← Slovensko

sociálne poistenie

Obsah (9)§ 190§ 178§ 210§ 167§ 134§ 455§ 459§ 443§ 69

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžsk/19/2018 Identifikačné číslo spisu: 8014200282 Dátum vydania rozhodnutia: 26.06.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viola Takáčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 190zákona č.

162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo

  1. januára 2014 č. 337-2/2014-BA , ktorým zamietol odvolanie žalobcu - zamestnávateľa X. I.-ARTIMA, z
  2. novembra 2013 a odvolanie zamestnanca K. U. O. zo
  3. novembra 2013 a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, číslo 26072-21/2013-PO, zo
  4. októbra
  5. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán

§ 178ods.

1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodol o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia a vydal

§ 210ods.

1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie, ktorým K. U. O., ako zamestnancovi zamestnávateľa X. I. - ARTIMA, A. (do

  1. septembra 2013 sídlo XX. Z.), IČO: XXX XXXXX zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti, dňa
  2. júna
  3. Krajský súd považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu za súladný so zákonom. Namietaná nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej a prvostupňového správneho rozhodnutia bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcovu bolo pre rozhodnutie krajského súdu vo veci irelevantné. Nebolo sporné, že žalobca, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OŽP-Z/2011/00983-00002 z
  4. januára 2011 ako zamestnávateľ platil povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. V registri zamestnávateľov bol vedený od
  5. februára
  6. Zamestnanec K. U. O. bol vedený v registri poistencov Sociálnej poisťovne od
  7. júla
  8. Sociálna poisťovňa, ústredie, vystavila pre zamestnanca formulár PD A l s platnosťou od
  9. júla 2011 do
  10. júna
  11. Formulár bol vystavený v čase, keď neexistovali pochybnosti o správnosti určenia uplatniteľnej legislatívy a splnenie podmienok na určenie uplatniteľnej legislatívy nebolo overené kontrolou reálneho výkonu činnosti na území Slovenskej republiky. Na základe vykonanej kontroly nebolo preukázané, že konkrétny zamestnanec reálne vykonával činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani

čl. 11 a čl. 13 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z

  1. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo
  2. septembra 2009 a vykonávacieho Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.septembra 2009, ktorým sa vykonáva Nariadenie č. 883/
  3. V uvedenej súvislosti poukázal na povinnosť sociálnej poisťovne vrátiť poistné, ak bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné

ustanovenia § 145 zákona o sociálnom poistení. 3. Účastníkom konania náhradu trov konania

§ 167

a § 168 nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi krajský súd nepovažov/al za spravodlivé. II.

  1. Žalobca a do konania pribratý účastník K. podali proti uvedenému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť.
  2. Namietali, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci dôvodiac tým, že pobočka Sociálnej poisťovne ani žalovaný nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám v rovnakom postavení, v akom sa nachádzal zamestnanec žalobcu. Krajský súd v tejto súvislosti

§ 134ods.

2 písm. b/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP) nebol viazaný ani samotnými dôvodmi žaloby.

  1. Navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo alternatívne, rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. III.
  2. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z
  3. januára 2018 dôvodiac, že krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, na základe ktorého vec náležite právne posúdil.
  4. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol. IV.
  5. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu a do súdneho konania pribratého účastníka konania, JUDr. L. . V.
  6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania

§ 455

SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné odmietnuť

§ 459písm.

a/ SSP ako oneskorene podanú. 11.

§ 443ods.

1 veta prvá SSP, kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. 12.

§ 443ods.

5 SSP, zmeškanie lehoty uvedenej v § 443 ods. 1 až 4 Správneho súdneho poriadku nemožno odpustiť. 13.

§ 69ods.

1 SSP, lehoty

tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky. 14.

§ 69ods.

4 SSP, lehota určená

týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. 15.

§ 69ods.

5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú

hodín. 16.

§ 69ods.

6 SSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času. 17.

§ 459písm.

a/ SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná oneskorene.

  1. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca X. - ARTIMA bol zastúpený advokátom JUDr. L. J. na základe plnomocenstva zo dňa
  2. januára
  3. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že rozsudok krajského súdu z
  4. septembra 2017, č. k. 4S/14/2014-87, bol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručený dňa
  5. októbra
  6. Do súdneho konania pribratý účastník K. U. O. rozhodnutie súdu prevzal dňa
  7. októbra
  8. Jednomesačná lehota na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 69 ods. 4 SSP uplynula v pondelok - bežný pracovný deň, dňa
  9. november 2017 ( posledný deň na podanie kasačnej sťažnosti). Kasačná sťažnosť proti predmetnému rozsudku bola zo strany žalobcu a K. U. O. podaná osobne na krajský súd dňa
  10. novembra 2017, teda oneskorene.
  11. Najvyšší súd s poukazom na § 459 písm. a/ SSP kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol, nakoľko bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty, ktorej zmeškanie

§ 443ods.

5 SSP nemožno odpustiť.

  1. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd analogicky v zmysle § 170 písm. a/ SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 4 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, keďže výsledok kasačného konania je obdobný ako pri odmietnutí žaloby.
  2. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.