1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Z. G. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2 T 110/2010-2073 zo dňa 12. marca 2014 bol obžalovaný Z. G. uznaný vinným v bode 1/ z trestného činu podvodu
1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z., pretože v priebehu mesiacov apríl až máj 1999 v Dolných Vesteniciach vylákal od poškodeného K. I. za účelom kúpy chladiarenského zariadenia na dvakrát pôžičku vo výške 500.000,- Sk s lehotou splatnosti do októbra 2000, pričom v stanovenom termíne pôžičku nevrátil, čím poškodenému K. I., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom B. K., Ľ. K. XX/XX, spôsobil škodu vo výške 16.596,96 eur (500.000,-Sk), v bode 2/ z trestného činu podvodu
1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z. z., pretože s vedomím, že nebude schopný poskytnuté pôžičky vrátiť - v priebehu mesiacov apríl až jún 2000 v Handlovej od poškodeného Ing. K. A. pod zámienkou investovania do predajne mäsa v Novákoch vylákal celkovo finančnú hotovosť vo výške 900.000,- Sk, ktoré sa zaviazal uhradiť v lehote troch mesiacov od požičania, pričom hotovosť nevrátil, čím poškodenému Ing. K. A., nar. XX. apríla XXXX, trvale bytom G., A. cesta č. XXXX/XX, spôsobil škodu vo výške 29.874,53 eur (900.000,- Sk); dňa
1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999 Z. z., pretože v priebehu mesiaca september 2000 uvedomujúc si, že nebude schopný poskytnutý úver splatiť vylákal od poškodeného AMK Handlová, Poštová 4, Handlová, IČO: 17066115, záruku - podpisy zmlúv o zriadení záložného práva č. XXXXXXX a XXXXXXX zo dňa
1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z., pretože s vedomím, že nebude schopný poskytnuté pôžičky vrátiť - v období mesiacov január až máj 2001 v Novákoch vylákal od poškodeného U. X. hotovosť v celkovej výške 1.640.000,- Sk za účelom zakúpenia nehnuteľnosti v Prievidzi, nehnuteľnosť nekúpil, v ním určenej lehote peniaze poškodenému nevrátil, čím poškodenému U. X., nar. X. januára XXXX, trvale bytom Z., M. X. XXX/X, spôsobil škodu vo výške 54.438,03 eur (1.640.000,- Sk); dňa
1, ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z., pretože v období od
5, § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. por. bol obvinený zaviazaný k povinnosti uhradiť poškodenému K. I., nar. XX. mája XXXX, bytom B. K., Ľ. K. XX/XX, škodu vo výške 16.596,96 eur, poškodenému Ing. K. A., nar. XX. apríla XXXX, bytom G., A. T.. XXXX/XX, škodu vo výške 15.269,20 eur, poškodenej strane AMK Handlová, Poštová 4, Handlová, IČO: 17066115, škodu vo výške 48.131,18 eur, poškodenému Ing. B. X., nar. X. júna XXXX, bytom Z., A. Y. škodu vo výške 6.638,78 eur, poškodenému F. Z., nar. XX. apríla XXXX, bytom E., J. XXX/X, škodu vo výške 1 991,64 eur, poškodenému F. K., nar. XX. septembra XXXX, bytom E., S. XXX/X, škodu vo výške 6.638,78 eur, poškodenému O. M., nar. X.. novembra XXXX, bytom E., M. I. XXX/X, škodu vo výške 4.315,21 eur, poškodenému O. J., nar. XX. januára XXXX, bytom I., G. XXX/XX, škodu vo výške 995,82 eur, poškodenému K. B., nar. XX. augusta XXXX, bytom G. XXX, škodu vo výške 2.323,57 eur, poškodenému MUDr. W. Z., nar. XX. mája XXXX, bytom E., S. E. X, škodu vo výške 4.979,09 eur, poškodenej A. B., nar. XX. mája XXXX, bytom G. č. XXX, škodu vo výške 331,94 eur, poškodenej strane Poľnohospodárskemu družstvu Horná Nitra, Nedožery Brezany, Kukučinova 629/3, škodu vo výške 4.320,88 eur.
1 Tr. por. boli poškodení U. X., nar. X. januára XXXX, bytom Z., M. X. XXX/.., A. Y., nar. XX. decembra XXXX, bytom Z., W. XX/X, W. S., nar. XX. decembra XXXX, bytom I., PX., W. S., nar. XX. septembra XXXX, bytom G., D., s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
2 Tr. por. boli poškodení Ing. B. X., AMK Handlová, Poštová 4 Handlová, IČO: 17066115, MUDr. W. Z., nar. XX.. mája XXXX, bytom Nitra, S. E. X, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne preskúmal a následne, dňa 17. marca 2015, sp. zn. 23 To 156/2014,
por., ako nedôvodné zamietol. Dňa 29. marca 2018 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného podané prostredníctvom jeho obhajcu Pavla Trnku. V podanom dovolaní obvinený uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. predpokladajúci, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Namietal, že pojem „záruka na úver" Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v žiadnom svojom ustanovení nevykladá a obsah tohto pojmu treba preto vykladať
predpisov platných pre oblasť občianskeho a obchodného práva.
názoru obvineného Trestný zákon v znení platnom v čase spáchania skutku postihoval iba vylákanie záruky na úver avšak pojem „záruka na úver" nie je možné použitím akéhokoľvek výkladu stotožňovať aj s vylákaním akejkoľvek inej formy zabezpečenia úverov poskytnutých aj inými subjektami ako bankami. Ďalej obvinený uviedol, že súdy pochybili aj v tom, že pri rozhodovaní o treste nebolo vzaté do úvahy ustanovenie § 40 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Napriek tomu, že mu je známe stanovisko najvyššieho súdu sp. zn. Tpj 46/2010, výklad v ňom obsiahnutý považuje za reaktívny, neumožňujúci v rámci podaného dovolania napraviť pochybenia nižších súdov ani v prípadoch, kde pre mimoriadne zníženie trestu boli splnené všetky zákonné podmienky. Poukázal pritom na dĺžku trestného konania v predmetnej veci, svoj nepriaznivý zdravotný stav z dôvodu vážnych kardiologických problémov a na ďalšie poľahčujúce okolnosti. Na podklade týchto skutočností obvinený navrhol podanému dovolaniu vyhovieť a po zrušení napadnutých rozhodnutí vec vrátiť okresnému súdu, aby ju znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň obvinený navrhol, aby súd rozhodol
4 Tr. por. o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a to až do rozhodnutia o dovolaní. K podanému dovolaniu sa vyjadril poškodený K. I. ako aj prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza tak, že ho navrhli
c/ Tr. por. odmietnuť. Prokurátor vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol, že obvinený stíhanú trestnú činnosť páchal viac ako štyri roky a to na viacerých osobách, pričom v prípade skutku pod bodom 4/ rozsudku spôsobil škodu vo výške 182.898,49 eur. Základnou povinnosťou každého odsúdeného je riadne vykonať trest, ktorý mu bol súdom právoplatne uložený, pričom povoliť odklad prípadne upustiť od vykonania uloženého trestu možno len z výnimočných dôvodov uvedených v zákone. Sama skutočnosť, že je odsúdený chorý, nie je dôvodom, aby do výkonu trestu nenastúpil, ak je možné v príslušnom ústave na výkon trestu poskytnúť odsúdenému primeranú zdravotnú starostlivosť. Spisový materiál bol spolu s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložený na rozhodnutie
por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejav stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Z uvedeného dôvodu dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak, z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, pričom viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), nie právnych dôvodov dovolania z hľadiska ich subsumpcie pod ustanovenie § 371 Tr. por. V zmysle rozhodovacej praxe najvyššieho súdu platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu
por. V opačnom prípade, teda ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenia upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Tr. por. odmietnuť. Z obsahu dovolania je zrejmé, že obvinený sa domáha preskúmania existencie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por., podstatou jeho dovolacích námietok je jednak nesprávna právna kvalifikácia skutku pod bodom 3/ rozsudku ako trestného činu úverového podvodu
1, ods. 4 Tr. zák., ako aj nezohľadnenie okolností pre aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody (§ 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.) a (v dôsledku toho) neprimeraná výška uloženého trestu. Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že vzťah dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. a dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. viažuceho sa osobitne k trestu bol vymedzený stanoviskom trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu prijatého 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 46/2010 (R 5/2011), ďalej aj „stanovisko Tpj 46/2010",
ktorého pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. por. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov
1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je taký, že prvý z nich je všeobecným hmotnoprávnym dôvodom a druhý špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa k výroku o treste. Z logiky tohto vzťahu potom vyplýva, že samotný výrok o treste okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste môže byť napadnutý prostredníctvom nie všeobecného, ale len prostredníctvom špeciálneho dovolacieho dôvodu, ktorý sa viaže k takému výroku. Zároveň v zmysle tohto stanoviska hmotnoprávne ustanovenie § 39 Tr. zák. (resp. § 40 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006) o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody svojou povahou a významom sa primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. a nasl. a na rozdiel od ustanovení § 41, § 42 (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu) alebo ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., ktoré sú taktiež hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, ho nemožno podriadiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia", zakladajúce dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Pokiaľ teda obvinený ako dovolací dôvod uvádza § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tento je vo vzťahu k namietanému výroku o treste nesprávne použitý. Keďže dovolací súd nie je viazaný právnymi dôvodmi dovolania z hľadiska ich podradenia pod dovolací dôvod
por., ale obsahom dovolania a dovolacími dôvodmi (§ 385 ods. 1 Tr. por., m. m. § 62 ods. 1 Tr. por.), uplatnené dovolacie námietky zaradil pod dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. In medias res dovolacieho dôvodu
1 písm. h/ Tr. zák. dovolací súd uvádza nasledovné:
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Prvostupňový súd obvinenému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov aplikujúc ustanovenie § 250 ods. 5, § 35 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a zaradil ho na výkon trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny
2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby päť až dvanásť rokov, teda trest bol uložený v prvej polovici trestnej sadzby ako nepodmienečný s tým, že obvinený doteraz nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť, preto bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Obvinenému bol teda uložený druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin pripúšťal a bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Osobitne vo vzťahu k (ne)aplikácii ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. súdmi nižšieho stupňa najvyšší súd uvádza, že aj táto problematika bola vyriešená stanoviskom Tpj 46/2010, ktorým bol prijatý zjednocujúci záver, že dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Tr. zák. (resp. § 40 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006), v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie
uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. resp. § 40 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 nezakladá žiadny dovolací dôvod. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho prieskumu nemôže byť námietka neaplikácie ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. (§ 39 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z.), nakoľko táto nespadá pod žiaden dovolací dôvod, teda ani pod § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v rámci nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia, ani pod § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. v rámci uloženia nezákonného druhu alebo výmery trestu. Ďalej pokiaľ ide o dovolaním namietanú nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku pod bodom 3/ rozsudku (trestný čin úverového podvodu
1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.), najvyšší súd poznamenáva, že pod pojmom záruka možno rozumieť z hľadiska obchodného či občianskeho práva zabezpečenie záväzku všeobecne, pričom z hľadiska naplnenia znakov trestného činu úverového odvodu
zák. č. 140/1960 Zb. je podstatné, že sa musí jednať o zabezpečenie úveru. Výklad v tom smere, že sa môže jednať len o bankovú záruku, pretože len v tomto zabezpečovacom inštitúte je použitý doslovne pojem „záruka", je nesprávny. Ani v tomto smere teda dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. naplnený nebol. Obvinený v závere dovolania navrhol, aby dovolací súd rozhodol
4 Tr. por. a prerušil výkon trestu odňatia slobody a to až do rozhodnutia o dovolaní. Vzhľadom na to, že dovolací súd dovolanie obvineného odmietol, považoval tento návrh obvineného za bezpredmetný. Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
por., a preto ho
c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.