Obsah (4)

§ 138§ 140§ 41§ 60

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Tdo/24/2019 Identifikačné číslo spisu: 7112011351 Dátum vydania rozhodnutia: 20.06.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 138písm.

b/ Tr. zák. a § 140 písm. b/ Tr. zák., v bode 2/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák.

§ 138písm.

b/ Tr. zák. a § 140 písm. b/ Tr. zák., v bode 3/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák., v bode 4/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák., v bode 5/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/, c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v bode 6/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák., v bode 7/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.

§ 140písm.

b/, c/ Tr. zák., v bode 8/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v bode 9/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 10/ zo zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1/ od presne nezisteného mesiaca roku 2009 v úmysle vyrobiť hromadne účinné zbrane a výbušniny v Košiciach a inde, si zadovažoval voľne dostupné komponenty ako náboje do plynových a poplašných revolverov, elektrické a mechanické časovače, čierny pušný prach, zábavnú pyrotechniku, vodárenské rúrky, plynové zapaľovače, elektrické a mechanické zápalnice, balené klince rôznych veľkostí, olovené guľôčky, manuály na výrobu nástražných výbušných systémov, granátov, tlmičov, manuály na výrobu a úpravu strelných zbraní a hromadne účinných zbraní, ktoré zhromažďoval a držal v mieste svojho prechodného bydliska v Košiciach na ulici L.. XX, kde boli nájdené pri domovej prehliadke dňa

1. januára 2012, 2/ v presne nezistenej dobe od roku 2009 v Košiciach a inde, si zadovážil voľne dostupné komponenty - konkrétne zábavnú pyrotechniku, plynové zapaľovače, klince a lepiace pásky a vyrobil z nich 2 kusy výbušných predmetov s črepinovým účinkom podobným ručnému granátu a tieto držal a prechovával v mieste svojho prechodného bydliska v B. na ulici L. č. XX, kde boli nájdené pri domovej prehliadke dňa
2. januára 2012, 3/ v priebehu rokov 2008 - 2010 na presne nezistenom mieste si zadovážil 3 plynové revolvery zn. BBM model Magnum 9 mm K.380 výrobné číslo L zn. BBM model Magnum 9 mm K.380, zn. BBM, model Olympic 6, kalibru 22, na ktorých vymenil hlavne a zbrane prispôsobil na streľbu olovenými guľôčkami i slepými nábojmi, čím takto nedovolenou úpravou zmenil ich charakter z legálnych expanzných zbraní na zakázané strelné zbrane kategórie A v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/, g/ zákona č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive a tieto držal v mieste svojho prechodného bydliska v B. na ulici L. č. XX, kde dve boli nájdené pri domovej prehliadke dňa
3. januára 2012, a jeden revolver zn. Magnum bez výrobného čísla vydal otec obvineného C. B. P.. dňa
4. januára 2012, 4/ dňa
5. januára 2011 prostredníctvom Slovenskej pošty Košice 2 zaslal L.. L. B., majiteľovi veterinárnej a asanačnej služby v B. na jeho domácu adresu 2 výhražné listy s identickým textom: „NEPRESTAL SI ZABIJAT ZVIERATA. OK. TVOJA VOLBA. ZVAZOVAL SM ZE TA VYLAKAM CEZ TELEFON NA ODCHYT PSIKA A TAK SI TA PODAME. ZIAL MAS NA TO 2 CHLAPCOV. UVAZOVAL SOM ZE TA ZASTRELIM V ORDINACII ZIALBOHU NEDARI SA MI VYROBIT TLMIC - SOM TRPEZLIVY A VYNALIEZABY A TEBA ZABIJEM ANIMALS RIGHTS ARMY", 5/ dňa
6. februára 2011 prostredníctvom Slovenskej pošty Košice 22 doručil do administratívnej centrály spoločnosti TESCO STORES a.s. Bratislava v Bratislave 2 dva výhražné listy s identickým textom: „SME OCHRANCI ZVIERAT ZODPOVEDNY ZA PODPALACSKE UTOKY NA POLOVNICKE ZARIADENIA NA VYCHODNOM SLOVENSKU. O NASICH AKTIVITACH SME INFORMOVALI DENNIKY SME A NOVY CAS AJ S PODROBNOSTAMI O UTOKOCH NA DOKAZ ZE JE TO NASE DIELO. OD VAS CHCEME 100 000 SLOVOM STOTISIC EUR. AK NAM NEZAPLATITE ZACNEME ZABIJAT VASICH ZAMESTNANCOV. PENIAZE NAM VYPLATITE TAKTO. V KAZDOM MAJOVOM CISLE VLOZENA BANKOMATOVA KARTA S DENNYM LIMITOM 10 000 SLOVOM DESAT TISÍC EUR. CISLO PIN BUDE 8521 ANIMALS RIGHTS ARMY", 6/ dňa
7. mája 2011 prostredníctvom Slovenskej pošty Košice 22 doručil L.. L. B. na jeho domácu adresu v B. výhražný list s textom: „UPRIMNE DUFAM ZE SI SA POREZAL. ZILETKY SU OTRAVENE JEDOM NA POTKANY. TY POJDES PRVY, POTOM ZDOCHNE F. AJ A.. DODRZIM SLUB ZE TA ZABIJEME. BY SI NEVERIL AKO TA NENAVIDIM. SI B. SARHA ZABIJAS PSOV A BUDES ZA TO NIEST NASLEDKY A AJ TVOJI PRIBUZNY. SPISAL SOM PRE ISTOTU ZAVET. VYROBIL SOM BOMBU PRE ISTOTU AK BY VYBUCHLA AK JU PONESIEM NA MIESTO UTOKU. TAKTO LAHKO SA ROBI CASOVANA BOMBA. STACI OVLADAT ANGLICKY JAZYK MAT INTERNET A CLOVEK NAJDE CO CHCE. BOJIM SA LEN TOHO ZE KED JU BUDEM PRENASAT ZE MI VYBUCHNE. V ZIME ZIAL KOLI POCASIU STRELNY PRACH MOZE ZLYHAT. ZABIJEME TA CIM SKÔR CI NESKÔR. ANIMALS RIGHTS ARMY.", k listu priložil obálku s prilepenými dvoma žiletkami zn. ASTRA Superior Platinum a náčrt bomby s popisom jednotlivých častí, 7/ dňa
8. novembra 2011 prostredníctvom Slovenskej pošty v Košiciach zaslal Univerzite veterinárneho lekárstva na ulici Komenského v Košiciach výhražný list s textom „HLASIME SA K TYMTO PODPALACSKYM UTOKOM 14 7 ROVNE FIRMA COBER 11 11 CIERNA NAD TIS - SENNIK 14 11 SKAROS POLOV. CHATKA OKAMZITE PRETAN SPOLUPRACOVAT S ASANACO. SLUZ. L. B. INAK UBLIZIME ZAMESTNANCOM ANIMALS ARMY", 8/ v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste zostrojil nástražný výbušný systém zložený z knihy E. M. Remarqua „Čas žitia a čas umierania" so zábavnou pyrotechnikou a iniciačným mechanizmom, ktorý by po otvorení knihy explodoval a dňa
9. decembra 2011 ho doručil prostredníctvom Slovenskej pošty v Košiciach L.. L. B. na jeho domácu adresu v Košiciach a ohrozil tým jeho zdravie a zdravie členov jeho domácnosti, 9/ v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste zostrojil nástražný výbušný systém pozostávajúci z knihy Umberta Eca „Meno ruže" so zábavnou pyrotechnikou a iniciačným mechanizmom, ktorý by po otvorení knihy explodoval a dňa
10. decembra 2011 ho doručil prostredníctvom Slovenskej pošty v Košiciach do Centrálnej kancelárie spoločnosti Tesco Stores SR a.s. do Bratislavy a ohrozil tak zamestnancov, L. M. a M. F., 10/ v presne nezistenom čase a na nezistenom mieste zostrojil nástražný výbušný systém pozostávajúci z obojstranne uzavretej kovovej rúrky o dĺžke 18 cm naplnenej výbušným čiernym prachom s 21 kusmi klincov dĺžky 12,5 cm s aktívnym časovým elektronickým mechanizmom a dňa
11. decembra 2011 o 17:13 hod. ho umiestnil do kovového odpadkového koša pri vchode do prevádzky rýchleho občerstvenia spol. Franchise Holder McDonalds, ktorú prevádzkuje spol. TAMÁS, s.r.o. na ulici Protifašistických bojovníkov č. 6 v Košiciach. O 17:32 hod. počas riadnej prevádzky občerstvenia došlo k jeho výbuchu a explóziou došlo k ohrozeniu života a zdravia väčšieho počtu hostí prevádzky i okoloidúcich osôb a súčasne ku škode na budove a zariadení, čím spoločnosti TAMÁS, s.r.o. vznikla škoda vo výške najmenej 1.927,70 € a k vážnejšiemu následku nedošlo len v dôsledku nesprávneho konštrukčného riešenia nástražného výbušného systému. Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 189 ods. 3 Tr. zák.

§ 41ods.

2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desiatich) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák.

§ 60ods.

5 Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia vecí (podrobne špecifikovaných v rozsudku), ktorých vlastníkom sa stal štát. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 36 (tridsiatich šiestich) mesiacov. Proti tomuto rozsudku podali prokurátor Krajskej prokuratúry Košice (ďalej len „prokurátor"), ako aj obvinený Kuc odvolania, o ktorých Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") rozhodol rozsudkom z 24. januára 2018, sp. zn. 7 To 121/2017 tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil vo výroku o treste odňatia slobody a rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému podľa § 189 ods. 3 Tr. zák.

§ 41ods.

2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanástich) rokov. Súd zároveň podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil obvineného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného B. zamietol. Proti tomuto rozsudku podal obvinený C. B., prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Tatiany Vorobelovej

1. júna 2018 dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Vo vzťahu ku skutku 5/ uviedol, že konajúce súdy pochybili, keď ho kvalifikovali podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Z dikcie predmetnej skutkovej podstaty je zrejmé, že trestný čin je dokonaný už samotným uskutočnením hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy, ktorý zahŕňa aj štádium pokusu a prípravy, čo si krajský súd nevšimol. Podľa § 189 ods. 3 Tr. zák. sa postupuje ak páchateľ spôsobí značnú škodu; z vykonaného dokazovania, ale bez akýchkoľvek pochybností plynie, že obvinený nikdy 100.000,- € neprevzal a poškodenému Tescu ani takúto škodu nespôsobil (R 1/1980). Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Ani zvyšovanie základnej trestnej sadzby z osobitného motívu podľa § 140 písm. b/ Tr. zák. neprichádza do úvahy. Vo vzťahu ku skutku 10/ uviedol, že vyšetrovateľ neuviedol, či konanie obvineného smerovalo ku vzniku nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví a k akému počtu osôb; počtom ohrozených ľudí sa nezaoberá ani rozsudok okresného súdu. Pritom objektívna stránka § 284 ods. 1 Tr. zák. určuje rozsah ohrozenia kvantitatívne - počtom ľudí alebo rozsahom škody, ktorá hrozí ľuďom alebo cudziemu majetku; podľa ustálenej súdnej praxe sa vyžaduje aspoň sedem skutočne prítomných osôb (R 39/1982). Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že obvinený uložil nástražný výbušný systém do uzavretého kontajnera, vyrobeného z konštrukčne kvalitného materiálu, ktorý bol umiestnený viac ako 10 m od hlavného vchodu, ktorý v decembri v mrazivom počasí ani nikto neužíval. Vo vzťahu ku skutku 1/ uviedol, že voľne dostupné komponenty ako náboje do plynových a poplašných revolverov, elektrické a mechanické časovače, čierny pušný prach, zábavná pyrotechnika, vodárenské rúrky, plynové zapaľovače, nesvedčia o úmysle vyrobiť hromadne účinnú zbraň. Zhromaždením uvedených komponentov by obvinený nebol schopný vyrobiť hromadne účinnú zbraň a ani z daného opisu skutku nevyplýva, že by prechovával komponent postačujúci k výrobe takejto zbrane. Na podklade týchto skutočností obvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby vyslovil porušenie zákona, rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu prikázal na nové konanie a rozhodnutie. K dovolaniu obvineného B. sa
2. augusta 2018 vyjadril prokurátor tak, že ho navrhol odmietnuť. Správnosť postupu súdov vo vzťahu ku skutku 5/ odôvodnil poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") z
3. februára 2015, sp. zn. 5 Tdo 78/2014, z
4. júla 2015, sp. zn. 4 Tdo 47/2014, resp. z
5. februára 2016, sp. zn. 3 Tost 9/
6. K námietkam týkajúcim sa aplikácie § 140 písm. b/, c/ Tr. zák. uviedol, že tieto sa týkajú hodnotenia dôkazného stavu a skutkových zistení. Identický argument platí aj vo vzťahu k skutku 10/, keďže obvinený sa domáha opätovného preskúmania počtu ohrozených ľudí. Vo vzťahu ku skutku 1/ prokurátor poukázal na záväzný právny názor z rozsudku najvyššieho súdu zo
7. apríla 2016, sp. zn. 5 Tdo 13/
8. K podanému dovolaniu sa
9. augusta 2018 vyjadril poškodený - spoločnosť TAMÁS s.r.o., ktorá prostredníctvom splnomocnenca JUDr. Dušana Pavčíka navrhla podané dovolanie podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietnuť. Uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom krajského súdu, dovolanie považuje za nedôvodné a skutočnosti, o ktoré obvinený jeho podanie opiera, sú vytrhnuté z kontextu. K vyjadreniu prokurátora sa
10. októbra 2018 vyjadril obvinený B. tak, že o prehodnotenie skutkové stavu nežiada, jeho námietky sa týkajú právnej kvalifikácie. K vyjadreniu prokurátora sa
11. októbra 2018 vyjadril poškodený - spoločnosť TAMÁS s.r.o. tak, že sa s ním plne stotožňuje a navrhuje dovolanie obvineného B. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť. Dňa
12. apríla 2019 bol spisový materiál spolu s dovolaním obvineného B. riadne predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal podané dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že dovolanie obvineného je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že v tejto trestnej veci už raz konal a rozhodoval. Rozsudkom zo
13. apríla 2016, sp. zn. 5 Tdo 13/2016, podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. rozhodol tak, že uznesením krajského súdu z
14. septembra 2014, sp. zn. 7 To 89/2014, a rozsudkom okresného súdu z
15. júla 2014, sp. zn. 1 T 88/2012, bol z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v § 319 Tr. por. a § 419 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v neprospech obvineného B.; obe napadnuté rozhodnutia zrušil a okresnému súdu prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol. Súd vtedy vyjadril právny názor, podľa ktorého konanie obvineného nemožno posudzovať ako obzvlášť závažný zločin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ale ako samostatné trestné činy právne kvalifikované podľa osobitnej časti Trestného zákona (č. l. 3207). Rešpektujúc prezentovaný právny názor okresný súd rozsudkom
16. septembra 2016, sp. zn. 1 T 15/2016, rozhodol tak, že obvineného B. na totožnom skutkovom základe uznal vinným v bode 1/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák., v bode 2/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák., v bode 3/ zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák., v bode 4/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák., v bode 5/ z obzvlášť závažného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v bode 6/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák., v bode 7/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., v bode 8/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v bode 9/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a v bode 10/ z obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák. Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 284 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

§ 41ods.

2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (dvadsiatich troch) rokov a 6 (šiestich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia vecí (podrobne špecifikovaných v rozsudku), ktorých vlastníkom sa stal štát. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 36 (tridsiatich šiestich) mesiacov (č. l. 3346). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie tak prokurátor, ako aj obvinený B.; o podaných odvolaniach krajský súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (č. l. 3478); následne súdy rozhodli napadnutými rozsudkami. Podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. kto bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo prechováva sebe alebo inému hromadne účinnú zbraň alebo jej súčasť, alebo komponent, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov. Podľa § 189 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. odňatím slobody na desať rokov až dvadsať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu. Podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň, alebo poruchu, či haváriu prostriedku hromadnej prepravy, alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny, rádioaktivity alebo iných podobne nebezpečných látok alebo síl, alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo), potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, najvyšší súd vo vzťahu ku skutku 1/ uvádza, že výhrady obvineného B. nie sú dôvodné. Súd upozorňuje, že ani Trestný zákon a ani osobitné zákony nedefinujú pojem súčasť/komponent hromadne účinnej zbrane tak, ako naň § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. odkazuje (tu viď § 2 ods. 1 písm. c/

časťou C prílohy č. 6 zákona č. 190/2003 Z. z., kde sa definuje „súčasť zbrane", resp. z § 2 ods. 1 písm. h/

časťou E prílohy č. 6 zákona č. 190/2003 Z. z., príp. z § 4 ods. 2 písm. g/, h/ zákona č. 64/2019 Z. z. sa dá vyvodzovať obsah pojmu „komponent streliva"). Vo všeobecnosti však možno mať za to, že v prípade súčasti/komponentu hromadne účinnej zbrane, ide o akúkoľvek časť hromadne účinnej zbrane, ktorá je alebo má s ňou byť konštrukčne spojená, alebo k nej prislúcha alebo má podľa svojho účelu prislúchať (k tomu viď aj BURDA, E., ČENTÉŠ, J., KOLESÁR, J., ZÁHORA, J. a kol.: Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1 vyd. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 952.). Z uvedeného preto vyplýva, že aj voľne dostupné predmety/materiály (ktoré inak slúžia inému účelu) môžu mať povahu súčasti/komponentu hromadne účinnej zbrane. To či takúto povahu budú mať, závisí od úmyslu páchateľa. Inak povedané, manipulácia s voľne dostupnými predmetmi/materiálmi, ktoré sú využiteľné aj na výrobu hromadne účinných zbraní ešte nie je trestná (pozn. v opačnom prípade by trestným muselo byť prechovávanie akejkoľvek lešenárskej trúbky, klincov atď.), trestnou sa však stáva v prípade, že k nej (manipulácii) dochádza s vedomím, že ide o súčasť/komponent hromadne účinnej zbrane. Uvedené plynie z konštrukcie skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. (rovnako § 294 ods. 2 Tr. zák.), ktorá v časti týkajúcej sa súčastí/komponentov hromadne účinných zbraní predstavuje tzv. predčasne dokonaný trestný čin. Ide o prípad, kedy páchateľ (z hľadiska vývojového štádia) dokoná trestný čin už v momente, kedy sa (zvyčajne) k výrobe hromadne účinnej zbrane len „pripravuje" obstarávaním jej súčastí/komponentov. To bola aj situácia obvineného B., u ktorého sa našlo množstvo voľne dostupných komponentov (nábojov do plynových a poplašných revolverov, elektrických a mechanických časovačov, čierny pušný prach, zábavná pyrotechnika, vodárenských rúr, plynových zapaľovačov, elektrických a mechanických zápalníc, balených klincov rôznych veľkostí, olovených guľôčok, manuálov na výrobu nástražných výbušných systémov, granátov, tlmičov, manuálov na výrobu a úpravu strelných zbraní a hromadne účinných zbraní), ktoré zo svojej povahy museli slúžiť na výrobu hromadne účinnej zbrane. Námietka obvineného, podľa ktorého zo zaistených komponentov by nebolo možné vyrobiť žiadnu hromadne účinnú zbraň nie je na mieste, nakoľko, ako už bolo vysvetlené, z trestnoprávneho hľadiska postačuje, ak obvinený manipuloval s aspoň jednou súčasťou/jedným komponentom hromadne účinnej zbrane. Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že nemal v úmysle vyrobiť hromadne účinnú zbraň, tento úmysel je výslovne uvedený v skutkovej vete okresného súdu, a preto ho s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. časť za bodkočiarkou nemožno spochybňovať. Ani výhrady obvineného k právnej kvalifikácii skutku 5/ nie sú opodstatnené. Je síce pravdou, že okresný súd vo výrokovej časti rozsudku nesprávne odkázal na § 189 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. (ktoré ustanovenie neexistuje) a v právnej vete úplne opomenul popísať konanie z hľadiska naplnenia niektorého z kvalifikačných znakov podľa § 189 ods. 3 písm. a/ alebo b/ Tr. zák., toto pochybenie ale zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.). Zo s. 26 ods. 1 rozsudku okresného súdu, ako aj zo s. 19 ods. 5 rozsudku krajského súdu plynie, že súdy konanie obvineného B. kvalifikovali podľa § 189 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., ktorého znaky (spôsobenie značnej škody v štádiu pokusu) sú tiež jednoznačne vyjadrené v skutkovej vete rozsudku okresného súdu. Najvyšší súd sa teda nestotožnil s obvineným, podľa ktorého ak je trestný čin podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. dokonaný už prednesením hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy (viď R 10/1979, R 1/1980) a páchateľ nezískal požadovaných 100.000,- €, nemôže dôjsť k naplneniu znakov § 189 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Naopak, z judikátu R 62/1973, ako aj z právnej teórie plynie, že „Ak úmysel páchateľa smeruje aj k spôsobeniu závažnejšiemu následku porušujúceho ten istý druhový objekt, avšak k takémuto následku nedôjde, pôjde o pokus aj k tejto kvalifikovanej skutkovej podstate." (k tomu viď STIFFEL, H., KOČICA, J.: Trestný zákon. Stručný komentár. 1. vyd. Bratislava: MANZ, 1997, s. 39, resp. IVOR, J. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť, Bratislava: Iura Edition, 2010, s. 239). Presne toto bol aj prípad obvineného B., ktorý sa listom zaslaným spoločnosti TESCO pod hrozbou zabíjania jej zamestnancov dožadoval, aby mu spoločnosť presne určeným spôsobom postupne vyplatila 100.000,- €. Neexistuje preto pochybnosť, že v konaní obvineného bol prítomný úmysel spôsobiť škodu značného rozsahu, a zároveň toto jeho konanie k predmetnému trestnoprávne relevantnému následku aj bezprostredne smerovalo (k tomu viď aj R 16/1957, R 1, 2/1980, Rč 15/1996, resp. Rč 27/2000). Za týchto okolností mal byť skutok 5/ posúdený ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v časti - v ods. 1 dokonaný a v časti - v ods. 3 spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. (porovnaj rozsudok krajského súdu s. 19 ods. 5 Tr. zák.). Pokiaľ tomu tak nebolo a súdy vyhodnotili skutok ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. spáchaný (v celom rozsahu) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., potom síce pochybili, ale toto pochybenie bolo na prospech obvineného B.. K výhradám týkajúcim sa nesprávneho započítania okolnosti podľa § 189 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

§ 140písm.

b/ Tr. zák. najvyšší súd konštatuje, že tieto s ohľadom na právne závery týkajúce sa aplikácie § 189 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., nie sú spôsobilé podstatne ovplyvniť postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.), a preto ich relevanciu súd nepreskúmaval. Pokiaľ ide o námietky obvineného B. týkajúce sa právnej kvalifikácie skutku 10/, tieto sú sčasti dôvodné. Je naozaj pravdou, že zo skutkovej vety nevyplýva ohrozenie siedmich súčasne prítomných osôb (pozn. hovorí sa len o ohrození „väčšieho počtu hostí prevádzky i okoloidúcich osôb"), tak ako to vyžaduje judikát R 39/1982 (pozn. tu len kvôli úplnosti treba dodať, že rekodifikáciou trestných kódexov nedošlo k takým podstatným zmenám v konštrukcii skutkovej podstaty trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 179 zákona č. 140/1961 Zb., ktoré by mali za následok jeho neaplikovateľnosť v podmienkach § 284 Tr. zák.; k tomu viď napr. rozsudok najvyššieho súdu z 20. marca 2018, sp. zn. 2 To 1/2017), a teda skutok 10/ neobsahuje všetky znaky skutkovej podstaty zločinu podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Na druhej strane, aj v tomto prípade možno skonštatovať, že uvedené pochybenie nebolo spôsobilé zásadne ovplyvniť postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.). Ako to totiž z analytickej časti odôvodnenia rozsudku krajského súdu na s. 17 ods. 3 plynie, súdy dospeli k záveru, že konaním obvineného došlo k ohrozeniu viac ako siedmich súčasne prítomných osôb. Pokiaľ teda táto - súdmi jednoznačne ustálená skutková okolnosť nie je uvedená v skutkovej vete, potom ide svojim charakterom o chybu skôr formálnu, ktorá sa ale nijako obvineného materiálne nedotýka. Súdy si boli vedomé, že pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu bolo potrebné, aby páchateľ ohrozil (vydal do nebezpečenstva ťažkej ujmy na zdraví) sedem súčasne prítomných osôb a s týmito skutočnosťami sa aj podrobne vysporiadali. Bez ohľadu na to, súdy obvinenému ukladali trest podľa § 189 ods. 3 Tr. zák.

§ 41ods.

2 Tr. zák., t. j. podľa najprísnejšieho trestného činu - skutku 5/ v súbehu s ďalšími úmyselnými trestnými činmi (skutkami 1/ - 4/, 6/ - 10/). Zrušenie napadnutého rozsudku kvôli formálnemu pochybeniu pri úprave skutku 10/ by síce malo dopad na obvineného (keďže by zrejme v zmysle zásady zákazu zmeny k horšiemu bol oslobodený z jedného skutku, ktorý sa mu pôvodne kládol za vinu), ale táto okolnosť by z hľadiska ukladaného trestu nemala význam. Obvinenému by totiž súdy naďalej ukladali trest podľa asperačnej zásady, v intenciách § 189 ods. 3 Tr. zák.

§ 41ods.

2 Tr. zák. (s poukazom na skutky 1/ - 4/, 6/ - 9/), tzn. vo výmere 10 - 25 rokov. S prihliadnutím na to, že už teraz (napadnutými rozsudkami) bol obvinenému uložený trest na dolnej hranici trestnej sadzby, berúc tiež do úvahy, že súdy nemali (a zrejme ani v ďalšom konaní nebudú mať) pochybnosť, že obvinený sa dopustil skutku 10/ (ktorý inak je trestným činom), len ťažko možno predpokladať, že by mu prípadné oslobodenie spod skutku 10/ osobitne zohľadnili pri výmere trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. Na podklade týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že pochybenie pri formulácii skutkovej vety zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného B. (§ 371 ods. 5 Tr. por.). Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že obvineným B. uplatňovaný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nebol daný, a preto jeho dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.