colné veci

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžfk/60/2017 Identifikačné číslo spisu: 5017200004 Dátum vydania rozhodnutia: 20.06.2019 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5017200004.1 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: : BEST SLOVAKIA, s.r.o. so sídlom Bratislavská 117, 010 01 Žilina, IČO: 36 379 271, právne zastúpeného HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, so sídlom Prielohy 1012/C, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 02. novembra 2016, č. 1535950/2016, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/1/2017-42 zo dňa 19.júla 2017, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalovaného) proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. č. k. 31S/1/2017-42 zo dňa 19.júla 2017 z a m i e t a. Pôvodnému žalobcovi p r i z n á v a proti sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania. Odôvodnenie Konanie pred správnym súdom 1. Napadnutým výrokom rozsudku Krajský súd v Žiline (ďalej len ,,krajský súd“ alebo ,,správny súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1535950/2016 zo dňa 02. novembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 02.11.2016 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Colného úradu Žilina, pobočky Žilina NS o prepustení tovaru do režimu voľný obeh č. 0606910611519 zo dňa 11.08.2016, ktorým žalobcovi vymeral dovoznú platbu v celkovej výške 10.511,38 € pozostávajúcu zo sumy cla vo výške 468,15 €, sumy konečného antidumpingového cla vo Výške 6.526,- € a zo sumy dane z pridanej hodnoty vo výške 3.517,23 €. 2. Predmetom sporu v danej veci bolo právne posúdenie, či vo veci žalovaný správny orgán v danom prípade správne aplikoval ust. článku I ods. 2, 3 v spojení s prílohou č. I. a prílohou č. II. nariadenia č. 917/2001 ako vykonávacie Nariadenie Rady (EÚ) z 12. septembra 2011, ktorým sa ukladá konečné antidampingové clo a s konečnou platnosťou vyberá dočasné clo uložené na dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej republike, ktoré bolo publikované v Úradnom vestníku Európskej únie dňa 15.09.2011. 3. Podstatou tvrdenia žalovaného bola skutočnosť', že žalobca v colnom vyhlásení v ods. 44 JCD neuviedol certifikát D008 ako podmienku pre doplnkový kód B 134, ktorý by ho oprávňoval na uplatnenie individuálnej colnej sadzby s tým, že neuviedol, a to podľa prílohy č. 6B vyhlášky MF SR č. 161/2016 v podanom colnom vyhlásení v ods. 44 JCD certifikát D008 obchodná faktúra s podpísaným vyhlásením ako podmienku pre ním uvádzaný doplnkový kód B1347, ktorý by ho oprávňoval k uplatneniu individuálnej colnej sadzby stanovenej pre spoločnosti uvedené podľa článku I ods. 2 Nariadenia č. 917/2011 v prílohe I. tohto Nariadenia (hoci takto presne to žalovaný definoval až vo vyjadrení k žalobe zo dňa 2.2.2017). A tiež hlave tvrdenie, že ak účastník konania žiada o uplatnenie individuálnej colnej sadzby - spoločnosť Eagle Brand Ceramics Industrial (Heyuan) Co. Ltd - uvedená v Prílohe č. I (čínski výrobcovia), ktorá vystavila faktúru musí byt' zhodná so spoločnosťou uvedenou v bode 2. vyhlásenia na faktúre, ktorý podpisuje obchodný zástupca tejto spoločnosti. 4. Podľa krajského súdu je Súdny dvor EU jediná inštancia v Európskej únii oprávnená podávať' záväzný výklad všetkých ustanovení práva únie. Judikatúra súdneho dvora (SDEÚ) je rozhodovacou praxou Súdneho dvora EÚ, ktorú vytvárajú rozhodnutia tohto súdu v jednotlivých preskúmavaných záležitostiach. Súdny dvor je pritom jedným z orgánov EU, na ktorý členské štáty preniesli určité rozhodovacie právomoci, a tak rozhoduje spory medzi vládami členských štátov a európskymi inštitúciami a prejednáva aj žaloby jednotlivcov, či organizácii proti inštitúciám EU a zároveň dohliada, aby členské štáty dodržiavali európske právo a preskúmavali súlad právnych aktov vydávaných inštitúciami EU so zakladajúcimi zmluvami. Judikatúra súdneho dvora má pritom najmä zabezpečovať jednotlivý výklad práva EÚ a tak aj jeho rovnaké uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch. Práve v prípadoch kedy SD podáva právny výklad ustanovenia úniového práva, či už v jednotlivých rozhodnutiach alebo na žiadosť súdov členských štátov, či orgánov a inštitúcii EU má judikatúra SD všeobecnú záväznosť. Nariadenie EU má všeobecnú záväznosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Predstavuje jediný typ právneho aktu, u ktorého zakladajúce zmluvy predpokladajú priamy účinok. Nariadenie je všeobecne záväzný normatívny akt, ktorý je účinkami podobný napr. vnútroštátnym zákonom. Automaticky odo dňa svojej účinnosti zakladá práva a povinnosti pre všetky subjekty práva v právnych poriadkoch členských štátov, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty alebo jednotlivcov. Podľa ustálenej judikatúry súdneho dvora je nariadenie z dôvodu prirodzenej povahy a funkcie v systéme prameňov úniového práva schopné priznať jednotlivcom práva, ktoré majú vnútroštátne súdy povinnost' chránit' a zabezpečit' plný účinok jeho ustanovení (pozri najmi rozsudok 34/73, Variola, 10.10.1973 ZI). s. 981, bod 8 alebo C253/00, Munos a Superiorfruiticola, 17.09.2002 Zb. s. 1-7289 bod 27). Priama uplatniteľnosť nariadenia znamená, že jeho nadobudnutie účinnosti a aplikácia v prospech alebo v inom vzťahu k právnym subjektom nie sú závislé na žiadnom opatrení prijatom do vnútroštátneho práva. Na základe povinností vyplývajúcich so zakladajúcich zmlúv a prijatých po ich ratifikácii je rovnako povinnosťou od členských štátov nebrániť priamej uplatniteľnosti, ktorá je obsiahnutá v nariadení a ďalších predpisov úniového práva. Navyše, prísny súlad s touto povinnosťou je základnou podmienkou simultánneho a jednotného uplatňovania Nariadení v rámci únie. Nariadenie sa vzťahuje na abstraktnú skupinu osôb a je nepodstatné, či sa skutočne uplatňuje na území všetkých členských štátov alebo len na niektorom z nich. Má záväzným spôsobom vplyv na objektívne určené skutkové situácie a spôsobuje právne následky pre abstraktne definovanú skupinu osôb. Jeho normatívna povaha všeobecne záväzného právneho predpisu nezávisí od toho, či možno určiť viac či menej presne počet alebo dokonca totožnosť osôb, ktorých sa v danom čase týka, pokiaľ sa preukáže, že ho možno účinne uplatniť v objektívne právnej alebo vecnej situácii (C-19/91 a C-108/91, Buckl v. Komisia, 24.11.1992, Zb. s. 6061, bod 25). Prijímanie Nariadení je typické pre oblasti, v ktorých EÚ disponuje výlučnými právomocami (poľnohospodárstvo, hospodárska súťaž a pod.). Sú nástrojom unifikácie právnych inštitútov a prostredníctvom nich sa zavádza jednotná úprava spoločenských vzťahov, ktoré sú ich predmetom. 5. Správny súd konštatoval, že sa nestotožnil s výkladom ust.. čl. 1 ods. 2 a 3 v spojení s prílohou č. II. Nariadenia Rady (EÚ) č. 917/2011 zo dňa 12.09.2011 tak (ďalej len „Nariadenie“), ako tento výklad vykonal správny orgán. 6. Správny súd ďalej uviedol, že podľa jeho názoru nie je potrebné a jednoducho z logiky veci vyplýva, resp. predložená faktúra spĺňa náležitosti uvedené v článku 1 ods.2 a 3 a prílohy č. II. vyššie uvedeného Nariadenia. Je nesporné, že vyhlásenie v predmetnej obchodnej faktúre vystavil, resp. vykonal vývozca - subjekt uvedený na faktúre. V obchodnej faktúre bolo vyhlásenie, ktoré podľa názoru súdu spĺňa náležitosti uvedené v čl. 1 ods. 3 v spojení s prílohou č. II Nariadenia, podľa ktorého uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v ods. 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry, ktorá spĺňa požiadavky v prílohe č. II. Nariadenia. Žalovaný potvrdil skutočnosť predloženia obchodnej faktúry s podpísaným vyhlásením (strana 3 - prvý odsek napadnutého rozhodnutia), kde zástupca vývozcu potvrdzuje, že predmetný tovar bol vyrobený spoločnost'ou Eagle Brand Ceramics Industrial (Heyuan) Co, Ltd, t.j. spoločnost'ou uvedenou v prílohe I. Nariadenia, ale podľa jeho názoru nie je možné akceptovat' skutočnost', že spoločnost', ktorá faktúru vystavila (vývozca), nie je uvedená v prílohe I. Nariadenia. V tomto smere sa súd stotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, že je nesprávna konštatácia žalovaného resp. jeho výklad k uvedeným ustanoveniam Nariadenia, že obchodná faktúra musí byt' vystavená priamo (a tým dané aj vyhlásenie) niektorou spoločnost'ou (výrobcom), ktorá je uvedená v Nariadení, resp. v prílohe I. Nariadenia. V predmetnom prípade podľa názoru súdu žalovaný vykonal extenzívny výklad Nariadenia, ktorý sa prieči aj samotnému účelu nariadenia. Pokiaľ by teda obchodná faktúra bola vystavená priamo predajcom, resp. výrobcom keramických obkladačiek., ktorý je uvedený v prílohe č. I. tohto Nariadenia, práve by bolo bezpredmetné na toto poukazovat', ked' už zo samotnej faktúry by bol zrejmý výrobca obkladačiek. Aj z gramatického výkladu tohto ustanovenia je zrejmé, resp. nevyplýva, že faktúra ako podklad pre uplatnenie individuálnej sadzby cla musí byt' vystavená priamo spoločnost'ou uvedenou v Nariadení, resp. v jeho prílohe č. I.. Požiadavka, ktorú žalovaný stanovuje, nemá oporu v znení prílohy č. I. Nariadenia. 8. Správny súd ďalej konštatoval, že Antidumpingové clo (Antidumping duty) je clo používané ako odvetné opatrenie voči neobvykle nízkym cenám dovážaných statkov, zvyčajne na ochranu záujmov domácich výrobcov. Námietky vznikajú a dôkazy sa sústreďujú na preukázanie toho, že ceny dovážaných statkov sú nižšie ako náklady na ich výrobu a daný subjekt tak vraj koná v snahe o vytlačenie ostatných (najčastejšie domácich) výrobcov a zabratie ich trhového podielu. Cieľom antidampingového cla je zvýšiť' ceny dovážaného tovaru na alebo nad úroveň Cien domácich výrobcov. Často sa využíva ako protekcionistické opatrenie domácimi výrobcami. Aj podl'a názoru súdu účelom antidumpingového cla je limitovat' množstvá dovezeného tovaru, resp. uložením cla zvýšiť cenu tovaru, ktorá by bola inak neprimerane nízka oproti tovaru na spoločnom trhu. Z tohto pohl'adu je irelevantné, či importér - dovozca zakúpi priamo tovar od výrobcu alebo iného dovozcu. Aj zo systematického výkladu nariadenia priamo vyplýva, že pri určení sadzieb antidampingových Ciel bola pre orgány EÚ rozhodná výrobná kapacita a množstvo vývozov jednotlivých výrobcov do EÚ. Je nutné brat' do úvahy, že clo sa ukladá na dovoz tovaru, nie pre spoločnosť, ktorá tovar vyrobila, dodala. Preto je potrebné brat' do úvahy, či výrobcom tovaru - nie predávajúcim/subjektom, ktorý vystavuje faktúru, je spoločnosť, ktorá je uvedená v Nariadení alebo Prílohe č. I.. Vyhlásenie uvedené v predloženej faktúre spĺňa podmienky uvedené v Prílohe č. II Nariadenia, pričom vo vyhlásení je uvedená spoločnosť' uvedená v Prílohe č. I - čínski spolupracujúci výrobcovia, ktorí neboli zaradení do vzorky ani im nebolo udelené individuálne zaobchádzanie. Žalobca vo veci poukazoval aj na doterajšiu prax colných orgánov, kedy zo strany príslušných orgánov bolo akceptované, ak faktúru vystavila osoba, ktorá síce nebola uvedená v prílohe Nariadenia, avšak prehlásila, že tovar je vyrobený osobou uvedenou v prílohe. Je podl'a názoru súdu irelevantné, kto tovar dovozcovi ako kupujúcemu predá, s poukazom na zmysel a účel Nariadenia a s poukazom na čl. 1 ods. 2 a Prílohu II. Nariadenia. Súd v zhode so žalobcom zastáva názor, že vzhľadom na uvedené skutočnosti, nie je správny právny záver žalovaného, že obchodná faktúra musí byt' vystavená priamo niektorou zo spoločností uvedených v Nariadení - čl. 1 ods. 2 resp. v Prílohe č. I. Nariadenia. Tvrdenie žalovaného, že colné orgány by nemali možnosť najmä kapacitne overovať každý jeden dovoz uskutočňovaný takýmto spôsobom je bezpredmetné. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca sám neuviedol, nevyplnil v JCD doplnkový kód B 134, ktorý by ho oprávňoval k uplatneniu individuálnej colnej sadzby stanovenej pre spoločnosti uvedené podľa čl. 1 ods. 2 a Prílohy č. I., súd poukazuje, že bola predložená obchodná faktúra s vyhlásením v zmysle uvedeného, jednalo sa o odstrániteľnú chybu, ktorú bolo možné odstrániť v súčinnosti so samotným žalobcom. Čo sa týka vytknutej vady zo strany žalovaného vo vzťahu k vyhláseniu na faktúre, že nebolo podpísané, túto vadu vyhlásenia vytkol poverený zamestnanec až na pojednávaní pred samotným súdom, nebola obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Napokon predložená obchodná faktúra zo strany žalobcu nepochybne spĺňa všetky náležitosti v zmysle uvedeného Nariadenia. 9. V predmetnej právnej veci správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie uvedené kritéria nespĺňa, a preto je potrebné ho zrušiť podľa § 191ods. 1 písm.

1. c)S.s.p.. 10. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 S.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175 ods. 1 a 2 S.s.p.. II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalobcu a žalovaného 11. Proti predmetnému právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline podal sťažovateľ ako žalovaný v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť. S rozsudkom správneho súdu sa žalovaný nestotožňuje, pretože rozhodnutie colných orgánov považuje za opodstatnené z dôvodov, ktoré už žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí. Podľa jeho názoru má za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je v zmysle § 440 ods. 1 písm.
2. g)S.s.p. zákonným dôvodom na podanie kasačnej sťažnosti. A to z dôvodov, že krajský súd vychádzal len z gramatického znenia článkov Nariadenia, jeho jednotlivé body a články neinterpretoval vo vzájomnom kontexte a vôbec sa nimi nezoberal. 12. Sťažovateľ uviedol, že z Nariadenia Rady 917/2011 je zrejmé, že predmetná faktúra, musí byť vystavená spoločnosťou, pre ktorú je individuálna colná sadzba stanovená. Podľa jeho názoru individuálne colné platby boli pridelené spoločnostiam, ktoré v rámci antidumpingového konania spolupracovali Komisiou a poskytli jej potrebné podklady, na základe ktorých im boli individuálne colné sadzby poskytnuté. Všetky ostatné spoločnosti boli zahrnuté do doplnkového kódu B999 so spoločnou sadzbou cla 69,7%. Podľa žalovaného (sťažovateľa) to, že individuálne colné sadzby sú určené pre vyvážajúcich výrobcov a nie pre obchodníkov je zrejmé aj s postupu Komisie, ktorá v rámci konania o určení konečných antidumpingových ciel vylúčila z konania z pôvodnej prílohy I päť spoločností, ktoré neboli vyvážajúcimi výrobcami, ale len obchodníkmi (odsek 94 a 95 Nariadenia). 13. Ďalej žalovaný poukázal na ods. 94 a 95 Nariadenia s tým, že päť spoločností bolo vyradených zob zoznamu, ktoré využívajú vážené priemerné konečné clo, pričom toto tvrdenie podľa jeho názoru potvrdzuje aj čl. 3 Nariadenia, ktorý umožňuje ktorémukoľvek výrobcovi z ČĽR získať individuálnu colnú sadzbu na úrovni uplatniteľného cla pre spolupracujúcich výrobcov, pričom jedinou podmienkou je, že nie je prepojený s vývozcom a lebo výrobcom na ktorých sa vzťahujú opatrenia uložené Nariadením. 14. Ďalej žalovaný (sťažovateľ) vo svojej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd sa vôbec v rozsudku nevysporiadal s jeho námietkami vznesenými vo vyjadrení k žalobe zo dňa 2.2.2017, ktoré boli doručené súdu dňa 7.3.2017, pričom podľa jeho názoru ide o zákonom požadovanú náležitosť podľa § 139 ods. 2 S.s.p. čím mohlo dôjsť k porušeniu základného práva účastníka na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm.
3. f)S.s.p.. Zároveň poukázal na rozhodnutie ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS. 78/05 ako aj II. ÚS 383/06 a II ÚS 85/06 a namietal porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a porušenie jeho práva na spravodlivý proces. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný ako sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/1/2017-42 zo dňa 19.07.2017 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 16. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 27.09.2017. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný namietal tú skutočnosť, že krajský súd nedostatočným odôvodnením rozsudku odňal žalovanému možnosť konať pred súdom a rozsudok je preto arbitrárny, tak uviedol, že s týmto názorom nesúhlasí, pričom poukázal na rozhodnutie ústavného súdu SR č. II. ÚS 251/04 a III. ÚS 209/04, že samotná skutočnosť, že žalovaný je nespokojný s výkladom, ktorý zaujal sú v prejednávanej veci, neznamená sama o sebe stav, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. To platí aj v prípade ak súd nereaguje na námietky niektorého z účastníkov konania, ktoré nie sú z pohľadu súdu pre rozhodnutie vo veci podstatné. 17. Podľa žalobcu ťažiskovou námietkou žalovaného bola skutočnosť, že namietal nesprávne právne posúdenie, pričom podľa jeho názoru súd pri výklade ustanovení Nariadenia sledoval podstatu a účel cla, ako to urobil krajský súd. Podľa žalobcu, ak by sa mal prijať záver a výklad žalovaného, potom by na rovnaké výrobky bolo ukladané rozdielne clo v závislosti na tom, od koho tieto výrobky boli kúpené. Podľa žalobcu žalovaný opakovane vychádza zo skutočnosti, že clo je uložené pre jednotlivé spoločnosti a nie pre ich produkty. Takýto záver je však nezlučiteľný so samotnou podstatou cla aj účelom nariadenia a opiera sa o formalistickú, nelogickú a nesystematickú interpretáciu Nariadenia. Predmetné nariadenie ako predpis verejnoprávnej povahy, nemožno interpretovať extenzívne do takej miery, že sa z takto extenzívneho výkladu pripustia závery, ktoré zo samotného predpisu nevyplývajú. Ak by sa mal použiť výklad, ktorý presadzuje žalovaný, potom by na rovnaké výrobky boli ukladané rozdielne clá v závislosti na tom, od koho boli tieto výrobky kúpené. Žalobca namietla aj tvrdenie žalovaného, že v prípade, ak by sa Nariadenie malo vykladať tak, ako to urobil krajský súd, nebolo by možné vykonať kontrolu pôvodu tovaru, nakoľko je plne v kompetencii žalovaného, resp. colných orgánov vykonávať kontrolu pôvodu tovaru a zisťovať, či je jeho vyhlásenie pravdivé. 21. Podľa názoru žalobcu na základe predmetných argumentov navrhol, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol a zároveň žiadal priznať náhradu trov kasačného konania. III. Konanie pred kasačným súdom 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . 23. Podľa kasačného súdu správny súd správne ozrejmil účastníkom konania v čom spočíva čl. I ods. 1 Nariadenia, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnost'ou vyberá dočasné clo uložené na dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. Antidumpingové clo na dovoz glazúrovaných a neglazúrovaných keramických dlaždíc a dlažbových kociek, obkladových dosiek alebo obkladačiek; glazúrovanej a neglazúrovanej keramickej mozaiky a podobných výrobkov, tiež na podložke, ktoré sú v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN 6907 10 00, 6907 90 20, 6907 90 80, 6908 10 00, 6908 90 11, 6908 90 20, 6908 90 31, 6908 90 51, 6908 90 91, 6908 90 93 a 6908 90 99 a ktoré sú s pôvodom v Čínskej ľudovej republike. 24. Podľa čl. 1 ods. 3. Nariadenia, uplatňovanie individuálnych colných sadzieb stanovených pre spoločnosti uvedené v odseku 2 je podmienené predložením platnej obchodnej faktúry, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v prílohe II, colným orgánom členských štátov. Ak sa táto faktúra nepredloží, uplatňuje sa clo uplatňované na všetky ostatné spoločnosti. Podľa čl. I ods. 4 Nariadenia, ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla. Podľa čl. 2 Nariadenia, sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 258/2011, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz keramických obkladačiek, ktoré sú v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN 6907 10 00, 6907 90 20, 6907 90 80, 6908 10 00, 6908 90 11, 6908 90 20, 6908 90 31, 6908 90 51, 6908 90 91, 6908 90 93 a 6908 90 99 a ktoré sú s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, sa vyberajú s konečnou platnosťou. Sumy zabezpečené nad rámec výšky konečného antidumpingového cla sa uvoľňujú. Podľa čl. 3 Nariadenia, v prípade, že ktorýkol'vek z výrobcov z Čínskej l'udovej republiky poskytne Komisii dostatočné dôkazy, že počas obdobia prešetrovania (l . apríl 2009 až 31. marec 2010) nevyviezol výrobky opísané v článku I ods. 1 s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, že nie je prepojený s vývozcom ani výrobcom, na ktorých sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením, a že v skutočnosti vyviezol buď príslušné výrobky alebo sa neodvolateľne zmluvne zaviazal vyviezť značné množstvo do Únie po skončení obdobia prešetrovania, môže Rada na návrh Komisie a po konzultácii s poradným výborom jednoduchou väčšinou zmeniť' a doplniť článok I ods. 2 s cieľom stanoviť' pre tohto výrobcu clo uplatniteľné na spolupracujúcich výrobcov nezaradených do vzorky, t. j. 30,6 %. Podl'a čl. 4 Nariadenia, v prípade predloženia vyhlásenia na prepustenie do vol'ného obehu v súvislosti s výrobkami uvedenými v článku 1 sa do príslušného okienka tohto vyhlásenia zapíše počet štvorcových metrov dovezených výrobkov. Podľa čl. 5 Nariadenia, toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Podľa Prílohy č. II Nariadenia, platná obchodná faktúra uvedená v článku I ods. 3 musí obsahovať vyhlásenie podpísané zástupcom subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje, v tejto forme: Meno a funkcia zástupcu subjektu, ktorý obchodnú faktúru vystavuje a vyhlásenie „ Ja, podpísaný, potvrdzujem, že (množstvo) keramických obkladačiek predaných na vývoz do Európskej únie, na ktoré sa vzt'ahuje táto faktúra, bolo vyrobených spoločnosťou (názov a registrované sídlo spoločnosti) (doplnkový kód TARIC) v (príslušná krajina). Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne. (Dátum a podpis)”. 25. Aj najvyšší súd v zhode s krajským súdom dospel k záveru, že antidumpingové clá sa vzťahujú na konkrétne výrobky (keramické obkladačky pôvodom z ČĽR) vyrobené konkrétnymi dodávateľmi a to bez ohľadu na to či ich nakupuje odberateľ priamo od tam uvedených výrobcov, alebo sprostredkovane prostredníctvom iných dodávateľov (predajcov). 26. Aj najvyšší súd v zhode s krajským súdom dospel k rovnakým skutkovým a právnym zistenie a preto ich nebude opakovať. Aj podľa zásad jazykového, systematického a teleologického výkladu predmetného Nariadenia Rady EÚ 917/2011 dospel k záveru, že závery vysolené v napadnutom rozsudku krajského súdu su správne a najvyšší súd na nich nič nehodlá meniť. Najvyšší súd v zhode s krajským súdom nemohol pripustiť taký výklad predmetného Nariadenia 917/2011, že by sa výrobky toho istého výrobcu uvedeného v prílohe č. I predmetného nariadenia uplatňovali dve rozdielne výšky antidumpingového cla. 27. Pokiaľ išlo o námietku žalovaného (sťažovateľa) ohľadom odňatia možnosti konať pred súdom a tým aj odmietnutia spravodlivého procesu, tak najvyšší súd poukazuje na všeobecne známu rozhodovaciu prax nielen najvyššieho súdu, ale aj ústavného súdu a ESĽP, že súd je povinný argumentačne sa vysporiadať iba s takými tvrdeniami účastníkov konania, ktoré v predmetnej veci považuje za relevantné. 28. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP, keďže po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná. 29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že pôvodnému žalobcovi priznal voči sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, keďže v konaní bol úspešný. 30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.