1 písm. b/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedol, že až z upovedomenia o začatí exekúcie sa dozvedel, že na súde prebehlo konanie o zvýšenie výživného na obe jeho deti, pričom mu v konaní pred súdom prvého stupňa nebola doručená žaloba, nebol ani predvolaný, a teda sa nezúčastnil súdneho prejednania veci a ani mu nebolo doručené napadnuté prvostupňové rozhodnutie.
jeho názoru súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ustanovením § 116 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pretože napriek tomu, že mal vedomosť o jeho zamestnávateľovi - V.-M., Z.. F.. P.. so sídlom v Š., N. XXXX, od ktorého si vyžiadal potvrdenie o výške jeho mzdy, nepokúsil sa doručiť mu na adresu tohto zamestnávateľa žalobu, ale všetky následné súdne písomnosti mu náhradným spôsobom (teda nie skutočne) doručil na Mestský úrad v O., keďže bol prihlásený na trvalý pobyt v ohlasovni mesta O.
253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hlásení pobytu“). Inak povedané, ak by mu súd prvej inštancie doručil žalobu na adresu jeho zamestnávateľa, mal by vedomosť o danej veci a mohol by sa účinne brániť.
1 písm. a) CSP nezdržoval. Otec mal v čase doručovania rozsudku hlásený trvalý pobyt v Registri obyvateľov SR ako O. O.. V zmysle § 5 zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v prípade občana, ktorý má ako miesto trvalého pobytu uvedenú obec, je adresa sídla obecného úradu tejto obce adresou takého občana na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť... Súd doručoval otcovi rozsudok na adresu O. Ú. O.. Doručovanie je v zmysle Civilného sporového poriadku koncipované tak, že každý je povinný strážiť si svoj pobyt. Otec si musel byť vedomý, že má hlásený trvalý pobyt na O. O. a bolo jeho povinnosťou sledovať, či mu nebola na adresu mestského úradu doručená nejaká písomnosť. Súd navyše uvádza, že v priebehu konania vykonal šetrenia smerujúce k zisteniu aktuálneho pobytu otca. Súd doručoval otcovi písomnosti aj na adresu uvedenú matkou v návrhu, na adresu oznámenú jeho zamestnávateľom, vykonal šetrenie pobytu cestou polície, dopytoval jeho otca o uvedenie adresy jeho aktuálneho pobytu, avšak bezvýsledne.“ 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 24. septembra 2018 sp. zn. 11 CoP 344/2018 odmietol odvolanie otca proti prvostupňovému rozsudku ako oneskorene podané. V odôvodnení (iba) uviedol, že predmetný rozsudok súdu prvého stupňa bol otcovi doručený dňa 30. októbra 2017 (dátum doručenia neprevzatej zásielky otcom na súd prvej inštancie). Lehota na podanie odvolania otcovi uplynula dňa 14. novembra 2017, ktorý deň pripadol na pracovný deň (utorok). Keďže otec podal odvolanie prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu elektronicky na súd prvej inštancie dňa 24. mája 2018, urobil tak po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Preto odvolací súd jeho odvolanie ako oneskorené odmietol
a/ CSP. 5. Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal otec dovolanie. Namietal, že napadnuté uznesenie je nesprávne, pretože trpí vadou
f/ CSP. V podstatnom uviedol, že odvolací súd sa jeho námietkami o existencii závažnej procesnej vady o nesplnení zákonných podmienok § 116 CSP pri doručovaní, vznesenými v rámci podaného odvolania vôbec nezaoberal a tieto nijakým spôsobom neposúdil a nevyhodnotil. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že jeho námietka o porušení § 116 ods. 1 CSP súdom bola kľúčová pre zodpovedanie otázky, či bol rozsudok súdu prvej inštancie otcovi riadne doručený. Súd prvej inštancie nevykonal pokus o doručenie mu žaloby na jeho pracovisko (V.-M., Z.. F.. P.., so sídlom N. XXXX, Š.), hoci o jeho zamestnávateľovi poznatky získal a pre účely súdneho konania aj s ním komunikoval (v súvislosti s jeho zárobkom). V tomto ohľade poukázal aj na predtým platné ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) OSP, ktoré umožňovalo písomnosti doručovať aj na pracovisko. V neposlednom rade uviedol, že pri doručovaní predvolania súdu prvej inštancie na pojednávanie konané dňa 28. septembra 2017 nebola dodržaná zákonná 5 dňová lehota
2 CMP. Na základe uvedeného sa otec domáhal zrušenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 11.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP). Dovolací súd môže preskúmať napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu len v tom rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Výnimkou sú veci, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 77 CMP), ako aj
13. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP,
ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
1 písm. b/ CSP. Podobne namietal aj skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP). Zároveň vysvetlil (uviedol) v čom boli tieto dôvody naplnené (pozri bod 2). V rozsahu podstatnom pre dovolací prieskum uvádzal, že v jeho prípade súd prvej inštancie porušil ustanovenie § 116 CSP v tom smere, že sa nepokúsil doručiť mu žalobu (návrh) na jeho pracovisko, hoci jeho zamestnávateľ mu bol známy, v dôsledku čoho v ďalšom slede udalostí sa dovolateľ reálne nedozvedel ani o termíne súdneho pojednávania a ani o napadnutom prvostupňovom rozhodnutí (o ktorom sa dozvedel až neskôr, v súvislosti s nariadenou exekúciou, pozn.). 18. K uvedeným odvolacím dôvodom
CSP (bod 17) najvyšší súd v neposlednom rade dodáva, že v režime
CMP, ktorý bol v okolnostiach posudzovanej veci v hre, odvolanie možno navyše odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). CMP na rozdiel od všeobecnej úpravy v CSP je postavený na koncepcii úplného apelačného systému. V mimosporových konaniach zmena a dopĺňanie odvolacích dôvodov nie je obmedzená lehotou na podanie odvolania a procesnú aktivitu účastníkov konania vrátane tzv. práva novôt neobmedzuje princíp koncentrácie. Z toho vyplýva, že aj v odvolacom konaní je možné uvádzať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazné návrhy a súd je povinný v súčinnosti s účastníkmi konania zistiť skutočný stav veci a na účely tohto zistenia vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli (čl. 6 CMP). 19. Odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní (body 2 a 17) nijako nezaoberal. V podstatnom formálne skonštatoval, že „[t]ým, že otec podal odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (vychádzajúc z fikcie jeho doručenia, pozn.), odvolací súd jeho odvolanie bez vecného preskúmania správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako oneskorene podané
a/ CSP odmietol“ (pozri aj bod 4).
názoru najvyššieho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu síce vo všeobecnosti zodpovedá požiadavkám posúdenia objektívnej prípustnosti odvolania, medzi ktoré patrí aj zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, pretože právo na súdnu ochranu [čl. 46 ods. 1 a 4 v spojitosti s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)] nie je absolútne. Najvyšší súd ale tiež už uviedol, že „nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností“ (5 Cdo 190/2010). Podobne aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane konštatoval, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo
relevantnej právnej normy...aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (I. ÚS 331/09, IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06). V neposlednom rade Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Torija v. Španielsko (sťažnosť č. 18390/91) konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy uviesť dôvody pre svoje rozhodnutia... Rozsah tejto povinnosti sa môže líšiť
povahy rozhodnutia… Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Obdobne argumentuje ESĽP napr. vo veci Van de Hurk v. Holandsko (sťažnosť č. 16034/90), v ktorom sa uvádza, že „... túto povinnosť nemožno ponímať tak, že musí byť na každý argument účastníka podrobne reagované. Na druhej strane, ak sú v prerokovanej veci vznesené závažné právne argumenty, je potrebné, aby sa s nimi súd vysporiadal.“
253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana aj na účely doručovania písomností od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť. 23. Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému (fyzickej osobe) na adresu
1 písm. a/, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu
1 písm. a/ (§ 116 ods. 1, 2 a 3 CSP). 24.
bodu 18.7. Poštových podmienok Slovenskej pošty, a. s., účinných od 1. júna 2019 (ďalej len „PP“) oprávneným prijímateľom zásielok adresovaných:
bodu 18.5. týchto poštových podmienok, pričom uvedené sa vzťahuje aj na zásielky s doplnkovou službou Do vlastných rúk. SP nezabezpečuje doručovanie takto adresovaných zásielok jednotlivým adresátom, zásielky dodáva spolu so zásielkami organizácie. Ak oprávnený prijímateľ za organizáciu odmietne zásielky prevziať, resp. zásielku nie je možné vydať oprávnenému prijímateľovi, SP mu odovzdá pre adresáta písomné oznámenie o uložení zásielky na pošte (https://www.posta.sk/subory/36961/postove-podmienky-vseobecna-cast-vnutrostatny-styk.pdf). Uvedený režim doručovania platil aj
predchádzajúcich PP.
2 CSP bolo vyvesené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu oznámenie o podanom návrhu (č. l. 81 spisu). Súd prvej inštancie vyzval Mestský úrad O. o doručenie predvolania na pojednávanie pre T. A. na deň
názoru najvyššieho súdu vyčítať súdu prvej inštancie nedostatok snahy o zistenie pobytu otca a o doručenie mu rozhodných písomností (návrhom počnúc a rozsudkom končiac). Táto snaha však nebola úplná resp. zákonne dostatočná v tom, že súd prvej inštancie - napriek vedomosti o tom, kde otec pracuje - nepokúsil sa doručiť mu (aspoň) návrh na jeho pracovisko, resp. prostredníctvom jeho zamestnávateľa, ktorého v tomto ohľade ani nepožiadal o nejakú formu súčinnosti, čomu nebráni ani teraz platná právna úprava civilného procesu. Práve naopak, pri doručovaní žaloby (návrhu) CSP toto výslovne vyžaduje v § 116 ods. 1 in fine a § 116 ods. 2 uvádzacej vete (pozri podčiarknutá časť v bode 23), ktoré bremeno zaťažuje súd a nie účastníka konania. 27. Najvyšší súd preto v zhode s argumentáciou dovolateľa (bod 5) dospel k záveru, že postupom nižších súdov došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý súdny proces tým spôsobom, že súd prvej inštancie sa nepokúsil doručiť mu žalobu (aj) na miesto, ktoré zistil postupom
1 CSP od Sociálnej poisťovne a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (bod 25), t. j. prostredníctvom jeho zamestnávateľa, ktorý uvedenú skutočnosť súdu aj potvrdil, a u ktorého bol dovolateľ zamestnaný nepretržite od
judikatúry Súdneho dvora EÚ určitú výnimku pri doručovaní toho najzásadnejšieho procesného úkonu, akým je žaloba. Treba však zdôrazniť, že vyšetrovacie úkony
odseku 1 robí súd v konaní iba raz ...“ (Števček a kol., Civilný sporový poriadok, nakladateľstvo C. H. Beck, 2016, str. 404, 405 a 420). 29. Zo záväzných vyššie uvedených PP (bod 24) medzi iným vyplýva, že prostredníctvom poštového doručovateľa (pokiaľ je to možné, uvedené platí aj o súdnom doručovateľovi, pozn.) je možné doručovať zamestnancom na pracovisko aj zásielky určené do vlastných rúk. Napriek tomu, že ustanovenie § 46 ods. 1 OSP („Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte ..., na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý“) explicitne nebolo prevzaté do novej úpravy CSP, implicitne je v tejto novej procesnej úprave prítomné prostredníctvom § 116 CSP (skutočný pobyt žalovaného), ktoré je osobitným ustanovením o doručovaní žaloby fyzickej osobe voči všeobecnej úprave o adrese na doručovanie uvedenej v § 106 CSP (adresa uvedená v Registri obyvateľov). Na podporu uvedeného názoru možno uviesť aj adresátov - fyzické osoby uvedené v ustanovení § 107 ods. 2 CSP (väzni, zdravotne indisponovaní, diplomati, či vojaci), ktorých doručovacia adresa rovnako nemusí zodpovedať „povinnej doručovacej adrese“
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.