd povaţoval za nezanedbateľné mnoţstvo tovaru dodaného na územie Slovenskej republiky v roku 1997 v počte 927 kusov v celkovej váhe 1000 kg, za rok 1998 dodávku 1107 kg tovaru bez toho, aby bolo zistené, koľkých kusov sa toto mnoţstvo týka. Za rok 2001 to uţ bolo niekoľko tisíc kg tovaru R. v rôznych baleniach, za rok 2002 to boli takisto rôzne balenia v celkovej váhe niekoľko tisíc kilogramov. Za posledný rok relevantného obdobia 2004 to bolo 261 kusov tovarov R. rôznej váhy. Ţalobca namietal, ţe tieto dôkazy sú pre konštatovanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia nedostatočné, keď nevedno koľkokrát sa cez preukázané mnoţstvá tovaru v kilogramoch rôznom balení zjavil slovný prvok „R.“ spotrebiteľskej verejnosti. Namietal, ţe v prípade 927 kusov a 261 kusov v roku 1997 a 2004 sa moţno len domnievať a nemoţno preukazovať za preukázané, ţe na kaţdom kuse tovaru bol viditeľne umiestnený slovný prvok „R.“. Namietal, ţe rozlišovacia spôsobilosť sa pouţívaním nielen získava, ale nepouţívaním stráca a ţe úplná absencia tovaru s označením „R.“ v rokoch 1999, 2000, 2003 a marginálne mnoţstvo 261 ks v roku 2004 sú dôvodom pre dôvodnú domnienku straty rozlišovacej spôsobilosti i pre prípad, ţe by bola predtým získaná. Poukazoval na to, ţe zároveň ide o diskrimináciu v pouţívaní označenia, ktorá
uvedeného výkladového stanoviska úradu vylučuje nadobudnutie rozlišovacej schopnosti. Ďalej poukazoval na to, ţe pre tak beţný a rozšírený tovar ako sú hliníkové nátery, sú mnoţstvá v rozsahu niekoľko tisíc kilogramov tak zanedbateľné, ţe drvivá väčšina spotrebiteľskej verejnosti výskyt takéhoto tovaru na trhu ani nemohla zaznamenať a ţe takýto nezaznamenateľný výskyt nemohol zanechať stopu vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti v podobe nadobudnutia príznačnosti a rozlišovacej spôsobilosti tohto označenia pre tovary a sluţby jeho pouţívateľa, naviac pri úplnej absencii podpory predaja marketingovými nástrojmi a reklamou. Poukazoval na to, ţe niekoľko stoviek či tisíc kusov označených výrobkov na trhu Slovenskej republiky ročne by azda stačilo 5Sţh/2/2010 5 pre nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti značky nákladného automobilu, určite sa to však netýka výrobku, ktorého celkový trh predstavuje viac neţ 100.000 ton ročne a ţe preukazované mnoţstvá a počty kusov tovaru treba posudzovať v rámci celkového trhového kontextu a nemoţno ich povaţovať za „nezanedbateľné“, keď najväčší súťaţiteľ v danom tovarovom segmente spoločnosť P. predávala v rozhodnom období konkurenčné výrobky v rozsahu 60.000 ton ročne, teda 60.000 krát viac neţ deklarované mnoţstvá navrhovateľa. Ţalobca namietal, ţe súd túto jeho argumentáciu nevzal do úvahy. Ţalobca tieţ namietal, ţe úrad sa vôbec nezaoberal a nevyhodnotil kritérium pouţívania označenia z hľadiska teritoriálneho. Súd povaţoval sa dostatočné dodávky i z hľadiska teritoriálneho, keď za relevantné pre nadobudnutie príznačnosti povaţoval dodanie marginálnych mnoţstiev v tom-ktorom roku rozdelených medzi dvoch aţ troch odberateľov. Pokiaľ ide o časové kritérium, ţalobca namietal, ţe s otázkou času sa úrad zaoberal a uznal za relevantné uţívanie označenia zo strany navrhovateľa od roku 1997 do roku 2004 bez toho, aby sa primerane vysporiadal s námietkami majiteľa týkajúcimi sa nedostatku kontinuity pouţívania označenia zo strany navrhovateľa. Súd ani úrad nevzali do úvahy úplnú absenciu označenia na trhu v rokoch 1999 a 2000 a takmer úplnú absenciu označenia na trhu v posledných dvoch rokoch relevantného obdobia, keď v roku 2003 bola dodávka 0 a v roku 2004 bola dodávka 261 kusov. Čo sa týka kritéria exkluzivity pouţívania, paralelnú existenciu obchodného mena majiteľa ochrannej známky „M. B. – R.“ od roku 2003, vytýkal, ţe ţalovaný túto skutočnosť nevzal do úvahy z dôvodu, ţe majiteľ preukázal len zápis obchodného mena do ţivnostenského registra, nepreukázal však jeho skutočné pouţívanie na trhu pre bliţšie špecifikované tovary a sluţby, pričom súd si tieţ toto stanovisko osvojil. Ţalobca namietal, ţe ţalovaný ako aj krajský súd opomenuli, ţe dôkazné bremeno týkajúce sa nadobudnutia rozlišovacej schopnosti vrátane splnenia exkluzivity pouţívania spočíva v plnom rozsahu na navrhovateľovi. Prenesenie dôkazného bremena na majiteľa napadnutej ochrannej známky (ţalobcu) je nepatričné a znamená porušenie procesných zásad dokazovania a zásady rovnosti zbraní. Ţalobca nesúhlasil s hodnotením súdu ohľadom otázky legality a legitimity pouţívania označenia a vznik práva na nezapísané označenie, pokiaľ krajský súd označil zmluvu o prevode ochrannej známky zo dňa 30.6.1993 za dôkaz vôle pôvodného majiteľa previesť ochrannú známku R. č. 160680 na navrhovateľa a zároveň za jeho súhlas s pouţívaním. Poukazoval na to, ţe pokiaľ existovala federálna ochranná známka R. 160680, ktorá sa po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky rozdelila na ochrannú známku č. 160680 R. zapísanú v registri ochranných známok ÚPV ČR, platnú pre územie Českej republiky a ochrannú známku č. 160680 R. zapísanú v registri ochranných známok ÚPV Slovenskej republiky platnú na území Slovenskej republiky, nemoţno povaţovať zmluvné dojednanie o prevode ochrannej známku R. 160680 účinné po rozdelení federácie za jednoznačný a nespochybniteľný prejav vôle zmluvných strán. Ďalej uviedol, ţe na druhej strane moţno akceptovať, ţe tu existovala vôľa previesť ochrannú známku zo strany jej pôvodného majiteľa. Je však otázna dobová existencia vôle nadobudnúť ochrannú známku R. účinná na Slovensku zo strany nadobúdateľa, keď návrh na zápis prevodu ochrannej známky na ÚPV Českej republiky bol v zmysle zmluvného 5Sţh/2/2010 6 dojednania podaný, no návrh na zápis prevodu na ÚPV Slovenskej republiky podaný nebol a to napriek zmluvnej povinnosti poţiadať o zápis prevodu v lehote 3 mesiacov. Poukazoval na to, ţe návrh na zápis nebol podaný ani jednej z prevádzaných ochranných známok
zmluvy, pričom v prípade ochrannej známky R. bolo moţné podať návrh od roku 1993 aţ do roku 2001, keď došlo k zániku ochrannej známky pre neobnovenie. To
názoru ţalobcu znamená, ţe jednoznačnosť a obojstrannosť prejavov vôle účastníkov zmluvy o prevode ako aj určitosť tohto prejavu je pochybná. Navyše krajský súd nevysvetlil ani svoje stanovisko, ţe aplikácia čl. 43 Zmluvy T. ani aplikácia § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako nevyvrátiteľná zákonná domnienka zániku zmluvy neprichádza do úvahy. Ţalobca preto namietal, ţe krajský súd akceptoval a osvojil si nesprávne a nedostatočné skutkové zistenia správneho orgánu a osvojil si aj absenciu alebo nedostatočné odôvodnenie skutkových zistení, z ktorých niektoré označil za zistenia vyslovené v rámci povolenej správnej úvahy. Napadnuté rozhodnutie zaloţené na neúplnom zistení skutkového stavu, na nesprávnych právnych záveroch je nesprávne. Preto ţalobca ţiadal, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu
ustanovenia § 219 OSP potvrdiť a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznať. Uviedol, ţe ţalovaný vydal dňa 25. júna 2008 rozhodnutie č. POZ 1016-2005/OZ 213835-I/55-2008, ktorým ochrannú známku č. 213835 „R./ čiastočne vymazal z registra ochranných známok pre všetky tovary v triede 2 a pre sluţby „maľovanie a natieranie (interiérové a exteriérové), protihrdzová úprava, protikorózne nátery, lakovanie“ v triete 37 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb. Výmaz ochrannej známky bol
č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov účinný od
ţalovaného neopodstatnená, keďţe 5Sţh/2/2010 7 vychádza z príliš striktného poňatia vzniku práva k nezapísanému označeniu.
názoru ţalovaného nie je nevyhnutnou podmienkou vzniku práva k nezapísanému označeniu výrazný podiel na relevantnom trhu tak, ako to prezentuje ţalobca. V danom prípade nejde o preukázanie dobrého mena k ochrannej známke alebo všeobecnej známosti označenia, kde by mohla byť podmienka istého trhového postavenia namieste. Navyše v prvostupňovom rozhodnutí úrad uviedol, ţe druhý uplatnený výmazový dôvod
7 písm. a/ zákona o ochranných známkach naplnený nebol, preto je prirodzené, ţe aj nároky na preukazovanie dodávaného mnoţstva tovaru tomu museli byť primerané. Porovnávanie s nákladnými autami a s konkurenciou (P.) povaţuje ţalovaný za sugestívne, účelové a nenáleţité. Pokiaľ ide o námietku, ţe v niektorých rokoch neboli preukázané ţiadne dodávky tovaru a ţe označenie tak stratilo rozlišovaciu schopnosť, ţalovaný uviedol, ţe výmazový dôvod
8 zákona o ochranných známkach nemoţno vykladať tak, ţe nezapísané označenie musí byť pouţívané kaţdý rok z tvrdeného obdobia. Nepreukázanie pouţívania v určitom krátkom časovom úseku nemusí automaticky spôsobovať následok prípadnej straty rozlišovacej spôsobilosti, najmä u takých tovarov, ktoré nepodliehajú rýchlemu technologickému vývoju a zachovávajú si svoju podstatu a povahu pre konečných spotrebiteľov aj s odstupom viacerých rokov. Pokiaľ ide o námietku chýbajúcej, resp. nepreukázanej marketingovej podpory a reklamy ako prekáţky nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti nezapísaného označenia R., ţalovaný uviedol, ţe v prípade označenia R. nebolo potrebné prekonávať nedostatok tzv. vnútornej (inherentnej) rozlišovacej schopnosti. Nezapísané označenie R. nie je označením druhovým ani opisným, ale má povahu fantazijnú a preto vo vzťahu k tovarom, pre ktoré bolo jeho pouţívanie preukázané, nebola potrebná osobitná kampaň, ktorá by zabezpečila prekonanie nedostatku tzv. vnútornej rozlišovacej spôsobilosti. S týmto súvisí aj ďalšia námietka ţalobcu týkajúca sa (ne)určenia relevantnej spotrebiteľskej verejnosti úradom. Ţalovaný poukazuje na prvostupňové rozhodnutia (str. 5 a 6), v ktorom úrad pri porovnávaní tovarov a sluţieb hodnotí aj okruh spotrebiteľskej verejnosti. Pokiaľ ide o legálnosť a legitímnosť pouţívania označenia R., súd správne vyloţil účinok zmluvy o prevode z 30. júna 1993 s čím sa ţalovaný stotoţnil. Argumentácia ţalobcu o neurčitosti alebo nejednoznačnosti právneho úkonu nemá oporu ani v texte zmluvy ani v tradičných výkladových štandardoch súkromného práva, pričom poukazoval na nález Ústavného súdu SR z 3. júna 2008 sp. zn. I.ÚS 242/07. Ďalej v nadväznosti na posúdenie oprávnenosti pouţívania označenia R., ţalovaný zároveň poukazuje na Komentár k zákonu o ochranných známkach z roku 2001, kde na str. 75 je uvedené „Za oprávnenú osobu moţno
autorov (jedným z autorov je aj právny zástupca ţalobcu JUDr. Z.) povaţovať popri poslednom zapísanom majiteľovi i nadobúdateľa ochrannej známky na základe zmluvy o prevode ochrannej známky uzatvorenej v zmysle § 29 zákona o ochranných známkach v čase pred zánikom ochrannej známky, no tento prevod uţ nebol zapísaný do registra. Takéhoto nadobúdateľa moţno povaţovať za právneho nástupcu majiteľa, pretoţe zmluva medzi nimi uzavretá nadobudla podpisom obidvoch strán záväznosť pre obe zmluvné strany, i keď účinnosť tohto právneho úkonu kvôli absencii zápisu v registri ešte nenastala“. Ţalovaný preto povaţuje skutkové a právne závery krajského súdu za dostatočné a tvrdenie ţalobcu o nepreskúmateľnosti rozsudku za neopodstatnené a účelové.
5Sţh/2/2010 8 názoru ţalovaného súd v odôvodnení rozsudku nemusí odpovedať na všetky jednotlivé tvrdenia účastníka. V tejto súvislosti poukazoval na rozsudok ESĽP Z. a E. proti Rakúsku z
názoru ţalovaného z odôvodnenia rozsudku jasne vyplýva prečo aplikácia čl. 43 ods. 1 Dohody T. neprichádza do úvahy, najmä keď súd poukázal na zásadu kontradiktórnosti vyjadrenú v § 40b zákona o ochranných známkach. Obdobne to platí aj o nemoţnosti aplikácie § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorú súd dostatočne odôvodnil v časti, kde sa zaoberal účinkami zmluvy o prevode z
V. časti druhej hlavy OSP (v rámci ktorého bol vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného zo dňa 25.8.2009 č. POZ 1016-2005/OZ 213835 II/132-2009, ktorým predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici vo veci rozkladu podaného ţalobcom proti rozhodnutiu Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky č. POZ 1016-2005/OZ 213835-I/55-2008 zo dňa 25. júna 2008 vo veci návrhu na výmaz ochrannej známky č. 213835 „R.“ z registra ochranných známok podaného navrhovateľom T., spol. s.r.o. (teraz B.B. T., spol. s.r.o.), rozklad zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila.
1 zákona o ochranných známkach úrad vymaţe ochrannú známku z registra, ak v konaní začatom na návrh tretej osoby alebo v konaní z vlastného podnetu zistí, ţe bola zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra ustanovenými zákonom.
8 zákona o ochranných známkach úrad na návrh pouţívateľa nezapísaného označenia vymaţe z registra ochrannú známku zhodnú alebo zameniteľnú s nezapísaným označením, ktoré pouţívaním v obchodnom styku nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre rovnaké alebo podobné tovary alebo sluţby predo dňom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, ak takéto označenie nemá iba miestny dosah. 5Sţh/2/2010 10
14 zákona o ochranných známkach ak sa dôvod na výmaz ochrannej známky týka len určitej časti tovarov alebo sluţieb, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, úrad vymaţe ochrannú známku len pre tieto tovary alebo sluţby.
1 zákona o ochranných známkach bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nikto nesmie pouţívať označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo sluţby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra, ani označenie zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou pre tovary alebo sluţby, ktoré síce nie sú podobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ale ide o ochrannú známku, ktorá má v Slovenskej republike dobré meno a jeho pouţívanie by nepoctivo ťaţilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky alebo by im bolo na ujmu. Rovnako nemôţe pouţívať toto označenie v spojení s týmito tovarmi alebo sluţbami, najmä umiestňovať ho na tovary alebo na ich obaly, ponúkať alebo uvádzať na trh takto označené tovary alebo ich obaly, prípadne ich skladovať na tento účel, dováţať alebo vyváţať tovary alebo obaly s týmto označením alebo pouţívať toto označenie v obchodnom styku, korešpondencii alebo v reklame.
1 zákona o ochranných známkach v znení účinnom do 31.12.2001 majiteľ ochrannej známky môţe ochrannú známku previesť písomnou zmluvou na inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu pre všetky tovary alebo sluţby, pre ktoré je zapísaná, alebo pre ich časť.
2 zákona o ochranných známkach v znení účinnom do 31.12.2001 ochranná známka prechádza na nového majiteľa v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi.
3 zákona o ochranných známkach v znení účinnom do 31.12.2001 zmluva o prevode ochrannej známky a prevod ochrannej známky nadobúdajú účinnosť dňom ich zápisu do registra. O tento zápis je povinný poţiadať nadobúdateľ ochrannej známky.
2 zákona o ochranných známkach sa práva a vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra pred účinnosťou tohto zákona riadia ustanoveniami tohto zákona. Vznik týchto práv a vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sa posudzujú
predpisov platných v čase ich vzniku.
1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, ţe k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
2 Občianskeho zákonníka ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie
ods. 1, platí, ţe účastníci od zmluvy odstúpili.
čl. 43 ods. 1, 2 Dohody T. (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.) ak strana predloţila primerane dostupné dôkazy 5Sţh/2/2010 11 postačujúce na to, aby mohla odôvodniť svoje nároky a uviedla dôkazy vzťahujúce sa na opodstatnenie svojich nárokov, ktoré spadajú pod kontrolu protistrany, súdne orgány budú mať právomoc nariadiť protistrane, aby tento dôkaz predloţila pri dodrţaní podmienok na ochranu dôvodných informácií v odôvodnených prípadoch. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu ţalovaného mal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) za preukázané, ţe ţalobca ţiadosťou doručenou Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) dňa 30.5.2005 poţiadal o zápis ochrannej známky „R.“ do registra. Dňa 9.5.2006 úrad zapísal
1 zákona o ochranných známkach ochrannú známku č. 213835 „R.“ pre tovary: „farby, fermeţe, konzervačné prípravy na drevo, konzervačné prípravky na drevo s algicídnymi, insekticídnymi, fungicídnymi účinkami, laky, moridlá na drevo, nátery (farby), nátery na strešné krytiny, náterový tmel, ochranné nátery na podvozky automobilov, ochranné prípravky na kovy, pigmenty, ohňovzdorné farby, ochranné protikorózne prípravky, spojivá a plnivá do farieb, riedidlá pre farby, riedidlá pre laky, základné náterové farby, tónovacie farby a pasty“ v triede 2, pre tovary: „odevy patriace do tejto triedy“ v triede 25 a pre sluţby: „maľovanie a natieranie (interiérové a exteriérové), protihrdzová úprava, protikorózne nátery, štukovanie, sadrovanie, tapetovanie, lakovanie, glazovanie, čistenie exteriérov budov, čistenie interiérov budov, utesňovanie budov, utesňovanie stavieb, izolovanie proti vlhkosti, izolovanie stavieb, stavebníctvo, informácie stavebné“, v triede 37 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb, pričom zápis napadnutej známky č. 213835 do registra ochranných známok bol oznámený vo Vestníku úradu dňa 3.8.2006. Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, ţe dňa 15.8.2007 obchodná spoločnosť T., spol. s.r.o. so sídlom S. podala návrh na výmaz ochrannej známky č. 213835 „R.“ majiteľa M. B. z registra ochranných známok, ktorý sa týkal celého zoznamu tovarov a sluţieb
7 písm. a/ a ods. 8 zákona o ochranných známkach a to z dôvodu, ţe na území Slovenskej republiky je pouţívateľom nezapísaného označenia „R.“, ktoré pouţívaním v obchodnom styku nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť pre podobné tovary alebo sluţby a to predo dňom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky, pričom toto nemá iba miestny dosah a napadnutá ochranná známka je zameniteľná s nezapísanou všeobecne známou známkou, ktorá sa predo dňom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky stala všeobecne známou pre rovnaké a podobné tovary. Z obsahu administratívneho spisového materiálu mal najvyšší súd za preukázané, ţe navrhovateľ výmazu predloţil 11 faktúr z obdobia rokov 1997 aţ 2004 preukazujúcich pouţívanie nezapísaného označenia „R.“ v obchodnom styku na území Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočňovalo distribúciou z Českej republiky, ktoré tovary s týmto označením sa následne predávali v obchodných sieťach, čím navrhovateľ preukázal pouţívanie tohto označenia v obchodnom styku predo dňom podania prihlášky ochrannej známky a nemá iba miestny charakter. Ďalej mal najvyšší súd za preukázané, ţe právny predchodca navrhovateľa B.B., s.p. pouţíval na území Slovenskej republiky uvedené označenie v obchodnom styku predo dňom podania prihlášky ochrannej známky a to uţ od roku 1968 na území Slovenska i v Čechách, pričom všetky tovary označené nezapísaným označením R. označujú farby, resp. prípravky na steny a to v nezanedbateľnom mnoţstve. 5Sţh/2/2010 12 Z uvedeného aj
názoru najvyššieho súdu vyplýva, ţe navrhovateľ obchodná spoločnosť T., spol. s.r.o., teraz B.B. T., spol. s.r.o. preukázal pouţívanie nezapísaného označenia „R.“ na tovaroch farby a náterové hmoty, čo moţno povaţovať za zhodné s tovarmi napadnutej ochrannej známky „farby, nátery, základné náterové farby, resp. v prípade tovarov „tónovacie farby a pasty, pigmenty, spojivá a plnivá do farieb“ sa jedná o tovary prídavné alebo doplnkové, pretoţe patria do rovnakej oblasti farieb určených a slúţiacich na natieranie stien. Všetky ostatné tovary moţno povaţovať za tovary podobné s tovarmi, ako sú farby a náterové hmoty, pretoţe sa jedná o rôzne prípravky na materiály ako drevo, kovy, plasty alebo ochranné prípravky na rôzne druhy materiálov, ktoré sú určené tieţ na natieranie a sú dostupné v rovnakých či uţ špecializovaných predajniach, veľkoskladoch alebo veľkopredajniach zameraných na maliarske a natieračské práce. Moţno teda súhlasiť s tým, ţe všetky tovary v triede 2 patria svojím pouţívaním do rovnakej oblasti a sú potrebné pri vykonávaní maliarskych prác, majú spoločný účel pouţitia a sú určené rovnakému druhu spotrebiteľov. Preto všetky tovary v triede 2 je nutné povaţovať za zhodné a podobné s tovarmi označovanými nezapísaným označením „R.“.
názoru najvyššieho súdu v konaní pred správnymi orgánmi bolo vykonané komplexné zhodnotenie pouţívania nezapísaného označenia R. pred dňom podania prihlášky ochrannej známky zo strany navrhovateľa, pričom bolo správne uznané právne významné pouţívanie nezapísaného označenia R. zo strany navrhovateľa na území Slovenskej republiky najmenej od roku 1997.
názoru najvyššieho súdu sa správne orgány ako aj krajský súd riadne vysporiadali s otázkou pouţívania nezapísaného označenia z hľadiska mnoţstevného, teritoriálneho aj časového. Uvedené kritériá sú skutkovým predpokladom pre nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti a preto aj
názoru najvyššieho súdu podmienky na výmaz ochrannej známky č. 213835 boli v zmysle ust. § 16 ods. 8 zákona o ochranných známkach pre všetky tovary v triede 2 a pre sluţby „maľovanie a natieranie (interiérové a exteriérové) protihrdzová úprava, protikorózne nátery, lakovanie v triede 37 medzinárodného triedenia tovarov a sluţieb splnené. Pokiaľ ide o námietku ţalobcu, týkajúcu sa mnoţstva dodávok tovarov označovaných nezapísaným označením od roku 1997 do roku 2004 aj najvyšší súd poukazuje na to, ţe mnoţstvo dodávok nie je zákonom určené pre preukázanie splnenia podmienok v zmysle § 16 ods. 8 zákona o ochranných známkach a v takomto prípade správny orgán rozhoduje na základe povolenej správnej úvahy a súd iba preskúmava, či toto správne uváţenie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, k čomu v danom prípade nedošlo. Pokiaľ ţalobca namieta, ţe v niektorých rokoch neboli preukázané ţiadne dodávky tovaru s označením R., čím malo dôjsť k strate rozlišovacej spôsobilosti,
názoru najvyššieho súdu dôvod výmazu v zmysle § 16 ods. 8 zákona o ochranných známkach nemoţno vykladať tak, ţe nezapísané označenie musí byť pouţívané kaţdý rok z rozhodného obdobia. Nepreukázanie pouţívania v určitom krátkom časovom úseku nemusí mať automaticky za následok stratu rozlišovacej 5Sţh/2/2010 13 spôsobilosti, najmä ak ide o tovary, ktoré nepodliehajú technologickému vývoju a zachovávajú si svoju podstatu pre konečného spotrebiteľa aj po odstupe viacerých rokov. Čo sa týka námietok ţalobcu súvisiacich s exkluzivitou pouţívania označenia R., ktorú ţalobca spochybňoval paralelnou existenciou ochrannej známky č. 160680 R. zapísanou pre spoločnosť B.B., s.p. P. do júna 2001v Českej republike ako aj paralelnou existenciou obchodného mena majiteľa M. B. – R., pod ktorým bol od 1.1.2003 do 18.1.2006 zapísaný v obchodnom registri ako ţivnostník v oblasti maliarskych a natieračských prác,
názoru najvyššieho súdu tak ako mnoţstevné, teritoriálne a časové kritériá sú skutkovým podkladom pre nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, tak aj nedostatok exkluzivity ako prekáţka vzniku rozlišovacej spôsobilosti môţe byť vyvolaný iba skutočným pouţívaním zhodného označenia iným subjektom v konfrontácii s relevantnou spotrebiteľskou verejnosťou. Samotný zápis do ţivnostenského registra na preukázanie, ţe verejnosť bola konfrontovaná s pouţívaním tohto označenia zo strany iného subjektu nepostačuje. Najvyšší súd sa stotoţnil so záverom krajského súdu aj pokiaľ ide otázku legálnosti a legitímnosti pouţívania označenia R. poukazom na existenciu Zmluvy o prevode práv priemyselného a iného duševného vlastníctva zo dňa 30.6.1993, ktorá bola uzavretá medzi subjektom B.B., s.p. a spoločnosťou T., spol. s.r.o.,
ktorej spoločnosť T., spol. s.r.o. nadobudla práva k ochrannej známke č. 160680 R.. Napriek tomu, ţe v danom prípade došlo k opomenutiu zápisu predmetnej zmluvy do registra v zmysle § 29 ods. 3 zákona o ochranných známkach v znení účinnom do 31.12.2001, táto skutočnosť však nič nezmenila na tom, ţe zmluva prejavuje vôľu zmluvných strán previesť ochrannú známku do vlastníctva navrhovateľa a táto vôľa zmluvných strán previesť práva k ochrannej známke nezanikla napriek tomu, ţe zmluva zaregistrovaná v Slovenskej republike nebola. Prevod ochrannej známky
vyššie označenej zmluvy bol platný a účinný medzi zmluvnými stranami, hoci nenadobudol účinnosť voči tretím osobám na území Slovenskej republiky. Vzhľadom k existencii tejto zmluvy nie je moţné povaţovať pouţívanie označenia R. zo strany spoločnosti T., spol. s.r.o., teraz B.B. T., spol. s.r.o. za nezákonné. Za nezákonné moţno povaţovať v zmysle § 25 ods. 1 zákona o ochranných známkach pouţívanie ochrannej známky bez súhlasu majiteľa. Je nepochybné, ţe spoločnosť B.B., s.p. majiteľom ochrannej známky 160680 R. je. Najvyšší súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu správnych orgánov v danej veci aj v zmysle ustanovenia § 250j ods. 3 OSP, konkrétne či správne konanie netrpí takými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 OSP a v konaní ţalovaného správneho orgánu takúto vadu nezistil, v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Nepochybil preto krajský súd, ak ţalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP 5Sţh/2/2010 14 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe ţalobcovi nepriznal právo na ich náhradu, pretoţe nebol v tomto konaní úspešný, a ţalovanému preto, ţe mu z dôvodu neúspešného odvolania ţalobcu ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 19. mája 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.