Obsah (9)

§ 29§ 6§ 66c§ 18§ 127§ 31§ 30§ 389§ 391

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obo/3/2019 Identifikačné číslo spisu: 7098898075 Dátum vydania rozhodnutia: 20.06.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 29ods.

4 ZKV schválil. Súd zároveň v súlade s § 66e ods. 1 ZKV a prechodnými a záverečnými ustanoveniami §-u 470 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) odmietol odvolanie podané veriteľom Credit Clearing Center, a. s. (v súčasnosti Silverside, s. r. o.) ako oneskorene podané

§-u 386 písm. a/ C. s. p.

1. Proti uzneseniu konkurzného súdu o schválení konečnej správy podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie veriteľ Slovenská konsolidačná, a. s. (č. l. 580), tvrdiac, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C. s. p.).
2. Slovenská konsolidačná, a. s. (ďalej tiež ako „odvolateľ“) považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a tvrdí, že konkurzný súd sa vo výroku ani v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal s jeho námietkou nekomplexnosti a nedostatočnosti konečnej správy, najmä s námietkou nezaradenia pohľadávok proti podstate do konečnej správy. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa namietaných nákladov na strážnu službu, mzdy a cestovné, ktorú konkurzný súd vyhodnotil za nedôvodnú, odvolateľ uviedol, že vo svojich námietkach nenamietal nevhodné použitie právneho predpisu (vyhláška č. 493/1991 Zb.), ale namietol skutočnosť, že z druhej časti základu pre výpočet odmeny nebola odpočítaná adekvátna časť predstavujúca priradené pohľadávky proti podstate. Keďže z konečnej správy sa mohol len domnievať, aké boli priradené pohľadávky k inak získaným príjmom, navrhol, aby bola odpočítaná ich alikvotná časť vyjadrená percentuálne. O nedostatočnosti výpočtu

odvolateľa svedčí aj skutočnosť, že do prvého čiastkového základu pre výpočet odmeny zaradil správca konkurznej podstaty položku „ostatné príjmy“, ktorej súčasťou je aj nájom. Poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenského súdu, sp. zn. 4Obo/34/2011, odvolateľ tvrdí, že príjmy z nájmu majetku v konkurznej podstate majú byť

§ 6písm.

a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení účinnom pre uvedené konanie zaradené v druhom čiastkovom základe. Odvolateľ tvrdí, že s uvedenou námietkou sa konkurzný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal, čím mu odňal možnosť proti namietanému rozhodnutiu náležite skutkovo aj právne argumentovať v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

1. Odvolateľ v ďalšom konkurznému súdu vytkol, že uznesenie o schválení konečnej správy neobsahuje vo výrokovej časti podstatné údaje, a to výšku sumy určenú na rozdelenie veriteľom, výšku nákladov správy a výšku odmeny a výdavkov správcu, čím nie je daný právny základ pre rozvrhové uznesenie v zmysle § 30 ods. 1 ZKV. Uviedol ďalej, že hoci podstatnou časťou jeho námietok bola skutočnosť, že správca konkurznej podstaty sa vôbec nezaoberal pohľadávkami proti podstate, ktoré si počas konania riadne uplatnili jednotliví veritelia, súd sa v odôvodnení rozhodnutia námietkou nezaradenia pohľadávok proti podstate do konečnej správy nezaoberal. Príkladmo uviedol prihlášku veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s. zo dňa
3. 2006 na sumu 139 687,-Sk (4 636,75 eur) a prihlášku veriteľa Sociálna poisťovňa zo dňa
5. 2006 na sumu 172 477,-Sk (5 725,18 eur).
6. Na základe uvedených skutočností odvolateľ odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2K/106/1998-575 zo dňa
8. 2018 v zmysle § 389 C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. K odvolaniu veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s. sa písomne vyjadril správca konkurznej podstaty (č. l. 587), ktorý uviedol, že konkurzný súd návrh konečnej správy správne posúdil a s námietkami veriteľa sa vysporiadal, preto navrhol odvolaním napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací pred samotným vecným prejednaním odvolania najskôr zisťoval, či odvolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné. 21.

§ 66cods.

1 ZKV, ak tento zákon neustanovuje inak, po vyhlásení konkurzu a po povolení vyrovnania doručujú sa písomnosti súdu zverejnením v Obchodnom vestníku a vyvesením na úradnej tabuli súdu s výnimkou a) výzvy, b) opatrenia, c) uznesenia o vedení konania, d) uznesenia

§ 18ods.

1,

1. e)uznesenia, ktorým sa ustanovuje súdny znalec,
2. f)uznesenia, ktorým sa ukladá povinnosť

§ 127ods.

3 Občianskeho súdneho poriadku.

1. Lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu zverejnenému v Obchodnom vestníku je 30 dní odo dňa zverejnenia (§ 66c ods. 3 veta prvá ZKV).
2. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii nadobudol účinnosť dňa
3. júla 2005 (ďalej len „ZoKR“'). V zrušovacom ustanovení § 208 ZoKR bol (okrem iných) zrušený aj zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Z prechodného ustanovenia § 206 ods. 1 ZoKR však vyplýva, že konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace, sa spravujú

doterajších právnych predpisov. Keďže konkurz na dlžníka JUVIS, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice v likvidácii, bol vyhlásený dňa

2. 1998, t. j. pred nadobudnutím účinnosti ZoKR, v zmysle prechodného ustanovenia § 206 ods. 1 ZoKR sa spravuje

ustanovení doterajšieho právneho predpisu, ktorým je zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje tak hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne ustanovenia. ZKV je osobitným procesným predpisom (lex specialis) k Občianskemu súdnemu poriadku (ďalej len „O. s. p.“) ako všeobecnému procesnému predpisu (lex generalis), pričom ustanovenia O. s. p. sa primerane použijú len vtedy, ak ZKV nemá osobitné procesné ustanovenie. Procesné ustanovenia O. s. p. sa teda subsidiárne použijú vtedy, ak ZKV nemá osobitnú právnu úpravu (§ 66e ods. 1 ZKV).

1. Občiansky súdny poriadok bol účinný do
2. júna
3. Dňom
4. júla 2017 nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex, ktorým je Civilný sporový poriadok. Uvedený procesný predpis, na rozdiel od právnej úpravy v O. s. p., zmenil koncepciu prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu vydanému vo forme uznesenia. Ustanovenie § 357 C. s. p. stanovuje taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné a ktoré sa vzťahuje na uznesenia vydané

Civilného sporového poriadku. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie však môže vyplývať aj z osobitných právnych predpisov, medzi ktoré nesporne patrí aj zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. V konaniach

ZKV sa (okrem opatrenia) rozhoduje formou uznesenia, proti ktorému je odvolanie prípustné, pokiaľ tak ustanovuje tento zákon ako lex specialis.

1. Keďže v posudzovanom prípade je prípustné podať odvolanie proti uzneseniu konkurzného súdu zverejnenému v Obchodnom vestníku v lehote 30 dní odo dňa jeho zverejnenia (§ 66c ods. 3 ZKV), odvolanie proti napadnutému uzneseniu o schválení konečnej správy je procesne prípustné, hoci takéto uznesenie nie je výslovne uvedené v rámci taxatívneho výpočtu uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné v zmysle § 357 písm. a/ až o/ C. s. p., účinného od
2. júla
4. Následne preto odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) prejednal odvolanie v rozsahu a z dôvodov v ňom uvedených (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s. je dôvodné.
5. Odvolateľ v odvolaní namietol odňatie možnosti náležite skutkovo a právne argumentovať proti uzneseniu o schválení konečnej správy z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, tvrdiac, že konkurzný súd vo výroku napadnutého uznesenia neuviedol výšku sumy určenú na rozdelenie veriteľom, výšku nákladov správy a výšku odmeny a výdavkov správcu, v dôsledku ktorej skutočnosti nie je daný právny základ pre rozvrhové uznesenie v zmysle § 30 ods. 1 ZKV. Súdu ďalej vytkol, že sa vôbec nevyjadril k jeho námietke týkajúcej sa pohľadávok proti podstate uplatnenými počas konania jednotlivými veriteľmi, ktorými sa správca nezaoberal. 28.

§ 29ods.

1 veta druhá ZKV, správca konečnú správu spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov predloží súdu po speňažení majetku z podstaty. 29. Správca predloží súdu zoznam veriteľov zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorí si uplatňujú pohľadávky proti podstate, nároky

§ 31ods.

1 písm. a/ až c/ s výškou ich pohľadávky, ak nemôžu byť uspokojení celkom a budú zahrnutí do rozvrhu (§ 32 ods. 1). Správca predloží súdu tiež zoznam veriteľov s pohľadávkami proti podstate, nárokmi

§ 31ods.

1 písm. a/ až c/ zostavený na účely rozvrhu (§ 31 ods. 7), ktorých nárok neuznal, zaradil do iného poradia, než si uplatnili alebo nevyplatil a uvedie výšku ich pohľadávky. Súd preskúma konečnú správu o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby alebo nejasnosti a upovedomí o konečnej správe a vyúčtovaní úpadcu a konkurzných veriteľov. Upozorní pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky. Konečnú správu a vyúčtovanie prejedná súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu, úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorí podali námietky, prípadne aj veriteľský výbor a rozhodne o nej uznesením, ktoré im doručí a vyvesí na úradnej tabuli súdu (§ 29 ods. 2 až 4 ZKV). 30.

§ 30ods.

1 ZKV, po právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá súd rozvrhové uznesenie. 31. Zákon obsahové náležitosti pre konečnú správu nepredpisuje, je preto vecou dohľadu súdu, aby dal pokyny pre jeho zostavenie. Správca je povinný s konečnou správou predložiť zoznamy veriteľov zostavené na účely rozvrhu v zmysle § 29 ods. 2 ZKV, vrátane zoznamu veriteľov proti podstate. S konečnou správou správca predkladá aj vyúčtovanie svojej odmeny vypočítanej

vykonávacej vyhlášky. Rovnako zákon výslovne nepredpisuje, aké náležitosti by mal obsahovať výrok uznesenia o schválení konečnej správy, z rozhodovacej praxe súdov je však zrejmé, že vo výroku uznesenia by mala byť identifikovaná konečná správa s uvedením dátumu, kedy bola vyhotovená, menom správcu konkurznej podstaty, menom alebo názvom úpadcu a mal by obsahovať ďalšie tri podstatné údaje, a to výšku sumy určenej na rozdelenie veriteľom, výšku nákladov správy a výšku odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty.

1. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že správca konkurznej podstaty konečnú správu o speňažení a správe majetku úpadcu, spolu s vyúčtovaním svojej odmeny a výdavkov zo dňa
3. 2012 predložil konkurznému súdu dňa
5. 2012 (č. l. 392 a nasl.) s tým, že dňa
7. 2012 súdu doručil opravenú konečnú správu zo dňa
9. 22012 (č. l. 401 a nasl.) z dôvodu chyby v počítaní. Súd na prejednanie konečnej správy nariadil pojednávanie na deň
11. 2018, na ktorom boli prítomní správca, likvidátor úpadcu a zástupcovia veriteľov Slovenská konsolidačná, a. s. a Silverside, a. s. Po oboznámení s obsahom spisu, námietkami označených veriteľov, vyjadreniami zástupcu veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s. a správcu, súd vyhlásil uznesenie o schválení konečnej správy s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu zo dňa
13. 2012, súčasne odmietol námietky veriteľa Silverside, a. s., Bratislava (zápisnica o schválení konečnej správy na č. l. 573 - 574).
14. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo výrokovej časti písomného vyhotovenia uznesenia o schválení konečnej správy však vyššie označené podstatné údaje (výška sumy určená na rozdelenie veriteľom, výška nákladov správy a výška odmeny a výdavkov správcu), ako minimum náležitostí výroku uznesenia o schválení konečnej správy skutočne uvedené nie sú, tak ako to dôvodne namietol odvolateľ. Rovnako nevyplýva rozdelenie sumy jednotlivým veriteľom zo zápisnice o schválení konečnej správy, ani samotnej konečnej správy. Námietku odvolateľa, spočívajúcu v odňatí možnosti náležite argumentovať proti uzneseniu o schválení konečnej správy pre absenciu vyčíslenia výšky jednotlivých súm vo výrokovej časti uznesenia, rovnako pre absenciu výšky sumy určenej na rozdelenie jednotlivým veriteľom v odôvodnení uznesenia, preto odvolací súd vyhodnotil za dôvodnú z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia a nemožnosti akýmkoľvek spôsobom preskúmať správnosť (neexistujúcej časti) výroku. 34. Rovnako za dôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateľa týkajúcu sa výpočtu odmeny správcu konkurznej podstaty. 35. Odvolateľ tvrdí, že v námietkach vznesených proti konečnej správe vo vzťahu k výpočtu odmeny správcu nenamietal nevhodné použitie vyhlášky č. 493/1991 Zb., ale skutočnosť, že z druhej časti základu pre výpočet odmeny nebola odpočítaná adekvátna časť predstavujúca priradené pohľadávky proti podstate. Nedostatočnosť výpočtu odmeny správcu odvolateľ v odvolaní odôvodnil aj tým, že do prvého čiastkového základu pre výpočet odmeny správca zaradil položku „ostatné príjmy“, ktorej súčasťou je aj nájom, hoci

§ 6písm.

a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb. v znení účinnom pre uvedené konanie, ako aj súdnej judikatúry, príjmy z nájmu majetku v konkurznej podstate majú byť zaradené v druhom čiastkovom základe. Konkurznému súdu vytkol, že s uvedenou námietkou sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal. 36.

§ 6písm.

a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 493/1991 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní (v znení vyhlášky č. 292/2005 Z. z.), základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu.

1. Z obsahu námietok veriteľa Slovenská konsolidačná, a. s. (č. l. 432 - 433) vyplýva, že veriteľ sa stotožnil s rozčlenením základu pre výpočet odmeny správcom na dve časti v súlade s vyhláškou č. 493/1991 Zb., namietol však, že od druhej časti základu pre výpočet odmeny odrátal len sumu 4 775,036 eur označenú ako daň z úrokov, poistenie. Navrhol, aby správca odrátal od inak získaných príjmov sumu priradených pohľadávok proti podstate vo výške 13% z celkových výdavkov konkurzu, predstavujúcu sumu 42 368,79 eur. Súd predmetný návrh veriteľa neakceptoval s odôvodnením, že nie je v súlade s vyhláškou MS SR č. 493/1991 Zb. v znení vyhlášky č. 292/2005 Z. z., nešpecifikoval však bližší dôvod tohto nesúladu.
2. Dovolací súd ďalej z (opravenej) konečnej správy zo dňa
4. 2012 (č. l. 401 - 404) zistil, že do prvého čiastkového základu pre určenie svojej odmeny, správca pod bodom
5. zahrnul „ostatné príjmy (úhrady faktúr + nájom)“, ktoré vyčíslil sumou 3 154,19 eur.
6. V zmysle ustanovenia § 6 písm. a/ vyhlášky č. 493/1991 Zb., základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov pri výkone funkcie správcu, ktorú získal správca inou činnosťou ako speňažovaním majetku. Takouto inou činnosťou sa rozumie napríklad vymoženie nájomného, uplatnenie nárokov na súde, úroky z priznaných pohľadávok a podobne. Od takto získaných príjmov je potrebné odpočítať náklady potrebné na ich dosiahnutie. Ako uviedol najvyšší súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktorým odvolateľ dôvodí vo svojom odvolaní (uznesenie, sp. zn. 4Obo/34/2011 z
8. 2011), takto stanovený základ pre určenie odmeny správcu vyplýva tak z gramatického, ako aj logického výkladu §-u 6 vyhlášky č. 493/1991 Zb.
9. Napriek vyššie uvedenému, konkurzný súd akceptoval vyúčtovanie odmeny správcu konkurznej podstaty v predloženej konečnej správe, vrátane nájomného zaradeného do prvého čiastkového základu pre určenie odmeny správcu, a teda do sumy získanej speňažením, pričom k tejto okolnosti sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevyjadril, z dôvodu ktorého rozhodnutie konkurzného súdu v tejto časti neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu.
10. Odvolací súd na základe vyššie opísaných zistení dospel k záveru, že konkurzný súd sa námietkami odvolateľa riadne (resp. s niektorými vôbec) nevysporiadal. Konkurzný súd sa tak pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia dostatočne neriadil ustanovením § 220 C. s. p. (resp. § 157 O. s. p., na ktorý odkazuje § 66e ods. 1 ZKV). Keďže uvedeným postupom súd znemožnil veriteľovi ako účastníkovi konkurzného konania uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd napadnuté rozhodnutie konkurzného súdu

§ 389ods.

1 písm. b/ C. s. p. zrušil a vec mu

§ 391ods.

1 C. s. p. vrátil na ďalšie konanie. 42.

§ 391ods.

2 C. s. p., je súd prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
3. 2011). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 419 C. s. p. a nasl.).