krajského súdu „Zápis o vyjadrení profesionálneho vojaka k disciplinárnemu previneniu“ z 19.12.2007, v ktorom bola daná moţnosť ţalobcovi vyjadriť sa
ods.1 zákona o profesionálnych vojakoch pred uloţením disciplinárneho opatrenia z dôvodu nevyhovu- júceho hodnotenia z preskúšania z pohybovej výkonnosti v roku 2007 a stým súvisiacim porušením § 119 ods.1 písm. a/, p/ a § 117 ods.1 uvedeného zákona. Ţalobca v uvedenom zápise výslovne uviedol, ţe sa nevyjadruje. Zápis je podpísaný plk. gšt. Ing. Ľ. S. - veliteľom Brigády velenia, riadenia a prieskumu a poručíkom Mgr. M. V.. Krajský súd uviedol, ţe pokiaľ by prihliadol len na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia z 11.8.2008, ţalobcovi bola daná moţnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa na základe výzvy Veliteľa Vojenského útvaru 3030 Zvolen zo dňa 16.6.
krajského súdu je nesporné, ţe ţalobca dňa 19.6.2008 vykonával nepretrţitú 24 hodinovú sluţbu vo VÚ vo Zvolene. Ţalobca sa 19.6.2008 v mieste bydliska nezdrţiaval, avšak 20.6. 2008 alebo po tomto termíne mu
krajského súdu nič nebránilo zásielku prevziať. Bez ohľadu na uvedené,
krajského súdu právna zástupkyňa ţalobcu bola povinná oboznámiť klienta o termíne výsluchu, navyše keď výslovne oznámila prvostupňovému správnemu orgánu, ţe ţalobca ako účastník konania bude vypovedať výlučne len v jej prítomnosti. Ţalobca a ani jeho právna zástupkyňa nevyuţili moţnosť predloţiť dôkazy a brániť sa v konaní v lehote, ktorú určil prvostupňový správny orgán, a to do 1.7.2008. Ţalobca
krajského súdu mohol svoju výpoveď zaslať prvostupňovému správnemu orgánu aj písomnou formou. Krajský súd sa nestotoţnil s argumentáciou ţalobcu, ţe ţalovaný ako odvolací správny orgán nebol oprávnený vykonať v rámci odvolacieho konania dôkaz výpoveďou účastníka. 3 8Sžo/240/2009 Poukázal na ust. § 59 ods.1 SP z ktorého vyplýva, ţe ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Z uvedeného
krajského súdu vyplýva, ţe odvolací správny orgán bol oprávnený doplniť konanie vykonaním dokazovania, a to výpoveďou účastníka konania. Odvolací správny orgán predvolal účastníka dňa 28.8.2008 na vykonanie dôkazu výpoveďou na 16.9.2008 a v prípade, ak sa nebude môcť dostaviť z váţnych dôvodov, stanovil náhradný termín na 18.9.
krajského súdu ţalobca mal moţnosť pred uloţením disciplinárneho opatrenia vyjadriť sa k veci, navrhnúť dôkazy a obhajovať sa, výslovne sa však vzdal tohto práva a ďalšie moţnosti, ktoré mu poskytol prvostupňový a odvolací správny orgán, nevyuţil, v dôsledku čoho krajský súd dospel k záveru, ţe správny orgán neporušil Správny poriadok a ani ustanovenia zákona o profesionálnych vojakoch. Právna zástupkyňa ţalobcu sa k prejednávanej veci na prvostupňovom a ani odvolacom orgáne meritórne nevyjadrila a dokazovania vypočutím účastníka, ktoré sama navrhla sa opakovane nezúčastnila. Ţalobcovi a jeho právnej zástupkyni nič nebránilo vyjadriť sa k prejednávanej veci a podať svoju výpoveď písomne. Krajský súd poukázal na to, ţe procesne odlišná by bola situácia, ak by účastník navrhoval svedeckú výpoveď inej osoby, ktorá by bola navrhnutá na presné a úplné zistenie skutkového stavu a nebolo by ju moţné vykonať inak ako výpoveďou tejto osoby alebo svedka. K námietke ţalobcu ohľadne nesprávneho postupu správneho orgánu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti krajský súd uviedol, ţe pokiaľ by išlo o vadu postupu správneho orgánu, táto v danom prípade nemohla mať vplyv na správnosť vydaného rozhodnutia. Poukázal na to, ţe nebolo sporné, ţe o námietke zaujatosti rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.p.: VU-46/2008 zo dňa 1.7.2008 tak, ţe námietku zamietol. 4 8Sžo/240/2009 Toto rozhodnutie bolo doručené účastníkovi konania a jeho právnej zástupkyni a stalo sa právoplatným a vykonateľným, v dôsledku čoho nastali účinky tohto rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie nie je predmetom preskúmavania súdom, avšak vzhľadom k tomu, ţe námietka zaujatosti bola uvedená v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ako aj v ţalobe, súd sa ňou v tomto rozsahu zaoberal. Námietka zaujatosti z 25.6.2008 je
krajského súdu len výhradou proti procesnému postupu prvostupňového správneho orgánu a týkala sa postupu uvedeného orgánu pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.3.2008 č.p.: VU-42/2008. Zároveň ako ďalší dôvod zaujatosti je uvedené , ţe predvolanie na 26.6.2008 nebolo účastníkovi konania (ţalobcovi) doručené, čo je len vecou procesného postupu prvostupňového správneho orgánu. Ţalovaný v dôvodoch rozhodnutia konštatuje, ţe predpojatý zamestnanec správneho orgánu je oprávnený urobiť také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad (§11 ods. 2 Správneho poriadku). Pokiaľ má správny orgán stanovenú lehotu na rozhodnutie, vykonanie dôkazu je takým úkonom, ktorý nepripúšťa odklad.
krajského súdu, ak by došlo postupom prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti k určitým pochybeniam, ak sa prípadný nesprávny postup negatívne nepremietne do samotného rozhodnutia, uvedená vada konania nemala vplyv na správnosť rozhodnutia. Rovnako nemá vplyv na správnosť rozhodnutia rozsah odôvodnenia uvedený v rozhodnutí správneho orgánu, ako to vytýka ţalobca. Napokon v konaní nebolo sporné, ţe skutok sa stal, pretoţe ţalobca nevyhovel pri hodnotení preskúšania z pohybovej výkonnosti v kalendárnom roku 2007 a túto skutočnosť ţalobca ani nenamietal.
1 písm. p/ zákona o profesionálnych vojakoch zo základných povinností profesionálneho vojaka je udrţanie si potrebnej fyzickej zdatnosti a povinnosť zúčastniť sa kaţdoročne na preskúšanie z pohybovej výkonnosti, ak to výkon štátnej sluţby umoţňuje. Pokiaľ profesionálny vojak nesplnil zákonom stanovenú povinnosť, odvolací správny orgán nepochybil, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo ţalobcovi uloţené disciplinárne opatrenie, a to zníţenie sluţobného platu o 5% na tri mesiace. Proti uvedenému rozsudku podal ţalobca včas odvolanie, ktorým navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe ţalobe navrhol vyhovieť. Krajskému súdu vyčítal, ţe sa zaoberal iba námietkou, ţe bolo porušené jeho právo obhajovať sa a námietkou spočívajúcou v nesprávnom postupe prvostupňového správneho 5 8Sžo/240/2009 orgánu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti, ale ďalšími námietkami uplatnenými v ţalobe sa nezaoberal. Ţalobca poukázal, na to, ţe v ţalobe namietal ďalšie vady, a to, ţe rozhodnutie ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, jeho zistenia sú nedostačujúce na posúdenie veci, ako vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to, ţe o vykonaní dôkazu svedka npor. M. sa ţalobca dozvedel aţ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného. V predmetnej veci
ţalobcu neexistoval zákonný dôvod na vyňatie ţalobných námietok týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a vád konania zo súdneho prieskumu, pretoţe námietky uvedené v ţalobe boli súčasťou vyjadrenia účastníka konania (ţalobcu), prostredníctvom jeho právnej zástupkyne a ţalovaný mal moţnosť sa s nimi vyrovnať.
ţalobcu krajský súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s ním namietanou vadou konania, o tom, ţe v správnom konaní bol vykonaný dôkaz - výpoveďou svedka npor. M.. Túto námietku nemohol uplatniť v odvolacom správnom konaní, keďţe nemal vedomosť, ţe takýto podklad rozhodnutia existuje. Pokiaľ zákon č. 346/2005 Z.z. ustanovuje vo svojom § 129 ods. 1 povinnosť uloţiť disciplinárne opatrenie do 30 dní odo dňa, kedy sa vedúci sluţobného úradu alebo veliteľ o spáchaní disc. previnenia dozvedeli a ods. 2 špecifikuje, ţe táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uloţení disc. rozhodnutia bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, musí byť
ţalobcu v 30 dňovej lehote vydané rozhodnutie pred vydaním ktorého bol zachovaný postup uvedeným v ustanovení § 126 a § 128 zákona č. 346/2005. Ustanovenie 30 dňovej prekluzívnej lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia znemoţňuje prijať záver, ţe by bolo moţné v odvolacom konaní odstraňovať vady konania a dopĺňať dokazovanie. Prijatím takéhoto postupu by bol jednoznačne
ţalobcu obídený inštitút subjektívnej prekluzívnej lehoty na prejednanie priestupku. Pokiaľ je rozhodnutie o uloţení disc. opatrenia zrušené, plynie nová lehota na prejednanie disc. previnenia. 6 8Sžo/240/2009 Nesprávnosť právneho posúdenia spočíva
ţalobcu aj v závere krajského súdu o moţnosti vyjadriť sa na svoju obhajobu, ktorú mal
krajského súdu do 19.12.2007. Ţalobca poukázal na to, ţe výzva na vyjadrenie Veliteľa vojenského útvaru zo dňa 16.6.2008 mu doručená nebola, pretoţe v čase doručovania sa v mieste doručovania nezdrţiaval. Podmienka doručenia nebola splnená tým, ţe výzva bola doručená jeho právnej zástupkyni, pretoţe posledná veta ods. 5 § 25 stanovuje, ţe v prípade, keď má účastník konania osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Správny orgán sa
ţalobcu nijakým spôsobom nezbavuje povinnosti doručiť písomnosť, ktorá ukladá účastníkovi konania niečo vykonať tým, ţe písomnosť doručí zástupcovi. Rovnako ţalobca nesúhlasil so záverom krajského súdu, ţe prvostupňový správny orgán postupoval o námietke zaujatosti správne, keďţe všetky úkony v prípade, ţe správny orgán má stanovenú lehotu na rozhodnutie, sú úkonmi, ktoré nepripúšťajú odklad. Zdôraznil, ţe predmetom ţalobných námietok vo vzťahu k postupu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti bola nezákonnosť takéhoto postupu, pričom súd je oprávnený len posúdiť, či tento postup bol alebo nebol zákonný a v prípade, ţe dôjde k záveru, ţe nebol, posúdiť túto skutočnosť ako vadu konania. Súd nemôţe
ţalobcu nahrádzať v tomto prípade rozhodovaciu činnosť o námietke rozhodujúceho orgánu, tak ako sa to stalo v napadnutom rozhodnutí, keď posudzoval obsah jeho námietky. Ţalobca uviedol, ţe v priebehu dovolacieho konania poukazoval na to, ţe postup pred vydaním rozhodnutia nebol v súlade s ustanoveniami § 126 a § 128 zákona a ţe odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá ustanoveniam § 46 a § 47 ods. 3 SP, napriek vzneseným námietkam, krajský súd sa týmito námietkami nezaoberal. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.
ţalovaného neobstojí námietka ţalobcu, ţe sa krajský súd nevysporiadal so všetkými ţalobnými námietkami, pretoţe z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe súd sa vysporiadal so všetkými ţalobnými námietkami. K námietke ţalobcu, ţe sa účastník konania nedozvedel o výpovedi svedka npor. M. a nemohol mu klásť otázky, čím bolo porušené ust. § 33 SP uviedol, ţe ustanovenie § 33 ods.1 SP sa vzťahuje na ústne pojednávanie, ktoré však ani prvostupňový a ani odvolací správny orgán vzhľadom na povahu veci nenariadil. Vzhľadom na to, ţe vo veci nebolo 7 8Sžo/240/2009 nariadené ústne pojednávanie, nemohlo
ţalovaného dôjsť k porušeniu ustanovení § 33 SP. Ţalovaný poukázal na to, ţe výpoveď npor. M. bola zaznamenaná, zaevidovaná a riadne uloţená v spisovom materiály a tento bol sprístupnený v súlade s § 23 SP ţalobcovi ako aj jeho právnej zástupkyni , pričom obaja boli o tejto moţnosti riadne upovedomení, o čom svedčí napr. výzva na súčinnosť zo dňa 16.6.2008, č.p.: VÚ-42-46/2008, v ktorej sa výslovne uvádzalo, ţe spisový materiál disc. previnenia je k nahliadnutiu na Právnej skupine bvrps v pracovných dňoch v čase 07:00-15.30:hod. Spisový materiál bol sprístupnený k nahliadnutiu počas pracovných dní denne, a to v mieste ktoré bolo miestom výkonu štátnej sluţby ţalobcu, ţalobca ani jeho právna zástupkyňa si však za takmer rok nenašli čas na oboznámenie sa so spisovým materiálom. Ţalovaný nesúhlasil s názorom ţalobcu, ţe ustanovenie 30 dňovej prekluzívnej lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia znemoţňuje prijať záver, ţe by bolo moţné v odvolacom konaní odstraňovať vady konania a dopĺňať dokazovanie.
ţalovaného odvolacie konanie sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami SP. Postupom odvolacieho orgánu nebola v ţiadnom prípade obídená subjektívna prekluzívna lehota prvostupňového správneho orgánu.
ţalovaného je absurdné, aby splnenie zákonných povinností odvolacieho orgánu najmä dôsledné odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo vykladané ako porušenie práv ţalobcu. K námietke ţalobcu, ţe mu nebola daná moţnosť vyjadriť sa k veci , navrhovať dôkazy a obhajovať sa a to tým, ţe výzva zo dňa 16.6.2008 mu bola doručená aţ dňa 26.6.2008, pričom účinky doručenia nastali dňom 26.6.2008, čo mu znemoţnilo zúčastniť sa výsluchu dňa 26.6.2008 uviedol, ţe v uvedenej výzve bolo prvostupňovým správnym orgánom jasne stanovené, ţe v prípade ak sa nebude môcť 26.6.2008 vykonania dôkazu výpoveďou zúčastniť, má zaslať písomné vyjadrenie k j výzve a navrhované dôkazy, spolu s odôvodnením neúčasti najneskôr do 1.7.2008. O tom, ţe ţalobca bol o svojom predvolaní na vykonanie dôkazu výpoveďou informovaný uţ 25.6.2008 jednoznačne vyplýva z námietky zaujatosti, ktorú zaslala právna zástupkyňa ţalobcu dňa 25.6.2008, v ktorej uvádza, ţe ţalobca mal byť predvolaný na deň 26.6.2008 o 8.00 hod. 8 8Sžo/240/2009 Ţalobcovi bola poskytnutá moţnosť vyjadriť sa do 1.7.2008, pričom ţalobca túto moţnosť bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov nevyuţil.
ţalovaného znenie § 128 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. neurčuje formu, akou má byť profesionálnemu vojakovi daná moţnosť vyjadriť sa k veci a aj poskytnutie moţnosti vyjadriť sa písomne napĺňa dikciu zákona. Toto bol dôvod, pre ktorý ţalovaný uznal postup prvostupňového správneho orgánu ako zákonný, a z tohto pohľadu je irelevantné, či v prípade doručovania nastala domnienka doručenia dňa 23.6.2008 alebo či bola zásielka doručená aţ dňa 26.6.2008, v oboch prípadoch mal ţalobca dostatok času, aby zaslal svoje písomné vyjadrenie v zmysle § 128 ods.1 do stanoveného termínu. K námietke nesprávneho postupu pri rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu o námietke zaujatosti ţalovaný uviedol, ţe rozhodnutie o námietke zaujatosti vydané veliteľom VU 3030 v zmysle § 248 OSP je vylúčené zo súdneho prieskumu , a preto nemalo byť preskúmavané. Naviac vznesenie námietky zaujatosti nijakým spôsobom nebránilo ţalobcovi a ani jeho právnej zástupkyni zaslať písomné vyjadrenie a navrhnúť dôkazy.
ţalovaného zo strany ţalobcu a jeho právnej zástupkyne došlo v priebehu správneho konania k hrubým porušeniam SP ako aj zákona č. 586/2003 Z.z., ktorými bol ohrozený priebeh a účel správneho konania, pričom je
ţalovaného zaráţajúce, ţe tieto svoje pochybenia a nečinnosť vydávajú za porušenia ich zákonných práv. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na to, ţe ţalobca a ani jeho právna zástupkyňa sa neoboznámili so spisovým materiálom, hoci im to bolo umoţnené. Právna zástupkyňa ţalobcu sa svojvoľne nezúčastnila na vykonaní dôkazu výpoveďou o ktorom bola riadne informovaná. Ţalobca bol o tom, ţe sa dňa 26.6.2008 má uskutočniť dôkaz jeho výpoveďou najneskôr dňa 25.6.2008 svojou právnou zástupkyňou informovaný, napriek tomu sa vykonania dôkazu nezúčastnil a a výzvu si prevzal aţ dňa 26.6.
ustanovenia § 250ja ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. septembra 2010 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu ţalovaného č.p. VVzS-354-3/5-2008-PPV zo dňa 30.9.2008, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu č.p.: VU-42-46/2007 zo dňa 11.7.2008 (o uloţení disciplinárneho opatrenia- zníţení sluţobného platu o 5 % na tri mesiace z posledného priznaného sluţobného platu z dôvodu nevyhovujúceho hodnotenia z preskúšania z pohybovej výkonnosti v kalendárnom roku 2007) a napadnuté rozhodnutie potvrdil. 10 8Sžo/240/2009 Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
346/2005 Z.z. pred uloţením disciplinárneho opatrenia musí byť vţdy objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred uloţením disciplinárneho opatrenia daná moţnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
1 zákona č. 346/2005 Z.z. za disciplinárne previnenie moţno uloţiť disciplinárne opatrenie do 30 dní odo dňa, keď sa vedúci sluţobného úradu alebo veliteľ o spáchaní disciplinárneho previnenia dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie profesionálneho vojaka, v ktorom moţno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloţenie disciplinárneho opatrenia sa začína odo dňa, keď sa oprávnený vedúci sluţobného úradu alebo oprávnený veliteľ dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uloţení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ods.2). Ţalobca krajskému súdu vyčítal, ţe sa zaoberal iba námietkou, ţe bolo porušené jeho právo obhajovať sa a námietkou spočívajúcou v nesprávnom postupe prvostupňového správneho orgánu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti, ale ďalšími námietkami uplatnenými v ţalobe sa nezaoberal. Ţalobca poukázal, na to, ţe v ţalobe namietal ďalšie vady, a to, ţe rozhodnutie ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, jeho zistenia sú nedostačujúce na posúdenie veci, ako vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to, ţe o vykonaní dôkazu svedka npor. M. sa ţalobca dozvedel aţ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného. 11 8Sžo/240/2009 Ţalobca namietal, ţe v predmetnej veci neexistoval zákonný dôvod na vyňatie ţalobných námietok týkajúcich sa nedostatočného zistenia skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a vád konania zo súdneho prieskumu, pretoţe námietky uvedené v ţalobe boli súčasťou vyjadrenia účastníka konania (ţalobcu), prostredníctvom jeho právnej zástupkyne a ţalovaný mal moţnosť sa s nimi vyrovnať. Navyše krajský súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s ním namietanou vadou konania, ţe o tom, ţe v správnom konaní bol vykonaný dôkaz - výpoveďou svedka npor. M.. Túto námietku nemohol uplatniť v odvolacom správnom konaní, keďţe nemal vedomosť, ţe takýto podklad rozhodnutia existuje. Z obsahu napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, ţe krajský súd sa podrobne zaoberal námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe týkajúcimi sa nemoţnosti vyjadriť sa vyjadriť sa k veci, navrhnúť dôkazy a obhajovať sa. Odvolací súd sa stotoţňuje s názorom krajského súdu, ţe táto námietka nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného, pretoţe nebolo sporné, ţe ţalobca a ani jeho právna zástupkyňa nevyuţili moţnosť vyjadriť sa k veci, predloţiť dôkazy a brániť sa v lehote, ktorú určil prvostupňový správny orgán, a to do 1.7.2008 Ţalobca bol o tom, ţe sa dňa 26.6.2008 má uskutočniť dôkaz jeho výpoveďou najneskôr dňa 25.6.2008 svojou právnou zástupkyňou informovaný, napriek tomu sa vykonania dôkazu nezúčastnil. Ţalobca a ani jeho právna zástupkyňa nezaslali správnemu orgánu písomné vyjadrenie k veci spolu s navrhovanými dôkazmi, hoci tak mali v prípade, ak nebude moţné vykonať dôkaz výpoveďou vykonať do 1.7.2008.
odvolacieho súdu moţnosť vyjadriť sa k veci v zmysle § 128 ods.1 zákona č. 346/2005 Z.z. bola ţalobcovi jednoznačne poskytnutá či uţ vo forme vykonania dôkazu výpoveďou alebo zaslania písomného vyjadrenia, pričom námietka ţalobcu, ţe o tom, ţe dňa 26.6.2008 sa má uskutočniť dôkaz jeho výpoveďou sa dozvedel aţ dňa 26.6.2008, kedy zásielku osobne prevzal nič nemení na skutočnosti, ţe vyjadriť sa k veci písomne resp. predloţiť návrhy na dokazovanie mal moţnosť (
obsahu predmetnej výzvy ) aţ do dňa 1.7.2008. Ţalobca túto moţnosť nevyuţil, preto neobstojí jeho námietka, ţe mu bolo znemoţnené vyjadriť sa k veci. 12 8Sžo/240/2009 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyplýva, ţe súd sa zaoberal aj námietkami ţalobcu týkajúcimi sa nesprávnosti postupu pri rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa o námietke zaujatosti. Tieto námietky vyhodnotil
ich obsahu ako výhradu proti procesnému postupu prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd v dôvodoch rozhodnutia poukazuje na právny názor ţalovaného, ktorý sa uvedenou námietkou zaoberal aj s poukazom na ust. § 11 ods.2 SP, keď konštatuje, ţe predpojatý zamestnanec správneho orgánu je oprávnený urobiť také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad, pričom pokiaľ správny orgán má stanovenú lehotu na rozhodnutie, vykonanie dôkazu je takým úkonom, ktorý odklad nepripúšťa. K aplikácii uvedeného ustanovenia odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na právny názor ţalovaného uvedený v prevzatej časti v odôvodnení rozsudku a vyslovený právny názor povaţuje za vecne správny. Pokiaľ teda ţalobca namietal, ţe predmetom ţalobných námietok vo vzťahu k postupu pri rozhodovaní o námietke zaujatosti bola nezákonnosť takéhoto postupu, krajský súd nepochybil, keď posudzoval obsah námietky z pohľadu postupu správneho orgánu, ktorý o námietke rozhodoval, pričom odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe v postupe správneho orgánu v zmysle námietok ţalobcu, nedošlo k takému pochybeniu, ktoré by bolo moţné posúdiť ako vadu konania. Krajský súd k námietke ţalobcu, ţe odvolací správny orgán nebol oprávnený vykonať v rámci odvolacieho konania dôkaz výpoveďou účastníka, uviedol ţe odvolací správny orgán bol v zmysle § 59 ods. 1 SP oprávnený doplniť konanie vykonaním dokazovania, a to aj výpoveďou účastníka. Odvolací súd sa s uvedeným názorom krajského súdu stotoţňuje, pričom povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe odvolací správny orgán je povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, je povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôţe sa obmedziť iba na tie skutočnosti a dôkazy, na ktoré poukazuje odvolateľ. Pri preskúmavaní rozhodnutia postupuje odvolací správny orgán nezávisle na konaní prvostupňového orgánu, posudzuje vec samostatne z hľadiska tak skutkového, ako aj právneho hodnotenia veci. To znamená, ţe z vlastného podnetu vykoná nové dôkazy (prípadne zopakuje dôkazy uţ vykonané) v záujme zistenia skutočného stavu veci. 13 8Sžo/240/2009 Prvostupňové ako aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Preto aj pre odvolacie konanie platia základné zásady správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 ods. 1-4 SP. V postupe odvolacieho správneho orgánu, ktorý predvolal ţalobcu ako účastníka konania na vykonanie dôkazu výpoveďou na 16.9.2008 a v prípade, ak sa nebude môcť dostaviť z váţnych dôvodov, stanovil náhradný termín na 18.9.2008, (pričom je nepochybné ţe predvolanie bolo doručené ţalobcovi dňa 10.9.2008 a právnej zástupkyni dňa 4.9.2008) nevidel ani odvolací súd ţalobcom tvrdenú nezákonnosť postupu ţalovaného. Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe ustanovenie 30 dňovej prekluzívnej lehoty na uloţenie disciplinárneho opatrenia znemoţňuje prijať záver, ţe by bolo moţné v odvolacom konaní odstraňovať vady konania a dopĺňať dokazovanie, pretoţe odvolacie konanie sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami SP. Postupom odvolacieho správneho orgánu nebola obídená subjektívna prekluzívna lehota prvostupňového správneho orgánu. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe prvostupňový ako aj odvolací správny orgán poskytli ţalobcovi moţnosť vyjadriť sa k veci, navrhnúť dôkazy a obhajovať sa, ţalobca ich nevyuţil, pričom nič nebránilo ţalobcovi, aby sa k prejednávanej veci vyjadril písomne, resp. písomne podal návrhy na dokazovanie. Krajský súd sa
názoru odvolacieho súdu zaoberal všetkými podstatnými námietkami ţalobcu uplatnenými v ţalobe, pričom neobstojí tvrdenie ţalobcu, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, ak súd nepreskúmaval všetky jeho ţalobné námietky. V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu SR č. IV.ÚS 378/08-55 zo dňa 16.12.2008, v ktorom ústavný súd uviedol, ţe v zmysle svojej judikatúry povaţuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Ústavný súd uviedol, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do 14 8Sžo/240/2009 všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet ţiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pretoţe napadnuté rozhodnutie krajského súdu dáva odpoveď na podstatné otázky nastolené ţalobcom, neobstojí tvrdenie ţalobcu, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Námietka ţalobcu, ţe krajský súd sa nezaoberal jeho námietkou týkajúcou sa vadou správneho konania, ţe ako účastník konania sa dozvedel o výpovedi svedka npor. M. aţ z napadnutého rozhodnutia ţalovaného, (a teda nemal moţnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, i k spôsobu jeho zistenia v odvolacom konaní, nemohol mu ako účastník konania klásť otázky, čím bolo porušené ust. § 33 SP), je síce opodstatnená z toho pohľadu, ţe krajský súd sa skutočne touto námietkou nezaoberal. Odvolací súd ju však nepovaţoval za dôvodnú najmä z pohľadu moţného spochybnenia napadnutého rozhodnutia súdu, resp. rozhodnutia ţalovaného, pretoţe ako vyplynulo z obsahu spisu o tom, ţe podkladom rozhodnutia správneho orgánu o uloţení disciplinárneho opatrenia ţalobcovi bola aj výpoveď npor. M. M., ţalobca sa nedozvedel aţ z napadnutého rozhodnutia ţalovaného, ako tvrdí, ale najneskôr z rozhodnutia ţalovaného č.p.: VVzS-354-1/2008-PPV zo dňa 26.2.2008, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uloţení disc. opatrenia zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, ako aj následne vydaného prvostupňového rozhodnutia č.p.:Vu-42/2008 zo dňa 27.3.2008. Pokiaľ teda ţalobca nevyuţil moţnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v priebehu správneho konania a vyjadriť sa k prejednávanej veci v rámci správneho konania, napriek tomu, ţe výpoveď npor. M. bola zaznamenaná, zaevidovaná a riadne uloţená v spisovom materiály a tento bol sprístupnený v súlade s § 23 SP ţalobcovi ako aj jeho právnej zástupkyni, pričom obaja bolo o tejto moţnosti riadne upovedomení, o čom svedčí napr. výzva na súčinnosť zo dňa 16.6.2008, naviac o takomto podklade mal ţalobca vedomosť minimálne z rozhodnutia ţalovaného zo dňa 26.2.2008, nebolo moţné v postupe správneho orgánu vidieť ţalobcom tvrdené porušenie a ukrátenie na jeho právach. 15 8Sžo/240/2009 Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd správne dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného v medziach ţaloby je v súlade so zákonom, a preto nepochybil, keď ţalobu zamietol. Odvolací súd námietky ţalobcu uplatnené v odvolaní proti napadnutému rozsudku povaţoval za neopodstatnené a rozsudok ako vecne správny
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. septembra 2010 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.