1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie otca obvineného O. C. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi z 1. februára 2017 sp. zn. 2 T 174/2015 bol obvinený O. C. (spolu s obvinenými I. A. a R. J.) uznaný za vinného v bode 3./, 4./ z pokračovacieho zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v časti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. v spolupáchateľstve
zák. na skutkovom základe, že v bode 1/ I. A. po vzájomnej dohode s K. J. v priebehu mesiaca jún a júl 2009 predali obytné kontajnery vo vlastníctve spoločnosti V. D., s.r.o., Y. XXX získané trestným činom podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. spáchaným I. D., a to obytný kontajner č. Z-XXX v mieste bydliska R. E. v L. D. č. XXX, za ktorého predaj získali hotovosť vo výške 1.000,- Eur a obytný kontajner č. Z-XXX v M. L. L. I. C., za ktorého predaj získali hotovosť vo výške 1.050,- Eur, v bode 2/ I. A. sám v priebehu mesiacov februára až jún 2009 predal obytné kontajnery vo vlastníctve spoločnosti V. D., s. r. o., Y. XXX získané trestným činom podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. spáchaným Ing. O. T., I. D., O. C. a G. C., a to obytný kontajner č. F-XXX v mieste bydliska C. T. v K. L. E. č. XX, za ktorého predaj získal hotovosť vo výške 830,- Eur, obytné kontajnery č. F-XXX, Z- XXX v mieste bydliska C. T. v K. L. E.-E. č. XXX, za ktorých predaj získal hotovosť vo výške 2.000,- Eur, obytné kontajnery č. Z-XXX a Z-XXX v podnikateľských priestoroch spol. J., s. r. o. Prievidza, L. XX, W. G., za ktorých predaj získal hotovosť vo výške 3.984,- Eur, obytný kontajner č. Z- XXX v mieste podnikania C. Y. v Q. - J. XXX za ktorého predaj získal hotovosť vo výške 1.300,- Eur, čím v prípade skutkov pod bodom 1 a 2 získal neoprávnený prospech vo výške 10.164,- Eur, v bode 3/ I. A. spoločne s R. J. a O. C. v úmysle za daný tovar nezaplatiť potom ako na jar 2010 na výstave v Brne spoločne kontaktovali poškodenú spoločnosť dňa
221 ods. 3, § 41 ods. 3, § 41 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/ Tr. zák. k spoločnému úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného I. A. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obvinený O. C. bol za to odsúdený
3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5, § 37 písm. h/, m/ Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov, 8 (osem) mesiacov.
2 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného O. C. pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý bol uložený obvinenému O. C. rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4 T 47/2013 z
3 Tr. zák., § 51 ods. 1, § 41 ods. 3, § 38 ods. 3, 36 písm. l/, n/ Tr. zák. k spoločnému trestu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorého sa mu
2 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
3 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému R. J. obmedzenie spočívajúce v zákaze styku so spoluobvineným I. A., nar. X. M. XXXX v J. a O. C., nar. X. C. XXXX v L. J..
1 Tr. por. súd obvinených I. A., O. C. a R. J. zaviazal uhradiť spoločne a nerozdielne spoločnosti Q., s. r. o., so sídlom E. 184, 412 01, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 5 565,65 Eur. Proti tomuto rozsudku podali obvinení I. A. (č.l. 2032-2034), O. C. (č.l. 2035-2046) v zákonom stanovenej lehote odvolania, ktoré odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov, ako aj okresný prokurátor (č.l. 2023-2027). Na základe včas podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Trenčíne na verejnom zasadnutí 1. júna 2017 rozsudkom, sp. zn. 2 To 29/2017 (č.l. 2065-2073), ktorým
1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok u obvinených I. A. a R. J. v celom rozsahu.
3 Tr. por. obvinených I. A. a R. J. uznal súd za vinných a odsúdil ich nasledovne:
3 Tr. zák. súd zrušil výrok o vine, treste a náhrade škody rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5 T 53/2016 z
1, ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody 18 (osemnásť) mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 (osemnásť) mesiacov a výrok o vine, treste a náhrade škody trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava III., sp. zn. 3 T 100/2016 z 15. júna 2016, právoplatný dňa 1. júla 2016, ktorým bol obvinený R. J. uznaný vinným z prečinu podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody 12 (dvanásť) mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Krajský súd zároveň obvinených I. A., nar. X. M. XXXX v J., trvale bytom D. XXX, toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava a R. J., nar. X. M. XXXX v J., trvale bytom G., toho času bytom J., T. XXXX/XA uznal za vinných na skutkovom základe, že v bode 1/ I. A. po vzájomnej dohode s K. J. v priebehu mesiaca jún a júl 2009 predali obytné kontajnery vo vlastníctve spoločnosti V., s.r.o., Y. XXX získané trestným činom podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. spáchaným I. D., a to obytný kontajner č. Z-XXX v mieste bydliska R. E. v L. D. č. XXX, za ktorého predaj získali hotovosť vo výške 1.000,- Eur a obytný kontajner č. Z-XXX v M. nad L. I. C., za ktorého predaj získali hotovosť vo výške 1.050,- Eur, v bode 2/ I. A. sám v priebehu mesiacov februára až jún 2009 predal obytné kontajnery vo vlastníctve spoločnosti V., s. r. o., Y. XXX získané trestným činom podvodu
1, ods. 2 Tr. zák. spáchaným Ing. O. T., I. D., O. C. a G. C., a to obytný kontajner č. F-XXX v mieste bydliska C. T. v K. L. E. č. XX, za ktorého predaj získal hotovosť vo výške 830,- Eur, obytné kontajnery č. F-XXX, Z- XXX v mieste bydliska C. T. v K. L. E.- E. č. XXX, za ktorých predaj získal hotovosť vo výške 2.000,- Eur, obytné kontajnery č. Z-XXX a Z-XXX v podnikateľských priestoroch spol. J., s. r. o. Prievidza, L. XX, W. G., za ktorých predaj získal hotovosť vo výške 3.984,- Eur, obytný kontajner č. Z- XXX v mieste podnikania C. Y. v Q. - J. XXX za ktorého predaj získal hotovosť vo výške 1.300,- Eur, čím v prípade skutkov pod bodom 1 a 2 získal neoprávnený prospech vo výške 10.164,- Eur, v bode 3/ I. A. spoločne s R. J. a O. C. v úmysle za daný tovar nezaplatiť potom ako na jar 2010 na výstave v Brne spoločne kontaktovali poškodenú spoločnosť dňa
3 Tr. zák., § 41 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. k spoločnému úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obvineného R. J. krajský súd odsúdil
3 Tr. zák., § 51 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. k spoločnému trestu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky, výkon ktorého sa mu
2 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.
3 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému R. J. obmedzenie spočívajúce v zákaze styku so spoluobvineným I. A., nar. X. M. XXXX v J. a O. C., nar. X. C. XXXX v L. J..
1 Tr. por. súd obvinených I. A., O. C. a R. J. zaviazal uhradiť spoločne a nerozdielne Spoločnosti Q., s.r.o., so sídlom E. 184, 412 01, IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 5. 565,65 Eur.
1 Tr. por. poškodenú obchodnú spoločnosť R., s.r.o., Prešov, E. XX, Prešov, IČO: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. .
1 Tr. por. súd obvinenému R. J. uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti S., s.r.o., so sídlom K. ul. č. XH/II. XXXXX, 821 01 Bratislava, škodu vo výške 7. 088,07 Eur. Krajský súd
por. odvolania obvinených I. A. a O. C. zamietol ako nedôvodné. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 1.júna 2017, kedy vo veci rozhodol Krajský súd v Trenčíne. Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený R. J. prevzal
1 písm. a/ Tr. por. namietal, že v danej trestnej veci rozhodoval nepríslušný súd v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je zrejmé na základe akých dôvodov bola ustanovená miesta príslušnosť Okresnému súdu Prievidza.
obhajcu bol na prejednanie trestnej veci príslušný Okresný súd Nitra. V zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. obhajca namietal, že súdy zamietli jeho návrhy na doplnenie dokazovania, pričom vyšetrovateľ neumožnil účasť obhajcu na výsluchoch svedkov I. J. a I. J.. Obhajca ďalej namietal, že trestné konanie trvalo neprimerane dlho vzhľadom k porovnateľným prípadom, pričom daná okolnosť mohla zdôvodniť použitie zmierňovacieho ustanovenia v zmysle § 40 ods. 1 Tr. zák. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. obhajca namietal spôsob hodnotenia dôkazov súdmi, pričom nebola preukázaná vina s poukázaním na rozhodnutia R 38/2003, R 38/
1 písm. h/ a i/ Tr. por. obhajca namietal, že obvinenému nebola preukázaná subjektívna stránka, nakoľko nebola preukázaná účasť pri podvodnom konaní, pretože z jeho strany išlo o plnenie povinností a úloh vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu, čo vylučuje protiprávnosť
1 Tr. zák. a taktiež ani nemal žiadne oprávnenia na zastupovanie spoločnosti, pretože jediný oprávnený z funkcie konateľa spoločnosti K. K. s.r.o. na konanie a podpisovanie v mene spoločnosti bol obvinený R. J.. Ďalej obhajca namietal, že obvineného konanie opísané v skutkovej vete výroku rozsudku Okresného súdu v Prievidzi pod bodom 3,4 nemôže byť právne posúdené ako spolupáchateľstvo na zločine podvodu
1, 3 písm. a/ Tr. zák., ale maximálne ako len niektorá z foriem účastníctva
zák. Obhajca spochybňoval aj výpoveď J., pričom obvineného vina bola vykonštruovaná len na základe domnienok a hypotéz J. a nezodpovedá objektívne preukázanému konaniu obvineného. Obhajca ďalej spochybňoval postup súdov pri hodnotení jednotlivých dôkazov ako aj právnu kvalifikáciu jeho konania, nakoľko sa obvinený mohol maximálne dopustiť len pomoci k trestnému činu sprenevery, pretože spolupáchateľstvo pri tomto trestnom čine nie je možné. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd postupom
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil porušenie zákona a postupom
2 Tr. por. napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov
1 písm. a/, c/, g/, h/, i/ Tr. por. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Uvedenú možnosť vyjadriť sa využil okresný prokurátor, ktorého vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 1. októbra 2018 (č.l. 2141-2143). V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. a/ Tr. por. prokurátor uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v prípade skutku, ktorý je pod bodom 3 rozsudku k podpísaniu rámcovej kúpnej zmluvy, na podklade ktorej obvinení vylákali od poškodenej spoločnosti J., a. s. tovar v hodnote
1 písm. c/ Tr. por. prokurátor uviedol, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z
1 písm. g/ Tr. por. prokurátor uviedol, že obvinený v dovolaní nenamieta zákonnosť vykonaných dôkazov, ale namieta spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov súdmi oboch stupňov. Prijatie určitého skutkového záveru z dôkazu vykonaného zákonným spôsobom však nie je uvedeným dovolacím dôvodom. Navyše údaje uvedené obhajcom v dovolaní nie sú pravdivé, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že obvinený C. sa zúčastnil spoločne s A. výstav, na ktorých predbežne prejavovali záujem o nákup stavebného materiálu od poškodených spoločností, rovnako telefónne číslo obvineného C. figurovalo na rámcovej zmluve. K dôvodom
1 písm. h/, i/ Tr. por. prokurátor uviedol, že konanie obvineného nemohlo byť posúdené ako niektorá z foriem účastníctva
zák. Obvinený C. od počiatku vedel, že žiadnu zákazku na dodávku materiálu na stavbu diaľnice nemá, aj napriek tomu spoločne s A. a J. na výstavisku v Českej republike deklaroval úmysel nákupu na takýto druh zákazky, a to vo veľkých množstvách, zúčastnil sa osobne na rokovaní so zástupcami poškodenej spoločnosti J., a. s. v Žiari nad Hronom, zabezpečil skladové priestory v Tesárskych Mlyňanoch, kde predával vylákaný tovar ďalším osobám, pričom, ako sám priznal, časť peňazí z predaja osobne vkladal na účet obvineného A.. Ďalej prokurátor uviedol, že k zvereniu veci O. C. v Tesárskych Mlyňanoch došlo na podklade podvodného konania všetkých troch obvinených, ktorí uvádzali poškodené spoločnosti do omylu ohľadom úmyslu za tovar zaplatiť. Keďže k zvereniu veci od oprávnenej osoby do rúk páchateľa došlo podvodným konaním, uvádzaním oprávnenej osoby do omylu v žiadnom prípade predmetné konanie nie je možné kvalifikovať ako trestný čin sprenevery. O trestný čin sprenevery by totižto išlo iba v prípade, ak by páchateľ získal faktickú moc nad vecou bez vyvolania alebo bez využitia omylu iného, k čomu v danom prípade určite nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol dovolanie otca obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Vyjadrenie prokurátora bola zaslané na vyjadrenie obvinenému aj jeho obhajcovi, pričom obvineného obhajca podaním doručeným
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil porušenie zákona a postupom
2 Tr. por. napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov
1 písm. a/, c/, g/, h/, i/ Tr. por. Po vrátení vecí okresnému súdu sa k dovolaniu otca obvineného vyjadril aj sám obvinený O. C. podaním doručeným na Okresný súd v Prievidzi dňa 14. marca 2019 v rámci ktorého uviedol, že súhlasí s celým dovolaním, ktoré podal jeho otec E. C. prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Šulvu v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Prievidzi, sp. zn. 2 T 174/2015 a k dovolaniu nemá žiadne pripomienky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 5 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako "ďalšie" odvolanie. Obvinený v rámci dovolania ako prvý dovolací dôvod uplatnil dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. a/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať ak vo veci rozhodol nepríslušný súd. Vzhľadom k uvedenému dovolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por. platí, že dôvody
odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet
odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 V posudzovanej veci bol ako druhý dovolací dôvod uplatnený dôvod, uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por. Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby. V posudzovanej veci bolo obvinenému vyšetrovateľom vznesené obvinenie pre skutok právne posúdený ako pokus prečinu podvodu v spolupáchateľstve
zák. k § 14 Tr. zák. § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., pričom išlo o prípad povinnej obhajoby v zmysle § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por., a preto mu bol ustanovený aj obhajca JUDr. Ľubomír Kišac (č.l. 41), ktorý sa zúčastňoval s obvineným aj jeho výsluchov. Neskôr si obvinený zvolil za obhajcu JUDr. Jozefa Švarca (č.l. 656), ktorý obvineného následne zastupoval a zúčastňoval sa úkonov trestného konania, pričom opatrením Okresného súdu Prievidza z
1 písm. c/ Tr. por. V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov - ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 a § 168 ods. 1 Tr. por.
nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie.
zásady voľného hodnotenia dôkazov zákon nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Rovnako tak ani hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom. Ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech.
zistenia dovolacieho súdu postupovali pri hodnotení vykonaných dôkazov oba nižšie súdy v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami. Skutočnosť, že súdy neakceptovali obranu obvineného, nemožno považovať za zásadné porušenie jeho práva na obhajobu. Dovolateľ ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Vo všeobecnej rovine k tomuto dovolaciemu dôvodu považuje dovolací súd za nutné uviesť, že uvedený dovolací dôvod sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách, začína vyhľadávaním, nasleduje etapa zabezpečovania dôkazov, potom ich vykonávania a nakoniec etapa hodnotenia dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov zadovážených
Trestného poriadku alebo
osobitného zákona. Dôvod dovolania
citovaného ustanovenia sa vzťahuje predovšetkým k tretej etape dokazovania, t.j. k vykonávaniu dôkazov súdom. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. možno uplatniť v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov a aby sa napadnuté rozhodnutie opieralo o nezákonné dôkazy. Nemožno však ním úspešne napadnúť informatívnu hodnotu dôkazu, resp. spôsob jeho vyhodnotenia súdom. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinený spochybňoval svedecké výpovede, nepreukázanie viny, nerešpektovanie zásady „in dubio pro reo", nepreukázanie hodnoty materiálu, ako aj príčinnej súvislosti s jeho konaní, čo je v dovolacom konaní neprípustné, nakoľko sa jedná o namietanie skutkového stavu a nevyhodnotenia dôkazov, pričom námietky obvineného nijako nezakladajú ani opodstatnenosť predmetného dovolacieho dôvodu. Správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Len s poukázaním na nesprávny postup pri hodnotení dôkazov, ako aj z odmietnutia vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Z čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva povinnosť súdneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom konaní (vrátane výsluchu svedkov), avšak odmietnutie žiadosti obžalovaného o vykonanie ním navrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byť súdom náležite zdôvodnené. (II. ÚS 258/2012 z 11. júla 2012). V súvislosti s námietkou obvineného, že súdy neaplikovali základnú zásadu trestného konania (v pochybnostiach v prospech obvineného), dovolací súd poznamenáva, že použitie zásady „in dubio pro reo", ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., aj
rozhodnutia, sp. zn. R 37/1971, prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Táto zásada sa týka iba skutkových zistení. Nakoľko dovolací súd skutkové zistenia nemôže skúmať, aplikácia tejto zásady v dovolaní nie je prípustná. Dovolací súd žiadne pochybenie zo strany nižších súdov nezistil. Argumentáciu dovolateľa vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu preto dovolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V rámci dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, obvinený namietal, že mu mal byť uložený trest pod dolnú hranicu, ako aj mal byť použitý § 40 Tr. zák. Vzhľadom k námietkam je potrebné poukázať na skutočnosť, že v danom prípade nie je možné použitie ustanovenia § 40 Tr. zák., ktoré je výslovne viazané na prečiny, nakoľko obvinený sa dopustil spáchania zločinu, pričom namietanie nepoužitia ustanovenia § 39 Tr. zák. je v dovolacom konaní neprípustné, pretože s poukázaním na rozhodnutie R 84/2000, ak bol obžalovaný uznaný za vinného z prípravy na trestný čin alebo z pokusu trestného činu, ktoré boli spáchané za okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby a táto vyššia sadzba bola so zreteľom na okolnosti predpokladané v ustanovení § 88 Tr. zák. použitá, nemožno súčasne znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu vyššej trestnej sadzby
2 Tr. zák., lebo tomu bráni takto hodnotená závažná povaha jeho prípravy alebo pokusu, podstatne zvyšujúca stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že obvinený spáchal uvedený zločin a okresný súd mu uložil trest správne a v súlade so zákonom po zohľadnení všetkých kritérií, ako aj osoby obvineného a mieri účasti na spáchaní predmetného zločinu, nakoľko trest bol obvinenému uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom na uvedené nebol naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. Napokon dovolateľ vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod. pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Z obsahu dovolania vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu dovolateľ uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu vyhodnotiť vykonané dôkazy a skutkový stav v prospech obvineného. Tento dovolací dôvod preto nemôže napĺňať ani poukaz na to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia (Tpj 39/2010). Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal pochybnosti o vierohodnosti vykonaných dôkazov, pričom sa stotožnil s názorom okresného aj krajského súdu, ako aj s názorom prokurátora, nakoľko v predmetnej veci nebola popretá ani zásada „in dubio pro reo", pretože súd nemal pochybnosti o úplnosti a pravdivosti usvedčujúcich dôkazov, čím boli vyvrátené obhajobné tvrdenia obvineného, a preto neprichádzalo do úvahy aplikovať predmetnú zásadu, ktorej namietanie nezakladá dovolací dôvod, ako ho uviedol obvinený. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného, posúdeného v bode 3/, 4/ ako pokračovací zločin podvodu
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v časti v štádiu pokusu
1 Tr. zák. v spolupáchateľstve
zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia po objektívnej i subjektívnej stránke a je správna, pričom zmena právnej kvalifikácie nie je prípustná.
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. a/, c/, g/, h/, i/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie E. C., otca obvineného O. C.,
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.