1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do
c/ Tr. por. dovolanie obvineného G. G. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Martin z 9. januára 2017, sp. zn. 2 T 41/2015, bol obvinený G. G. uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do
znaleckého posudku č. 1/2014 z 2. júla 2014 a výpovede znalkyne PhDr. Aleny Karašinskej z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, u poškodenej boli zistené známky psychickej traumatizácie prejavujúce sa depresívnou poruchou v období rokov 2011 a 2012, kedy musela vyhľadať odbornú psychiatrickú liečbu a pomoc, prejavujúcou sa stratou pocitu potešenia, neschopnosti uvoľniť sa, plačom, pocitmi neistoty, úzkosti, strachom z budúcnosti, sebaobviňovaním, narušeným sebavedomím a sebahodnotením. Okresný súd uložil obvinenému
2, § 42 ods. 1, za použitia zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. januára 2014 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.
2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. obvinenému uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 6 (šesť) rokov.
2 Tr. zák. okresný súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 0 T 6/2014 zo dňa 13. mája 2014, právoplatný toho istého dňa, ktorým bol obvinený G. G. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 6 (šesť) rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Žiline preskúmal a následne, dňa 31. októbra 2017, sp. zn. 1 To 61/2017,
por., ako nedôvodné zamietol. Dňa 25. februára 2019 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Annou Ondrušovou. V podanom dovolaní obvinený uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. predpokladajúci, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Namietal, že súd nesprávne kvalifikoval jeho konanie voči poškodenej, ktoré malo byť
jeho názoru kvalifikované ako ublíženie na zdraví z nedbanlivosti. Zdôraznil, že konal vždy pod vplyvom alkoholu a nerozvážene vyprovokovaný poškodenou, ktorá bola tiež pod vplyvom alkoholu. S poškodenou nemali spoločné bývanie ani hospodárenie a nikdy nevystupovali ako druh a družka. Ďalej uviedol, že mu bol uložený súhrnný trest v rozpore s Trestným zákonom. Je pravda, že bol rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 0 T 6/2014, právoplatným 13. mája 2014, odsúdený pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
1 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 6 rokov. Prvostupňový súd sa nevysporiadal s predbežnou otázkou a to rozhodnúť uznesením
4 Tr. zák., že sa v podmienke osvedčil, pretože počas celej skúšobnej doby viedol riadny život a riadne vykonával uložené sankcie. Na podklade týchto skutočností obvinený navrhol podanému dovolaniu vyhovieť a po zrušení napadnutých rozhodnutí vec vrátiť okresnému súdu, aby ju znovu prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa dňa 18. júna 2019 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Martin tak, že ho navrhla
c/ Tr. por. odmietnuť. Spisový materiál bol spolu s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložený na rozhodnutie
por. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov.
nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por.,
ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Vychádzajúc z týchto úvah je zrejmé, že obvinený v podanom dovolaní vznáša námietky rýdzo skutkového charakteru /keď nesúhlasí s rozsahom vykonaného dokazovania a so spôsobom jeho hodnotenia/, a preto s ohľadom na znenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. časť za bodkočiarkou sa nimi dovolací súd zaoberať nemohol. K námietkam dovolateľa o uloženom súhrnnom treste je potrebné predovšetkým uviesť, že prejednávanej trestnej činnosti sa obvinený dopustil skôr, ako bol Okresným súdom Martin sp. zn. 0 T 6/2014 zo dňa 13. mája 2014 vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin a síce za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
1 Tr. zák. Okrem trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov mu bol citovaným uznesením zároveň uložený aj zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 6 rokov. Súd pri rozhodovaní o treste preto správne aplikoval ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. o ukladaní súhrnného trestu a súhrnný trest uložil
zásad na uloženie úhrnného trestu. Nakoľko je potrebné uložiť súhrnný trest za viac úmyselných trestných činov, z ktorých je jeden zločinom, kde tieto trestné činy boli spáchané viacerými skutkami, preto bolo pri rozhodovaní o treste správne použité ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Najprísnejším z posudzovaných zbiehajúcich sa trestných činov je zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do 31. januára 2014, s trestnou sadzbou 7 až 15 rokov, ktorá zvýšením hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu predstavuje rozpätie 7 rokov až 20 rokov. V rámci tejto individuálnej trestnej sadzby bol aj trest odňatia slobody obvinenému správne uložený a to v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 11 rokov. Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie obvineného
c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.