1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a
1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách rozhodol tak, ţe navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal. Námietku nedostatočne odôvodneného rozhodnutia vyhodnotil krajský súd ako čiastočne dôvodnú, nakoľko odôvodnenie, hlavne v časti týkajúcej sa neudelenia azylu, je stručné a vzhľadom k povahe veci by si vyţadovalo podrobnejšiu analýzu právneho názoru odporcu.
názoru krajského súdu ale táto vada nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto na ňu neprihliadol. Navyše odôvodnenie rozhodnutia nie je právne záväzné. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uviedol, ţe navrhovateľ nikdy nepreukázal svoju totoţnosť a ani pravdivosť svojho príbehu. Skutočnosťou je aj to, ţe čínske orgány aj rozširovanie protibetských letákov povaţujú za činnosť, ktorá nie je v súlade s vládnou politikou, a preto takéto konanie postihujú. Preto ak odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, ţe dôvody prezentované navrhovateľom sa javia ako moţné, takéto hodnotenie je
krajského súdu logické. Krajský súd na rozdiel od odporcu, dospel k názoru, ţe neudelenie azylu je síce dôvodné, avšak z dôvodu všeobecnej nedôveryhodnosti navrhovateľa.
jeho názoru iba prezentovanie takejto činnosti automaticky neznamená naplnenie podmienok udelenia medzinárodnej ochrany vo forme udelenia azylu, bez preukázania všeobecnej dôveryhodnosti navrhovateľa. Ak by takéto jeho konanie, alebo prezentované konanie polície bolo dôvodom jeho odchodu z Číny, tento dôvod by navrhovateľ uvádzal pri akejkoľvek výpovedi v ktorej sa vyjadroval k dôvodom svojho odchodu. Počas podania vysvetlenia na polícii navrhovateľ uviedol ekonomický dôvod, a to, ţe mali doma málo peňazí, a preto sa chcel dostať do inej krajiny, v ktorej by sa zamestnal. Súd posúdil ako neakceptovateľné jeho následné vysvetlenie, ţe tak urobil preto, lebo mal strach z prítomnosti tlmočníčky jazyka čínskeho, ktorá pochádza z Číny. Na jednej strane preto, lebo bol uistený o tom, ţe sa nemá čoho obávať, na druhej strane preto, lebo pokiaľ sa s dôverou obrátil na slovenské orgány, čoho dôkazom je podanie ţiadosti o azyl, nemal dôvod nedôverovať postupom, 1Sža/25/2011 3 ktoré slovenské štátne orgány v jeho prípade pouţili. Ak navrhovateľ tvrdil, ţe Čínu opustil z ekonomických dôvodov, pričom sa ani len v náznakoch nezmienil o osobných problémoch akéhokoľvek iného charakteru a následne uviedol pred odporcom principiálne iný dôvod, hodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej je dôvodné. Rozdielne sa navrhovateľ vyjadroval aj k okolnostiam vybavenia vycestovania z Číny. Najprv uviedol, ţe sa stretol so strýkom, ktorý kontaktoval neznámeho muţa, ktorý cestu vybavil. Neskôr uviedol, ţe potom, ako bol tri dni s priateľmi ubytovaný v hoteli ich oslovil neznámy muţ, ktorý cestu vybavil. Navrhovateľ aj vo svojej výpovedi pred odporcom uviedol okolnosti, ktoré nesvedčia o jeho hodnovernosti. Na jednom mieste uviedol, ţe polícia na druhý deň potom, ako rozhadzoval letáky prišla k nim domov. Polícia musela teda navrhovateľa spoznať. V doplňujúcom pohovore ale uviedol, ţe policajné auto jeho a jeho kamarátov prenasledovalo a priblíţilo sa najviac na vzdialenosť 3 - 5 metrov. Za takejto situácie (noc, oblečenie: nohavice a zimný kabát, pohyb utekajúcich osôb, pohyb policajného auta) je
názoru krajského súdu iba ťaţko predstaviteľné, ţe by bol navrhovateľ políciou identifikovaný. Navrhovateľ tvrdil, ţe z Číny vycestoval na vlastný cestovný doklad, ktorý mu pomohol vybaviť neznámy človek. Zo správ o krajine pôvodu je zrejmé, ţe na letiskách sú vykonávané podrobné kontroly, pri ktorých sa overuje doklad o pobyte, elektronickým spôsobom cestovné doklady a naviac k vycestovaniu je potrebné predloţiť osobitné povolenie. Ak by bolo pravdivé tvrdenie navrhovateľa, ţe bol políciou pri distribúcii letákov identifikovaný a následne hľadaný, je nanajvýš nepravdepodobné, ţeby mu príslušný úrad následne vydal kartu imigračného odchodu, resp. iný doklad potrebný k vycestovaniu. Podobne je nepravdepodobné, aby prešiel kontrolou čínskych orgánov, ak by boli všetky uvedené doklady falošné. Ako nepravdepodobné sa tieţ javí jeho tvrdenie, ţe cestu, včítane pobytu v hoteli a letenky zabezpečil neznámy človek bez poskytnutia akéhokoľvek finančného obnosu za túto sluţbu a naviac mu a aj jeho priateľom po príchode do Európy poskytol finančnú hotovosť v dolároch a v eurách. Všetky tieto skutočnosti
názoru krajského súdu spochybňujú dôveryhodnosť navrhovateľa, a teda aj jeho tvrdení, ktoré prezentoval pred odporcom. I keď odporca na tieto okolnosti výrazne neprihliadol,
názoru krajského súdu ich existencia v kaţdom prípade spôsobuje nedôveryhodnosť osoby navrhovateľa, čoho dôsledkom je nepreukázanie predpokladov, ktoré má na mysli ust. § 8 zákona o azyle. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, ţe navrhovateľ nebol trestne stíhaný, nebol mu teda uloţený trest smrti a nebol objektom neľudského, či poniţujúceho zaobchádzania. S poukazom na vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej, ako aj s poukazom na zaloţené správy o krajine jeho pôvodu, niet dôvodu predpokladať, ţe by sa v prípade svojho 1Sža/25/2011 4 návratu stal objektom takého zaobchádzania a to ani ako neúspešný ţiadateľ o azyl. V Číne niet medzinárodného, či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, a teda ani z tohto dôvodu mu nehrozí narušenie či ohrozenie jeho osobnej integrity. Zo zaloţených správ tieţ vyplýva, ţe iba jeho príslušnosť k tibetskej národnosti sama o sebe tak isto nespôsobuje bezpečnostné riziko jeho návratu. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného návrhu dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie je zákonné, teda vydané v súlade o zákonom o azyle, a preto ho potvrdil ako vecne správne. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie, v ktorom namietal, ţe krajský súd rovnako ako odporca vec nesprávne posúdili. Navrhovateľ uviedol, ţe poţiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, pretoţe sa obával o svoj ţivot. Nesúhlasil s tvrdením odporcu ako aj krajského súdu, ţe nespĺňa podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Navrhovateľ vyrábal a rozširoval letáky s heslami Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalajlámu a Oslobodenie Pančenlámu, prejavil teda svoj politický názor, a to nesúhlas s nadvládou Číňanov v Tibete a takéto aktivity sú trestané. Pritom nie je dôleţité, či takáto osoba patrí alebo nepatrí k náboţenskému rádu. Podstatné nie je ani to, ţe navrhovateľ nebol návodcom, či organizátorom plánu roznášania letákov a ţe táto jeho činnosť nesúvisela s jeho reálne prejavovaným politickým presvedčením alebo náboţenstvom, ako to uviedol odporca. Aj tvrdenie, ţe navrhovateľ vzhľadom na skutočnosť, ţe predtým podobné aktivity nevyvíjal, a ani počas roznášania letákov sa o podobné aktivity nezaujímal, nemajú oporu v spisovom materiály a sú
názoru navrhovateľa len domnienkou odporcu. K námietke odporcu, ţe navrhovateľ nepredloţil dôkazy na podporu svojich tvrdení navrhovateľ uviedol, ţe azylové konanie je veľmi špecifické, pretoţe účastník konania nie je vţdy schopný zabezpečiť dôkazový materiál, ktorý by potvrdil opodstatnenosť obáv a často je to z objektívnych dôvodov. Navrhovateľ poukázal na to, ţe poţiadal o udelenie azylu bezprostredne po vstupe na územie SR. Jeho výpoveď je vnútorne konzistentná, korešponduje s informáciami o krajine pôvodu, v konaní spolupracuje, poskytol všetky potrebné informácie. Dokonca jeho výpoveď je v súlade s výpoveďou ďalšieho ţiadateľa o azyl, s ktorým vyvíjali aktivity v meste Gan Zi spoločne.
jeho názoru všetky skutočnosti, na ktoré sa krajský súd odvoláva, je moţné 1Sža/25/2011 5 reálne a hodnoverne vysvetliť, a nie je dôvod označovať navrhovateľa za všeobecne nedôveryhodného. Krajský súd sa
jeho názoru nedostatočne vysporiadal s námietkou nedostatočne zisteného skutkového stavu, nakoľko sa nezaoberal konkrétnymi skutočnosťami uvedenými v tejto námietke, ale iba všeobecne zhodnotil obsah spisového materiálu a skonštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci. Nesúhlasí ani so spochybnením pravdivosti príbehu prezentovaného klientom týkajúceho sa dôvodu, prečo v zápisnici spísanej 02.04.2010 neuviedol všetky dôvody, ktoré ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu, tak ako potom neskôr na pohovore pred odporcom. Týmto dôvodom bol problém s osobou tlmočníčky z čínskeho jazyka, ktorá pochádza z Číny a v navrhovateľovi to vzbudilo obavy. Navrhovateľ nesúhlasil ani s neposkytnutím doplnkovej ochrany, nakoľko tak odporca ako aj krajský súd situáciu navrhovateľa nesprávne vyhodnotili, ţe navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu nebude vystavený mučeniu alebo neľudskému, či poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Navrhovateľ preto navrhoval rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporcu sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia na nové konanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním z 12.05.2011. K námietke, ţe navrhovateľ svojim konaním, ktoré spočívalo v rozširovaní letákov s protibetskými heslami, prejavil svoj politický názor, za ktorý mu hrozí prísny trest uviedol, ţe navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, a ani nikdy nebol členom ţiadnej politickej strany. V ţiadosti o udelenie azylu opísal iba jedinú udalosť, keď spolu so svojimi krajanmi v noci rozhadzoval letáky, pričom ich uvidela policajná hliadka, pred ktorou utiekli. Navrhovateľ ale aj po tejto udalosti bez problémov cestoval po krajine, získal cestovný doklad a povolenie na vycestovanie z krajiny a bez ťaţkostí takisto letecky odcestoval. Obavy, ţe ho polícia identifikovala a ţe sa preto nemôţe vrátiť do svojho rodného mesta, ani do Číny, odporca preto vyhodnotil ako neopodstatnené. Za irelevantný povaţoval odporca aj fakt, či je navrhovateľ naozaj presvedčený o myšlienkach, ktoré letákmi distribuoval.
odporcu sa navrhovateľ v krajine pôvodu bez vlastného presvedčenia správal nezodpovedajúco k strachu, ktorý vyjadril pred migračným úradom. Je nepravdepodobné, ţe by vykonával činnosť, o ktorej nie je presvedčený, ak by sa obával trestu odňatia slobody. V navrhovateľovom prípade nedošlo, a na základe ním 1Sža/25/2011 6 opísanej udalosti ani nedôjde k závaţnému ani opakovanému konaniu zo strany štátnych orgánov, ktorým by jeho ľudské práva mali byť váţne porušené. Odporca má za to, ţe navrhovateľovi po návrate do krajiny pôvodu nehrozí váţne bezprávie, nebol mu uloţený trest smrti ani jeho výkon, nehrozí mu mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie, takisto v krajine pôvodu neprebieha medzinárodný alebo vnútroštátny ozbrojený konflikt, pre ktorý by bol ohrozený jeho ţivot a nedotknuteľnosť jeho osoby. Samotná príslušnosť k určitej národnosti nespôsobuje konkrétne bezpečnostné riziko navrhovateľovho návratu do krajiny pôvodu. Navyše navrhovateľ opustil 07.03.2011 pobytový tábor bez udelenia priepustky a uţ sa nevrátil späť. Táto skutočnosť ukazuje, ţe jeho záujem o poskytnutie medzinárodnej ochrany nie je váţny ani odôvodnený. Odporca preto navrhoval rozsudok krajského súdu potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. júna 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP). Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade ţiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboţenských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôţe alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). 1Sža/25/2011 7
zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, ţiadateľovi, ktorý:
zákona o azyle ministerstvo môţe udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody
.
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak:
písmena
3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 4).
1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 1Sža/25/2011 8
zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento zákon neustanovuje inak: a) manţelovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, ak manţelstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
, alebo osoby
písmena
(ods. 1) Ţiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdrţiavať na území Slovenskej republiky (ods. 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
5 (ods. 3).
1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu
2 písm. i/, rozhodne tieţ, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a o neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. 1Sža/25/2011 9 Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (Správa o stave ľudských práv v krajine - Čína vrátane Tibetu, Hong Kongu a Macau, vydaná 11.03.2010 MZV USA, Správa Amnesty International - Čína 2010, Správa Human Rights Watch - Čína 2009, informácie z ODZS a iné verejne dostupné zdrojov), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie azylu. Krajský súd doplnil dokazovanie správami o krajine pôvodu navrhovateľa pochádzajúcimi z rôznych zdrojov (napr. Tibetské centrum pre ľudské práva a demokraciu, správa za rok 2009, Úrad pre demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA za rok 2009, výročná správa Výkonnej komisie Kongresu USA a Číne za rok 2009, www.ecoi.net, Správa HRW o Číne za rok 2009, IRB Kanada). Ako vyplynulo z administratívneho spisu, navrhovateľ odišiel z rodného mesta Gan Zi do mesta Lhasa, asi 13.03.2010 spolu s dvoma ďalšími osobami. Po troch dňoch, ako bývali v Tibetskom hoteli ich náhodne oslovil neznámy cudzinec, ktorému sa zdôverili s ich problémami a on im povedal, ţe im pomôţe vycestovať. Šli do neznámeho hotela, kde nič neplatili. Po štyroch dňoch ich ten neznámy človek vzal na letisko, leteli do iného mesta v Číne a následne iným lietadlom do Európy. Po vystúpení odovzdali pasy a dostali 150 dolárov a 40 eur. Odviezli ich do domu kde strávili 3 dni, neskôr naloţili do auta, vysadili ich a ukázali smer kam majú ísť. Potom ich zadrţala polícia. V zápisnici o podaní vysvetlenia zo dňa 02.04.2010 pred OCP PZ Košice uviedol, ţe z domovskej krajiny odišiel, lebo doma majú málo peňazí a chcel sa dostať do nejakej krajiny, kde sa môţe zamestnať a pracovať. Chcel sa dostať do Švajčiarska. Uviedol aj, ţe o azyl sa rozhodol poţiadať preto, ţe tu chce ostať študovať a ţiť v bezpečí nakoľko v Tibete je zlá situácia. V dotazníku ţiadateľa o udelenie azylu z 25.04.2010 ako dôvody, pre ktoré sa rozhodol poţiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, uviedol obavu o svoju bezpečnosť. Spolu s ďalšími dvoma osobami, s ktorými sa spoznal na stavbe, vyrábali letáky v tibečtine, na ktorých boli heslá ako sloboda Tibeťanov, návrat Dalai Lamu a oslobodenie Pančen Lamu. Tieto letáky potom v noci porozhadzovali po meste. Urobili tak asi dvakrát. Neskôr sa rozhodli ich porozhadzovať po väčšej ulici a boli prichytení hliadkou polície. Podarilo sa im ujsť a ukryť. Prespali v chráme, pričom jeden z mníchov išiel k nim domov povedať, čo sa stalo. Tento mních cestou počul ako ľudia na ulici hovorili, ţe policajti prišli k navrhovateľovi domov. Preto ušli do mesta Lhasa. 1Sža/25/2011 10 Na otázku, prečo 03.04.2010 na Oddelení azylu PZ Humenné uviedol, ţe o azyl ţiada z dôvodu obavy o svoj ţivot, zlej ekonomickej situácie a pretrvávajúceho vojnového konfliktu uviedol, ţe v Košiciach vypovedal pred čínskou tlmočníčkou a mal obavy, hoci mu bolo povedané, ţe sa nemá čoho báť. Pri podaní vysvetlenia v Humennom s ním tlmočník komunikoval v jemu neznámom jazyku, a nie v čínskom jazyku, preto to nemohol opísať tak, ako pri pohovore. Na otázku či sa so ţiadosťou o pomoc obrátil na oficiálne orgány jeho krajiny uviedol, ţe sťaţovať by sa dalo keby bol bohatý alebo známy človek. Uviedol aj, ţe na mimovládnu organizáciu sa neobrátil lebo v okolí ţiadna neexistuje. V Lhase nemohol ostať ţiť, lebo by ho policajti chytili nakoľko nemal občiansky preukaz. Medzinárodnú ochranu nehľadal v Indii, lebo cesta do Indie nie je ľahká, ide sa tam po horách a dlho, a ak by ich objavili pohraniční policajti, tak by ich zastrelili. Problémy majú aj iný Tibeťania, ak vykonávajú podobné aktivity ako oni, a ak sú odhalení, väčšina odíde do Indie. V prípade návratu sa obáva toho, ţe by išiel do väzenia. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe nie je členom ţiadnej politickej strany a ani nevyvíjal ţiadne politické aktivity a nikdy voči nemu nebolo nikdy vedené trestné stíhanie, okrem uvedeného nemal ţiadne problémy s políciou, ani s inými orgánmi a nebol nimi ani prenasledovaný. Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania v zmysle Ţenevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Ako sám navrhovateľ potvrdil, nevyvíjal ţiadne politické aktivity, kvôli ktorým by mu zo strany čínskych orgánov mala hroziť perzekúcia. Len pre skutočnosť, ţe je tibetskej národnosti, nebol nikdy osobne ţiadnym spôsobom perzekvovaný ani diskriminovaný. Preto nebolo voči nemu nikdy vedené trestné konanie, nikdy nebol zadrţaný, väznený ani vypočúvaný, nemal problémy s políciou, armádou ani inými orgánmi štátnej moci. Taktieţ neuviedol ţiadne skutočnosti, na základe ktorých malo dôjsť k obmedzovaniu jeho náboţenskej slobody. Čo sa týka situácie v Číne, Čínska vláda prísne kontrolovala informačné toky a prístup do Tibetskej autonómnej oblasti a tibetských oblastí mimo Tibetskej autonómnej oblasti, takţe je ťaţké presne určiť rozsah porušovania ľudských práv.
správy MZV USA čínske orgány aj naďalej páchali závažné porušovania ľudských práv, vrátane mimosúdnych popráv, mučenia a svojvoľného zatýkania, mimosúdnych väzieb a domácej väzby. V priebehu roku bolo veľa Tibeťanov, predovšetkým mníchov, odsúdených na odňatie slobody z dôvodu svojho zapojenia do protestov a nepokojov v marci
odporcu nesvedčí o jeho opodstatnenom strachu ţiť v krajine pôvodu a ani o ţiadnej diskriminačnej činnosti závaţného charakteru a opakovania sa, ktorá by bola namierená voči jeho osobe len pre jeho etnickú, náboţenskú príslušnosť, či z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Prípadná obava, ţe by polícia mohla navrhovateľa zatknúť, sa u neho nemohla opierať ani o negatívnu osobnú skúsenosť. Navrhovateľ sa ţiadnych protestov a demonštrácii v krajine pôvodu aktívne nezúčastňoval, nebol ani predmetom záujmu polície. On sám nebol návodcom, či organizátorom plánu roznášania letákov, ale dostal sa k tejto činnosti na popud kamaráta a nesúviselo to s jeho reálne prejavovaným politickým presvedčením alebo náboţenstvom. Dovtedy ţiadne takéto aktivity nevyvíjal a ani počas obdobia, keď roznášal letáky sa o iné, podobné aktivity nezaujímal. Z tohto dôvodu odporca skonštatoval, ţe prípadný postih zo strany štátnych orgánov by nebol takej intenzity, ako v prípade osoby politicky, či duchovne aktívne činnej, alebo v minulosti uţ raz trestne stíhanej. Vzhľadom k tomu, ţe neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal, či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle.
odporcu navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany. Obavy ţiadateľa z toho, ţe v prípade návratu do Číny by bol uväznený, kvôli tomu ţe rozhadzoval letáky po uliciach, nemoţno subsumovať pod zákonnú definíciu váţneho bezprávia, tak ako ju vymedzuje § 2 písm. f/ zákona o azyle.
f/ sa za váţne bezprávie povaţuje uloţenie trestu smrti alebo jeho výkon, mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Ako však vyplýva z výpovede menovaného, v krajine pôvodu nikdy nebol trestne stíhaný alebo väznený a on osobne neprišiel do styku so štátnymi orgánmi krajiny. V minulosti nebol v Číne vystavený mučeniu alebo neľudskému či poniţujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nie je predpoklad, ţe by mohol byť vystavený takémuto zaobchádzaniu v prípade návratu do krajiny pôvodu. V krajine neprebieha ozbrojený konflikt. V prípade navrhovateľa teda neboli zistené dôvody domnievať sa, ţe v prípade návratu do krajiny pôvodu by bol vystavený 1Sža/25/2011 12 reálnej hrozbe váţneho bezprávia, tak ako to vyplýva zo zákona o azyle. Situácia v Tibetskej autonómnej oblasti a priľahlých autonómnych oblastiach Oinghai, Sichuan, Gansu a Yunman zostáva napätá, ostro sledovaná a po vypuknutí protestov v marci 2008 je v týchto oblastiach vysoký počet predsunutých vojenských jednotiek. Úlohou vojsk je však zabrániť opakovaniu sa násilností z marca 2008. Aj keď nejde o všeobecne pokojnú situáciu, nemoţno hovoriť o konflikte, ktorý má na mysli § 2 písm. f/ zákona o azyle. Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací súd sa nestotoţnil so záverom odporcu, ţe navrhovateľ ako ţiadateľ o azyl neuvádzal skutočnosti svedčiace o tom, ţe by mohol byť vystavený prenasledovania z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, resp. ţe neexistujú dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje uvedený záver odporcu, na rozdiel od krajského súdu, za nedostatočne podloţený a nepresvedčivý. Nestotoţnil sa ani s názorom krajského súdu, ţe neudelenie azylu je síce dôvodné, avšak z dôvodu všeobecnej nedôveryhodnosti navrhovateľa. Dôvodom neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany totiţ nebola nedôveryhodnosť navrhovateľa, ale nepreukázanie opodstatnenosti obáv z prenasledovania z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle. Pokiaľ teda krajský súd dospel k zhodnému záveru ako odporca, ale z dôvodov, ktoré odporca nekonštatoval a ani navrhovateľ nenamietal, prekročil svoju preskúmaviacu právomoc, ktorá je limitovaná rozsahom námietok, ktoré navrhovateľ uplatnil v opravnom prostriedku. Nebolo moţné súhlasiť ani s názorom krajského súdu, ţe navrhovateľ je nedôveryhodnou osobou. K takémuto záveru nedospel napokon ani odporca a
odvolacieho súdu nepatrné rozdiely vo výpovedi navrhovateľa nemoţno vyhodnotiť na ťarchu osoby ţiadateľa o azyl - navrhovateľa, pretoţe ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu jeho výpoveď bola počas administratívneho konania konzistentná a bez vnútorných rozporov. Navrhovateľ od počiatku (od vstupného pohovoru) uvádzal, ţe dôvodom jeho odchodu z krajiny pôvodu je strach o vlastnú bezpečnosť pre vyvíjanie aktivít –písanie letákov, neskôr ich rozhadzovanie po ulici Gan Zi. Na letákoch, ktoré písal jeho kamarát Z. (bývalý mních). Na letákoch bolo napísané: „Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalai Lamu a Oslobodenie Pančen Lamu“), za čo bol jeden jeho priateľ, tiež mních uväznený na 5 ročné väzenie. Navrhovateľ uviedol, že Z. im (jemu a priateľovi S.) navrhol, že ako chcú, môžu sa pripojiť k tejto práci a písať letáky spolu s ním. Súhlasili s tým, po večeroch dvaja z nich písali a jeden strihal papiere, s tým že išlo o tri 1Sža/25/2011 13 body s heslami : „Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalai Lamu a Oslobodenie Pančen Lamu“. Keď mali dosť materiálu tak, ho rozhadzovali po meste. Takto to urobili dvakrát do 15.12.009. V noci 13.03.2010 boli prichytení hliadkou polície a začali utekať. Policajtom utiekli a ukryli sa u príbuzných rodiny Z.. Odtiaľ išli do chrámu Gan Zi, kde sa ukryli. Od mníchov sa dozvedeli, že ich polícia hľadala doma, preto sa rozhodli z kláštora odísť. Vybrali si mesto Lhasa, ktoré je vzdialené od jeho rodného mesta asi 2 a pol hodiny cesty autom. Navrhovateľ uviedol, že vojaci majú stanové mestečká v Gan Zi, jedno neďaleko Chrámu Gan Zi a jedno na ulici pri strednej škole. V týchto stanoch majú vojaci údajne delá, tiež v okolí mesta je veľa vojenskej techniky, lietajú tam vrtuľníky. Na objasnenie dôvodov, prečo v zápisnici spísanej dňa 02.04.2010 neuviedol všetky dôvody, ktoré ho viedli k odchodu z krajiny pôvodu, tak ako potom neskôr na pohovore pred odporcom, uviedol, ţe mal problém s osobou tlmočníčky z čínskeho jazyka, ktorá pochádza z Číny a v navrhovateľovi to vzbudilo obavy. Hoci krajský súd takýto dôvod neuznal ako opodstatnený, odvolací súd vzhľadom na dôvody, pre ktoré navrhovateľ opustil krajinu pôvodu a vzhľadom na subjektívny pocit elementu strachu, ktorý podrobne popísal, nemohol vylúčiť takýto dôvod neuvedenia všetkých skutočností rozhodujúcich pre posúdenie opodstatnenosti navrhovateľovej ţiadosti o azyl ako pochopiteľný, resp. akceptujúci. Na viac dáva do pozornosti, ţe aj
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1Sţa/9/2007 zo dňa 16.10.2007) je pre posúdenie dôvodnosti ţiadosti o azyl rozhodujúci vstupný pohovor. Odporca sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal dostatočne ani otázkou objektívneho elementu pocitu strachu navrhovateľa, keď v rozhodnutí neanalyzoval situáciu v krajine pôvodu z hľadiska postoja štátnych orgánov k prípadným sympatizantom ku skupinám, ktoré sú nespokojné so situáciou v Tibete. V konaní nebola nijakým spôsobom vyvrátená pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, ţe vykonával určitú politickú činnosť, tým ţe roznášal letáky, čím vlastne demonštroval svoje postoje k situácii v Tibete a rovnako nebolo vyvrátené ani tvrdenie, ţe navrhovateľov priateľ s ktorým takúto činnosť vyvíjali, bol za takúto činnosť odsúdený, a ţe by navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla tieţ reálne hroziť perzekúcia, a to najmä s ohľadom na situáciu v krajine pôvodu, keď z rôznych správ o krajine pôvodu vyplýva, ţe proces svojvoľných zatknutí a väzieb Tibeťanov pokračuje a a pramení najmä z pokojných 1Sža/25/2011 14 protestov v skupinách na podporu Dalaj Lámu, slobodu či nezávislosť Tibetu, či prepustenie tých, ktorí boli zatknutí. Tento proces svojvoľných zatknutí a väzieb bol urýchlený spustením kampane „Silný úder“ a „Patriotické vzdelávanie“. Všetky formy vyjadrovania v rozpore s postupmi Čínskej komunistickej strany sú v Tibete dôvodmi pre zadržanie, pričom svojvoľný charakter týchto zatknutí sa odráža aj v dôvode zatknutí, ako aj v ignorovaní procedurálnych záruk (Zdroj: Výročná správa 2009, Tibetské centrum pre ľudské práva a demokraciu). S ohľadom na znalosť situácie a pomerov v Tibete nebolo možné
Najvyššieho súdu primárne vylúčiť, že tvrdenia navrhovateľa sa nezakladajú na pravde. Z tohto pohľadu sa
Najvyššieho súdu javí neudržateľným záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd, že navrhovateľa nemožno považovať za prenasledovanú osobu v zmysle zákona o azyle. V danom prípade navrhovateľ tvrdí, že roznášal letáky s nápismi : Sloboda Tibeťanom, Návrat Dalai Lamu a Oslobodenie Pančen Lamu“ spolu s ďalšími osobami, za čo bol jeho priateľ zadržaný a uväznený.
názoru Najvyššieho súdu SR výpovede navrhovateľa ohľadne týchto okolností (pred odporcom ako aj pred krajským súdom) nie sú v rozpore s informáciami odporcu o situácii v tejto časti krajiny pôvodu. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako nesúhlasí s názorom krajského súdu o navrhovateľovej nedôveryhodnosti.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky navrhovateľova výpoveď po celú dobu správneho konania bola konzistentná a vnútorne bez rozporov.
Najvyššieho súdu nebolo potrebné klásť taký dôraz na jeho prvé vyhlásenie počas zadržania (02.04.2010 ) pre účely podania vysvetlenia, pretože vo všetkých nasledujúcich výpovediach nevybočil z rámca dôvodov, pre ktoré žiadal udeliť azyl. Jeho tvrdenia sú zrozumiteľné, zhodné a bez vnútorných rozporov. Takúto argumentáciu je možné použiť len podporne za situácie, kedy by i ďalšie okolnosti svedčili o tom, že navrhovateľom tvrdené skutkové okolnosti nie sú pravdivé. Preto záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd,
ktorého nebola preukázaná existencia opodstatnených obáv z prenasledovania pre zastávanie určitých politických názorov a teda neboli splnené podmienky pre udelenie azylu v Slovenskej republiky, posúdil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nepresvedčivý. 1Sža/25/2011 15 Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu o neudelení azylu je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
V. časti OSP a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou prvostupňového súdu, ale ani odvolacieho súdu doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia odporcu a nie je jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci uţ v administratívnom konaní. Preto nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, ţe rozhodnutie odporu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné, aby sa odporca v ďalšom konaní zameral na zistenie postoja štátnych orgánov k osobám, ktoré vyjadrujú svoje názory na situáciu v Tibete , v časti krajiny pôvodu navrhovateľa vylepovaním plagátov s obsahom ,ktorý je odporcovi známy najmä s poukazom na postoj štátnych orgánov k osobám, ktoré presadzujú slobodu Tibetu, Dalaj Lamu. Čo sa týka moţného prenasledovania navrhovateľa z dôvodu vykonávania vykonávania aktivít (roznášanie letákov) , považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za dôležité, aby odporca v ďalšom konaní posúdil ako kvalifikovať prípady, keď žiadateľa o azyl síce objektívne nie je možné považovať za príslušníka určitej politickej, náboženskej či inej vrstvy obyvateľstva v krajine pôvodu, je však nepochybné, že z určitých dôvodov je štátnymi orgánmi tejto krajiny s uvedenou vrstvou obyvateľstva spojovaný a je preto diskriminovaný alebo prenasledovaný. Súd pritom poznamenáva, že vzhľadom na navrhovateľom vyslovené obavy zo zatknutia pre svoje aktivity s poukazom na represie štátnych orgánov proti šíriteľom myšlienok slobody a nezávislosti Tibetu, bude potrebné vyhodnotiť tieto tvrdenia aj z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti jeho strachu. V ďalšom konaní preto odporca posúdi, či navrhovateľom uvádzané dôvody nie sú dôvodom pre udelenie azylu pre obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania a sympatizovania s určitými politickými názormi. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru o potrebe zmeny rozsudku krajského súdu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 1Sža/25/2011 16 O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
ustanovenia § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom k tomu ţe si náhradu trov konania v lehote
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 14. júna 2011 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.