← Slovensko

určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

Obsah (6)§ 419§ 420§ 363§ 373§ 386§ 217

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/119/2018 Identifikačné číslo spisu: 4414205361 Dátum vydania rozhodnutia: 26.06.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 419C. s.

p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 6.

§ 420písm.

  1. f)C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 7. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces z hľadiska § 420 písm.
  2. f)C. s. p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Prípustnosť dovolania

tohto ustanovenia môže byť daná aj v prípade rozhodnutia súdu o odmietnutí odvolania, ak by pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky. 8.

§ 363C. s.

p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 9.

§ 373ods.

1 C. s. p. ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov. 10.

§ 386písm.

d) C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti

§ 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

11.

§ 217ods.

1 C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. Uvedené ustanovenie sa v zmysle § 234 ods. 2 C. s. p. primerane použije aj na uznesenie.

  1. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi dovolateľov doručený
  2. Dňa
  3. 2017, teda v lehote na podanie odvolania, odovzdali žalovaní na poštovú prepravu podanie označené ako odvolanie (súdu prvej inštancie bolo doručené
  4. 2017), v ktorom ich právny zástupca uviedol, že odvolanie bližšie zdôvodní právne i skutkovo do piatich dní. Dňa
  5. 2017 bolo prvoinštančnému súdu doručené podanie žalovaných obsahujúce dôvody nimi podaného odvolania. Súd prvej inštancie predložil toto podanie odvolaciemu súdu
  6. Odvolací súd rozhodol vo veci uznesením sp. zn. 7Co/402/2017 z
  7. novembra 2017, ktorým odvolanie odmietol.
  8. V preskúmavanej veci došlo

názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. Táto vada spočíva v nesprávnom postupe, resp. rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie dovolateľov napriek tomu, že na takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky. Tým odvolací súd znemožnil dovolateľom uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.

  1. Odvolací súd odôvodnil odmietnutie odvolania tým, že i keď dovolatelia doplnili odvolanie o chýbajúce odvolacie dôvody, nemohol na túto skutočnosť prihliadnuť, pretože v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. mohli tak urobiť len do konca lehoty na podanie odvolania.
  2. Dovolací súd zastáva názor (vyjadrený už v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 157/2017 z
  3. februára 2018), že odvolací súd na danú procesnú situáciu nesprávne aplikoval ustanovenie § 365 ods. 3 C. s. p. Použitie tohto ustanovenia v predmetnej veci neprichádzalo do úvahy. Treba totiž rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v zmysle § 373 ods. l C. s. p. Kým zmena alebo dopĺňanie odvolacích dôvodov prichádza do úvahy len u odvolania spĺňajúceho túto náležitosť (teda pokiaľ ide o túto náležitosť u tzv. „bezvadného odvolania“, ktoré obsahuje odvolacie dôvody), pretože nemožno meniť, resp. dopĺňať (rozširovať) niečo, čo vôbec nie je (porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 217/98,), a to len do uplynutia odvolacej lehoty, doplnenie odvolania o chýbajúce odvolacie dôvody je odstraňovaním vady odvolania. Pre odstraňovanie takejto vady platí, že súd naň nevyzýva (§ 373 ods. 1 veta druhá C. s. p.). Pre odvolateľa to znamená procesné riziko, že súd prvej inštancie bez toho, aby ho vyzýval na odstránenie uvedenej vady, môže po uplynutí lehoty na podanie odvolania bezodkladne predložiť vec odvolaciemu súdu a ten môže bezodkladne rozhodnúť o odmietnutí odvolania

§ 386písm.

d) C. s. p. Nevyzývanie na odstránenie označenej vady však neznamená, že odvolateľ ju nemôže odstrániť sám z vlastnej iniciatívy, a to prípadne aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania do rozhodnutia o odvolaní. Zo žiadneho ustanovenia C. s. p. nevyplýva zákaz, resp. nemožnosť strany takto postupovať. Neprípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy nemožno vyvodiť ani z § 365 ods. 3 C. s. p., pretože, ako už bolo uvedené, toto ustanovenie na procesnú situáciu vadného odvolania nedopadá. Nemožno ho vyvodiť ani z ustanovenia § 380 ods. 1 C. s. p. o viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, lebo táto viazanosť prichádza do úvahy, len keď odvolanie obsahuje odvolacie dôvody, prípadne, ak je vada, spočívajúca v ich absencii, odstránená. 16. Pokiaľ by Civilný sporový poriadok sledoval zámer neumožniť strane z vlastnej iniciatívy odstrániť vadu odvolania, spočívajúcu v absencii odvolacích dôvodov, aj po uplynutí odvolacej lehoty, mal byť v ňom tento zákaz výslovne alebo aspoň dostatočne jasne vyjadrený. Mohlo sa tak stať napr. formulovaním pravidla, že na odstránenie takejto vady odvolania po uplynutí odvolacej lehoty súd neprihliada (obdobne ako v § 52 ods. 2 veta druhá, v § 53, v § 125 ods. 2 a v § 128 ods. 3 C. s. p.). Ak takáto úprava v C. s. p. nie je, nemôže byť táto skutočnosť interpretovaná v neprospech strany, teda spôsobom zhoršujúcim jej procesné postavenie. Pre správanie sa fyzických a právnických osôb vo vzťahu k orgánom štátu platí princíp spočívajúci v zásade „čo nie je zakázané, je dovolené“. Tento princíp vychádza z priority slobody a znamená, že pokiaľ zamýšľané správanie sa fyzických alebo právnických osôb nie je právne upravené, t. j. nie je ani zakázané, ani dovolené, platí, že tieto subjekty môžu konať slobodne

uvedenej zásady. Smú sa teda správať

vlastného uváženia, ak prameň práva prijatý v súlade so zásadami materiálneho právneho štátu im neurčil povinnosť správať sa spôsobom za určených podmienok. 17. Pokiaľ v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní bola už vada odvolania, spočívajúca v absencii odvolacích dôvodov odstránená, bol odvolací súd povinný rešpektovať zásadu,

ktorej je pre rozhodnutie o odvolaní určujúci stav v čase jeho rozhodovania (§ 234 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 217 ods. 1 C. s. p.). Na rozhodnutie o odmietnutí odvolania tak neboli splnené podmienky vyplývajúce z § 386 písm. d) C. s. p. Odvolací súd sa teda mal zaoberať uplatnenými odvolacími dôvodmi a pristúpiť k vecnému prieskumu podaného odvolania.

  1. So zreteľom na uvedené dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.).
  2. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
  3. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.