1 písm. i) Správneho poriadku a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Predmetom tohto konania na správnom orgáne bola ţiadosť ţalobcu z 28.08.2008 Komisii ROEP pre k. ú. J. o potvrdenie nadobudnutia vlastníctva z titulu vydrţania k pozemkom parc. KN č. X., č. X., č. X. a č. X. v k. ú. J.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 180/1995 Z.z.“). Tomuto konaniu predchádzal podstatne starší (z roku 2004) návrh A., rod. H. a ţalobcu na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva k hore uvedeným pozemkom z titulu vydrţania, ktorý bol rozhodnutím č. 2004/81-483 zo dňa 03.02.2004 (právoplatné ku dňu 09.03.2004) zamietnutý z dôvodu, ţe nie sú splnené všetky podmienky vydrţania ustanovené v § 134 Občianskeho zákonníka, najmä oprávnenosť drţby a uplynutie vydrţacej doby. Preto prvostupňový správny orgán listom z 21.01.2009 vyzval ţalobcu na spresnenie jeho novšieho návrhu v tom zmysle, či toto jeho nové podanie má byť posudzované ako návrh na potvrdenie vlastníctva vydrţaním
zák. č. 180/1995 Z.z. alebo ako mimoriadny opravný prostriedok k predchádzajúcemu konaniu z roku 2004. Po vykonanom poučení ţalobca spresnil, ţe ide o nové samostatné podanie, nakoľko sa podstatne zmenil skutkový stav. Preto prvostupňový správny orgán konanie
1 písm. i) Správneho poriadku zastavil, pretoţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Svoje zamietajúce rozhodnutie ţalovaný s prihliadnutím na výklad Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k podmienkam nadobudnutia vlastníctva vydrţaním (najmä rozhodnutia uverejnené pod č. R 50/1985, Z IV. a R 65/1972) odôvodnil tým, ţe sa ani teraz nezmenili faktické podmienky, nakoľko ţalobca a A., rod. H. mali vedomosti o tom, ţe sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, pretoţe vlastnícke právo k nim nadobudli v dedičskom konaní po právnych predchodcoch (rodičoch) spoločne s ostatnými dedičmi (viď 3 1Sžr/12/2010 D 129/38 a D 33/58), resp. v zmysle zmluvy z roku 1995. Preto ani vydrţacia doba nemohla začať plynúť. Takisto ţalovaný uviedol, ţe hoci uviedli, ţe sa o nehnuteľnosti od roku 1986 intenzívne starajú, ţe ţalobca platí dane a poistky, a ţe dom súp. č. X. stojaci na pozemku parc. KN č. X. je v zozname národných kultúrnych pamiatok, tak táto argumentácia nezakladá dôvod na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním
č. 180/1995 Z.z. Takisto správny orgán posúdil moţnosť aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov vo vzťahu k právoplatnému rozhodnutiu č. 2004/81-483 zo dňa 03.02.2004, avšak s negatívnym výsledkom. Ţalovaný sa ďalej v svojom rozhodnutí vyjadril k námietke ţalobcu, ţe odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s prvou, resp. celou časťou výroku. K tejto námietke uviedol, ţe rozhodnutie má všetky náleţitosti
Čo sa týka pokynov prednostky správneho orgánu, ţalovaný uviedol, ţe ide o pokyny vydané vo všeobecnej rovine, pričom k výsledku konania nie je moţné pokyny ţiadnym spôsobom vzťahovať. Takisto ţalovaný poukázal na to, ţe lehota na vykonanie zmien v schválenom registri
6 zák. č. 180/1995 Z.z. je 3 roky od zápisu do katastra nehnuteľností (bolo vykonané v decembri 2005). Preto lehota uplynula v decembri roku
č. 180/1995 Z.z.
1 zák. č. 180/1995 Z.z. správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.
krajského súdu správne orgány rozhodnutia vo veci zaloţili na zistení, ţe sú splnené podmienky na zastavenie konania
1 písm. i) Správneho poriadku, tzn. v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Preto skutočnosť, ţe spoluvlastníci nehnuteľnosti v katastrálnom území J. zmenili názor na otázku vydrţania a ich stanovisko je kladné, neznamená pre krajský súd, ţe by u ţalobcu a jeho sestry boli splnené podmienky vydrţania vo vzťahu k ich dobromyseľnosti. S ďalšími námietkami ţalobcu sa krajský súd vyporiadal s vyuţitím ustanovenia § 250 ods. 2 a § 250h ods. 1 O.s.p. tak, ţe ich označil za nedôvodné.
názoru krajského súdu lehoty upravené zák. č. 180/1995 Z.z. uplynuli (§ 7 ods. 2, § 11 ods. 3) a v ţiadnom prípade nemoţno tzv. „ obnovený návrh „ posudzovať
6 v spojení s § 6 ods. 1 citovaného zákona. Za správny krajský súd nepovaţoval postup správneho orgánu, ak sa dopytoval ţalobcu, čoho sa domáha podaním zo dňa 28. augusta 2008, lebo ide o úkon účastníka správneho konania a je teda na ňom, aby upresnil, čoho sa podaním domáha. Navyše
krajského súdu je nepochybné, ţe ţalobcovi nič nebráni v tom, aby sa určenia vlastníckeho práva domáhal ţalobou občianskoprávnom konaní. 5 1Sžr/12/2010 III. Odvolanie žalobcu/stanoviská Vo včas podanom odvolaní zo dňa 11. novembra 2010 (č. l. 56, resp. 53) proti rozsudku krajského súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na nasledujúce vady rozsudku, a to, ţe krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej zdôraznil. ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (viď § 205a). Tieţ ţalobca poukázal na to, ţe rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a ako ţalobcovi sa postupom krajského súdu odňala moţnosť konať pred súdom, súd bol nesprávne obsadený. Ţalobca odôvodnenie napadnutého rozsudku kriticky označil ako chaotické, lebo mu chýba riadne a zákonom predpísané odôvodnenie. Tu detailne poukázal najmä na odôvodnenie vo forme kompilácie opisu známych skutočností zo správnych konaní, právnych viet, rozhodnutí a citácií predpisov (str. 2 aţ 11 rozhodnutia), alebo na náznaky odôvodnenia (str. 12 rozhodnutia). Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazov ţalobca uviedol, ţe mu najmä nebol doručený výpis z registra registra obnovenej evidencie pozemkov a teda mu nemohla začať plynúť ţiadna prekluzívna lehota. Napriek tomu, ţe zastavovací dôvod vychádzal z premisy, „ ţe v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil“, tak ţalovaný sa mal
ţalobcu výslovne priznať (viď vyjadrenie ţalovaného č. 2010/00216-01 zo 07. júla 2010 posledná strana), ţe sa podstatne zmenil skutkový stav tým, ţe spoluvlastníci menili svoj názor v roku 2008 a s návrhom súhlasili. Preto napadnuté rozhodnutie je
ţalobcu nezákonné. 6 1Sžr/12/2010 To, ţe komisia ROEP ani správne orgány druhý návrh riadne a v zákonnej lehote neprejednali a neumoţnili ţalobcovi vyjadriť sa k návrhu, kde by vyšlo najavo, ţe skutkový stav sa podstatne zmenil, ale naopak
ţalobcu konali tak, aby ţalobcovi uplynuli všetky zákonné lehoty, a tieţ mu neposkytli resp. neumoţnili získať zákonné poučenie
Správneho poriadku, to všetko
ţalobcu ide na vrub nesprávneho úradného postupu a chybných rozhodnutí oboch správnych orgánov. Záverom poţiadal ţalobca o zrušenie rozhodnutia krajského súdu a súčasne navrhol, aby bol oslobodený v plnom rozsahu od platenia súdneho poplatku, nakoľko to jeho pomery odôvodňujú, a aby mu bol z tohto titulu súdom pridelený advokát. Z vyjadrenia ţalobcu zo dňa 22.11.2010 (č. l. 58) vyplýva, ţe sa plne stotoţňuje so závermi krajského súdu a z rovnakých dôvodov v plnom rozsahu nesúhlasí s námietkami ţalobcu uvedenými v jeho odvolaní z 11.11.2010. Na základe uvedeného preto ţalovaný navrhuje potvrdiť rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny. IV. Právne názory odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s ods. 2 O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250s ods. 2 záver vety O.s.p.) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 7 1Sžr/12/2010 Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal interpretáciou základných podmienok vyţadovaných právnym predpisom na zastavenie správneho konania. K záverom vyslovených krajským súdom dodáva Najvyšší súd nasledujúce argumenty.
1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) správny orgán konanie zastaví, ak v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Hore uvedené ustanovenie precizuje prekáţku konania res iudicata (pri totoţnosti účastníkov konania a predmetu konania), ktorá je dôsledkom poţiadavky na nemennosť právoplatného rozhodnutia orgánu štátnej moci a ktorá do právneho poriadku vnáša ústavný princíp právnej istoty. Pre správne konanie je prekáţka konania res iudicata modifikovaná tým, ţe ako odkladaciu podmienku pripúšťa podstatnú zmenu skutkového stavu. Táto podstatná zmena skutkového stavu veci však musí nastať aţ po právoplatnom rozhodnutí. Ak by sa však týkala skutočností, z ktorých vychádzal správny orgán v svojom právoplatnom rozhodnutí, potom ide o irelevantnú ţiadosť, ak by sa nepreukázali dôvody pre mimoriadne opravné prostriedky (najmä vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať 8 1Sžr/12/2010 podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania). Preto správne krajský súd potvrdil zákonnosť konania správneho orgánu, ak toto nové podanie ţalobcu vyhodnotil, ţe nesplňuje náleţitosti podstatnej zmeny skutkového stavu. Na základe uvedeného musel Najvyšší súd odmietnuť aj námietku ţalobcu, ţe rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K námietke ţalobcu, ţe krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, Najvyšší súd poukazuje na všeobecne známu skutočnosť, ţe v správnom súdnictve prevláda kasačný prieskumný mechanizmus (viď § 250i ods. 1 O.s.p). Uvedený kasačný mechanizmus je základným princípom správneho súdnictva, a preto nie je moţné od konajúceho súdu legitímne očakávať, ţe vykoná dokazovanie. Ani výnimočne pripustenie apelačného prieskumného mechanizmu (§ 250i ods. 2 O.s.p.) však nezakladá účastníkom v správnom súdnictve samočinný nárok na vykonanie dokazovania, ak účastník konania dôkazy nepredloţí (zásada kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania). Tento svoj názor Najvyšší súd napríklad vyslovil v rozsudku sp.zn. 1Sţso 33/2010 z 22.03.
ţalobcu konali tak, aby ţalobcovi uplynuli všetky zákonné lehoty, a tieţ mu neposkytli resp. neumoţnili získať zákonné poučenie
Správneho poriadku, toto všetko mohol ţalobca namietať pri svojej obrane v predchádzajúcom konaní uskutočnenom v roku 2004, napríklad na základe § 7 zák. č. 180/1995 Z.z. Preto aj túto námietku Najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
1 zák. č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú
zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania
2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva výpis z návrhu registra. Na základe hore uvedených skutkových zistení, právnych záverov ako aj námietok navrhovateľa Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom
2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo. 11 1Sžr/12/2010 Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava konania týkajúceho sa obnovenia registra evidencie pozemkov vrátanie prinavrátenia vlastníctva vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.
1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde. Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil, a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 12. júla 2011 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.