1 zákona č, 71/1967 2b. o správnom konaní (správny poriadok) zmenil odvolaním napadnuté rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Ţ. č. ObPÚ 2007/00646/Št/Zk z 03.04.2007, ktorým bolo zastavené konanie vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v Záhradkovej osade 28-36 Ţ. K.
zákona č. 64/1997 Z.z. o uţívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 64/1997 Z.z.“), tak, ţe vo výrokovej časti doplnil o označenie pozemkov, ktoré sú predmetom konania a odvolanie zamietol. Svoje zamietajúcom rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe návrhom podaný dňa 12.11.1999 sa uţívatelia pozemkov v záhradkovej osade 28-36 Ţ. K. domáhali
l zák. č. 64/1997 Z.z. vyporiadania vlastníctva k pozemkom v uvedenej záhradkovej osade. Po rozhodnutiach o námietkach a oprave registra pôvodného stavu prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 2003/00137/OÚ-OPPLH zo dňa 03.03.2003 úvodné podklady schválil. Na základe správnej ţaloby nadväzujúce rozhodnutie ţalovaného zo dňa 09.07.2003 spolu s citovaným rozhodnutím OÚ,OPPLH č. 2003/00137/OÚ-OPPLH zo dňa 03.03.2003 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sţ-o-KS 11/2005 dňa
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že záhradková osada nevznikla spôsobom 4 1Sţr/24/2010 uvedeným v ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. a teda nie je naplnený základný predpoklad vedenia konania
citovaného zákona. “ Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán v zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku vyzval navrhovateľov listom z 15.02.2007, aby doloţili v lehote 30 dní predmetný súhlas ONV
zák. č. 123/1975 Zb. k zmluve o prenechaní pozemkov do dočasného uţívania na poľnohospodárske vyuţívanie zo dňa 03.04.1985, resp. aby doloţili doklady o tom, ţe prenechávajúca organizácia JRD v Ţ. - Rosine hospodárila na pozemkoch v ZO iba na základe zákona č. 122/1975 Zb. Súčasne prvostupňový správny orgán navrhovateľov poučil, ţe v prípade nedoloţenia poţadovaných dokladov konanie zastaví. Ďalej prvostupňový správny orgán listom zo 06.06.2007 poţiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Bytči o rovnaké listiny. Štátny archív odpovedal, ţe v jeho spise sa nenachádza súhlas ONV Ţilina so zmluvou
zákona č. 123/1975 Zb., JRD Rosina vzniklo v roku 1950 a archív nemá informáciu o dokumentácii uvedeného JRD. Riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ţalovaný, nakoľko navrhovatelia nepreukázali, či JRD Ţilina - Rosina malo k pozemkom právo druţstevného uţívania, tak ţalovaný konanie zastavil. Vo vzťahu k vykonanej zmene výrokovej časti napadnutého rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe táto bola doplnená o označenie pozemkov, ktoré sú predmetom konania. II. Konanie na prvostupňovom súde Proti tomuto rozhodnutiu ţalobcovia podali ţalobu zo 04.08.2008 na Krajský súd v Ţ.. Krajský súd v Ţiline ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţaloba je dôvodná. Na základe § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušil rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie. 5 1Sţr/24/2010 Krajský súd pri interpretácii § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku vyslovil záver, ţe cit. ustanovenie sa vzťahuje na prípad, keď podanie účastníka je nesprávne, neúplné (najmä ak neobsahuje náleţitosti predpokladané zákonom) alebo je nezrozumiteľné, teda sa jedná o prípad odstránenia nedostatkov podania, ktorým je návrh na začatie konania a iné podanie, ktoré je návrhom na začatie konania, podanie opravného prostriedku a pod.
1 písm. d) Správneho poriadku Správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Na základe uvedeného krajskému súdu z citovaného ustanovenia vyplynulo, ţe ide o odstránenie takých vád podania, ktoré sú napríklad neúplné, nezrozumiteľné, neurčité alebo nápravu podaní, ktoré neobsahujú zákonom ustanovené náleţitosti, napríklad ich nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť spočíva v nesprávnom označení účastníkov konania alebo iných skutočností. Preto, pokiaľ správny orgán vyzval účastníkov správneho konania na predloţenie listinných dôkazov, postupoval správne, avšak
názoru krajského súdu nebol oprávnený z dôvodu nepredloţenia týchto dôkazov pri aplikácii § 30 ods. 1 písm.
zúčastnených osôb márne uplynula dňa 25.04.2007, lebo odvolanie spísané dňa 25.04. 2007 M. malo byť doručené osobne prvostupňovému správnemu orgánu dňa 26.4.2007, teda 1 deň po uplynutí lehoty na podanie odvolania. K objasneniu nečitateľného dátumu na odtlačku podacej pečiatky bolo zvolané rokovanie dňa 19.09.2007,
ktorého k osobnému podaniu došlo dňa 26.04.2007. Ďalej zúčastnené osoby poukázali na vady ţaloby týkajúce sa identifikácie ţalobcov 1/ aţ 79/, najmä dátumu narodenia (napríklad z dátumu 18.01.1853 u ţalobcu 1/ vyplýva jeho súčasný vek 157 rokov), presnej adresy, údajov o štátnom občianstve alebo nepresnosť v označení účastníkov (nie B. ale B.), na nesplnenie poţiadavky na aktívnu legitimáciu ţalobcov, lebo
existujúceho zoznamu uţívateľov záhradkovej osady bolo min. 140 a v tomto zozname sú uvedené odlišné osoby, ako sú niektorí terajší ţalobcovia l/ - 79/, a je pouţité chybné číslovanie (pod por. č. 51. sú súčasne uvedené 3 osoby naraz). Takisto na strane zúčastnených osôb by mali byť všetci vlastníci pozemkov pôvodné kom. parc. č. X., X., X., X., X., X., X., X., X./2, X./4 kat. úz. Ţ., hoci uznesením krajského súdu č. k. 21S 104/08-158 zo dňa 16.2.2010 boli do konania pribraté iba zúčastnené osoby 1/ aţ 10/ a tým nekonal s M., Ľ., Ing. P., Ing. A., MUDr. F., I., Ing. J., Ing. J., Ing. F. a Slovenským pozemkovým fondom. Takisto zúčastnené osoby poukazujú na to, ţe argumentácia ţalobcov je vo vzťahu k rozsudku č. k. 2Sţ-o-KS 11/2005 zo dňa 23.05.2006 zmätočná. Naopak, v pripojenom spise prvostupňového správneho orgánu sa nachádza zmluva o prenechaní pozemkov do dočasného uţívania na poľnohospodárske účely zo dňa 23.3.1985, ktorá má však odlišné detaily.
zúčastnených osôb nie je nasledujúci text: „ust. § 9 zák. č. 123/1975 Zb.“ preškrtnutý na č. l. 5, avšak uţ na č. l. 156 administratívneho spisu je tento text preškrtnutý. 7 1Sţr/24/2010 Ďalej sa zúčastnené osoby vyjadrili priamo k meritu sporu, tzn. k obsahu a k platnosti zmluvy zo dňa 23.03.1985 o prenechaní pozemkov do dočasného uţívania na poľnohospodárske účely. Záverom zúčastnené osoby ţalobca navrhli, aby odvolací súd
3, § 221 ods. l. písm. a), f) O.s.p. rozsudok krajského súdu zrušil a konanie v predmetnej veci zastavil spolu s priznaním náhrady trov konania. Z vyjadrenia ţalobcov 1/ aţ 79/ zo dňa 07.12.2010 (č. l. 243) vyplýva, ţe dôvody, ktoré uvádzajú zúčastnené osoby (právna zástupkyňa ţalobcov si osvojila nepresné označenie odporcovia v rade 2/ aţ 11/ pouţívané právnou zástupkyňou zúčastnených osôb) vo svojom odvolaní sú opakované, duplicitné, pretoţe sa nimi krajský súd v rámci pojednávania vykonaného dňa 14.09.2010 zaoberal a v svojom rozsudku č. k. 21S/l04/2008-204 zo dňa 14.9.2010 ich vyhodnotil ako neodôvodnené. Záverom ţalobcovia poţadovali potvrdiť napadnutý rozsudok krajského súdu s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. K tomuto odvolaniu zaslali stanovisko zo 16.11.2010 (č. l. 237) zúčastnené osoby. IV. Právne názory odvolacieho súdu k odvolaniu ţalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe v tejto časti odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto 8 1Sţr/24/2010 ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Na druhej strane však zrušujúce dôvody krajského súdu doplnil o to, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v logických argumentov a relevantných právnych záverov týkajúcich sa neprípustnosti zastavenia správneho konania odchýlil spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba (§ 219 ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody) na právne vyhodnotenie námietky zúčastnených osôb, ţe odôvodnenie krajského súdu ako aj ţalovaného je vo vzťahu k namietanému nesprávnemu postupu správneho orgánu pri vyhodnotení neskoro podaného odvolania nepreskúmateľným. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal moţnosťou aplikácie ustanovenia § 30 ods. 1 Správneho poriadku. Správne krajský súd na str. 19 svojho odôvodnenia konštatoval, ţe „Súd neskúmal, či boli splnené podmienky na zastavenie konania vzhľadom na vyslovený právny názor správneho orgánu
osobitných predpisov. Posudzoval len vecnú správnosť rozhodnutia odporcu o zastavení konania, ktoré správny orgán zastavil
1 písm. d) zákona o správnom konaní ......“ V uvedenej veci správny orgán ukončil konanie nie meritórnym (tzn. rozhodnutím vo veci samej) ale finálnym rozhodnutím procesnej povahy. Preto musel krajský súd preskúmať, či boli splnené zákonné podmienky na takýto postup. Ţe tieto podmienky splnené 9 1Sţr/24/2010 neboli a prečo, to správne krajský súd objasnil. Navyše v správnom súdnictve je konajúci súd striktne viazaný charakterom a obsahom preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu, ktorý predurčuje, či súdny prieskum bude vôbec vykonaný, a ak áno, potom, s akým moţným výsledkom. V prípade zastavujúceho rozhodnutia správneho orgánu je moţné od správneho súdu poţadovať iba potvrdenie napadnutého rozhodnutia alebo dosiahnutie jeho opaku, tzn. pokračovania v konaní. K argumentácii krajského súdu týkajúcej sa ustanovenia § 34 Správneho poriadku Najvyšší súd dodáva, ţe nielen toto ustanovenie, ale aj § 4 Správneho poriadku zaťaţuje účastníkov povinnosťou aktívnej spolupráce v prípade procesu dokazovania tvrdení účastníka a jeho zodpovednosti za riadne zistenie skutkového stavu. Ak napríklad účastník nepredloţí mu známy dôkaz na podporu svojich tvrdení, a z iných zdrojov (napríklad štátny archív) je nepriamo potvrdené, ţe takýto dôkaz nemusí existovať, potom musí správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzať z podkladov mu dostupných, a nemôţe zastaviť konanie.
1 Správneho poriadku účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Z uvedeného dôvodu bolo celkom logické, ţe krajský súd sa nemohol k ďalším námietkam ţalobcov ani zúčastnených osôb vzhľadom na ich charakter (najmä aktívna legitimácia ţalobcov alebo identifikácia ţalobcov) vyjadrovať. Toto bude úlohou správneho orgánu, aby ich v ďalšom konaní riadne objasnil, ak má vôbec pochybnosti. Najvyšší súd však nesúhlasí so závermi krajského súdu, čo sa týka odôvodnenia včasnosti podania odvolania. Zúčastnené osoby podčiarkli zmeškanie lehoty na podanie odvolania zo strany ţalobcov 1/ aţ 79/ tým, ţe odvolanie spísané dňa 25.04.2007 M. malo byť doručené osobne prvostupňovému správnemu orgánu dňa 26.4.2007 (č. l. 160 administratívneho spisu), tzn. 1 deň po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Ţalovaný sa po právnej stránke k tak podanému odvolaniu nevyjadril. Napriek tomu, ţe zúčastnené osoby argumentačne spochybnili včasnosť podania tohto odvolania ako aj samotnú osobu odvolateľa – Podanie ako odvolanie užívateľov záhradkovej osady bolo podané niekým, kto účastníkom konania nebol a navyše nemá právnu subjektivitu ....., listina 10 1Sţr/24/2010 označená ako odvolanie .... bola doručená bez pripojeného plnomocenstva ..... a taktiež nie je uvedené, kto zastupuje jednotlivých užívateľov záhradkovej osady.“, napriek tomu ţalovaný iba prevzal argumenty prvostupňového správneho orgánu, tzn. „Z uvedených dôvodov Krajský pozemkový úrad (ďalej len „KPÚ“) odvolanie M., predsedu ZO SZZ 28-36 Ž. K. (list 316) podané po doručení napadnutého rozhodnutia splnomocnenej zástupkyni užívateľov pozemkov, ale pred jeho doručením záhradkovej organizácii, považuje za včas podané odvolanie záhradkárskej organizácie. “ Najvyšší súd konštatuje, ţe takýto právny záver prezentovaný ţalovaným je nepreskúmateľný z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Pre Najvyšší súd je predovšetkým nezrozumiteľná tá skutočnosť, prečo malo byť zvolané rokovanie na prvostupňovom správnom orgáne dňa 19.09.2007 za účelom „objasnenia spôsobu doručenia na odtlačku podacej pečiatky“, keď z písomného vyhotovenia odvolania zaloţeného v spise je jasné, ţe bolo podané dňa 26.04.2007, a to osobne. Ďalej z odvolania je nadovšetko pochybnosť evidentné, ţe odvolateľ sa označil ako Uţívatelia pozemkov v zriadenej záhradkovej osade 28 – 36 Ţ. Kamélia v k. ú. Ţ., bez konkrétneho označenia zástupcu (v zmysle zápisnice z 19.09.2007 – č. l. 315) a ţe odvolanie podal jediný z týchto uţívateľov, a to p. M. osobne. Potom z ţiadnych logických súvislostí nevyplýva, ţe takéto odvolanie je nutné povaţovať ako včas podané odvolanie záhradkárskej organizácie proti dodatočne zaslanému rozhodnutiu, nakoľko v pozícii odvolávajúceho subjektu nie je označená záhradkárska organizácia ale Uţívatelia pozemkov v zriadenej záhradkovej osade 28 – 36 Ţ. K. v k.ú. Ţ., tzn. subjekt s právnou subjektivitou celkom odlišne vymedzenú v zák. č. 64/1997 Z.z.
1 zák. č. 64/1997 Z.z. zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo 11 1Sţr/24/2010 c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo.
2 zák. č. 64/1997 Z.z. nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len "užívateľ") sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len "spoločný pozemok"). Najvyšší súd na tomto mieste konštatuje, ţe nezrozumiteľnosť ako jeden z typov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je zapríčinená nedostatkom dôvodov. Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je moţné povaţovať iba čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu ale iba nedostatok skutkových dôvodov. Skutkovými dôvodmi, pre nedostatok ktorých je moţné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť pre nezrozumiteľnosť, sú také vady skutkových zistení, ktoré vytvárajú rozhodovacie dôvody, tzn. typicky vtedy, keď správny orgán vyvodil rozhodovací dôvody alebo o skutočnosti v správnom konaní nezisťované, poprípade zistené v rozpore s logickými zásadami (najmä výkladu a hodnotenia), alebo tam, kde nie je zrejmé, či boli vôbec nejaké dôkazy vykonané. Pre prejednávanú vec potom platí rozpor s logickými zásadami – viď hore uvedený logický rozpor medzi označením odvolávajúceho subjektu (Uţívatelia pozemkov v zriadenej záhradkovej osade 28 – 36 Ţ. K. v k.ú. Ţ.), avšak ţalovaný za subjekt včas podávajúci odvolanie označil prekvapivo záhradkovú organizáciu. Hoci sa odvolací súd stotoţnil s námietkou odvolávajúcich sa zúčastnených osôb, nemohol vyhovieť ich poţiadavke, aby odvolací súd
3, § 221 ods. l. písm. a), f) O.s.p. rozsudok krajského súdu zrušil a konanie v predmetnej veci zastavil. Uvedená právomoc správnemu súdu neprislúcha, ak je nutné vo veci vyhodnotiť zistené skutočnosti v ďalšom správnom konaní, čo v tomto prípade nastalo. 12 1Sţr/24/2010 K ďalším námietkam sa Najvyšší súd vzhľadom na hore uvedený názor (procesný charakter rozhodnutia neumoţňuje riešiť aj meritórne námietky) sa nebude vyjadrovať. Hoci nie je očakávané, ţe súd v správnom súdnictve sa bude vyjadrovať k námietkam účastníkom nesúvisiacim priamo s napadnutým rozhodnutím, na druhej strane je oprávnením konajúceho súdu vysloviť usmernenie, napríklad formou právneho názoru (§ 250j ods. 6 O.s.p.) za účelom zabezpečenia hospodárnosti a rýchlosti správneho konania a aplikácie občianskeho súdneho konania ako záruky zákonnosti (§ 3 O.s.p.). Preto Najvyšší súd vyslovuje na tomto mieste usmernenie týkajúce sa identifikácie ţalobcov, lebo aj on tieto údaje v rozsudku uvádza. Predovšetkým je nutné zdôrazniť právny názor, ţe nesprávnu identifikáciu môţe namietať iba osoba takto dotknutá.
administratívneho spisu sa na č.l. 11 nachádza zoznam so 95 poradovými číslami vyššieho mnoţstva členov záhradkovej oblasti, ktorých celková výmera je vyjadrená sumárnym číslom 13.906 m
ţalobcov dňa 20.09.210 podala právna zástupkyňa doplnenie a opravu vyčíslenia trov konania k pôvodnému podaniu zo dňa 17.09.2010, v ktorom výsledná hodnota poţadovaných trov právneho zastúpenia bola vyčíslená na sumu 658,99 €, pričom súd na toto podanie zo dňa 20.9.2010 neprihliadal, keďţe bolo podané po lehote stanovenej v § 151 ods. 1 druhá veta O.s.p. Naopak, ţalobcovia tvrdia, ţe doplnené podanie vyčíslenia trov konania z 20.09.2010 bolo podané včas, tzn. v lehote najneskôr do 3 pracovných dní (štvrtok 16.9., piatok 17.9. a pondelok 20.9.2010). Po preskúmaní predmetného doplňujúceho vyčíslenia trov konania z 20.09.2010 dospel Najvyšší súd k záveru, ţe podanému odvolaniu nie je moţné vyhovieť. Ţalobcovia sa podaným odvolaním domáhali, aby odvolací súd priznal ţalobcom trovy konania v zmysle podania zo dňa 20.09.2010, tzn. v sume 658,99 €. V uvedenom podaní právna zástupkyňa uviedla, ţe „Základná sadzba tarifnej odmeny bola
2 zákona č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb znížená o 20 % do 31.5.2010 a znížená o 50 % od 1.6.2010, nakoľko advokátka zastupovala v konaní v rovnakej veci spoločne viac osôb.“ Samotné pôvodné sumy 58,36 € a 64,19 € zvýšila právna zástupkyňa na sumy 96,28 € a 83,24 € v rozpore s hore uvedeným odôvodnením. Ustanovenia Druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa dokazovania sa všeobecne vzťahujú aj na mechanizmus vyčíslenia nároku na náhradu trov konania. V prípade zastupovania viacerých osôb ide o mimoriadne zloţitý výpočet a nie je moţné vychádzať z predpokladu, ţe konajúci súd tento výpočet namiesto úspešného účastníka vykoná (§ 151 ods. 5 O.s.p.), resp. ţe by išlo o notorietu pre súd vţdy známu (§ 121 O.s.p.), lebo sa odvíja od konkrétneho zoskupenia/spoločenstva účastníkov. Na základe uvedeného aj v tejto časti Najvyšší súd potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcov a stanoviska ţalovaného, s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom
2 O.s.p. ako aj s uvedením ďalšieho zrušujúceho dôvodu, Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 14 1Sţr/24/2010 O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,
ktorého iba úspešný ţalobca má právo na úplnú náhradu trov tohto konania. Nakoľko odvolávajúce sa zúčastnené osoby neboli celkom úspešné (Najvyšší súd zohľadnil ich jednu námietku ale v prospech rozsudku krajského súdu, ktorý poţadovali zrušiť), ţalovanému a ani ţalobcom za danej situácie právo na náhradu trov konania nevzniklo, nepriznal Najvyšší súd ţiadnemu z účastníkov toto právo. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava reštitučného konania o prinavrátení vlastníckych vzťahov je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.
1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil, a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 21. júna 2011 15 1Sţr/24/2010 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.