Obsah (9)

§ 6§ 13§ 4§ 37§ 42a§ 9§ 32§ 250q§ 219

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžr/27/2010 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka a z člen

§ 6ods.

1 písm. d/ zákona a vyslovil, ţe Katastrálny úrad v Ţiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš zapíše tieto nehnuteľnosti v prospech oprávnených osôb na LV č. X. v spoluvlastníckom podiele 6972/10800. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe odporcovi, ani ostatným účastníkom náhradu konania nepriznal. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Konštatoval, 3 1Sžr/27/2010 ţe v správnom konaní bolo preukázané, ţe 5.12.1992 sa uskutočnila valná hromada oprávnených osôb Súdrţiteľstva Komposesorát O. a Spolku spoločných pašienok bývalých urbárnych gazdov obce O., na ktorej bolo jednohlasne odsúhlasené zaloţenie spolku s názvom Spolok spoločných pašienok bývalých urbárnych gazdov O. (ďalej len „SPBUGO“) a stanovy nového spolku a zároveň boli zvolení zástupcovia D. a K. na uplatnenie reštitučného nároku. Krajský súd poukázal na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu odporcu a to, ţe D. dňa 31.12.1992 uplatnil nárok na vydanie nehnuteľností u odporcu, pričom z podpisu je zrejmé, ţe nároky uplatňuje ako splnomocnenec za bývalých urbárnych gazdov v O.. Nárok uplatnil aj splnomocnenec K. podaním zo dňa 29.12.1993, z ktorého uţ jednoznačne vyplývalo, ţe ho uplatňuje ako splnomocnenec v súlade s § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“). K námietke navrhovateľa, ţe podanie D. neobsahuje pozemok s parc. č. X. uviedol, ţe podanie K. túto parcelu uţ obsahuje a keďţe takto bol nárok uplatnený v lehotách v zmysle zákona č. 330/1991 Zb., nedošlo k jeho zániku. K námietke navrhovateľa, ţe oprávnené osoby nevyzvali do 31.12.1992 navrhovateľa ako povinnú osobu na uzavretie dohody o vydaní nehnuteľností, krajský súd uviedol, ţe vydanie nehnuteľností je viazané na uplatnenie nároku u odporcu a popri tom má oprávnená osoba povinnú osobu vyzvať na vydanie nehnuteľností, pričom ide o „technický“ úkon smerujúci k realizácii navrátenia majetku. Dôvodil, ţe slovo „zároveň“ v ustanovení § 9 ods. 1 zákona vyjadruje, ţe istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, nejde o vyjadrenie temporálne. Preto ak by oprávnená osoba v lehote

§ 13ods.

1 zákona uplatnila reštitučný nárok, ale povinú osobu by vyzvala na vydanie nehnuteľnosti aţ po jej uplynutí, teda po 31.12.1992, nemalo by to za následok zánik reštitučného nároku. V súvislosti s tým poukázal na názor NS SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 8Sţo/280/2008. K spochybňovaniu existencie výzvy navrhovateľom krajský súd uviedol, ţe dňa 25.7.1994 uzavrel právny predchodca navrhovateľa – S.L., š.p., Ţ., dohodu o vydaní predmetných nehnuteľností, čo samo o sebe nasvedčuje tomu, ţe povinná osoba výzvu na uzavretie dohody obdrţať musela. Samotné neschválenie dohody

krajského súdu neznamená, ţe takáto výzva nebola voči povinnej osobe učinená. Námietku navrhovateľa, ţe odporca nepreskúmal, či bola alebo nebola vyplatená náhrada za vyvlastnené pozemky, súd nepovaţoval za 4 1Sžr/27/2010 podloţené, pretoţe ak tvrdil, ţe náhrada bola vyplatená, mal právo i povinnosť predloţiť o tom dôkaz, čo však neurobil. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, ktoré bolo v podstate obsahovo totoţné s opravným prostriedkom navrhovateľa zo dňa 3.7.2009, teda namietal, ţe z obsahu spisu nemoţno vyvodiť prechod vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam na JRD v O., ani to, ţe náhrada za pozemky nebola vyplatená, ďalej spochybňoval poverenie K., pretoţe z podania z 5.12.1992

neho nevyplývalo, ktoré osoby poverenie udelili a či ho vôbec udelili, zápisnica z valnej hromady nebola súčasťou administratívneho spisu odporcu. Trval na svojom názore, ţe z podania D. z 29.12.1992 nemoţno vyvodiť záver, ţe nárok uplatnil za viac oprávnených osôb. Z listu p. S., ktoré však

navrhovateľa nie je splnomocnením, nevyplýva spôsob konania spoločných zástupcov a výzva na vydanie nehnuteľností je

jeho názoru v zmysle § 31 ods. 3 OZ neplatným právnym úkonom. Tvrdil tieţ, ţe v spise nebol ţiaden dôkaz nasvedčujúci tomu, ţe by oprávnené osoby navrhovateľa ako osobu povinnú vyzvali na vydanie nehnuteľností. Z týchto dôvodov ţiadal navrhovateľ rozsudok krajského súdu zmeniť a preskúmavané rozhodnutie odporcu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa z 19.11.2010 navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Poukázal na to, ţe

zákona č. 81/1949 Zb. pasienkový majetok bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov prešiel do vlastníctva JRD zriadených

zákona č. 69/1949 Zb. dňom vzniku JRD v konkrétnej obci, s tým, ţe v O. JRD vzniklo 13.10.1950, na základe čoho povaţoval reštitučný titul za preukázaný. Pozemnokniţná vloţka č. X., kde sú zapísané spoločné pasienky bývalých urbárnych gazdov obce O., je konštitučná vloţka a podiely jednotlivých oprávnených osôb sú zapísané v individuálnych vloţkách č. 7 aţ 632, ktoré sú chronologicky zoradené v prílohe č. 5 administratívneho spisu. V súvislosti s ďalšími námietkami navrhovateľa odporca poukázal na to, ţe nárok bol uplatnený D. dňa 31.12.1992, prílohu č. 1a tvorí určenie zástupcov na uplatnenie nárokov z valného zhromaţdenia vlastníkov SPBUGO zo dňa 5.12.1992, oprávnené osoby K. a D. boli zvolené za zástupcov a zoznam oprávnených osôb, ktoré ich splnomocnili na uplatnenie reštitučného nároku, je súčasťou spisu; rovnako tak plné moci kaţdej z oprávnených osôb 5 1Sžr/27/2010 s matričnými dokladmi, ktoré v správnom konaní dopĺňal a aktualizoval. Dodal, ţe obaja splnomocnení zástupcovia uplatnili nárok k pkn. parc. č. X., len v podaní D. došlo k preklepu, keď namiesto parc. č. X. uviedol zrejme omylom parc. č. X., no druh aj výmera pozemku v oboch prípadoch súhlasia. Dodal, ţe počas konania viackrát komunikoval ohľadne uplatneného reštitučného nároku s navrhovateľom, ktorý však nikdy opodstatnenosť nároku nespochybnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno vyhovieť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa

1. júla 2011 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu zistil, ţe napadnutým rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad v Liptovskom Mikuláši rozhodol vo veci uplatneného nároku oprávnených osôb – účastníkov 1/ aţ 97/ proti povinnej osobe - navrhovateľovi tak, ţe oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. O., zapísaným na LV č. X., parc. C KN X., X., X., ktoré boli vytvorené z pkn. parciel č. X., X. a X. zapísaných v pkv č. X.. Zároveň určil za deň vydania nehnuteľností deň, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a zaviazal Katastrálny úrad v Ţiline, Správu katastra Liptovský Mikuláš zapísať na základe právoplatného rozhodnutia vydané nehnuteľnosti do listu vlastníctva na oprávnené osoby v spoluvlastníckom podiele 6972/
2. Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ opravný prostriedok na krajský súd a namietal nepreukázanie reštitučného titulu, vady plnej moci udelenej K. a D. a nepreukázanie zaslania výzvy povinnej osobe na uzavretie dohody o vydanie nehnuteľností. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania na základe opravného prostriedku navrhovateľa v danej veci bolo rozhodnutie a postup odporcu, ktorým odporca v rámci 6 1Sžr/27/2010 reštitučného konania oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k ţiadaným nehnuteľnostiam. Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 aţ 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s poţiadavkami na tvorbu krajiny a ţivotného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúţiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20 (§ 1 ods. 1 zákona o pôde).

§ 4

zákona oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od

1. februára 1948 do
2. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 (ods. 1). Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od
3. februára 1948 do
4. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predloţený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi

závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, 7 1Sžr/27/2010

1. c)deti a manţel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
2. d)rodičia osoby uvedenej v odseku 1,
3. e)súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti (ods. 2). V zmysle § 6 ods. 1 písm. d/ zákona oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom

zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je moţné vydať, bolo uplatnenie práva na vydanie nehnuteľnosti

§ 6oprávnenou osobou do 31.

decembra 1992, pričom neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní. V zmysle § 9 zákona nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Ak k dohode nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. Štvrtá časť zákona č. 330/1991 Zb. obsahuje osobitné ustanovenia o zmiernení niektorých majetkových krívd.

§ 37zákona č.

330/1991 Zb. spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať

osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona) alebo ku ktorým zaniká uţívacie právo, sa rozumejú aj uţívacie podiely alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov (zákon SNR č. 81/1949 Zb. SNR 8 1Sžr/27/2010 o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov). Ak nemoţno výšku pôvodných podielov určiť, povaţujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekáţkou vydania pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy (OZ) (ods. 1). Na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby (spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný súhlas majiteľov väčšiny podielov (ods. 2).

§ 42azákona č.

330/1991 Zb. právo oprávnených osôb uvedených v § 37 ods. 1 a 2 nezanikne, ak ho na obvodnom pozemkovom úrade uplatnia v lehote do

1. decembra
2. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov o uplatnenom práve sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní; dôkazy moţno okresnému úradu predloţiť najneskôr do
3. decembra 1995, inak právo zanikne. Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona sú príslušné pozemkové úrady

§ 9zákona v spojení s § 5 ods.

5, písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu

§ 6ods.

1, 2 a 3 zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len „SP“).

§ 32ods.

1, 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom krajského súdu, ţe správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutia si zadováţil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a preto jeho rozhodnutie bolo 9 1Sžr/27/2010 vydané v súlade so zákonom.

názoru odvolacieho súdu teda boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie rozhodnutia odporcu súdom prvého stupňa

§ 250qods.

2 OSP. Odvolací súd k námietkam navrhovateľa dodáva, ţe vôľou zákonodarcu vo vyššie citovanom zákonom ustanovení § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. bolo zjednodušenie konania o vydanie nehnuteľností odňatých zákonom č. 81/1949 Zb. Ţiadatelia teda mali právo zvoliť si spoločného zástupcu, ktorý by v ich mene uplatnil na príslušnom pozemkovom úrade ich reštitučný nárok. Na zvolenie zástupcu sa pritom nevzťahovala úprava v zmysle SP, ale bol potrebný súhlas vlastníkov väčšiny podielov. Takto zvolený spoločný zástupca bol potom povinný preukázať správnemu orgánu oprávnenosť osôb , ktoré mu plnú moc udelili.

názoru odvolacieho súdu bol v predmetnej veci nárok oprávnených osôb riadne uplatnený a preukázaný a všetky potrebné podklady pre rozhodnutie a dôkazy boli správnemu orgánu predloţené v zákonných lehotách v zmysle § 42a zákona č. 330/1991 Zb. Zo spisu je zrejmé, ţe oprávnené osoby (bývalí urbárni gazdovia obce O. a ich právni nástupcovia) na spoločnej valnej hromade oprávnených osôb Súdrţiteľstva Komposesorát O. a SPBUGO konanej dňa 5.12.1992 v Liptovskom Mikuláši si zvolili zástupcov v osobách K. a D., ktorí mali v ich mene uplatniť reštitučný nárok k pozemkom odňatým bez náhrady v prospech JRD O.

zákona č. 81/1949 Zb. zástupcovia boli zvolení v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. súhlasom majiteľov väčšiny podielov, čo vyplýva z uznesenia z valnej hromady. Zoznam oprávnených osôb zúčastnených na valnej hromade je súčasťou spisu a v priebehu reštitučného konania bol

aktuálnej situácie aj dopĺňaný. Zvolený zástupca D. uplatnil nárok v zákonnej lehote, dňa 31.12.1992 na príslušnom správnom orgáne. K. uplatnil nárok na správnom orgáne dňa 28.12.1993, teda taktieţ v zákonnej lehote (v zmysle § 42a zákona č. 330/1991 Zb.). Je pravda, ţe D. v návrhu uviedol zrejmou chybou v písaní pozemok s pôvodným parc. č. X., no ako vysvetlil odporca – z obsahu podania a z dodatočne doloţených podkladov bolo zrejmé, ţe malo ísť o pozemok s parc. č. X. a navyše K. v podaní predloţenom na správnom orgáne dňa 29.12.1993 uviedol správne označenie všetkých parcelných čísel. 10 1Sžr/27/2010 Krajský súd správne argumentoval, ţe gramatickým a systematickým výkladom ustanovenia § 9 ods. 1 zákona nemoţno dôjsť k záveru, ţe nárok treba uplatniť súčasne s výzvou povinnej osobe. Stačí, ak oprávnená osoba vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľností, nemusí tak urobiť pred alebo súčasne s uplatnením reštitučného nároku. V predmetnej veci bolo preukázané, ţe oprávnené osoby zákonom poţadovanú výzvu povinnej osobe zaslali, pretoţe dohoda o vydanie nehnuteľností, ktorá je súčasťou administratívneho spisu odporcu, bola dňa 25.7.1994 podpísaná zvoleným zástupcom oprávnených osôb K. a za povinnú osobu – právneho predchodcu navrhovateľa - riaditeľom Severoslovenských lesov, š. p. Ţilina, ako štatutárnym orgánom. K spochybňovanému prechodu vlastníckeho práva na JRD O. a k tvrdenému nepreukázaniu odňatia pozemkov bez náhrady odvolací súd poukazuje na vyjadrenie odporcu zo dňa 19.11.2010, z ktorého vyplýva, ţe pasienkový majetok bývalých komposesorátov a urbárnikov prešiel do vlastníctva druţstiev zriadených zákonom č. 69/1949 Zb. dňom ich zaloţenia, pričom JRD O. bolo zaloţené dňa 13.10.1950. Je všeobecne známou skutočnosťou, ţe v tejto dobe sa v mnohých prípadoch ţiadne rozhodnutia o odňatí pôdy a jej prechode do vlastníctva štátu nevydávali a pôda bola odnímaná bez náhrady. Pri poskytovaní náhrady za odňatú pôdu sa malo postupovať

vyhlášky, ktorá však nikdy nebola vydaná. Navyše zo spisu je zrejmé, ţe dotknuté pozemky boli hospodárskymi zmluvami z roku 1981 odovzdané ONV Liptovský Mikuláš podniku Povodie Váhu, š. p., za účelom zátopy vodného diela Liptovská Mara, čo nasvedčuje tomu, ţe uvedené pozemky v tom čase boli vlastníctvom štátu. Navrhovateľ nevzniesol vo svojom odvolaní proti rozsudku krajského súdu ţiadne ďalšie námietky, ktorými by sa krajský súd alebo odporca uţ neboli zaoberali a dostatočne ich nezdôvodnili ani nepredloţil ţiadne dôkazy, ktoré by spochybnili resp. vyvrátili takto zdôvodnené skutočnosti a fakty. Keď teda krajský súd dospel k právnemu názoru totoţnému so záverom správneho orgánu, a tento svoj názor aj náleţitým spôsobom odôvodnil, povaţoval ho odvolací súd za správny. 11 1Sžr/27/2010 S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom

§ 219OSP ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP, keď navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, lebo nebol v konaní úspešný. Odporcovi a ostatným účastníkom konania zákon priznanie náhrady trov konania nepredpokladá. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 12. júla 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová