Obsah (9)

§ 39§ 142§ 255§ 421§ 420§ 432§ 524§ 40a§ 529

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/125/2018 Identifikačné číslo spisu: 7515218477 Dátum vydania rozhodnutia: 27.06.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

výpočtu spoločnosti InDevel s.r.o. činila 50,91 %, pričom do jej výpočtu neboli zahrnuté sankcie pre prípad omeškania a celková čiastka, ktorú dlžníci mali zaplatiť spoločnosti, činí 12 399,88 eur. Pred podpísaním zmluvy o pôžičke žalobkyňa 1/ podpísala zmluvu o sprostredkovaní s pánom I. B., zamestnancom spoločnosti InDevel s.r.o. za to, že jej bude vybavená pôžička a za toto sprostredkovanie bola povinná zaplatiť províziu vo výške 9 % z ceny poskytnutého úveru, t. j. 630 eur. Táto čiastka bola odpočítaná z poskytnutej pôžičky, pričom tieto náklady neboli započítané do RPMN. Spoločnosť InDevel s.r.o. po tom, čo žalobcovia 1/ a 2/ svoje povinnosti riadne a včas neplnili a poskytnutú pôžičku nesplácali v zmysle dohodnutých splátok, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 12. decembra 2014 postúpila svoju pohľadávku voči žalobcom 1/ a 2/ na žalovaného L. N.. V čase postúpenia pohľadávky

vyčíslenia činila pohľadávka celkom 14 190,73 eur. Súd prvej inštancie poznamenal, že uznesením z

1. októbra 2015 pripustil vstup Ľuboša Pivarníka do konania ako žalobcu 2/ a konanie voči spoločnosti InDevel s.r.o. a spoločnosti REALITY, AUKCIE, FINANCIE, s.r.o. zastavil, a zároveň predbežným opatrením nariadil žalovanému 2/ zdržať sa výkonu záložného práva k zálohu, a to nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. W., zapísaným na LV č. XXXX ako byt č. 3 na
2. poschodí bytového domu so súpisným číslom 116, stojacom na parcele č. 775/2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom 116 vo veľkosti podielu 61/366 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že žalobcom bol poskytnutý spotrebiteľský úver -pôžička. Zistil, že zmluva neobsahuje niektoré zákonom dané náležitosti, ako to ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, že zmluva neobsahuje údaje týkajúce sa RPMN, pretože táto je nesprávne vypočítaná, že celkové náklady žalovaných so spotrebiteľským úverom sú nesprávne vyčíslené. Pri preskúmavaní úrokov zistil, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko

zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období, t. j. k

1. septembru 2013, kedy bola uzatvorená zmluva o pôžičke v kategórii Nové obchody pre domácnosť pri takýchto spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1-5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 11,04 % ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 25 %, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak zistil, že v rozhodujúcom období bola priemerná RPMN pre obdobné úvery pri splatnosti 1-5 rokov celkom 12,84 %, pričom dohodnutá RPMN činila výšku 50,91 %, avšak do hodnoty tejto RPMN nie je započítaný poplatok za sprostredkovanie v sume 630 eur, jeho započítaním by RPMN činila 62 %. Vzhľadom na tieto zistené nedostatky poskytnutej zmluvy o pôžičke sa v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch takáto zmluva pokladá za bezúročnú a bez poplatkov. Uzavretá zmluva o pôžičke obsahuje osobitné ustanovenia, nekalé praktiky spoločnosti InDevel s.r.o., ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a zákonnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto jej súd nemôže poskytnúť ochranu. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dôvodil, že o takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov, poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/2009 z
2. júla 2009). Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi

§ 39

Občianskeho zákonníka, pretože v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 11,04 % a dohodnutá úroková miera medzi účastníkmi konania činila výšku 25 %, čo je viac ako dvojnásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Dohodu o výške úrokov považoval súd prvej inštancie za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov. V súvislosti s námietkou žalovaného o neurčovaní a nepreverovaní podmienok zmluvy, pretože pohľadávku iba kúpil uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky prevzal na seba všetky práva a povinnosti pôvodného veriteľa. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (účinného do

1. júna 2016; ďalej len „O.s.p.“).
2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom z
3. októbra 2017 sp. zn. 5 Co 553/2016 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému prisúdil náhradu trov proinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. j. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Odvolací súd zdôraznil, že predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie, lebo postúpením pohľadávky nedochádza k postúpeniu vzťahu, na základe ktorého pohľadávka vznikla, preto nemá postupca oprávnenia z toho vzťahu, ale má len práva, ktoré prináležia postúpenej pohľadávke. V opačnom prípade by došlo k zmene zmluvy, a teda zmene vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Občianskeho zákonníka, na čo je potrebná dohoda zmluvných strán (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
4. októbra 2010, sp. zn. 3 Obdo 7/2009). Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatoval, že žalovaný nemá pasívnu legitimáciu v tomto spore lebo nie je nositeľom tvrdeného hmotného práva, pretože zmluvou o postúpení pohľadávky prešlo na neho len právo vyplývajúce z postúpenej pohľadávky vo výške 14 190,73 eur, preto voči žalovanému nemožno určiť, že zmluva o pôžičke, uzavretá medzi spoločnosťou InDevel s.r.o. a žalobcami 1/ a 2/ pod č. 3/02/2018/2013 z
5. septembra 2013 je bezúročná a bez poplatkov. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

§ 255ods.

1, § 262 ods. 1, 2 a § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnili

§ 421CSP. Namietali, že v čase postúpenia pohľadávky ani v čase oznámenia tohto postúpenia dlžníkom si spoločnosť In

Devel s.r.o. neuplatnila splatenie celej pôžičky v súlade so zmluvou ani v súlade so zákonom, ani neupozornila dlžníkov na uplatnenie si práva na splatenie celej pôžičky. V čase postúpenia pohľadávky bola výška splatených záväzkov dovolateľov nie 14 190,73 eur, ale len nesplatenie 8 splátok úrokov vo výške 166,64 eur; istina splatná ešte nebola. Uviedli, že vychádzajúc z ustanovení Zmluvy o pôžičke a jej prílohy číslo 1 (splátkový kalendár) mali dovolatelia uhrádzať výlučne úrok z požičanej sumy a splatnosť istiny je vcelku a to až v poslednej splátke dňa 18. septembra 2016.

znenia samotnej Zmluvy o pôžičke sa tak nemohli ku dňu postúpenia pohľadávky (napriek tomu, že neuhrádzali splátku úroku) dostať do omeškania so splatením istiny a úroku, a teda veriteľ nemá oprávnenie na výkon záložného práva tak, ako toto oznámil žalobkyni 1/. Mali za to, že Zmluva o pôžičke a jej následné postúpenie bolo vykonané využitím nekalých obchodných praktík, ktoré spočívali v zavádzaní dovolateľov ohľadom splatnosti prevzatého záväzku, neakceptovateľnými duplicitnými sankciami. Taktiež uviedli, že z dôvodu nesprávne určenej RPMN v neprospech žalobcov 1/ a 2/ sa zmluva o pôžičke má považovať za bezúročnú a bez akýchkoľvek poplatkov. Žalobcovia žalobou vzniesli v súlade s § 529 Občianskeho zákonníka námietky voči zmluve o pôžičke, teda právnemu titulu pohľadávky a teda voči samotnej pohľadávke a jej výške, ktorá zo zmluvy o pôžičke mala vyplývať. Tvrdili, že táto pohľadávka nemohla vzniknúť, respektíve jej výška nie je v súlade so zákonom, čo súd prvej inštancie svojím rozsudkom potvrdil. Nositeľom práv, ale aj s tým spojených povinností zo zmluvy o pôžičke je žalovaný, ktorý ako postupník získal pohľadávku voči žalobcom a jeho povinnosťou je vysporiadať sa s predloženými námietkami. Ako nositeľ práv, ktoré si žalovaný uplatnil aj výkonom záložného práva, je žalovaný

názoru dovolateľov aj pasívne legitimovaným subjektom pre prípad námietok voči pohľadávke a dôvodu jej vzniku, respektíve existencie. Ako nositeľ práv sa musí postupník vyrovnať aj s námietkami vznesenými voči samotnej pohľadávke a voči právnemu úkonu, na základe ktorého pohľadávka vznikla, nakoľko postupca postúpením pohľadávky nenadobúda len modus, ale aj titulus, v opačnom prípade môže dôjsť k anarchii a postupovaniu nelegitímnych pohľadávok z osoby na osobu bez možnosti riadnej obrany dlžníka. Dlžník by sa nemohol brániť neexistenciou pohľadávky, respektíve neexistenciou tvrdenej výšky pohľadávky. Konštatovali, že súd prvej inštancie správne rozhodol o celej prejednávanej veci a správne právne posúdil skutočnosť, že žalovaný ako postupník má pasívnu legitimáciu v prebiehajúcom súdnom spore. Uzavreli, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy ustanovenie § 529 Občianskeho zákonníka. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcom 1/ a 2/ priznať právo na náhradu trov konania. Alternatívne navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žiadal dovolanie odmietnuť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali včas strany sporu, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpené v súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ a 2/ je dôvodné. 6. Aj za účinnosti CSP treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj

novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

1. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
2. Dovolanie prípustné

§ 420

CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné

§ 421

možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

1. V danom prípade žalobcovia vyvodzujú prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 CSP.
2. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
3. Z hľadiska prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 CSP má osobitný význam korelačný vzťah medzi „právnou otázkou“ a „rozhodovacou praxou dovolacieho súdu“. Najvyšší súd už v niektorých rozhodnutiach uviedol, že „ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu vyjadrujú predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali“ (porovnaj napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017 a tiež 6 Cdo 129/2017). Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a

1. 11.
2. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. 11.
3. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax dovolacieho súdu. 11.
4. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna otázka, ktorá už bola dovolacími senátmi riešená, pri jej riešení sa ale vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo 78/2017 v prípade dovolania, prípustnosť ktorého dovolateľ vyvodzoval z predmetného ustanovenia, konštatoval, že dovolateľ je „povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“. Obdobný záver vyjadril najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach (porovnaj napr. sp. zn. 3 Cdo 87/2017, 4 Cdo 14/2017, 6 Cdo 185/2016, 8 Cdo 141/2017).
5. Žalobcovia vo svojom dovolaní namietali, že nesprávne právne posúdenie zo strany odvolacieho súdu spočíva v tom, že odvolací súd nezobral do úvahy ustanovenie § 529 Občianskeho zákonníka.

ich názoru odvolací súd nesprávne právne vec posúdil aj v tom, že či za práva, ktoré prechádzajú postúpením pohľadávky z postupcu na postupníka, možno považovať aj právo dlžníka domáhať sa určenia, že zmluva uzavretá medzi ním a postupcom je bezúročná a bez poplatkov. 12.

1. Vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že za relevantnú z hľadiska prípustnosti dovolania a za podstatnú pre rozhodnutie považovali žalobcovia v dovolaní nastolenú otázku, a to otázku „aké práva možno považovať za práva spojené s postúpenou pohľadávkou, ktoré prechádzajú z postupcu na postupníka“. Táto otázka - tak, ako bola vymedzená žalobcami - skutočne ešte nebola riešená dovolacím súdom. 12.
2. Vzhľadom na relevantné vymedzenie právnej otázky (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) pristúpil dovolací súd k skúmaniu, či dovolanie žalobcov, ktoré je prípustné

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP, je zároveň dôvodné, teda či napadnutý rozsudok čo do riešenia otázky vymedzenej v dovolaní spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). 13. V zmysle § 432 ods. 1 CSP možno dovolanie prípustné

§ 421

CSP odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

§ 432ods.

2 CSP sa dovolací dôvod vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 14.

§ 524ods.

1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 14.1.

§ 524ods.

2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

1. Postúpenie pohľadávky zmluvou v zmysle § 524 a nasl. predstavuje typickú dobrovoľnú cesiu, ktorá je prejavom autonómie slobodnej vôle kontrahentov. V dôsledku postúpenia dochádza k prevodu pohľadávky z jej pôvodného majiteľa ako postupcu, na nového nadobúdateľa ako postupníka. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, ktorého súhlas sa na postúpenie pohľadávky nevyžaduje, a ktorý nemusí byť o postúpení vôbec informovaný. Práva a povinnosti dlžníka zo záväzkového vzťahu nie sú v zásade postúpením pohľadávky nijako dotknuté (princíp identity pohľadávky). Zákon osobitne chráni postavenie dlžníka, keď neumožňuje postúpenie pohľadávky, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil a zachováva dlžníkovi aj vo vzťahu k postupníkovi všetky námietky proti pohľadávke, ktoré mohol uplatniť v čase postúpenia (§ 529). Postúpením pohľadávky dochádza v rámci záväzkového vzťahu k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne účinky. Právnym nástupcom (sukcesorom) pôvodného veriteľa sa v rozsahu postúpeného práva na plnenie stáva postupník [viď Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II., § 451-
2. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2015, 1802 s.; (ďalej len „Komentár“)]. 15.
3. Predmetom postúpenia môže byť akákoľvek pohľadávka v zmysle práva na plnenie voči dlžníkovi, pokiaľ jej postúpenie nevylučuje Občiansky zákonník alebo iný právny predpis. Spôsobilým predmetom postúpenia môže byť vo všeobecnosti pohľadávka splatná alebo nesplatná, premlčaná, podmienená, prípadne relatívne neplatná, pokiaľ sa dotknutá osoba pred postúpením neplatnosti účinne nedovolala

§ 40a

. Zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná pohľadávka vznikla, a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného záväzkového vzťahu ostáva naďalej postupca. Spolu s pohľadávkou nadobúda postupník aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. S postúpenou pohľadávkou nadobúda postupník osobitnú povinnosť strpieť prípadné uplatnenie námietok, ktorými dlžník v čase postúpenia disponoval voči postupcovi, vrátane kompenzačnej námietky vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré mal dlžník voči postupcovi v čase notifikácie (viď Komentár s. 1805). 15.

1. Spôsob nadobudnutia pohľadávky zmluvou má derivatívny charakter. Postupník nadobúda predmet postúpenia v takom stave, v akom sa nachádza v čase postúpenia. V súlade s princípom identity pohľadávky sa obsah dlžníkovho záväzku v dôsledku cesie nemení a nemení sa ani zabezpečenie tohto záväzku. Občiansky zákonník obsahuje právnu konštrukciu, na základe ktorej prechádza s postúpenou pohľadávkou na postupníka ex lege aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Ide o akcesorické práva, ktoré sú spojené s pohľadávkou ako hlavným záväzkom, a ktoré vznikli a trvajú v súvislosti s existenciou pohľadávky a jej obsahom.
2. V danom prípade spoločnosť InDevel s.r.o. a žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili
3. septembra 2013 zmluvu o pôžičke v celkovej výške 7 000 eur a žalobcovia 1/ a 2/ sa zaviazali prenechanú istinu 7 000 eur veriteľovi vrátiť spolu s dohodnutým úrokom, ktorý činí 25 % ročne a splniť ďalšie podmienky, dohodnuté v zmluve o pôžičke. Spoločnosť InDevel s.r.o. po tom, čo žalobcovia 1/ a 2/ svoje povinnosti riadne a včas neplnili, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z
4. decembra 2014 postúpila svoju pohľadávku voči žalobcom 1/ a 2/ na žalovaného. V čase postúpenia pohľadávky

vyčíslenia činila pohľadávka celkom 14 190,73 eur. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel a rozhodol, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie, lebo postúpením pohľadávky nedochádza k postúpeniu vzťahu, na základe ktorého pohľadávka vznikla, preto nemá postupca oprávnenia z tohto vzťahu, ale má len práva, ktoré prináležia postúpenej pohľadávke. Poznamenal, že v opačnom prípade by došlo k zmene zmluvy, a teda zmene vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku. Vzhľadom k uvedenému konštatoval, že žalovaný nemá pasívnu legitimáciu v tomto spore, pretože nie je nositeľom tvrdeného hmotného práva, lebo zmluvou o postúpení pohľadávky prešlo na neho len právo vyplývajúce z postúpenej pohľadávky vo výške 14 190,73 eur, preto voči žalovanému nemožno určiť, že zmluva o pôžičke, uzavretá medzi spoločnosťou InDevel s.r.o. a žalobcami 1/ a 2/ je bezúročná a bez poplatkov. 17.

§ 529ods.

1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. 17.

1. Ustanovenie § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrením princípu, že postúpenie pohľadávky na základe zmluvy uzavretej medzi postupcom a postupníkom nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka. Preto je dlžník oprávnený voči postupníkovi uplatniť všetky námietky proti pohľadávke. Zákon vyžaduje, aby išlo o námietky, ktoré tu boli v čase postúpenia pohľadávky. Môže namietať všetko čo vylučuje, obmedzuje jeho povinnosť splniť pohľadávku, teda to, že pohľadávka vôbec nevznikla, jej výška uvedená v zmluve o postúpení nezodpovedá jeho povinnosti, povinnosť zanikla, pohľadávka nie je splatná a pod. Z pohľadu jeho námietok to má ten dôsledok, akoby k postúpeniu pohľadávky vôbec nedošlo [viď Krajčo, J. : Občiansky zákonník pre prax (komentár), Judikatúra NS SR, NS ČR, ESD, ESĽP, II. (§ 136- § 587), EUROUNION, s. 2323].
2. Popri všeobecnej právnej úprave, obsiahnutej v Občianskom zákonníku, sú pre určité druhy pohľadávok osobitnými právnymi predpismi ustanovené špecifické kritériá a obmedzenia vo vzťahu k možnosti a podmienkami ich zmluvného postúpenia tretej osobe. Dané normy majú prednosť pred civilným kódexom, ktorý sa subsidiárne aplikuje iba na tie právne otázky, ktoré osobitné predpisy individuálne neupravujú. Jedným z takýchto právnych predpisov je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Individuálny režim týchto pohľadávok je odôvodnený osobitným záujmom na modifikácii, resp. odklone od všeobecnej právnej úpravy, ktorý je spravidla determinovaný špecifickým (privilegovaným) postavením niektorého z účastníkov veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu (viď Komentár s. 1806).
3. Dovolací súd uvádza, že v danom prípade, v tej časti nároku, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov ide o právo, ktoré je s postúpenou pohľadávkou spojené. Dovolací súd sa týmto rozhodnutím neodkláňa od rozhodnutia sp. zn. 3 Obdo 7/2009, pretože je pravdou, že postúpením pohľadávky nedochádza k postúpeniu vzťahu, na základe ktorého pohľadávka vznikla (t. j. k postúpeniu pôvodnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom). Ak sa však postupuje pohľadávka, s postúpenou pohľadávkou dochádza bez ďalšieho aj k prevodu ďalších práv spojených s pohľadávkou, ktoré sú na prevádzanej pohľadávke závislé (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tú časť žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, treba považovať za právo, ktoré je s postúpenou pohľadávkou spojené. Dovolací súd opakuje, že pokiaľ by tomu tak nebolo a nebolo by dlžníkom priznané právo domáhať sa žalobou voči postupníkovi určenia, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi postupcom a dlžníkmi je bezúročná a bez poplatkov, došlo by k výraznému zhoršeniu práva dlžníkov. Žalobcovia (dlžníci) majú právo domáhať sa určenia, že zmluva uzavretá s pôvodným veriteľom (postupcom) je bezúročná a bez poplatkov a toto právo im vyplýva z § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. V prípade, ak by dovolací súd rozhodol inak a trval na tom, že vyššie uvedené právo si môžu dlžníci (žalobcovia) uplatniť len vo vzťahu k pôvodnému účastníkovi zmluvy (pôvodnému veriteľovi - postupcovi), podanie takejto žaloby a rozhodnutia v prospech dlžníkov by malo iba akademický charakter. Aktuálneho veriteľa (postupníka) by toto rozhodnutie nezaväzovalo, pretože by nebol stranou sporu. Dovolací súd zároveň zdôrazňuje, že právo domáhať sa určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov je v danom prípade právom vyplývajúcim zároveň zo zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.
4. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ podali dovolanie, ktoré je nielen prípustné (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), ale tiež dôvodné, lebo v ňom opodstatnene uviedli, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
5. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže

povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Dovolací súd

týchto ustanovení zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

1. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
2. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
3. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.