výšky spoluvlastníckych podielov tak, aby jednotlivé priestory mohli byť samostatne prístupné a uţívaniaschopné. Znalec určil všeobecnú cenu rodinného domu vo výške 9 795,51 €, všeobecnú (trhovú cenu) parciel priľahlých rodinnému domu vo výške 1 403,60 € a všeobecnú cenu parciel X., X. a X. vo výške 1 067,83 €. Na základe uvedených zistení vec posúdil
ustanovení § 141 ods. l a § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pri rozhodovaní o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov prihliadol na skutočnosť, ţe nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, preto bolo potrebné prikázať vec za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Na základe uvedeného s prihliadnutím na väčšinový podiel ţalobcu k rodinnému domu a účelnému vyuţitiu priľahlých pozemkov zvolil spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním ako rodinného domu, tak aj priľahlých pozemkov do výlučného vlastníctva ţalobcu a tomuto uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely, pričom vychádzal zo znaleckého posudku Ing. I.. Zaujal aj stanovisko k návrhu ţalovaných smerujúceho k zamietnutiu návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a konštatoval, ţe zamietnutie návrhu nie je dôvodné, nakoľko neboli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. O trovách štátu rozhodol
l O.s.p. Okresný súd Svidník uznesením z 19. mája 2009, č.k. 4C 468/2002-332 priznal odmenu znalcovi Ing. J. I. za podaný znalecký posudok vo výške 356 €
vyhlášky č. 491/2004 Z.z. o odmenách a náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Okresný súd Svidník uznesením z
vyhlášky č. 491/2004 Z.z. o odmenách a náhradách výdavkov 3 5 Cdo 12/2011 a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Krajský súd v Prešove rozsudkom z
l O.s.p., potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva k 4 5 Cdo 12/2011 rodinnému domu súp. č. X., ako aj priľahlým pozemkom parc. č. X., parc. č. X., parc. č. X. a parc. č. X., prikázanie nehnuteľností, ako samostatných vecí, do výlučného vlastníctva ţalobcu a zaplatenia náhrady za spoluvlastnícke podiely do výšky 1 575,34 €. Nestotoţnil sa so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k poľnohospodárskym pozemkom parc. č. X., parc. č. X. a parc. č.X.. Bol toho názoru, ţe v záujme účelného, ale aj spravodlivého vysporiadania, bolo potrebné zvaţovať aj iný spôsob, ako prikázanie aj týchto pozemkov do výlučného vlastníctva ţalobcu za náhradu, keďţe návrhmi účastníkov nebol súd prvého stupňa viazaný. Poukázal na to, ţe ţalovaní sa v priebehu celého konania snaţili aspoň sčasti uchovať vlastníctvo po svojich predkoch, preto konštatoval, ţe súd prvého stupňa mal zváţiť, či nie je moţné tieto pozemky prikázať do výlučného vlastníctva jedného zo ţalovaných, prípadne aj oboch. Taktieţ bol toho názoru, ţe prikázaním uvedených parciel do výlučného vlastníctva jedného zo ţalovaných, ale aj prípadne do podielového spoluvlastníctva oboch ţalovaných v rovnakých podieloch za náhradu v prospech ţalobcu, nie je porušením zákona č. 180/1995 Z.z., preto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom, parc. č. X:, parc. č. X. a parc. č.X. zapísaným na LV čX. k.ú. K., ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ďalej mal za to, ţe odvolanie ţalovaných proti uzneseniu súdu prvého stupňa z
názoru ţalovaných tým, ţe súdy oboch stupňov 1/ povaţovali za preukázanú cenu nehnuteľností aj napriek rozdielu medzi znaleckými posudkami a nepovaţovali za potrebné odstrániť výrazný rozdiel v názore znalcov, aj napriek názoru ţalovaných na vyhotovenie znaleckého posudku Ústavom súdneho inţinierstva v Ţ., 2/ povaţovali za preukázanú nemoţnosť reálnej deľby všetkých parciel, a to aj napriek tomu, ţe ţalovaní súhlasili aj s deľbou len na jedného z nich, pričom sa uspokojil odvolací súd s tým, ţe nemoţnosť reálnej deľby posudzoval znalec z odboru stavebníctva a k reálnej deľbe domu sa vyjadroval znalec, ktorý v tom čase nebol zapísaný v zozname znalcov. Navrhli, aby dovolací súd napadnutú časť rozsudku odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Ţalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovaných odmietol a priznal ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe 6 5 Cdo 12/2011 dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. V danom prípade dovolaním ţalovaných nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd povaţuje za potrebné vyjadriť sa k názoru ţalovaných, ţe v predmetnej veci ide o zmeňujúci rozsudok, voči ktorému je prípustné dovolanie. Za zmeňujúci rozsudok moţno povaţovať iba také rozhodnutie, ktorým odvolací súd vecne zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa a nahrádza ho svojím iným rozhodnutím v predmetnej veci. O vecnú zmenu ide vtedy, ak oba súdy odlišne posúdili okolnosti významné pre rozhodnutie, v dôsledku čoho dospeli k rozdielnym skutkovým a právnym záverom. Z uvedeného vyplýva, ţe rozhodujúce nie je formálne hľadisko, t.j. ako dovolací súd zostavil výrok svojho rozhodnutia (to ako z hľadiska slovného vyjadrenia označil, zoštylizoval výrok), ale vecné hľadisko, t.j. či výsledkom porovnania obsahu oboch rozsudkov je uţ uvedená odlišnosť. V predmetnom prípade síce odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu, ale nejde o zmenu vecnoprávnu. V skutočnosti odvolací súd v časti výrok prvostupňového súdu potvrdil (vo výroku o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov k rodinnému domu súp. č. X., postaveného na parcele č. X.s príslušenstvom - ploty, vonkajšie úpravy - zapísaného v liste vlastníctva č. X., k.ú. K. a k parcelám registra C, evidovaných na katastrálnej mape ako parcely č. X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1042 m2, č. X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 60 m2, X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 34 m2, č. X. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 74 m2, zapísaných v LV č. X. k.ú. K., vo výroku o prikázaní uvedených nehnuteľností do výlučného vlastníctva ţalobcu J. M. a vo výroku o uloţení povinnosti ţalobcovi zaplatiť za podiely v uvedených nehnuteľnostiach ţalovanej 1/ do sumy 1575,34 € a ţalovanému 2/ do sumy 1575,34 €) a v časti výrok prvostupňového súdu zrušil (vo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov k parcelám č. X. - trvalý trávny porast vo výmere 704 m2, č. X. - trvalý trávny porast vo výmere 64 m2, parc. č. X. - orná pôda vo výmere 1273 m2, zapísaných v LV č. X. k.ú. K., o prikázaní uvedených nehnuteľností do výlučného vlastníctva ţalobcu J. M., o uloţení povinnosti ţalobcovi zaplatiť náhradu za podiely v uvedených nehnuteľnostiach ţalovanej 1/ nad sumu 1575,34 € 7 5 Cdo 12/2011 a ţalovanému 2/ nad sumu 1575,34 €, vo výroku o trovách konania a trovách štátu) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného vyplýva, ţe rozsudok odvolacieho súdu v časti napadnutej dovolaním treba z hľadiska vecného povaţovať za potvrdzujúci. Preto dovolanie z dôvodu § 238 ods. 1 O.s.p. nie je prípustné, lebo smeruje proti tej časti, v ktorej došlo k potvrdeniu výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je
1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré moţno začať len na návrh, o prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Takéto vady konania ale v dovolacom konaní neboli zistené. Ţalovaní existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. So zreteľom na ţalovanými tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci im bola odňatá moţnosť pred ním (§ 237 písm. f / O.s.p.). Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku 8 5 Cdo 12/2011 postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalovaným 1/ a 2/ neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov. Ţalovaní namietajú, ţe k vade konania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. došlo tým, ţe 1/ odvolací súd vo veci nenariadil pojednávanie a nevykoval dôkazy, ktoré ţalovaní navrhli za účelom odstránenia rozdielov v cene medzi dvoma znaleckými posudkami, 2/ súd prvého stupňa na pojednávaní 8. júna 2009 pristúpil k výsluchu znalca za neprítomnosti ţalovaného, ktorý pod tlakom emócií opustil pojednávaciu miestnosť na určitý čas a aj keď po návrate mal moţnosť klásť znalcovi otázky, nemohol uţ reagovať na bez jeho prítomnosti kladené otázky ţalobcu a 3/ ţe v zápisnici z pojednávania z 27. februára 2008 nebola zachytená skutočná výpoveď ţalovanej 1/ a nikde nebol zaprotokolovaný ani dôkaz o vlastníctve letnej kuchyne, čo ţalovaní namietali vo svojom stanovisku z 20. marca 2008.
1 O.s.p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
2 O.s.p. v tomto znení, môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V predmetnej veci je zrejmé, ţe odvolací súd sa stotoţnil s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa, teda mal za to, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a o veci aj 9 5 Cdo 12/2011 správne rozhodol, súd prvého stupňa rozhodol v predmetnej veci na pojednávaní a nejde tu ani o verejný záujem, keďţe nejde o veci týkajúce sa v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku sídliska a pod. Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych inštanciách pojednávanie vykonávať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ prejednal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej 15. februára 2010 bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Postup odvolacieho súdu nemal za následok odňatie moţnosti ţalovaných konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Nedošlo k znemoţneniu realizácie ich procesných práv, priznaných im v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je moţné povaţovať postup súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa ţalovaným znemoţnila realizácia ich procesných práv, priznaných im v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany ich práv a právom chránených záujmov v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Námietka ţalovaných o postupe súdov niţších stupňov súvisiaca s nevykonaním dôkazov nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov
návrhov alebo predstáv ţalovaných nie je ani postupom, ktorým by im súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom, a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999). Ţalovaní v dovolaní ďalej namietajú, ţe v zápisnici z pojednávania z 27. februára 2008 nebola zachytená skutočná výpoveď ţalovanej 1/ a nikde nebol zaprotokolovaný ani dôkaz o vlastníctve letnej kuchyne, čo ţalovaní namietali vo svojom stanovisku z 20. marca 2008. 10 5 Cdo 12/2011
3 O.s.p. predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Kaţdá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená. Obsah zápisnice o úkonoch súdu v podrobnostiach upravuje § 52 a nasl. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktorého druhý odsek prvej vety ustanovuje, ţe predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup. Ak má prítomný účastník konania (jeho zástupca) za to, ţe zápisnica o pojednávaní neodráţa presne priebeh v pojednávacej miestnosti, je to dôvodom na uplatnenie námietok do zápisnice o pojednávaní, o ktorých je súd povinný rozhodnúť. Povahou veci je pritom dané, ţe takúto námietku môţe účastník, ktorý sa konania zúčastnil (prípadne jeho zástupca) uplatniť najneskôr do skončenia tohto pojednávania. Zo zápisnice z pojednávania z
1 veta prvá O.s.p. pojednávanie sa môţe odročiť len z dôleţitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Moţnosť odročiť pojednávanie upravuje § 119 Občianskeho súdneho poriadku. Posúdenie dôvodov uplatňovaných k odročeniu pojednávania je celkom v kompetencii súdu, ktorý vo veci koná. Aj v takom prípade musí mať súd na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo na prerokovanie veci v ich prítomnosti alebo v prítomnosti ich zvoleného právneho zástupcu. Podmienkou, ktorej splnenie je potrebné k tomu, aby súd nemohol prejednať vec v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka je, ţe účastník poţiada o odročenie pojednávania, a to z dôleţitého dôvodu. Dôleţitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná ţiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), posudzuje súd vţdy
konkrétnych, individuálnych okolností prípadu a z objektívneho hľadiska. Či sú v tej- ktorej veci dôleţité dôvody pre odročenie pojednávania dané, posudzuje súd, a nie účastník konania. V prejednávanej veci je zo zápisnice z pojednávania z
5 tejto vyhlášky vo výške 51,45 € (z hodnoty pozemkov, ktoré boli predmetom dovolacieho konania, t.j. zo sumy 1403 €) a s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky), t.j. 7,21 €, čo spolu s DPH vo výške 11,15 € predstavuje spolu 69,81 €. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 13 5 Cdo 12/2011 V Bratislave
1 O.s.p., ale vec predloţil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Odvolací súd po zistení, ţe odvolanie nie je odôvodnené a ţe súd prvého stupňa neodstránil túto vadu odvolania postupom
1 O.s.p. sám uznesením zo dňa 18. januára 2010 sp. zn. 7Co/6/2010 vyzval právnu zástupkyňu ţalovaného, aby v lehote 3 dní doplnila svoje odvolanie o náleţitosti odvolania
1 O.s.p. t.j. o dôvody odvolania a uvedenie, v čom napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny a čoho sa v odvolacom konaní domáha. Výzvu odvolacieho súdu právna zástupkyňa ţalovaného prevzala dňa
a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie a ţiadal ho zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe odmietnutím odvolanie mu bola v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. odňatá moţnosť konať pred súdom, keď odvolací súd rozhodoval dňa
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanovení § 237, § 238 a § 239 O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie § 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia. Ţalovaný napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ktorým odmietol odvolanie ţalovaného, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného z ustanovenia § 239 O.s.p. nemoţno vyvodiť. 5 Cdo 128/2010 17 Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (ide o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, o prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). V rámci toho prieskumu dovolací súd ustálil, ţe došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t.j. ţe odvolací súd svojim postupom odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) je treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, ţe odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalovanému znemoţnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov, čím odvolacie konanie touto vadou zaťaţil. Základné právo na súdnu ochranu
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústavy) zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom 5 Cdo 128/2010 18 svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, bolo moţné odôvodniť len dôvodmi, uvedenými v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ aţ f/ O.s.p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s.p. ). Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náleţitosti
1 a 2, aby chýbajúce náleţitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania
1 písm. d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo odvolanie podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloţí súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 209 ods. 1 O.s.p.). Ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval
1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náleţitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania
1 písm. d/ (§ 211 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náleţitosti
1, 2 O.s.p. ak boli dodrţané podmienky
1 a § 211 ods. 1 (§ 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. ) Ak je z odvolania zrejmé, ktoré rozhodnutie je odvolaním napadnuté a v akom rozsahu odvolateľ rozhodnutie napadá, potom neuvedenie údajov o tom, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvého stupňa, nebráni pokračovaniu odvolacieho konania a nie je na mieste odmietnutie odvolania. 5 Cdo 128/2010 19 Kým citované ustanovenia §§ 205 ods. 1, 209 ods. 1 , 211 ods. 1 a 218 ods. 1 O.s.p. upravujú náleţitosti odvolania, postup súdu v prípade ich nedostatku a procesný následok oneskorene podaného odvolania, prípadne neodstránenia nedostatku náleţitostí odvolania, ktorým je odmietnutie odvolania, citované ustanovenie § 205 ods. 3 O.s.p. stanovuje čas, dokedy moţno rozšíriť rozsah a dôvody odvolania. Tento čas je ohraničený uplynutím odvolacej lehoty, ktorá je určená ustanovením § 204 ods. 1 O.s.p. S nedodrţaním času stanoveného na vykonanie procesného úkonu odvolateľa spočívajúceho v moţnosti rozšíriť dôvody podaného odvolania zákon nespája ako procesný následok odmietnutie odvolania. Z gramatického ako i logického výkladu ustanovenia § 205 ods. 3 O.s.p. vyplýva, ţe sa môţe týkať len rozšírenia uţ existujúcich dôvodov odvolania, teda len prípadov, v ktorých odvolanie spĺňa náleţitosti vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. Nemoţno totiţ rozširovať niečo, čo vôbec nie je. Len nedostatok akýchkoľvek dôvodov odvolania predpokladá v zmysle citovaného ustanovenia § 209 O.s.p. výzvu súdu na doplnenie dôvodov odvolania a moţnosť odvolateľa v lehote desiatich dní od jej doručenia odstrániť tento nedostatok. Kým tento nedostatok nie je odstránený, pouţitie citovaného ustanovenia § 205 ods. 3 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nemoţno ním preto odôvodňovať nemoţnosť doplnenia odvolania o chýbajúce náleţitosti a odmietnutie odvolania z tohto dôvodu. Procesným dôsledkom nedodrţania času, v ktorom odvolateľ má moţnosť rozšíriť existujúce, teda pôvodné dôvody odvolania, môţe byť len to, ţe odvolací súd na rozšírené, resp. ďalšie dôvody odvolania neprihliadne. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, ţe ţalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa označil rozhodnutie, proti ktorému smeruje, uviedol v ňom, ţe sa odvoláva proti tomu, ţe súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (najmä ohľadne odstúpenia od zmluvy ţalobcami 1/, 2/ z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o obstaraní zájazdu ţalovaným) a vec nesprávne posúdil. Súd prvého stupňa bez toho, aby postupoval
1 O.s.p. postúpil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, odvolací súd , ktorý dospel k záveru, ţe odvolanie nemá zákonné náleţitosti, uznesením zo dňa 18. januára 2010 sám vyzval ţalovaného, aby odvolanie doplnil o náleţitosti odvolania
1 O.s.p. s poučením, ţe inak odvolací súd odvolanie odmietne. Uznesenie prevzala právna zástupkyňa ţalovaného dňa
f/ O.s.p. je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tieţ okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
1, 4 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. januára 2011 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.