Obsah (5)

§ 396§ 129§ 419§ 420§ 421

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/65/2019 Identifikačné číslo spisu: 1516203656 Dátum vydania rozhodnutia: 11.07.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Helena Haukvitzová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 396ods.

2 v spojení s § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

1. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ), a to vo výrokoch III., IV. a V. napadnutého rozhodnutia. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 420 písm. f/ CSP. Namietal, že odvolací súd pochybil pri posúdení okamihu vyvolania účinkov vzájomnej žaloby a zmeny subjektov na strane žalobcu, čo malo za následok zamietnutie podstatnej časti vzájomnej žaloby, hoci na takéto meritórne rozhodnutie neexistoval dôvod. Mal za to, že už podaním z
2. októbra 2016 (doručeným súdu
3. októbra 2016) uplatnil voči žalobkyni vzájomnú žalobu, bez ohľadu na to, že podanie trpelo vadami. Bez ohľadu na neúplnosť podania, toto vyvolalo účinky už
4. októbra 2016, pričom súd mal žalovaného vyzvať na doplnenie/opravu uvedeného podania

§ 129ods.

1 CSP. Záver odvolacieho súdu, že vzájomná žaloba bola uplatnená až podaním zo

1. februára 2017, doručeným súdu prvej inštancie
2. februára 2017, považoval za nesprávny, keďže sa tento záver prieči zistenému skutkovému stavu. Poukázal na ustanovenia § 124 ods. 1 a ods. 2 CSP. Uviedol, že podaním zo
3. februára 2017 iba doplnil predchádzajúce podanie, nešlo tak o novú vzájomnú žalobu. Žiadal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Žalobkyňa sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.
5. K dovolaniu žalovaného proti výroku IV. a výroku V. vyššie uvedeného rozsudku odvolacieho súdu, najvyšší súd uvádza nasledovné:
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je v tejto časti potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 7.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 8.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.

§ 421

CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11. V danom prípade žalovaný prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. 12. Podľa § 420 písm. f/ CSP tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13. Žalovaný v súvislosti s uvedenou vadou (§ 420 písm. f/ CSP) namieta, že súdy nižšej inštancie postupovali nesprávne, keď žalovaného nevyzvali na odstránenie vád podania z 20. októbra 2016 (ktorým podal vzájomnú žalobu), v dôsledku čoho následne nesprávne posúdili okamih podania vzájomnej žaloby. 14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný podaním z 20. októbra 2016 (nachádzajúcim na č. l. 75 spisu), uplatnil voči žalobkyni vzájomnú žalobu, v ktorej uviedol, že: „žalovaný preto požaduje už v rámci tohto súdneho konania prípadný preplatok vrátiť späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu. Žalobný protinávrh v tejto veci bude zo strany žalovaného doplnený obratom potom, ako bude zo strany žalovaného preukázaná celková výška splátok úveru žalobcom.“ Následne žalovaný podaním zo 6. februára 2016 odstránil vady podania z 20. októbra 2016. Keďže žalovaný sám odstránil vady pôvodného podania, nebolo preto potrebné, aby súd prvej inštancie vyzýval žalovaného na odstránenie nedostatkov podania z 20. októbra 2016, keďže žalovaný sám jeho nedostatky odstránil. Takýto prípadný úkon by bol zo strany súdu nadbytočným úkonom. Námietka žalovaného, že súdy tým, že ho nevyzvali na odstránenie vád uvedeného podania, zaťažili konanie vadou

§ 420písm.

f/ CSP, je tak neopodstatnená.

1. Žalovaný v podaní zo
2. februára 2016 odstránil vady podania (z
3. októbra 2016) až po právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie z
4. októbra 2016 č.k. 58C/64/2016-105, ktorým súd pripustil zmenu subjektu na strane žalobkyne, a to tak, že z konania vystúpila pôvodná žalobkyňa - Všeobecná úverová banka, a.s. a na jej miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (poznámka dovolacieho súdu: v súčasnosti vykonávajúca činnosť pod obchodným menom: Intrum Slovakia s.r.o.). Žalovaný v tomto podaní odstránil vady podania, a to v podobe určenia presnej sumy, ktorej sa domáha. Žalovaný v tomto podaní zároveň ako stranu sporu (žalobkyňu) označil spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, od ktorej požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 856,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od
5. januára 2017 až do zaplatenia. Žalovaný teda akceptoval okruh strán sporu po ich zmene vyššie spomínaným uznesením, pričom z jeho podania ani náznakom nevyplýva, že žiada vydanie bezdôvodného obohatenia od pôvodnej žalobkyne (Všeobecnej úverovej banky, a.s.), ktorej v skutočnosti plnil. Je teda zrejmé, že žalovaný sa domáhal zaplatenia uvedenej sumy od spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (v súčasnosti Intrum Slovakia s.r.o.), t.j. vzájomná žaloba žalovaného bola podaná proti žalobkyni, ktorej vstup súd pripustil do konania. V súvislosti s námietkami vznesenými žalovaným, má dovolací súd za to, že jediným pochybením odvolacieho súdu bola veta uvedená v jeho rozhodnutí, že vzájomná žaloba bola žalovaným v konaní uplatnená až podaním zo
6. februára 2017 (viď bod 19). Ďalší postup odvolacieho súdu bol však v súlade so zákonom a dovolací súd nezistil porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Dovolanie žalovaného tak nie je

§ 420písm.

f/ CSP prípustné. 16. Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v prípade, ak žalovaný mienil v súvislosti s vadou § 420 písm. f/ CSP namietať, že k uvedenej vade došlo v dôsledku nesprávneho právneho záveru odvolacieho súdu v otázke pasívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore, najvyšší súd už v rozhodnutí R 34/1993 vyslovil, že otázka tzv. vecnej legitimácie účastníka (aktívnej alebo pasívnej), je z hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti (aktívna, pasívna). Záver odvolacieho súdu o tom, že strana sporu nie je v konaní vecne legitimovaná predstavuje otázku spadajúcu pod právne posúdenie veci. Nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti

§ 420písm.

f/ CSP (viď aj R 24/2017). 17. Dovolateľ v podanom dovolaní napáda aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania (výrok V.), ktorým žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 94,82 %. Uvedený výrok (aj keď je súčasťou výrokovej časti rozsudku, ktorým súd rozhodol vo veci samej) má charakter uznesenia. Dovolací súd uvádza, že dovolanie nie je prípustné ani v tejto časti.

§ 419

CSP je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, ak to zákon pripúšťa. Jeho prípustnosť je však v danom prípade podľa § 420 CSP vylúčená, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej ani také, ktorým sa konanie končí. Navyše dovolací súd poznamenáva, že prípustnosť dovolania je rovnako vylúčená aj podľa § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP.

1. V danom prípade prípustnosť dovolania žalovaného proti výrokom IV. a V. rozsudku odvolacieho súdu nemožno vyvodiť z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, preto najvyšší súd dovolanie žalovaného v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné.
2. K dovolaniu žalovaného, ktoré podal proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu vo výroku III. (ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 100 € spolu s úrokom z omeškania zo sumy 100 € vo výške 5 % ročne od
3. februára 2017 do zaplatenia), najvyšší súd uvádza nasledovné:
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], predovšetkým skúmal, či dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 424 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalovaného treba v tejto časti odmietnuť (§ 447 písm. b/ CSP). Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 420 a § 421 CSP). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska objektívneho nasleduje až po skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania; pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie nie je subjektívne prípustné, nepristúpi už k skúmaniu prípustnosti dovolania z hľadiska ustanovení § 420 a § 421 CSP.
6. Podľa § 424 CSP môže dovolanie podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
7. Napadnutým výrokom odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, ktorou bola zamietnutá vzájomná žaloba žalovaného tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 100 € s príslušenstvom. Výrok, ktorým bolo čiastočne vyhovené vzájomnej žalobe žalovaného, ktorým súd žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému peňažnú sumu, nemá dopad na právne postavenie žalovaného.
8. Žalovaného, ktorý napadnutým výrokom rozhodnutia odvolacieho súdu nebol na svojich právach (z materiálneho hľadiska) negatívne dotknutý, nemožno preto považovať za subjektívne oprávneného podať v danom prípade dovolanie. Vzhľadom na subjektívnu neprípustnosť podaného dovolania v tejto časti, neskúmal dovolací súd, či sa v ňom - vo vzťahu k tomuto výroku - opodstatnene namieta niektorý dovolací dôvod.
9. Dovolací súd preto dovolanie žalovaného podaného proti výroku III. rozsudku odvolacieho súdu odmietol podľa § 447 písm. b/ CSP ako podané neoprávnenou osobou.
10. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli (porov. R 72/2018).
11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
12. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.