162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 13. februára 2017, Číslo: UPS/US6/SSVOdPPKPC1/SOC/2017/3142, ktorým tento postupom
2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z
1 a § 41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) uložil žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej v sume 3.420 eur, ktorý bol žalobcovi poskytnutý rozhodnutím zo
Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
2 zákona č. 447/2008 Z.z.,
ktorého výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Z obsahu žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku je nesporné, že žalobca v čase podávania žiadosti bol ženatý a mal dve nezaopatrené deti navštevujúce základnú a vysokú školu. Pri určovaní výšky peňažného príspevku bol zohľadňovaný jednak príjem žalobcu ako aj jeho manželky, teda dôchodok, ktorý poberá žalobca v sume 250 eur, nebol jediným jeho zdrojom príjmu pri posudzovaní výšky peňažného príspevku tak, ako to uvádza žalobca. Krajský súd poukázal tiež na skutočnosť, že u žalobcu bola finančná situácia zohľadnená práve priznaním príspevku vo výške 95% ceny pomôcky. 5. K námietke žalobcu, že správne orgány nezohľadnili pri rozhodovaní Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor OSN“), krajský súd uviedol, že s príslušným Dohovorom OSN vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 2048 z 9. marca 2010 a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má
Článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť dňa 25. júna 2010
oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 317 zverejnené v Zbierke zákonov č. 317/2010. Teda je nesporné, že Dohovor OSN schválený Valným zhromaždením OSN je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.
Článku 1 tohto Dohovoru OSN jeho účelom je to, aby sa dosiahlo, aby krajiny, ktoré ho schvália, budú zabezpečovať uplatňovanie, podporu a ochranu všetkých ľudských práv, všetkých ľudí s postihnutím, rešpektovanie dôstojnosti ľudí s postihnutím. Medzi ľudí s postihnutím patria aj ľudia, ktorí majú dlhodobo zhoršený stav, napr. telesne, mentálne, intelektuálne a tak sa nemôžu zapojiť do spoločnosti z rôznych takých príčin, ako sú názory, jazyk, schodištia a zákony, ktoré bránia ľuďom s postihnutím začleniť sa do spoločnosti. V Článku 4 tohto Dohovoru OSN označenom ako všeobecné povinnosti krajiny sľubujú, že zabezpečia, aby všetky ľudské práva platili pre všetkých ľudí a bez diskriminácie na základe postihnutia, a aby splnili okrem iného sľub robiť všetko potrebné, aby zabezpečili, aby práva z tohto Dohovoru OSN budú začlenené do zákonov, politiky a praxe v ich krajine. S poukázaním na tieto základné články Dohovoru OSN krajský súd uviedol, že práve zákon č. 447/2008 Z.z. je tým zákonom, ktorý má za cieľ podporovať sociálne začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a podmienok v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Vykonávateľom tohto zákona je žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že v danom prípade neboli porušené ľudské práva a slobody žalobcu ani zásady rovnakého zaobchádzania, a že tento zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu nenapĺňa kategóriu nepriamej diskriminácie, pretože neznevýhodňuje žiadnu osobu v porovnaní s inou osobou a vzťahuje sa na všetky fyzické osoby bez rozdielu (§ 4 zákona). Žalobca v žalobe ani v odvolaniach proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nešpecifikoval konkrétne, ktorý článok, v ktorej oblasti Dohovoru OSN bol
jeho názoru porušený rozhodnutím orgánu verejnej správy, a v čom bol diskriminačný týmto rozhodnutím a zákonom. 6. Vzhľadom na to, že správne orgány pri rozhodovaní vo veci zistili úplne a presne skutkový stav veci, zaobstarali si všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, rozhodli vo veci v súlade so zákonom a zároveň rozhodnutie žalovaného spĺňa všetky podstatné náležitosti uvedené v § 46 a § 47 Správneho poriadku, je z neho zrejmé, čo tvorilo podklad pre rozhodnutie, aký skutkový stav bol v konaní zistený, ďalej je z neho zrejmé, ako vec právne správny orgán posúdil a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu ako účastníka konania, krajský súd žalobu ako nedôvodnú
7. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 a § 168 SSP tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nedosiahol úspech a vo vzťahu k žalovanému nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. II.
ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, pričom pojem „iné postavenie“ znamená aj zdravotné postihnutie. Ďalej poukázal na Článok 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, podmienky ratifikácie medzinárodných zmlúv, nesúlad medzi vnútroštátnou a medzinárodno-právnou záväznosťou medzinárodnej zmluvy s odkazom na § 3 ods. 3 a § 10 ods. 3 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tiež s poukazom na § 139 ods. 2 SSP konštatoval, že v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V ďalšej časti žalobca uvádzal, že jedným zo základných princípov slovenského právneho poriadku je hierarchia právnych noriem, čo neznamená iba logickú nadradenosť / podriadenosť noriem, ale súvisí s celou problematikou legitímnej autority, zahŕňa aj kategorický imperatív, že právny predpis môže vydať výlučne orgán na to zákonom oprávnený, v medziach zákona a svojej vlastnej normotvornej právomoci. Právne predpisy sa triedia
tzv. právnej sily, ktorá sa vzťahuje na vlastnosti právnych predpisov, na základe ktorých je jeden právny predpis podriadený druhému. Predpis nižšej právnej sily nesmie odporovať predpisu vyššej právnej sily. Dohovor OSN v Článku 9 hovorí o prístupnosti k informačným technológiám a k odstráneniu bariér a vylučuje akúkoľvek subjektívnu zodpovednosť, alebo povinnosť fyzickej osoby so zdravotným postihnutím pri realizácii ich práv. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd nedostatočne posúdil a odôvodnil
2 SSP aplikáciu § 41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., podstatné argumenty žalobcu, že jeho mesačný príjem - invalidný dôchodok vo výške 250,50 eur je dávkou sociálneho poistenia, avšak hlboko pod hranicou životného minima, pre štvorčlennú rodinu sú prvoradé mesačné náklady na život, ako sú nájom, strava, ošatenie, lieky, atď.
SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 15.
1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16.
2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17.
1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18.
2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach; 19.
1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny;
2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z
1 a § 41 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. uložil žalobcovi povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej v sume 3.420 eur, ktorý bol žalobcovi poskytnutý rozhodnutím zo
Článku 2 Dohovoru OSN, diskriminácia „diskriminácia na základe zdravotného postihnutia“ je každé robenie rozdielov, vylúčenie alebo obmedzenie na základe zdravotného postihnutia, ktorých cieľom alebo účinkom je narušiť alebo znemožniť uznávanie, využívanie alebo uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo inej oblasti na rovnakom základe s ostatnými; zahŕňa všetky formy diskriminácie vrátane odmietnutia primeraných úprav; 23.
Článku 4 ods. 1 písm. a/, b/, d/ a e/ Dohovoru OSN, zmluvné strany sa zaväzujú zabezpečiť a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím bez akéhokoľvek diskriminovania na základe zdravotného postihnutia. Na tento účel sa zmluvné strany zaväzujú prijať všetky príslušné legislatívne, správne a iné opatrenia na uplatňovanie práv uznávaných v tomto dohovore; prijať všetky príslušné opatrenia vrátane zákonodarstva na úpravu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré predstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím; zohľadniť ochranu a podporu ľudských práv osôb so zdravotným postihnutím v každej politike a v každom programe; zdržať sa akéhokoľvek konania alebo praktík, ktoré sú v rozpore s týmto dohovorom, a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s týmto dohovorom; prijať všetky primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie na základe zdravotného postihnutia zo strany akejkoľvek osoby, organizácie alebo súkromného podniku; 24.
Článku 4 ods. 2 Dohovoru OSN, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a kultúrne práva, každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru sa zaväzuje prijať opatrenia v maximálnom rozsahu svojich prostriedkov a v prípade potreby aj v rámci medzinárodnej spolupráce s cieľom postupne dosiahnuť plnú realizáciu týchto práv bez toho, aby to malo vplyv na záväzky obsiahnuté v tomto dohovore, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom bezprostredne uplatniteľné. 25.
Článku 5 ods. 1 Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú, že všetky osoby sú si rovné pred zákonom a
zákona a majú nárok na rovnakú ochranu a na rovnaký úžitok zo zákona bez akejkoľvek diskriminácie. 26.
Článku 28 ods. 1 Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na primeranú životnú úroveň pre ne aj pre ich rodiny vrátane dostatočnej výživy, oblečenia a ubytovania a na ustavičné zlepšovanie životných podmienok a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia. 27.
Článku 28 ods. 2 písm. a/ - e/ Dohovoru OSN, zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na sociálnu ochranu a na využívanie tohto práva bez diskriminácie na základe zdravotného postihnutia a podniknú príslušné kroky, ktorými zaručia a presadia uplatňovanie tohto práva vrátane týchto opatrení s cieľom zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k službám zásobovania obyvateľstva čistou vodou a zabezpečiť im prístup k vhodným a cenovo dostupným službám, pomôckam a k iným formám pomoci pre potreby súvisiace so zdravotným postihnutím; zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím, najmä ženám a dievčatám so zdravotným postihnutím a starším osobám so zdravotným postihnutím, prístup k programom sociálnej ochrany a k programom znižovania chudoby; zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím a ich rodinám, ktoré žijú v chudobe, prístup k pomoci od štátu s úhradou výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím vrátane vhodného vzdelávania, poradenstva, finančnej pomoci a odľahčovacích služieb; zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím prístup k programom verejnej bytovej výstavby; zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k dávkam a programom dôchodkového zabezpečenia. 28.
Článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. 29.
Článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 30.
Článku 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. 31.
Článku 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach
odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. 32.
Článku 51 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. 33. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej
osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1) 34.
2 zákona č. 447/2008 Z.z., cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. 35.
1 zákona č. 447/2008 Z.z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu
tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb
osobitného predpisu. 1a) Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť
osobitného predpisu. 1) 36.
2 zákona č. 447/2008 Z.z., sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. 37.
1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je
komplexného posudku vypracovaného
1 odkázaná na pomôcku, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu pomôcky, peňažný príspevok na výcvik používania pomôcky a peňažný príspevok na úpravu pomôcky. 38.
2 zákona č. 447/2008 Z.z., výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky, výška peňažného príspevku na výcvik používania pomôcky a výška peňažného príspevku na úpravu pomôcky sa určí percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím uvedených v prílohách č. 10 a 11, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri určení výšky peňažného príspevku na kúpu pomôcky sa zohľadňuje cena pomôcky, najviac v sume ustanovenej v zozname pomôcok. 39. V zmysle prílohy č. 10, výška peňažného príspevku na kúpu pomôcky bola určená percentuálnou sadzbou v závislosti od ceny pomôcky a príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, t. j. vo výške 95% z ceny pomôcky. 40.
1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná kúpiť si pomôcku, na ktorej kúpu jej bol poskytnutý peňažný príspevok, dať si upraviť pomôcku, na ktorej úpravu jej bol poskytnutý peňažný príspevok, alebo absolvovať výcvik, na ktorý bol poskytnutý peňažný príspevok do troch mesiacov odo dňa poskytnutia tohto peňažného príspevku, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o priznaní tohto peňažného príspevku, ak pomôcku nemožno kúpiť, upraviť alebo nemožno absolvovať výcvik používania pomôcky z dôvodov na strane osoby, ktorej predmetom činnosti je výroba pomôcky, predaj pomôcky, distribúcia pomôcky, úprava pomôcky alebo výcvik používania pomôcky. 41.
9 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nepoužila peňažný príspevok na kompenzáciu na účel, na ktorý jej bol poskytnutý, v lehote ustanovenej týmto zákonom, je povinná vrátiť tento peňažný príspevok do ôsmich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým jej bola uložená povinnosť peňažný príspevok vrátiť.
1, 4 a § 26 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., prílohy č. 10 menovaného zákona,
opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 7/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam pomôcok a maximálne zohľadňované sumy z ceny pomôcok ako aj zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhovel žiadosti žalobcu a priznal mu peňažný príspevok na kúpu pomôcky - elektronickej čítacej lupy stolovej vo výške 3.420 eur. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale predovšetkým aj výška peňažných príspevkov
zákona č. 447/2008 Z.z. 45. Z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a slobôd druhej kategórie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte prejednávaneho prípadu) predovšetkým materiálnej stránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie citovaného Článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte s Článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky
ktorého občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) a tiež, že každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok (ods. 2) Ústava Slovenskej republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto ústavných práv. Týmito zákonmi sú najmä Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z.), zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu starostlivosti a výchovy dieťaťa v (náhradnej) rodine. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že esenciálny obsah sociálnych práv nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca na sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie. 46. Medzi tieto zákony je nutné zaradiť aj tu aplikovaný zákon č. 447/2008 Z.z,, cieľom ktorého je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Postupom a pravidlami plynúcimi z tohto zákona sa predovšetkým kompenzujú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda zmierňujú sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia formou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu
tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb
osobitného predpisu (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) s tým, že za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je nutné v zmysle platnej legislatívy považovať znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.
výpočtového listu založeného v administratívnom spise najvyšší súd zistil, že v rozhodnom období (rok 2014) bol priemerný mesačný príjem stanovený na sumu 143,79 eur, čo predstavuje sumu do 1-násobku sumy životného minima (198,09 eur ku dňu rozhodovania úradu práce - 2/2016). Vzhľadom na takto úradom práce zistené skutočnosti, úrad práce viazaný zákonom č. 447/2008 Z.z. vrátane jeho príloh, priznal žalobcovi peňažný príspevok na kúpu pomôcky vo výške 3.420 eur, t.j. vo výške 95% zo zohľadňovanej ceny pomôcky, nakoľko príjem žalobcu vrátane spoluposudzovaných osôb v roku 2014 bol v zmysle prílohy č. 10 do dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval spôsob výpočtu priemerného mesačného príjmu na účely konania o peňažnom príspevku na kúpu pomôcky, nerozporoval ani výšku priznaného peňažného príspevku. Možno teda dôvodne predpokladať, že žalobca túto skutočnosť akceptoval a rovnako akceptoval aj tú skutočnosť, že zvyšnú sumu bude musieť doplatiť z vlastných prostriedkov. Uvedené podporuje aj to, že žalobca rozhodnutie z 16. februára 2016, Číslo: PO2/OPPnKŤZPaPP/SOC/2016/62493-0004, o priznaní peňažného príspevku na kúpu pomôcky nenapadol odvolaním, dokonca sa odvolania vzdal. 48. K namietanej diskriminácii najvyšší súd uvádza, že zákonodarca v zákone č. 447/2008 Z.z. upravil právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej
osobitného predpisu (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zákon sa vzťahuje na ochranu fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím s tým, že hlavný cieľ spočíva v podpore ich sociálneho začlenenia do spoločnosti za súčasne ich aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Z obsahu jeho právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom; týmto zákonom je zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), ktorý v odseku 2 ods. 1 upravuje, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia (zdravotné postihnutie; pozn. súdu) alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti 1a) (zákon č. 583/2008 Z.z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Zákonodarca ustanovuje kritériá,
ktorých sa posudzuje oprávnenosť žiadateľov o jednotlivé kompenzácie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, aby sa predišlo jej zneužívaniu neoprávnenými osobami. Kladie základy inštitucionálneho zabezpečenia posudzovania žiadostí a samotného poskytovania peňažných príspevkov, teda zakotvuje jednotlivé oblasti, v ktorých sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia kompenzujú, posudkovú činnosť, zisťovane príjmu a majetku, druhy peňažných príspevkov, príslušné orgány a ch pôsobnosť, konanie a povinnosti a zodpovednosť fyzickej osoby vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu. Ako jednu z podmienok na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia stanovuje nielen limit - nastavenie stropu (výšky) príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, nad ktorý už nie je možné objektívne konštatovať, že peňažný príspevok bude náležite plniť svoju esenciálnu kompenzačnú funkciu - prejav ekonomickej a sociálnej politiky štátu (§ 18 ods. 16, 18 v spojení s § 41 ods. 11, 12 zákona č. 447/2008 Z.z.), ale aj limit, do ktorého je štát schopný náklady prefinancovať, v tomto konkrétnom prípade stanovuje maximálne zohľadňovanú sumu z ceny pomôcky a (v závislosti od priemerného mesačného príjmu) aj následnú percentuálnu sadzbu (príloha č. 10). Týmto spôsobom však štát v žiadnom prípade nezasahuje do ochrany a postavenia osôb so zdravotným postihnutím. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom s ťažkým zdravotným postihnutím, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné, aby štát na základe univerzálnej a absolútnej solidarity garantoval poskytovanie peňažných príspevkov, prípadne ďalších výhod plynúcich z tohto zákona v absolútne všetkých prípadoch, t.j. systémom „každému a vo všetkom“.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.