a § 17 zákona o dráhach 1, a to udržiavať prevádzkyschopnosť celoštátnych a regionálnych dráh, zabezpečiť ich prevádzkovanie prostredníctvom prevádzkovateľa dráhy a umožniť styk s inými dráhami. Žalovaný sa v čl. II bod 2 Zmluvy o prevádzkovaní dráh, ako prevádzkovateľ dráh, zaviazal zabezpečiť na celoštátnych a regionálnych dráhach výkony súvisiace s udržiavaním prevádzkyschopnosti dráh, zabezpečením styku s inými dráhami, zabezpečovaním prevádzkovania dráh a bezpečnosti dopravy na dráhe, obsluhou dráh, prideľovaním voľných kapacít železničnej dopravnej cesty, zabezpečením dodržiavania technických špecifikácií interoperability dráh, ktoré sú súčasťou európskeho železničného systému, starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu dráh v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie dopravných potrieb, organizovaním a riadením dopravy na dráhach. Zároveň žalovaný, ako prevádzkovateľ dráh, sa zaviazal zabezpečovať všetky činnosti súvisiace so správou a prevádzkou majetku tvoriaceho dráhu alebo jej súčasť a činnosti súvisiace s prevádzkovaním dráh, vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. III bod 3 Zmluvy o prevádzkovaní dráh). Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný sa prevádzkovaním železničnej dopravnej cesty, na jeho úkor obohacuje. Prevádzkovanie železničných dráh a činnosti súvisiace s ich prevádzkovaním tvorí len jednu z množstva činností vykonávanými žalovaným (§ 2 ods. 1 zákona č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky; ďalej len „ZoŽSR“). Ďalšou rozhodujúcou okolnosťou je fakt, že žalovaný prevádzkuje dráhy na základe zmluvného vzťahu s ich vlastníkom, ako prevádzkovateľ dráh, pričom vlastník dráhy mu uhrádza formou neinvestičnej dotácie len sumu, ktorá kryje rozdiel medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi stanovenými
článkov V. a VI. Zmluvy o prevádzkovaní dráh. Plánovanými nákladmi sa rozumejú ekonomicky oprávnené náklady vynaložené prevádzkovateľom dráhy na splnenie výkonov, ktoré sú v súlade s čl. II (udržiavanie prevádzkyschopnosti dráh...) a čl. III Zmluvy o prevádzkovaní dráh (činnosti súvisiace so správou a prevádzkou...). Plánovanými výnosmi hlavnej činnosti prevádzkovateľa dráh sa rozumejú výkony na základe objednaného rozsahu s jednotlivými dopravcami a ostatnými plánovanými výnosmi hlavnej činnosti železničnej dopravnej cesty, pričom výnosmi
tejto zmluvy nie sú výnosy súvisiace s výkonmi ostatných činností žalovaného. Žalovaný prevádzkovaním dráh tak plní povinnosti vlastníka dráh, preto aj adresátom tohto plnenia je vlastník dráh, t. j. Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií. Vlastník dráh si tak privlastňuje úžitkovú hodnotu pozemku bez toho, aby žalobcovi poskytol akúkoľvek protihodnotu, preto aj vlastníkovi vzniká povinnosť vydať toto plnenie. Žalovaný je len v hmotnoprávnom (záväzkovom - zmluvnom) vzťahu s vlastníkom dráhy, pričom zo svojej činnosti nedosahuje zisk (t. j. nevykonáva činnosť za účelom dosahovania zisku, podnikateľskú činnosť), nakoľko má vopred schválený rozpočet, ktorého prípadné schodky sú kryté dotáciami zo strany vlastníka dráhy. Odvolací súd dal do pozornosti, že len samotná skutočnosť, že žalovaný má v predmete činnosti uvedené prevádzkovanie železničných dráh a lanových dráh
osobitného predpisu a činnosti súvisiace s prevádzkovaním železničných dráh a lanových dráh, sama o sebe neznamená, že uvedené činnosti vykonáva vo vlastnom mene a na vlastný účet, za účelom dosiahnutia zisku a obohacuje sa tak na úkor žalobcu, nakoľko povolenie na prevádzkovanie dráh je základnou podmienkou na prevádzkovanie dráhy (§ 29 ods. 1 zákona o dráhach 2). Vlastník dráhy si môže na zabezpečenie prevádzkovania dráhy zmluvne zabezpečiť akúkoľvek inú osobu, ktorá má na to príslušnú licenciu, tak ako je to v prípade žalovaného. Na základe uvedeného zhrnul, že žalovaný len spravuje majetok vlastníka dráhy, pričom tento majetok (koľajnice) sú tým, čo vylučuje vlastníka pozemku v prisvojovaní si jeho úžitkových vlastností, aj keď vlastník dráh svoju činnosť realizuje za účelom zabezpečovania verejných potrieb, pričom majetok vlastníka dráhy (štátu) sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť za výkon týchto oprávnení v prípade, že by mu vyplývali z právne relevantného titulu (v danom prípade z právneho úkonu uzavretého so žalobcom). Vzhľadom k uvedenému odvolací súd ustálil, že žalovaný nie je v hmotno-právnom vzťahu bezdôvodného obohatenia nositeľom povinnosti, o uloženie ktorej žalobca žiadal, a preto mu v prejednávanej veci nesvedčí pasívna legitimácia v konaní. Vzhľadom na konštatovanie súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, ktorá je bez ďalšieho dôvodom pre zamietnutie žaloby, nepovažoval odvolací súd za potrebné zaoberať sa preskúmavaním dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu podaných proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie podielu na úžitkoch získaných žalovaným z bezdôvodného obohatenia za roky 2005 až 2008 v sume 38.758,96 eur. 3. Tento rozsudok odvolacieho súdu napadol včas podaným dovolaním žalobca, pričom prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), že súdy mu nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a z § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré bližšie nezdôvodnil. V dovolaní uviedol, že pokiaľ ide o podnikanie žalovaného za účelom dosahovania zisku, zdôraznil skutočnosť, že príjmy, ktoré žalovaný dosahuje zo svojej činnosti, ako aj ďalšie finančné zdroje, sú v zmysle ZoŽSR, vlastnými finančnými zdrojmi a žalovaný nie je povinný odvádzať tieto vlastné finančné zdroje ani ostatné príjmy do štátneho rozpočtu. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj nájomné zmluvy, ktoré žalovaný uzavrel vo vlastnom mene, na vlastný účet a na základe ktorých dal iným podnikateľským subjektom do prenájmu majetok štátu. Skutočnosť, že žalovaný je podnikateľský subjekt vyplýva predovšetkým priamo z ustanovenia § 1 ZoŽSR, železnice sú právnickou osobou a zapisujú sa do obchodného registra.
Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“), podnikateľom je osoba zapísaná v obchodnom registri, a
1 ZoŽSR „Železnice majú správu majetku, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali už do svojho zániku právo hospodárenia Železnice Slovenskej republiky, š. p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania“.
1 ZoŽSR „Finančné prostriedky na údržbu, opravy, modernizáciu a rozvoj železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, potrebné na zabezpečenie cieľov koncepcie dopravy, medzinárodných záväzkov a na plnenie dôležitých záujmov štátu, sa kryjú predovšetkým úhradami za používanie železničnej infraštruktúry a servisných zariadení a výnosmi z ostatnej podnikateľskej činnosti. Na modernizáciu a rozvoj železničnej infraštruktúry a servisných zariadení poskytuje štát dotácie v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok“. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného, tento prevádzkuje železničnú dráhu (železničnú dopravnú cestu) na pozemku dovolateľa za účelom dosiahnutia zisku, čiže vykonáva podnikateľskú činnosť bez právneho titulu, ktorý by žalovaného oprávňoval na užívanie pozemku dovolateľa, a zároveň dovolateľa protiprávne obmedzuje v užívaní jeho pozemku. Ako podnikateľský subjekt žalovaný vykonáva právo nájmu cudzieho pozemku, a tým dochádza už k obohacovaniu na úkor dovolateľa. Žalovaný má právo podnikať na štátnom majetku vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku, pričom celý dosiahnutý zisk je jedným zo zvláštnych finančných zdrojov žalovaného, zisk sa neodvádza do štátneho rozpočtu, samozrejme s výnimkou príslušných daňových a odvodových povinností. Ďalším vlastným finančným zdrojom žalovaného sú tiež príjmy za použitie dopravnej cesty, ktorú žalovaný ako podnikateľský subjekt prevádzkuje za účelom dosiahnutia zisku, pretože ju poskytuje nie len štátnym dopravcom vo verejnom záujme, ale taktiež aj ďalším súkromným dopravcom za účelom dosiahnutia zisku, pričom ani tieto príjmy za použitie dopravnej cesty, nie sú odvádzané do štátneho rozpočtu. Záverom dovolateľ namietal arbitrárnosť rozhodnutia, neumožnil odvolací súd, aby sa písomne mohol vyjadriť k predloženým dôkazom, pričom odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nedáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, keď bezdôvodne dospel k záveru, že žalovaný nedosahuje zisk, čo odvolací súd nechal takmer bez povšimnutia. 4. Žalovaný navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné. 6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a zároveň z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. 8.
f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.
1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10.
1, 2 CSP dovolanie prípustné
citovaného ustanovenia možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod vymedzí sa tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania. 12. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená, a
1 písm. b/ CSP konkretizovať a formulovať právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 13. Pokiaľ dovolateľ v takom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa
jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach a predpokladoch o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky do úvahy prichádzajúce rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky. V opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen všeobecne novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétne cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP. 14. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania žalobcu
f/ CSP, dovolací súd uvádza, že znakmi vady zmätočnosti konania
tohto ustanovenia sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
názoru dovolacieho súdu dovolaním napádaný rozsudok uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy a úvahy, z ktorých odvolací súd vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.
f/ CSP to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu prípadne spočíva na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv strany sporu.
c/ CSP. 25. Pokiaľ ide o dovolacie dôvody
1 písm. a/ a b/ CSP, tieto posudzoval dovolací súd
obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Dospel pritom k záveru, že dovolateľ nevymedzil právnu otázku spôsobom, ktorý sa vyžaduje a tiež neuviedol rozhodnutia, ktoré by týmto dôvodom nasvedčovali. 26. Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu v časti, v ktorej uviedol, že ho podáva
1 písm. a/ a b/ CSP, dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným § 431 až § 435 CSP. Absenciu takej náležitosti považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania
f/ CSP. 27. Záverom zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol, a to sčasti
c/ CSP a sčasti
f/ CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.