1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,S. s. p.“) a o trovách konania rozhodol
a/ S. s. p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
ust. § 170 písm. b/ S. s. p. a vylúčil tak aplikáciu § 171 ods. 1 S. s. p.. Sťažovateľ poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR
ktorej ak „ súd zastavuje konanie v dôsledku späť vzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené“.
sťažovateľa sa krajský súd v odôvodnení uznesenia nevysporiadal so skutočnosťou, či to bolo práve konanie niektorého z účastníkov konania, na základe ktorého bolo správne konanie zastavené. Domnieva sa totiž, že to bolo práve konanie žalobcu, ktoré zapríčinilo procesné zastavenie konania, tak aj vznik trov konania, ktoré by v prípade, ak by žalobu nepodal neboli nikdy vznikli. Späť vzatie žaloby predstavuje v celom rozsahu zo strany žalobcu nepochybne zavinenie zastavenia správneho konania, čo zakladá opodstatnenosť subsumácie rozhodovania o náhrade trov konania pod ust. § 171 ods. 1 S. s. p. a nie pod § 170 písm. b/ S. s. p..
p. a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť účastníka konania je dôvodná (§ 462 ods. 1 S. s. p.). 6.
1 S. s. p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 7.
2 S. s. p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 8. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu č. k. 1S/308/2016-184 zo dňa 07.09.2017 v časti výroku o trovách konania, ktorým súd zastavil konanie o správnej žalobe z dôvodu, že žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 9.
a/ S. s. p. žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 10.
p. ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania. 11. Ak žaloba bola odmietnutá alebo bolo konanie zastavené
p. platí všeobecná zásada tzv. záujmoová, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 171 ods. 1 S.s.p. je správny súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť (Správny súdny poriadok, Veľké Komentáre, Baricová, Fečík, Števček, Ficová a kol., C. H. Beck, 2018). Z uvedeného vyplýva, že ak súd zastavuje konanie, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, predmetnú otázku je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Z tejto všeobecnej zásady existuje zákonná výnimka zakotvená v § 171 S. s. p. a to, že ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom. 12. Vo všeobecnosti však platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná v novej procesnej správnej úprave do podoby vyjadrenej v § 171 S. s. p. a znamená, že trovy je povinný platiť ten z účastníkov konania, ktorý zavinil, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím správneho súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na výsledok správneho súdneho konania. Náhrada trov konania priznaných
p. sa vzťahuje na účelne vynaložené trovy. Ide o vyjadrenie všeobecného princípu, že nárok na náhradu trov je úzko spätý s účelnosťou ich vynakladania pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 171 ods. 1 S. s. p. je správny súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Samotné konštatovanie zavinenia účastníka pri rozhodovaní o náhrade trov konania
však nepostačuje. Zavinenie ako príčina vzniku povinnosti účastníka uhradiť trovy konania, musí byť preto aj náležite odôvodnené. 13. Krajský súd v napadnutom uznesení rozhodol o trovách konania
tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania, nakoľko bolo konanie zastavené.
sťažovateľa sa krajský súd v odôvodnení uznesenia nevysporiadal so skutočnosťou, či to bolo práve konanie niektorého z účastníkov konania, na základe ktorého bolo správne konanie zastavené. Kasačný súd sa stotožňuje s argumentom sťažovateľa, nakoľko z uznesenia krajského súdu nevyplýva, ako sa vysporiadal s otázkou zavinenia zastavenia konania, resp. či sa ňou súd počas rozhodovania o nároku na náhradu trov vôbec zaoberal, a ako dospel k právnemu posúdeniu, na základe ktorého vylúčil aplikáciu § 171 S. s. p. a rozhodol
ust. § 170 S. s. p..
1 pís. f) SSP. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd rozhodnutie krajského súdu
1 S. s. p. v časti výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.