Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Ndz/1/2019 Identifikačné číslo spisu: 7019200325 Dátum vydania rozhodnutia: 05.06.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7019200325.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Územné bytové družstvo, Košice-Ťahanovce, Bukureštská 12, 040 13 Košice, právne zastúpený: JUDr. Anna Lacová, Pražská 4, 040 11 Košice, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0517/99/2018 zo dňa 28.02.2019, o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom voči sudcovi Krajského súdu v Košiciach Y.. T. W. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/79/2019, takto rozhodol: Sudca Krajského súdu v Košiciach Y.. T. W. je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/79/
- Odôvodnenie
- Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 09.05.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0517/99/2018 zo dňa 28.02.2019 v spojení s rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P/0186/08/18 zo dňa 17.09.
- Vec bola pridelená na základe rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na prejednanie a rozhodnutie senátu 6S. Konanie o žalobe je vedené pod sp. zn. 6S/79/
- Dňa 16.05.2019 bola Krajskému súdu v Košiciach doručená námietka zaujatosti voči sudcovi Y.. T. W., ktorú žalobca odôvodnil skutočnosťou, že sudca Y.. T. W. je so žalobcom v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 03.12.2007, predmetom ktorej je správa obytného domu U., W..
- Žalobca považuje za konflikt záujmov, ak by o obsahu spotrebiteľskej zmluvy mal rozhodovať sudca, ktorý je voči účastníkovi konania v postavení spotrebiteľa, zvlášť, ak pred 8 rokmi tento sudca bol sám v postavení žalobcu voči správcovi (žalobcovi). Ak bol teda tento sudca už v minulosti v postavení žalobcu proti účastníkovi konania (žalobcovi), o právach ktorého sa má rozhodovať, je podľa názoru žalobcu možné predpokladať jeho subjektívny pohľad na prejednávaný spor a jeho postavenie vyvoláva dojem zaujatosti.
- K vznesenej námietke zaujatosti sa dňa 29.05.2019 vyjadril sudca Y.. T. W. a uviedol, že vo veci 6S/79/2019 sa necíti zaujatý napriek tomu, že žalobca je správcom domu, v ktorom sa nachádza byt, ktorého je on bezpodielový spoluvlastník. Ďalej uvádza, že bol účastníkom konania ako jeden z navrhovateľov v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 35C/204/2011, ktoré po späťvzatí návrhu navrhovateľmi skončilo zastavením konania z dôvodu, že vlastníci bytov a nebytových priestorov na ulici U. X sa na zasadnutí rozhodli kvalifikovanou väčšinou nezložiť zálohu na znalecké dokazovanie, a preto zobrali svoj návrh späť. Napriek tejto skutočnosti sudca uviedol, že tento fakt nemôže vyvolať jeho zaujatosť voči žalobcovi.
- Krajský súd v Košiciach podľa § 92 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) predložil námietku účastníka konania spolu so spisom a s vyjadrením namietaného sudcu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil námietku zaujatosti, túto prejednal v intenciách právnej úpravy § 87 a nasl. SSP a dospel k záveru, že je dôvod na vylúčenie dotknutého sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.
- Podľa § 87 ods. 1, 2, 3 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy. Vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
- Účelom právnej úpravy ustanovenej v § 87 SSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania.
- Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je právne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či iných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností.
- Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon v ustanovení § 87 ods. 1 SSP ustanovil ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v ďalších rozhodnutiach (napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).
- Najvyšší súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
- Podľa § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. V občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení, sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako nestranný javiť aj navonok (§ 2 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch).
- Správny súdny poriadok v § 87 ods. 1 spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť, avšak odôvodnenú, o ich nezaujatosti.
- V prejednávanej veci je nesporné, že vec prejednávajúci sudca Y.. T. W. je bezpodielovým vlastníkom bytu, nachádzajúcom sa v W. na U. ulici. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 500,- eur za porušenie povinnosti podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď žalobca ako správca bytov a nebytových priestorov v bytovom dome U. č. XX-XX nezabezpečil riadne poskytovanie služieb, ako aj za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, keď spotrebiteľom účtoval poplatok za používanie účastníckej zásuvky aj napriek tej skutočnosti, že títo požiadali o výpoveď z TV a R signálu.
- Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 01.10.1982).
- Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t. j. zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 16/00).
- Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci“.
- Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle a nestranne.
- Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 87 ods. 1 SSP stanoví ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu.
- Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda aj vo veciach podliehajúcich súdnemu prieskumu. K tomuto postoju čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.
- Ako už bolo uvedené vyššie v predmetnom bytovom dome sa nachádza aj byt, ktorého bezpodielovým spoluvlastníkom je vec prejednávajúci sudca Y.. T. W.. Z uvedeného by mohla vzniknúť pochybnosť o jeho nezaujatosti, a preto vzhľadom na okolnosti prípadu bude vhodné, aby sa Y.. W. v predmetnej veci nepodieľal na rozhodovacej činnosti.
- Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 92 ods. 2 SSP rozhodol tak, že sudca Krajského súdu v Košiciach Y.. T. W. je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
- Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.