← Slovensko

§ 2 ods. 6 zák. č. 136/2001 Z.z - Zákon o regulácii sieťových odvetví.

Najvyšší súd 4Sžh/1/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci ţalobcu: E., a.s. so sídlom B., IČO: X. v zastúpení: JUDr. O. K., advokát, so sídlom B., proti ţalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky so sídlom Drieňová 24, Bratislava v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2008/DZ/R/2/076 z

  1. septembra 2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/204/2008 – 317 zo dňa 30.6.2010 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/204/2008 - 317 zo dňa 30.6.2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 2008/DZ/R/2/076 zo dňa
  2. septembra 2008 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 17 613,80 Eur k rukám právneho zástupcu JUDr. O.K. , so sídlom B. do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku. 2 4Sţh/1/2010 O d ô v o d n e n i e I. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku. Ţalovaný, ako orgán rozhodujúci o rozklade ţalobcu proti rozhodnutiu ţalovaného zo 14.12.2007, č. 2007/DZ/2/1/105, zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia v bode 1 rozhodnutia tak, ţe rozhodol, ţe konanie podnikateľa E., a.s. so sídlom Mlynské nivy 42, Bratislava (do 2.1.2008 SPP – preprava, a.s. so sídlom Mlynské nivy 42, Bratislava, IČO: X.) spočívajúce vo vynucovaní odpredaja pripojovacieho zariadenia pri uzatváraní Zmluvy o pripojení distribučnej siete a Dohody o prepojení so spoločnosťou G.T., s.r.o. so sídlom Š. je zneuţívaním dominantného postavenia na relevantnom trhu poskytovania sluţby pripojenia k prepravnej sieti zemného plynu na území vnútroštátnej prepúšťacej stanice Starý Hrádok, formou vynucovania neprimeranej obchodnej podmienky podľa § 8 ods. 2 písm. a/ zákona 136/2001 Z.z. a preto je podľa § 8 ods. 6 tohto zákona zakázané. Bod 2 výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu zostal nezmenený. Ţalobcovi ním bola na základe § 38 ods. 1 zákona 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe uloţená peňaţná pokuta vo výške 98 900 000,- Sk. Krajský súd sa stotoţnil s rozhodnutím ţalovaného a konštatoval, ţe pokiaľ sektorový regulátor Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) nemá právny nástroj na postihnutie protisúťaţného konania a to z dôvodu, ţe dané protisúťaţné konanie regulovaného subjektu nie je v priamom rozpore s osobitným predpisom pre určitú regulovanú oblasť, alebo v prípade ak osobitný predpis síce reguláciu v určitej oblasti pripúšťa, avšak sektorový regulátor ţiadne regulačné opatrenie na vymedzenie správania regulovaného subjektu neprijal, potom je v zmysle § 2 ods. 6 zák. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaţe (ďalej len „ZOHS“) bezpochyby daná právomoc ţalovaného na prejednanie a postih daného protisúťaţného konania. Prvostupňový súd konštatoval, ţe ÚRSO ako sektorový regulátor v predmetnej oblasti mal všetky kompetencie potrebné k regulácii podmienok pripájania k prepravnej sieti so zemným plynom, pričom ţiadne regulačné opatrenie však v relevantnom čase v tomto smere neprijal a nakoľko ţiadna sekundárna regulácia pre regulovanú oblasť pripájania k prepravnej sieti na základe zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „ZoRSO“)v čase skutku 3 4Sţh/1/2010 tvoriaceho predmet konania neexistovala, nemal ÚRSO právny základ, na základe ktorého by mohol postihovať konanie ţalobcu, spočívajúce vo vynucovaní odpredaja pripojovacieho zariadenia pri uzatváraní Zmluvy o pripojení distribučnej siete (ďalej len „Zmluvy“) a Dohody o prepojení (ďalej len „Dohody“ so spoločnosťou G.T. s.r.o (ďalej len „GT“). Krajský súd konštatoval, ţe posudzovaný skutok nebol v rozpore so ţiadnym ustanovením zákona č. 276/2001 Z.z., ktorý zákaz takéhoto konania zo strany prevádzkovateľa prepravnej siete, neustanovuje. Uviedol, ţe zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“) síce ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť uzatvoriť zmluvu o prístupe do prepravnej siete a zmluvu o pripojení prepravnej siete s kaţdým, kto o to poţiada ak sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k obchodnej sieti, nerieši však otázku zákonnosti podmieňovania uzatvorenia uvedených zmlúv ďalším právnym úkonom v danom prípade uzavretím zmluvy o odpredaji pripojovacieho zariadenia prevádzkovateľovi prepravnej siete. Prvostupňový súd konštatoval, ţe ţalovaný mal právomoc na prejednanie a postih predmetného skutku podľa zákona č. 136/2001 Z.z., táto kompetencia mu bola daná, aj keď išlo o konanie subjektu regulovaného sektorovým regulátorom. ÚRSO ako sektorový regulátor nemal v zmysle zákona č. 276/2001 Z.z. právne nástroje, aby aplikáciou primárnej alebo sekundárnej legislatívy postihol konanie ţalobcu spočívajúceho vo vynucovaní odpredaja pripojovacieho zariadenia vybudovaného spoločnosťou GT ako podmienku uzavretia zmluvy o pripojení distribučnej siete k prepravnej sieti a dohody o prepojení týchto sietí. Krajský súd konštatoval, ţe pre účely napadnutého rozhodnutia bolo zistenie skutkového stavu dostatočné a poskytuje náleţitý podklad pre ţalovaným vyvodené závery o zneuţití dominantného postavenia ţalobcu na relevantnom trhu, stotoţnil sa s názorom ţalovaného, ţe nebolo potrebné analyzovať mieru ekonomickej výhodnosti alebo nevýhodnosti predaja pripojovacieho zariadenia pre ţalobcu, resp. spoločnosť GT, pretoţe v stanovení výhodnosti kúpnej zmluvy pre jeden alebo druhý subjekt nespočívala podstata protisúťaţného konania ţalobcu. Prvostupňový súd konštatoval, ţe ţalovaný posúdil vec podľa jeho názoru správne, keď ako zneuţívanie dominantného postavenia vyhodnotil vynucovanie odpredaja pripojovacieho zariadenia ako neprimeranej obchodnej podmienky, ktorej nutnosť v relevantnom čase nemala oporu v právnom poriadku SR ani v obchodnej praxi platnej v sektore plynárenstva, na ktorú sa ţalobca odvolával. Bez ohľadu na to, pre koho predaj pripojovacieho zariadenia bol výhodnejší, ţalovaný správne vyhodnotil uvedenú obchodnú podmienku ako neprimeranú, pretoţe z vykonaného dokazovania aj 4 4Sţh/1/2010 pred správnym orgánom jednoznačne vyplynulo, ţe ţalobca na odpredaji pripojovacieho zariadenia trval aj napriek nesúhlasnému stanovisku GT a podmieňoval uzavretie Zmluvy splnením tejto podmienky. Ţalobca poţiadavku na odkúpenie pripojovacieho zariadenia odôvodňoval beţnou obchodnou praxou plynárenstva a potrebou vlastníctva tohto zariadenia ako predpokladu pre plnenie zákonných povinností prevádzkovateľa prepravnej siete. Krajský súd konštatoval, ţe ţalovaný správne vyhodnotil a zrozumiteľne odôvodnil, prečo na plnení zákonných povinností ţalobcu vo vzťahu k prepravnej sieti, nebolo vynútenie vlastníctva k pripojovaciemu zariadeniu krokom nevyhnutným a poukázal na argumentáciu ţalovaného v napadnutom rozhodnutí. Taktieţ sa stotoţnil s vyhodnotením a so záverom ţalovaného, ţe kvalifikácia posudzovania konania ţalobcu je zneuţitím jeho dominantného postavenia na relevantnom trhu a skonštatoval, ţe ţalovaný k tomuto záveru zhromaţdil dostatok skutkových podkladov, ktoré aj po právnej stránke správne vyhodnotil a náleţite zdôvodnil. K ďalším ţalobným dôvodom krajský súd uviedol, ţe pokiaľ ide o namietané vady konania a tvrdenia ţalobcu, ţe došlo k porušeniu jeho procesných práv, postup ţalovaného nebol takého charakteru, aby spôsobil váţne porušenia práv ţalobcu na účinnú obhajobu a nemohol mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom niet pochýb, ţe ţalobca ako účastník správneho konania mal právo sa vyjadriť ku všetkých podkladom rozhodnutia a prípadne navrhnúť ich doplnenie. Krajský súd dal za pravdu ţalovanému, ţe pokiaľ boli za obchodné tajomstvo označené údaje o termíne nábehu paroplynového cyklu v Priemyselnom parku Levice, tieto skutočnosti museli byť ţalobcovi známe z rokovaní so spoločnosťou GT a z priebehu správneho konania, avšak pre celkové posúdenie mali len okrajový význam. K ţalobnému bodu, v ktorom ţalobca namietal výšku uloţenej pokuty, krajský súd konštatoval, ţe pokuta a jej výška boli správnymi orgánmi náleţite zdôvodnené zo zákonných hľadísk, pričom toto zdôvodnenie nevybočilo v ţiadnom ohľade z medzí správneho uváţenia, ktoré patrí ţalovanému, výška uloţenej pokuty bola určená v dolnej hranici zákonnej sadzby a suma pokuty sa nijako nevymyká praxi ani prípadu, na ktorý v ţalobe upozornil ţalobca. Prvostupňový súd poukázal na koncentračnú zásadu, ktorá ovláda súdne konanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP a konštatoval, ţe nemohol prihliadnuť na ţalobné dôvody uplatnené ţalobcom v podaní z 8.12.2008 (označeného ako doplnenie ţaloby) nakoľko boli uplatnené na súde po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie ţaloby. 5 4Sţh/1/2010 Na základe uvedených skutočností krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov zistil, ţe sú v súlade so zákonom a podľa § 250j ods. 1 OSP ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP. II. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalobca. Rozsah a dôvody odvolania moţno zhrnúť nasledovne: Ţalobca tvrdil, ţe rozsudok je nezákonný, pretoţe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalovaný nemal právomoc na prejednanie a postih ţalobcu (body 10 - 26 odvolania) poukazujúc na § 2 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z. o hospodárskej súťaţi . V bodoch 27 – 33 odvolania tvrdil, ţe konanie ţalobcu nenaplnilo znaky porušenia dominantného postavenia ţalobcu na relevantnom trhu vynucovaním neprimeranej obchodnej podmienky v zmysle zákona a krajský súd nesprávne posúdil otázku údajného vynucovania, nakoľko zo správneho konania vyplýva, ţe iniciátorom odpredaja pripojovacieho zariadenia bol GT, čo vyplýva jednak so stretnutí ţalobcu s GT v máji 2006 ako i z výsluchu ţalobcom navrhnutých svedkov, ktorých výsluch ţalovaný nevykonal, aj so zápisnice zo stretnutia uvedených subjektov z 25.5.2006 a touto skutočnosťou sa krajský súd vôbec nezaoberal ako sa nezaoberal ani tvrdením ţalobcu, ţe GT začal odmietať odpredaj pripojovacieho zariadenia len z dôvodu údajnej ekonomickej nevýhodnosti predaja. Záver prvostupňového súdu nemá podľa ţalobcu oporu vo vykonanom dokazovaní pred správnym orgánom, nakoľko krajský súd sa týmito skutočnosťami a argumentmi ţalobcu nezaoberal a v tomto smere rozhodnutie nezdôvodnil. V bodoch 34-36 odvolania ţalobca tvrdil, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal jeho námietkou, ţe konanie ţalobcu nemohlo mať ţiadny dopad na súťaţ a ţe ţalovaný mal vykonať analýzu v tomto smere. Tvrdil, ţe záver prvostupňového súdu, keď konštatuje, ţe nebolo potrebné analyzovať mieru ekonomickej výhodnosti predaja pripojovacieho zariadenia, pretoţe v určení výhodnosti kúpnej zmluvy nespočívala podstata protisúťaţného konania je nesprávny. Tvrdil, ţe ţalovaný mal analyzovať mieru výhodnosti nie preto, aby zistil podstatu protisúťaţného konania, ale aby zistil, či existuje moţnosť dopadu takéhoto 6 4Sţh/1/2010 odpredaja na súťaţ a aby si overil pravdivosť tvrdení GT o neprijateľnosti odpredaja. Podľa ţalobcu zistený skutkový stav neposkytoval náleţitý podklad pre posúdenie konania ţalobcu ako kladenie neprimeranej obchodnej podmienky v zmysle § 8 ods. 2 písm. a/ zákona 136/2001 Z.z. V odvolacích dôvodoch pod bodmi 37 – 38 ţalobca tvrdil, ţe potreba vlastníctva k pripojovaciemu zariadeniu bola objektívne zdôvodnená vzhľadom na povinnosti ţalobcu zabezpečiť bezpečnú a spoľahlivú prevádzku siete a aplikáciu princípu jednoty vlastníctva, ktorý je platný v plynárenskom sektore, tvrdil, ţe rozhodnutie ţalovaného túto potrebu odmietlo na základe nesprávne zisteného stavu bez opory vo vykonanom dokazovaní a na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na detailné argumenty, ktoré uviedol k tomuto odvolaciemu dôvodu v doplnení ţaloby, ktorým sa krajský súd nezákonne a neústavne odmietol zaoberať. Preto aj záver prvostupňového súdu, ţe ţalovaný správne vyhodnotil a zrozumiteľne odôvodnil prečo na plnenie zákonných povinností ţalobcu vo vzťahu k prepravnej sieti, nebolo nadobudnutie vlastníctva k pripojovaciemu zariadeniu krokom nevyhnutným, je nesprávny. V odvolacích bodoch 39 aţ 45 ţalobca namietal, ţe napadnuté rozhodnutie súdu bolo výsledkom nesprávneho postupu, ktorý mal za následok jeho nezákonnosť. Ţalobca tvrdil, ţe ţalovaný vedomosť ţalobcu o existencii časovej tiesne na strane GT nikdy nepreukázal a táto vedomosť nevyplýva ani z obsahu správneho spisu. Krajský súd však tieto argumenty ţalobcu vo svojom rozhodnutí vôbec nevyhodnotil, čím porušil právo ţalobcu na riadne odôvodnenie rozsudku a nesprávne právne posúdil konanie ţalobcu ako zneuţitie dominantného postavenia. Ďalej tvrdil, ţe z obsahu spisu nič nenasvedčuje tomu, ţe by ţalobca vedel o časovom harmonograme nábehu paroplynového cyklu zo strany GT, a ţe nesprístupnenie údajov o časovom harmonograme nábehu paroplynového cyklu označených ako obchodné tajomstvo bolo váţnym porušením procesných práv ţalobcu, ktorý sa nemohol s podkladmi v uvedenom smere oboznámiť. V odvolacích dôvodoch 46 - 52 tvrdil, ţe ţalovaný uloţil pokutu v rozpore so zásadou vyjadrenou v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, poukázal, ţe konanie v prípade inej spoločnosti (C.) bolo nepomerne závaţnejšie a dlhotrvajúcejšie ako údajné konanie ţalobcu a na rozdiel od konania ţalobcu, malo skutočný dopad na trh a napriek tomu ţalovaný uloţil ţalobcovi percentuálne omnoho vyššiu pokutu ako spoločnosti C. Preto záver krajského súdu, ţe prípad 7 4Sţh/1/2010 ţalobcu sa nevymyká prípadu C. je v tomto prípade neobhájiteľný a nedostatočne zdôvodnený. Ţalobca uloţenú pokutu povaţoval za neprimeranú aj z toho dôvodu, ţe zo spisu nevyplýva, ţe by konanie ţalobcu malo skutočný dopad na trh. Tvrdil, ţe záver ţalovaného, ţe ţalobca sa údajne snaţil potrestať GT za obchádzanie distribučných poplatkov a vstup na trh, nie je nijako v spise zdokumentovaný, nevyplýva z obsahu spisu, pričom ţalobca ho povaţuje aj za nepravdivý. V odvolacích dôvodoch v bodoch 53-61 ţalobca tvrdil, ţe v konaní pred krajským súdom došlo k vadám, v dôsledku ktorých je napadnuté rozhodnutie nesprávne, lebo boli ním porušené práva ţalobcu garantované Ústavou. Poukázal na to, ţe prvostupňový súd porušil právo ţalobcu na súdnu ochranu, spravodlivý súdny proces a odňal mu moţnosť konať pred súdom, pretoţe bez splnenia zákonných podmienok neprihliadal na doplnenie ţaloby i napriek tomu, ţe ţalobné dôvody obsiahnuté v doplnení ţaloby boli doručené prvostupňovému súdu v lehote na podanie ţaloby. Uviedol, ţe rozhodnutie ţalovaného mu bolo doručené 6.10.2008 a koniec lehoty na podanie ţaloby a doplnenie jej dôvodov pripadol na 6.12.2008, ktorým bola sobota, čo znamená, ţe posledným dňom lehoty na podanie ţaloby sa stal najbliţší pracovný deň, t.j. pondelok 8.12.2008, kedy aj ţalobca doplnenie ţaloby osobne podal na krajskom súde. V odvolaní v bodoch 62-66 ţalobca poukázal na to, ţe rozsudok krajského súdu je nezákonný, pretoţe odporuje § 157 ods. 2 OSP, nakoľko súd porušil právo ţalobcu na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces, keď v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom sa nezaoberal a nevyhodnotil zásadné námietky ţalobcu, resp. zdôvodnenie súdu je nedostatočné s poukazom na odseky 28,33,34,37,42,44 a 52 odvolania. Ďalej v bodoch 67 a 68 odvolania tvrdil, ţe krajský súd sa vôbec nezaoberal námietkami ţalobcu uvedenými v odsekoch 24 aţ 37 ţaloby a v odsekoch 3 – 30 doplnenia ţaloby. Ţalobca ţiadal alternatívne buď zmeniť rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutia prvo a druhostupňových správnych orgánov súd zruší a konanie zastaví, alebo rozsudok prvostupňového súdu ţiadal zmeniť tak, ţe rozhodnutia prvo a druhostupňových orgánov sa zrušujú a vec sa vracia ţalovanému na ďalšie konanie alebo alternatívne zrušiť rozsudok prvostupňového súdu a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. III. 8 4Sţh/1/2010 Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Povaţoval odvolanie za nedôvodné. V časti I vyjadrenia k odvolaniu reagoval na tvrdenie ţalobcu o tom, ţe úrad nemá kompetenciu na prejednanie a postih odvolateľa. Poukázal na dôvody, pre ktoré bolo ustanovenie § 2 ods. 2 zo zákona č. 136/2001 Z.z. vypustené. Podľa ţalovaného výklad ţalobcu týkajúci sa kompetencie prierezového a sektorového regulátora ďaleko presahuje význam zásady ne bis in idem deklarovanej pôvodne v § 2 ods. 6 zák. č. 136/2001 Z.z.. Ţalovaný zotrval na názore, ţe zo ţiadneho z ustanovení zákona o energetike a ani zákona o regulácii nevyplýva kompetencia ÚRSO v danej veci konať a rozhodnúť, aby mohol ÚRSO postihnúť skutok, akým je vynucovanie neprimeranej obchodnej podmienky. URSO nemôţe sankcionovať nepripojenie k prepravnej sieti, keďţe k nemu došlo. Podstata nepripojenia k prepravnej sieti a vynucovanie neprimeranej obchodnej podmienky je však úplne odlišná. Ak raz dôjde k pripojeniu k prepravnej sieti, podľa náhľadu ţalovaného by uţ neexistovala moţnosť postihnúť vynucovanie neprimeranej obchodnej podmienky. Rovnako, pokiaľ prebiehajú rokovania a prevádzkovateľ je ochotný pripojiť prepravnú sieť k distribučnej sieti, avšak len v prípade splnenia neprimeranej podmienky, ktorú určí. Podľa ţalovaného spisový materiál tieţ potvrdzuje, ţe ÚRSO ţiadnym spôsobom v danej veci nekonal, neprijal ţiadne rozhodnutie či iné regulačné opatrenie s cieľom vyriešiť spornú situáciu v prospech jednej či druhej strany, pričom ÚRSO potvrdilo, ţe nemá kompetenciu vyjadrovať sa k obsahu zmluvy o pripojení k prepravnej sieti. V časti II vyjadrenia ţalovaného pokiaľ ide o právne posúdenie otázky vynucovania neprimeranej obchodnej podmienky, ţalovaný poukázal na doterajšie vyjadrenia k ţalobe. Zo spisového materiálu podľa ţalovaného nemoţno vyvodiť záujem ţalobcu o odkúpenie pripojovacieho zariadenia ani to, ţe by GT od začiatku staval pripojovacie zariadenie do vlastníctva odvolateľa. Za dôleţitý povaţuje ţalovaný fakt, ţe podmienka odpredaja nebola pre uzavretie Zmluvy a Dohody nevyhnutná, nebola objektívne zdôvodniteľná a na jej splnenie nemal odvolateľ ţiadny právny nárok. Podľa ţalovaného v správnom konaní bolo preukázané, ţe neexistovala objektívna zdôvodniteľnosť vlastníctva odvolateľa k pripojovaciemu zariadeniu, nevyţadovala to ani legislatíva a ani plnenie jeho zákonných povinností a takáto potreba nevychádzala ani z údajne existujúcej praxe zauţívanej v plynárenstve. 9 4Sţh/1/2010 V časti III ţalovaný zotrval na tvrdení uvedenom v druhostupňovom rozhodnutí, ţe otázka časovej tiesne nebola rozhodujúca pre konštatovanie zneuţitia dominantného postavenia, čo vyplýva zo samotnej povahy vykorisťovateľskej praktiky. Ak by aj časová tieseň neexistovala, došlo by k zneuţitiu dominantného postavenia zo strany odvolateľa, keďţe bol nevyhnutným obchodným partnerom pre spoločnosť GT. V časti IV ţalovaný vyjadril postoj k odvolacím dôvodom vo vzťahu k výške uloţenej sankcie, pričom zotrval na názore, ţe sankcia nebola uloţená v rozpore s obsahom spisov a nad rámec správneho uváţenia. IV. Najvyšší sú Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), vec prejednal na ústnom pojednávaní s vypočutím zástupcov procesných strán, ktorí na poţiadanie súdu predloţili ďalšie vyjadrenia a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je dôvodné vyhovieť. Odvolací súd predovšetkým zistil, ţe doplnok ţaloby, ktorý podal ţalobca osobne na krajskom súde 8.12.2008 bol podaný v zákonnej dvojmesačnej lehote na podanie ţaloby. Odvolací súd si v spise krajského súdu overil, ţe rozhodnutie o rozklade bolo právnemu zástupcovi ţalobcu doručené 6.10.2008 a posledný deň na podanie ţaloby pripadol na pondelok 8.12.2008 (6.12.2008 bola sobota). S doplnenými dôvodmi ţaloby sa preto krajský súd mal zaoberať v súvislosti so samotným obsahom ţaloby. Odvolací súd konštatuje, ţe prvostupňový súd porušil právo ţalobcu na súdnu ochranu a spravodlivý proces, keď neprejednal a nevysporiadal sa v dôvodoch svojho rozhodnutia so ţalobnými dôvodmi v celom rozsahu. Najvyšší súd, ako súd s plnou jurisdikciou v správnom súdnictve podľa § 250i ods. 2 OSP vzhľadom na uloţenie sankcie v správnom konaní, preskúmal zákonnosť rozhodnutia ţalovaného v celom rozsahu, aj z dôvodov uvedených v doplnení ţaloby, a po vypočutí zástupcov sporových strán na ústnom pojednávaní, ktorí doplnili svoje vyjadrenia v odvolacom konaní ďalšími písomnými vyjadreniami a dokumentami a po zadováţení 10 4Sţh/1/2010 vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR z 12.4.2011 č. 401/2011 -320 a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 25.3.2011 č. 6845/2011/BA, s ktorými sporové strany súd oboznámil, dospel k záveru, ţe krajský súd vo veci nesprávne rozhodol, keď ţalobu zamietol. Ţaloba ako celok obsahovala najmä tvrdenia - o nedostatku kompetencie ţalovaného konať a rozhodovať o podmienkach pripojenia k prepravnej sieti, - o nedostatku skutkových zistení a vecných dôvodov pre kvalifikáciu konania ţalobcu podľa § 8 ods. 2 písm. a/ ZOHS, s osobitným zreteľom na „neprimeranú obchodnú podmienku“ a „princíp jednoty vlastníctva“ prepravnej siete a pripojovacieho zariadenia, - o nevykonaní dôkazov o „vynucovaní“ neprimeranej obchodnej podmienky a nevykonaní dôkazov navrhnutých ţalobcom v správnom konaní k objasneniu postupu a obsahu rokovaní o pripojení distribučnej siete GT k prepravnej sieti prevádzkovanej ţalobcom, - o neprimeranosti uloţenej pokuty . S uvedenými tvrdeniami ţalobcu, ktoré povaţuje odvolací súd v celom rozsahu za skutkovo a právne významné, sa náleţite nevysporiadal nielen prvostupňový súd ale ani ţalovaný v správnom konaní, hoci ich ţalobca ako účastník správneho konania uplatil. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvod na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku krajského súdu, keďţe proces, ktorým ţalovaný k rozhodnutiu dospel a samotné rozhodnutie ţalovaného v medziach dôvodov uvedených v ţalobe, nie je v súlade so zákonom. Najvyšší súd preto zmenil rozsudok prvostupňového súdu tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 prvá veta OSP z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP, keďţe doteraz zistený skutkový stav v správnom konaní nepovaţoval za dostatočný pre rozhodnutie vo veci, správnymi orgánmi neboli v konaní zadováţené písomné podklady ako dôkazy hodnotené jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku) so zreteľom na trestnoprávnu zásadu, ţe príslušné orgány sa zaoberajú rovnako dôkazmi svedčiacimi v prospech i v neprospech stíhaného subjektu, bez uvedenia dôvodov nebolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovaných svedkov a napriek obsiahlemu zdôvodneniu rozhodnutia ţalovaného nie je rozhodnutie preskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k obsahu tvrdení ţalobcu ako účastníka konania v správnom konaní. 11 4Sţh/1/2010 Prvým dôvodom ţaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného bol ţalobcom tvrdený nedostatok kompetencie ţalovaného posudzovať podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z.z. o hospodárskej súťaţi (ďalej len ZoHS) primeranosť podmienok pripájania k prepravnej sieti, ktoré je regulované podľa § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len ZoRSO) a konanie a rozhodovanie o regulácii je v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO), ktorý je v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ ZoRSO kompetentný zabezpečovať transparentnú, nediskriminačnú a efektívnu hospodársku súťaţ v zmysle § 12a ods. 6 v spojitosti s § 12a ods. 2 písm. e/ a § 5 ods. 3 ZoRSO a kontrolovať aj dodrţiavanie podmienok pripájania k prepravnej sieti. Kompetencia ÚRSO konať vo veciach podmienok pripojenia k prepravnej sieti potvrdzuje podľa ţalobcu aj fakt, ţe na podnet ţalobcu ÚRSO realizoval dve stretnutia so ţalobcom a GT v snahe riešiť ich spor (bod 19 ţaloby). Ţalovaný v rozhodnutí o rozklade poukázal na to, ţe hoci je jeho kompetencia v danom prípade zrejmá a nepochybná uţ na základe analýzy právnych predpisov, úrad a aj Rada úradu v záujme jednoznačného postupu v priebehu konania oslovili ÚRSO a poţiadali ho o vyjadrenie k veci. Viaceré vyjadrenia ÚRSO vrátane jeho vyjadrenia pre Radu úradu listom ev. č. 1131/2008 doručeným úradu 20.3.2008, podľa ţalovaného len potvrdzujú, ţe ÚRSO nemá pôsobnosť vyjadrovať sa k obsahu zmluvy o pripojení k prepravnej sieti. Je teda podľa ţalovaného zrejmé, ţe úrad - ţalovaný neposudzoval vec, ktorú by mohol v rámci svojich kompetencií posúdiť regulačný úrad s poukazom na § 2 ods. 6 Zákona o ochrane hospodárskej súťaţe (ďalej len ZOHS). Podľa názoru ţalovaného úrad posudzoval podmienku (odpredaj pripojovacieho zariadenia), ktorá nebola predmetom regulácie a teda úrad posudzoval vynucovanie neprimeranej podmienky, t.j. skutok, ktorý regulačný orgán (ÚRSO) v rámci svojej kompetencie posúdiť ani nemohol a teda nemohla nastať ani situácia predvídaná ustanovením § 2 ods. 6 ZOHS. Podľa ţalovaného „posúdenie správania podnikateľa, ktoré nebolo predmetom regulácie v čase, keď k nemu došlo, nepodlieha kompetencii regulátora a jeho posúdenie je v kompetencii úradu. Pri inom výklade by správanie podnikateľa, ktoré má protisúťažný charakter, nebolo vôbec postihnuteľné“. 12 4Sţh/1/2010 Ţalovaný vo svojom rozhodnutí v časti III (str. 11) v tejto súvislosti konštatoval, ţe Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prepravnej siete SPP a.s., ustanovujúci obchodné podmienky pre prístup do prepravnej siete, tak ako bol schválený rozhodnutím ÚRSO č. 0008/2005/04/PP zo dňa 4.10.2005, teda platný v čase posudzovaného konania, vôbec neupravoval podmienky pripojenia do siete, inými slovami, podmienky pripojenia do siete neboli regulované, t.j. regulátor nemal kompetenciu kontrolovať a sankcionovať ich dodrţiavanie v dôsledku ich absencie (prvý odsek). Ţalovaný ďalej uvádza, ţe „Prevádzkový poriadok ...... ustanovujúci obchodné podmienky pre prístup do prepravnej siete a pre prepravu plynu, tak ako boli schválené rozhodnutiami ÚRSO č. 0008/2005/04/PP zo dňa 4.10.2005 a 0003/2007/04/PP zo dňa 16.5.2007, upravuje aj podmienky pripojenia k prepravnej sieti“ a v bode 7.3.
  3. stanovuje, ţe: „Technické zariadenia prevádzkované PPS predstavujú neoddeliteľnú súčasť prepravnej siete ... Prevádzkovateľ pripojeného technického zariadenia nemá vlastnícke právo ani ţiadne iné právo k prepravnej sieti ani ktorejkoľvek jej časti ...“. Toto ustanovenie vrátane ostatných podmienok pripojenia, sa stalo súčasťou Prevádzkového poriadku a nadobudlo účinnosť 16.5.
  4. teda aţ potom, ako uţ boli podpísané Zmluva o pripojení a Dohoda o prepojení z 9.5.2007 medzi ţalobcom a spoločnosťou G.T. Ţalovaný z uvedeného vyvodil, ţe Prevádzkový poriadok, prijatý 16.5.2007 po ukončení posudzovaného konania (zmluva uzavretá 9.5.2007) nie je pre posúdenie prípadu relevantný. Odvolací súd sa oboznámil s písomnou dokumentáciou, ktorá medzi účastníkmi zmluvy o pripojení, ako aj medzi účastníkmi a PMÚ, resp. ÚRSO, a tieţ medzi PMÚ a ÚRSO prebiehala, a konštatoval, ţe ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal celým komplexom písomných podkladov, tieto hodnotil selektívne a len čiastočne, neprihliadajúc na vyjadrenia a tvrdenia ţalobcu. Osobitne pritom odvolací súd poukazuje na list ÚRSO adresovaný ţalovanému č. 3158/2008/BA z 18.3.2008 (doručeným PMÚ 20.3.2008 evidovaným pod č. 1131, na ktorý v rozhodnutí poukázal aj ţalovaný), v ktorom ÚRSO v bode 1 síce konštatuje, ţe podľa § 5 ZoRSO nepatrí do jeho pôsobnosti vyjadrovať sa k obsahu zmluvy o pripojení, avšak uvádza aj viaceré ďalšie skutočnosti, s ktorými sa ţalovaný nezaoberal. Z listu o.i. vyplýva, ţe návrh Prevádzkového poriadku prepravnej siete spoločnosti E., a.s. zo dňa 13.3.2007 úrad po dôkladnom posúdení a po zváţení, ţe predloţený návrh nie je v rozpore so zákonom ani iným predpisom schválil dňa 16.5.2007 a vydal o tom rozhodnutie č. 0003/2007/04/PP. Súdu bol tieţ predloţený list ÚRSO adresovaný úradu - odboru zneuţívania dominantného postavenia č. 1640/ÚRSO/2007 z 10.5.2007 ako Stanovisko, 13 4Sţh/1/2010 z ktorého povaţuje odvolací súd za dôvodné uviesť nasledovné (cit).: „V prípade, ak prevádzkovateľ siete neplní, prípadne porušuje povinnosť vyplývajúcu z uvedených ustanovení Zákona o energetike (ZoE) ( predtým v texte uvedený §§ 41 ods. 6 písm. f/ a k/ ako aj § 13 ods. 2 ZoRSO ) je daná kompetencia ÚRSO, resp. vecne príslušného organizačného útvaru v tejto veci konať a rozhodnúť“ pričom poukázal na konkrétne ustanovenia ZoRSO, a tieţ ZoE. Ďalej sa v stanovisku uvádza: „Uvedené zákonné ustanovenia priznávajú ÚRSO všeobecnú kontrolnú a sankčnú kompetenciu v oblasti regulácie sieťových odvetví podľa ZoRSO a ZoE. V prípade ak sa naplní vecná podstata vyššie spomenutých zákonných ustanovení, ÚRSO v rámci svojej pôsobnosti pristúpi k uplatňovaniu kompetencií mu daných príslušnými ustanoveniami ZoRSO a ZoE“. Uvedeným stanoviskom ÚRSO sa ţalovaný nezaoberal. Zaloţenie kompetencie PMÚ nemoţno vyvodiť ani z tvrdenia ţalovaného uvedeného v rozhodnutí, ako aj v priebehu sporu, ţe ÚRSO ţiadnym spôsobom vo veci nekonal, ani neprijal ţiadne rozhodnutie, či iné regulačné opatrenie, a ţe zo strany ÚRSO nebol prijatý ţiaden záver ohľadom oprávnenosti poţiadavky jednej alebo druhej strany vo veci vlastníctva pripojovacieho zariadenia. S uvedeným konštatovaním ţalovaného moţno súhlasiť len potiaľ, pokiaľ sa ÚRSO priamo nevyjadril k otázke „odpredaja“ a „vlastníctva“ pripojovacieho zariadenia ako k vecnému obsahu Zmluvy a Dohody. Avšak záver o tom, ţe ÚRSO ţiadnym spôsobom vo veci nekonal, neprijal ţiadne rozhodnutie, či iné regulačné opatrenie, je jednak v rozpore s obsahom spisov a nezodpovedá najmä obsahu schváleného Prevádzkového poriadku, najmä jeho čl. 7 ako celku, ktorým bolo učinené zadosť zákonnej poţiadavke upraviť v Prevádzkovom poriadku aj podmienky „pripojenia“, čo v pôvodne schválenom Prevádzkovom poriadku absentovalo. Je pritom podľa názoru súdu irelevantné, či ÚRSO rozhodlo o schválení prevádzkového poriadku s cieľom vyriešiť spornú situáciu v prospech jednej či druhej strany (pokiaľ ide o otázku vlastníctva pripojovacieho zariadenia), čím by deklaroval, ako uvádza ţalovaný, kompetenciu vo veci konať (pozri dôvody ţalovaného na str. 13 ods. 3 rozhodnutia o rozklade), alebo či schválil predloţený návrh zmeny Prevádzkového poriadku, ktorý mohol predloţiť len prevádzkovateľ prepravnej siete (PPS), ako všeobecnú úpravu platnú pre kaţdý prípad pripojenia. Z obsahu spisu totiţ nepochybne vyplýva, dňa 16.5.2007 ÚRSO pod č. 0003/2007/04/PP vydal podľa § 5 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 15 ods. 2 a 3 ZoRSO rozhodnutie, ktorým schválil Dodatok č. 1 k Prevádzkovému poriadku, predloţenému 14 4Sţh/1/2010 regulovaným subjektom SPP - preprava a.s., ktorým sa dopĺňa Prevádzkový poriadok schválený rozhodnutím č. 008/2005/04/PP zo dňa 4.10.2005 tak, ţe
  5. názov prevádzkového poriadku znie " Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prepravnej siete SPP- preprava a. s., ustanovujúci obchodné podmienky pre pripojenie k prepravnej sieti, prístup do prepravnej siete a prepravu plynu",
  6. bolo uvedené nové znenie čl. 1 Preambuly vzhľadom na zmenu regulovaného subjektu z SPP a.s. na SPP- preprava a.s.
  7. bol vložený nový článok 7 " Pripojenie k prepravnej sieti", ktorý upravuje miesta pripojenia k prepravnej sieti, upravuje že typ, štruktúru a parametre technických zariadení stanoví PPS (prevádzkovateľ prepravnej siete) v rámci stanovených technických podmienok pripojenia k prepravnej sieti v závislosti od konkrétnych podmienok pripojenia, upravuje náležitosti žiadosti o pripojenie k prepravnej sieti a pod bodom 7.
  8. podmienky pripojenia k prepravnej sieti.
  9. doterajší článok 7 "Záverečné ustanovenia" sa označil ako článok
  10. V odôvodnení rozhodnutia ÚRSO uviedol, ţe návrh na doplnenie prevádzkového poriadku bol doručený dňa 13.3.2007 a podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. bolo začaté správne konanie vo veci schválenia dodatku. Úrad vykonal všetky procesné úkony, preskúmal predloţený návrh doplneného prevádzkového poriadku a v priebehu správneho konania vyuţil všetky informácie z rokovaní so spoločnosťou SPP -preprava, a.s., ktoré sa uskutočnili v priebehu mesiacov marec aţ máj
  11. Úrad po komplexnom vyhodnotení návrhu dodatku , jeho súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi, dospel k záveru, ţe dodatok spĺňa poţiadavky na schválenie. Správne konanie o schválení dodatku upravujúceho podmienky pripojenia sa začalo 13.3.2007 (teda pred začatím správneho konania Protimonopolným úradom) a skončilo schválením dodatku, vydaním rozhodnutia zo 16.5.2007 (pred ukončením konania PMÚ). Je teda nepochybné, ţe ÚRSO konal o návrhu na úpravu podmienok pripojenia v Prevádzkovom poriadku ţalobcu z časti v rovnakom čase ako PMÚ konal o ochrane hospodárskej súťaţe pre vynucovanie neprimeranej obchodnej podmienky v súvislosti s uzatváraním Zmluvy o pripojení a Dohody o prepojení. 15 4Sţh/1/2010 Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný nedostatočne vyhodnotil všetky skutočnosti rozhodujúce pre uplatnenie svojej kompetencie ako všeobecného orgánu ochrany hospodárskej súťaţe, keďţe nevylúčil pochybnosti o tom, ţe na konanie a rozhodovanie je (bol) oprávnený podľa § 2 ods. 6 ZOHS (platného a účinného v rozhodnej dobe) iný orgán, ktorý je (bol) v rozpore s východiskovým tvrdením ţalovaného o nečinnosti ÚRSO, o podmienkach pripojenia v rámci svojej kompetencie konal a rozhodoval. Ţalovaný však svoju kompetenciu z uvedeného hľadiska vôbec neposudzoval. Právne posúdenie veci ţalovaným neberie zreteľ na okolnosti, za ktorých k inkriminovanému konaniu ţalobcu došlo. Nie je sporné, ţe k doplneniu Prepravného poriadku o úpravu týkajúcu sa podmienok „pripojenia“ došlo vzhľadom na aktuálnu potrebu tejto úpravy spojenú s uţ prebiehajúcou realizáciou prvého pripojenia distribučnej siete iného subjektu k prepravnej sieti (rokovania od mája 2006). Naznačujú to aj ďalšie ustanovenia čl. 7 Prepravného poriadku (ako napr. náleţitosti ţiadosti o pripojenie, ktoré boli ustanovené tieţ aţ následne, keďţe obsah ţiadosti v roku 2006 nebol výslovne upravený). Len zo skutočnosti, ţe tieto podmienky boli ustanovené aţ od 16.5.2007 nemoţno bez ďalšieho vyvodiť, ţe podmienka predloţená zo strany ţalobcu pri uzatváraní Zmluvy o pripojení a Dohody o prepojení bola právne nepodloţená, a teda neprimeraná a vynucovaná, a preto podliehajúca posudzovaniu len a výlučne PMÚ. Podľa čl. 7.3.
  12. podmienok pripojenia k prepravnej sieti, „prepravnú sieť, vrátane miesta pripojenia prevádzkuje PPS (prevádzkovateľ prepravnej siete). Zariadenia za miestom pripojenia prevádzkuje prevádzkovateľ pripojeného plynárenského zariadenia.“ Podľa čl. 7.3.
  13. „technické zariadenia prevádzkované PPS predstavujú neoddeliteľnú súčasť prepravnej siete. Ich funkciou je umožniť prechod plynu v mieste pripojenia medzi prepravnou sieťou a pripojeným plynárenským zariadením pri zachovaní integrity a vyváženého stavu prepravnej siete. Prevádzkovateľ pripojeného plynárenského zariadenia nemá vlastnícke právo ani žiadne iné práva k prepravnej sieti ani ktorejkoľvek jej časti. Technické zariadenia prevádzkované prevádzkovateľom pripojeného plynárenského zariadenia predstavujú neoddeliteľnú súčasť pripojeného plynárenského zariadenia. PPS nemá vlastnícke právo ani žiadne iné práva k pripojenému plynárenskému zariadeniu ani ktorejkoľvek jeho časti.“ 16 4Sţh/1/2010 Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, ţe pokiaľ o úprave podmienok pripojenia, čo aj v Prevádzkovom poriadku, konal a rozhodoval od 13.3.2007 do 16.5.2007 ÚRSO, mal sa ţalovaný s touto okolnosťou vo svojom rozhodnutí zaoberať najmä z toho pohľadu, či v predmetnom konaní nebola vyriešená predbeţná otázka, ktorá by odôvodňovala postup PMÚ podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku. Vyjadrenie ÚRSO a Ministerstva hospodárstva podané na ţiadosť súdu v odvolacom konaní potvrdzujú dôleţitosť súdom kladenej otázky, či pripojovacie zariadenie (ktoré malo byť predmetom vynucovaného odpredaja) je súčasťou prepravnej siete, čím sa však ţalovaný vôbec nezaoberal. Túto otázku povaţuje odvolací súd za vec zásadného významu aj pre posúdenie právomoci ţalovaného konať a rozhodovať o jednej z podmienok pripojenia, podľa § 8 ods. 1 písm. a/ ZOHS. Je totiţ daná priama súvislosť a podmienenosť medzi technickým určením, ţe pripojovacie zariadenie je súčasťou prepravnej siete a usporiadaním vlastníckych vzťahov, keďţe výstavbu pripojovacieho zariadenia zabezpečoval GT voči všetkým odberateľom. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína aj ustálenú súdnu judikatúru k ustanoveniu § 120 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej súčasť veci zdieľa to, čo sa po právnej stránke týka veci hlavnej. Súčasť veci patrí k hlavnej veci a tvorí s ňou jeden celok. Súčasť veci sa riadi právnym reţimom hlavnej veci. Keďţe v dôsledku fyzického spojenia, hoci aj skôr samostatnej veci sa jedna vec stane súčasťou inej hlavnej veci (a tak stratí znaky, ktoré ju ako vec v právnom zmysle individualizujú) vlastníctvo súčasti nadobudne vlastník veci aj vtedy, ak náklady na zabudovanie prípadne aj na zabezpečenie súčasti vynaloţila osoba odlišná od vlastníka hlavnej veci (R 23/1977 NS SR, R 4/1992 NS ČR, R 39/1991 NS ČR). Uvedená právna úprava a judikatúra je pouţiteľná aj na posúdenie danej veci. Napokon zodpovedá jej aj úprava čl. 7.3.
  14. a 7.3.
  15. Prevádzkového poriadku zo 16.5.
  16. Ak je totiţ pripojovacie zariadenie súčasťou prepravnej siete z hľadiska jeho technického a hospodárskeho účelu, potom úkony, ktoré vlastník(správca) prepravnej siete vykoná v záujme jednoty vlastníctva prepravnej siete, nemoţno povaţovať za nelegitímne. Odvolací súd po oboznámení s obsahom dôvodov preskúmavaného rozhodnutia, ktoré vychádzajú z premisy, ţe na postup, ktorého sa ţalobca pri uzatváraní zmluvy dopustil, ho neoprávňoval ţiadny vtedy platný právny predpis, dospel k záveru, ţe rozhodnutie 17 4Sţh/1/2010 ţalovaného je v otázke jeho kompetencie posudzovať podmienky pripojenia zaloţené na nedostatočnom zistení skutkového stavu potrebného na rozhodnutie o tejto otázke, pričom právne závery zaloţené na neúplných skutkových východiskách neboli dostatočne odôvodnené. Pokiaľ ide o otázku „neprimeranosti obchodnej podmienky“, nemoţno ponechať bez povšimnutia obsah „neskoršej“ úpravy fungovania trhu s plynom (Prevádzkový poriadok schválený URSO, pravidlá pre fungovanie trhu s plynom a elektrinou ako aj normy európskeho práva účinné po 9.5.2007), práve z dôvodu, ţe odstránila k 9.5.2007 existujúce vákuum v otázke vymedzenia technických (pripojovacích) zariadení ako súčasti prepravnej siete a tým aj určenia vlastníctva súčasti prepravnej siete (o.i. v zhode so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES zo dňa 13.7.2009, § 9 ods. 4 Nariadenia vlády 409/2007 Z.z.). Ak teda neskoršie predpisy, vrátane čl. 7 Prepravného poriadku, výslovne ustanovili, ţe pripojovacie zariadenie je súčasťou prepravnej siete, z čoho je odvodené aj vlastníctvo pripojovacieho zariadenia (aj so zreteľom na zrejmú špecifiku vyplývajúcu z vývoja SPP a.s. a jej dcérskej spoločnosti SPP- preprava, neskôr E.), potom mal ţalovaný jednoznačne zdôvodniť, na základe akej právnej úvahy dospel k tomu, ţe rovnakú skutková okolnosť, objektívne existujúcu aj pred nadobudnutím účinnosti týchto pravidiel, posúdil tak, ţe poţiadavka jednoty vlastníctva pripojovacieho zariadenia a prepravnej siete je neprimeraná a jej uplatňovanie (vynucovanie) v rokovaniach o Zmluve a Dohode bolo dôvodné sankcionovať pre zneuţitie dominantného postavenia. Ţalovaný mal v tejto súvislosti prinajmenej skúmať, či a akým spôsobom hodlali prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete upraviť vlastnícke pomery k zariadeniu, ktorým sa malo uskutočniť pripojenie distribučnej siete na prepravnú sieť, uţ aj so zreteľom na obsah interného záznamu zo 16.5.2006, a akým spôsobom hodlali uvedenú otázku riešiť v jednotlivých verziách pripravovanej Zmluvy a Dohody, jednak pred inkriminovaným návrhom ţalobcu z 21.1.2007 ako aj v ďalšom období. Ţalovaný sa nepokúsil zistiť kedy a na základe akých podmienok sa zmluvné strany dohodli na tom, ţe výstavku bude realizovať GT. Objasnenie týchto otázok môţe podľa názoru odvolacieho súdu podstatnou mierou prispieť k zisteniu či zmluvné strany mali reálny záujem riešiť otázku vlastníctva alebo išlo len o finančné vysporiadanie vzťahov zaloţených vybudovaním pripojovacieho zariadenia. Pokiaľ ţalovaný nevykonal dôkazy navrhované ţalobcom na zistenie skutočného stavu veci, bol povinný tento svoj postup v rozhodnutí zdôvodniť alebo bol povinný navrhované dôkazy vykonať. 18 4Sţh/1/2010 Odvolací súd po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou, osobitne so zväzkami označenými ako „príloha k listu č. 308/PMÚ SR/2008“, ktoré obsahujú najmä e-mailovú korešpodenciu medzi zúčastnenými stranami (ich pracovníkmi) (dokumenty č. 1 aţ 33 a 34- 69) konštatoval, ţe hoci prvostupňový správny orgán ako aj orgán rozhodujúci o rozklade vyvodil zodpovednosť ţalobcu za jeho postup pri uzatváraní Zmluvy a Dohody, jednoznačne nešpecifikoval, na základe ktorého dokladu, či jeho časti, prípadne obsahu konkrétnych rokovaní, moţno jeho konanie kvalifikovať ako „vynucovanie“ odpredaja pripojovacieho zariadenia. Priebeţná dokumentácia poukazuje na to, ţe ţalovaný síce do návrhu Zmluvy z 21.1.2007 začlenil poţiadavku odpredaja pripojovacieho zariadenia, avšak 16.3.2007 malo dôjsť k rokovaniu o zásadnej otázke odpredaja technologického zariadenia, ako to vyplýva najmä z dokumentu č.
  17. S poukazom na dokument č. 30 v bode E bola naznačená moţnosť dohody vo veci vlastníctva, pričom ďalšie otázky boli ešte vecou ďalších rokovaní. Dokument č. 31 z 26.4.2007 je uţ vyjadrením dohody o odpredaji. Rovnanko o tom svedčía dokumenty pod č. 32 z 27.4.2007, kde je na voľnom liste bez záhlavia uvedený záväzok GT odpredať zariadenia s uvedením východiska kúpnej ceny, dokument č. 33 z 27.4.2007 obsahuje aktualizovaný návrh Zmluvy. Ďalšie listiny dokumentujú nielen obsah a postup prípravy Zmluvy a Dohody z hľadiska usporiadania vlastníckych vzťahov, ale aj riešenia rôznych technických otázok pripojenia a uvedenia prepojenia do prevádzky. Rovnako je dokumentovaná aj realizácia Zmluvy a Dohody po 9.5.
  18. Ţalovaný však nevykonal časovú a vecnú analýzu postupu všetkých rokovaní a všetkých dokumentov korešpondencie tak, aby bolo moţné ustáliť, ako sa menil obsah návrhu Zmluvy, ktorý dotvárali obe zmluvné strany a ako a z akého dôvodu sa menili postoje zmluvných strán aţ do konečnej podoby Zmluvy a Dohody. Bez analýzy týchto dokumentov spojenej aj s výsluchom osôb zúčastnených na rokovaniach a korešpondencii, ktoré mal vykonať uţ prvostupňový správny orgán, je záver o „vynucovaní“ neprimeranej obchodnej podmienky pri uzatváraní Zmluvy a Dohody predčasný a nepodloţený. Podľa záznamu z rokovania G. T. s.r.o. a SPP - preprava a.s. dňa 26.4.2007 predmetom stretnutia bola „finalizácia zmluvných vzťahov ... v súvislosti s pripojením distribučnej siete ... k prepravnej sieti ... strany ... zhodnotili momentálnu situáciu pripojenia a súvisiacich stavebných a technických prác ... Existujú otvorené otázky ohľadne finálneho usporiadania vlastníckych a zmluvných vzťahov ... Strany konštatovali, že regulačný rámec vo vzťahu k pripojeniu k prepravnej sieti nie je k danému momentu kompletný a v relevantnej legislatíve chýba viacero rozhodujúcich úprav, napr. ustanovenia o poplatku za pripojenie. Za takýchto okolností sa strany snažia nájsť vzájomne prijateľné 19 4Sţh/1/2010 riešenie... Obidve alternatívy, vrátane ich výhod a nevýhod pre obe strany, boli na stretnutí podrobne rozobraté SPP - preprava vysvetlila, že existujú možnosti ako kúpnopredajnú transakciu prispôsobiť ekonomickým záujmom G. T., vrátane platobných modalít. G. T. situáciu opätovne zanalyzoval a súhlasil s predajom technických zariadení za podmienky, že SPP – preprava poskytuje G. T. dostatočný právny komfort v súvislosti s vlastníckym titulom. Strany sa dohodli na kúpnej cene technologických zariadení a príslušného pozemku, ako aj na poplatku za pripojenie (Na exaktnej lokalizácii miesta pripojenia sa strany dohodli 18.3.2007). Ďalšie kroky: strany sa dohodli, že dokončia všetky technické opatrenia, aby pripojenie bolo pripravené prepravovať plyn v súlade s prvými nomináciami užívateľov distribučnej siete, bezodkladne podpíšu zmluvu o pripojení a dve kúpno predajné zmluvy (na hnuteľný majetok a pozemky , pripravia ostávajúce právne úkony ...oslovia ÚRSO a predložia mu koncept a kópie príslušných zmlúv“ (koniec cit.). Odvolací súd zámerne uviedol viaceré časové súvislosti rokovania, z ktorých moţno vyvodiť nepresvedčivosť dôvodov ţalovaného, ţe závaţnosť konania ţalobcu vidí predovšetkým v tom, ţe išlo o priame vynútenie si inak nenárokovateľnej výhody z pozície svojej trhovej sily na úkor iného, ktorý bol od neho závislý, spojenej s ďalšími argumentami o hroziacej ujme a škodách aj pre odberateľov GT vyvolanej postupom ţalobcu od 21.1.
  19. Ţalobca vo svojej ţalobe poukázal na to, ţe podľa ustanovenie § 38 ods. 10 ZOHS PMÚ má posudzovať „skutočný dopad na trh“ a nie hypotetický dopad na trh. Keďţe jeho konanie nemalo ţiadny dopad na trh, PMÚ bol v zmysle zákona povinný zobrať tento fakt do úvahy pri uloţení pokuty. Z preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného (časť VIII) vyplýva, ţe ţalovaný povaţoval posúdenie závaţnosti konania ţalobcu za správne. Pri posúdení závaţnosti povaţoval za potrebné posúdiť jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. K povahe porušenia ţalovaný uviedol, ţe ide o vykorisťovateľský typ zneuţitia dominantného postavenia, ktoré poškodzuje odberateľov dominantného podnikateľa, ktorí nemajú inú alternatívu zabezpečiť si dodávky tovarov a sluţieb, ktoré sú predmetom dopytu. V tomto prípade dominantný podnikateľ konal na úkor svojho odberateľa a v dôsledku jeho konania následne hrozila ujma aj ďalším uţívateľom - odberateľom GT. Vykorisťovateľské praktiky sú však svojou povahou menej závaţné, ako vylučovacie praktiky dominantov. 20 4Sţh/1/2010 V bode 8.1.
  20. Dopad na trh ţalovaný uviedol nasledovné skutkové východiská pre uloţenie pokuty: - ţalobca je jediným prevádzkovateľom prepravnej siete a ako jediný mohol pripojiť GT na prepravnú sieť - z pozície svojej sily vynucoval odpredaj pripojovacieho zariadenia, ako podmienku uzavretia príslušných zmlúv - ţalobca trval na podmienke, ktorá bola pre GT neprimeraná, v dôsledku čoho odďaľoval uzavretie Zmluvy a Dohody a svojim konaním tak spôsobil hrozbu, ţe uţívatelia ...nebudú mať včas a riadne dodávky plynu čím vznikla hrozba finančných strát a hrozba vzniku škôd. Uvedené skutočnosti podľa ţalovaného predstavujú v tomto prípade dopad konania ţalobcu na trh (potvrdzujúc tak bod 104 prvostupňového rozhodnutia). Námietka účastníka, ţe daná podmienka nemala ţiadny dopad na trh a úrad to nebral do úvahy, nie je podľa ţalovaného pravdivá. Odvolací súd sa s uvedeným záverom ţalovaného nestotoţňuje, pretoţe nie je zaloţený na riadnom zistení skutkového stavu veci a vyčerpávajúcom odôvodnení dopadu vytýkaného konania na trh. K otázke „skutočného“ dopadu na trh, ako zákonnej podmienky pre uloţenie sankcie sa totiţ ţalovaný nevyjadril. Naproti tomu len poprel tvrdenie ţalobcu, ţe daná podmienka nemala ţiadny dopad na trh. Ţalobca ďalej namietal, ţe ţalovaný mu uloţil neprimeranú pokutu v rozpore s § 3 ods. 4 Správneho poriadku, pretoţe v inom prípade, pri vylučujúcej praktike, ktorú sám ţalovaný označil ako závaţnejšiu a pri dlhotrvajúcom zneuţívaní dominantného postavenia uloţil sankciu zodpovedajúcu 0,47 % obratu a u ţalobcu zodpovedajúcu 0,74 % obratu. Podľa ţalovaného uvedený rozdiel nie je moţné pokladať za neopodstatnený. Podľa ustálenej súdnej praxe však odchýlenie sa od pokút uloţených v iných prípadoch rovnako vedie k záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia( R 24/97 Zb. rozh. NS SR). Samotná sankcia bola stanovená v sume 98 900 000,- Sk. Odvolací súd konštatoval, ţe výška sankcie podstatnou mierou prevyšovala „kúpnu cenu“ za vybudované pripojovacie zariadenie aj pri zohľadnení pripojovacieho poplatku, ktorý platil GT (výška ceny a poplatku boli označené ako obchodné 21 4Sţh/1/2010 tajomstvo). Hoci ţalovaný dôvodil zákonnými dôvodmi pre stanovenie výšky sankcie, ako je povaha a závaţnosť porušenia, pričom veľkosť relevantného trhu pre stanovenie výšky sankcie neposudzoval. Odvolací súd dospel k záveru, ţe ani poţiadavka generálnej prevencie neodôvodňovala výšku uloţenej sankcie, pričom neprimeranosť podmienky odpredaja z hľadiska GT vôbec neskúmal a nedokazoval a nemoţno povaţovať za preukázaný ani skutočný dopad na trh. Odvolací súd je napokon nútený pripomenúť ţalovanému, ţe v správnom konaní platí princíp súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania a princíp materiálnej pravdy. Správny orgán má urobiť všetko preto, aby si účastníci mohli uplatňovať a vyuţívať svoje procesné práva a na základe toho sa dopracovať k úplnému a čo najľahšiemu zisteniu skutkového stavu. Povaha daného konania okrem písomných vyjadrení účastníka vyţadovala podľa súdu, aby najmä prvostupňový správny orgán vyuţil okrem listinných podkladov aj iné dôkazné prostriedky upravené správnym poriadkom na riadne zistenie skutkového stavu veci, najmä výsluch účastníkov (v širšom zmysle osôb zúčastnených na príprave Zmluvy a Dohody aj ako svedkov) a prípadne uskutočnil aj ústne pojednávanie. Súd nemohol povaţovať za vyčerpané ani moţnosti vzájomnej komunikácie ţalovaného s ÚRSO a Ministerstvom hospodárstva SR, najmä ak bolo aj ţalovanému zrejmé, ţe išlo o prvý prípad pripojenia iného subjektu na prepravnú sieť (mimo spoločností SPP) a právna základňa takého postupu nebola v čase začatia rokovania o pripojení jednoznačne upravená. Pokiaľ by ţalovaný aj po vykonaní ďalšieho dokazovania zotrval na svojom názore, ţe patrí do jeho kompetencie posudzovať primeranosť podmienky odpredaja pripojovacieho zariadenia, povaţuje súd za odôvodnené aj znalecké dokazovanie na ţalobcom uvedené tvrdenia, ţe jednota vlastníctva prepravnej siete a jej súčasti - pripojovacieho zariadenia ovplyvňuje spoľahlivosť, bezpečnosť a efektivitu prevádzkovania prepravnej siete a teda splnenie si povinností prevádzkovateľa prepravnej siete upravenej v § 41 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z. z. (napr. so zreteľom na údržbu, opravu, rekonštrukciu, výmenu súčastí, havárie a časové faktory). Podľa § 250ja ods. 4 OSP je správny orgán v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 22 4Sţh/1/2010 Ţalobcovi patrí podľa § 250k ods. 1 OSP náhrada trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia v prvostupňovom aj odvolacom súdnom konaní a z náhrady zaplatených súdnych poplatkov. Náhrada trov právneho zastúpenia sa skladá z odmeny za osem úkonov právnej sluţby podľa predpisov účinných v čase poskytnutia úkonu, t.j. v roku 2008 za dva úkony po 48,63 Eur plus dva krát paušál po 6,31 Eur, s 19 % DPH, spolu v sume 130,76 Eur, v roku 2010 za dva úkony po 120,23 Eur plus dva krát paušál po 7,21 Eur s 19 % DPH, spolu v sume 303,31 Eur, v roku 2011 za tri úkony právnej sluţby po 123,50 Eur plus jeden úkon v pomere 1/4 iny po 30,88 Eur plus štyri krát paušál po 7,41 Eur s 20 % DPH, spolu v sume 517,23 Eur, trovy právneho zastúpenia spolu v sume 951,30 Eur. Za úkony právnej pomoci súd priznal odmenu podľa § 11 ods. 1 advokátskej tarify podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za rok 2008 jednou trinástinou výpočtového základu, keďţe vo veciach správneho súdnictva podľa ustálenej súdnej praxe nie je dôvodné priznať ţalobcom vyčíslenú odmenu podľa hodnoty sporu odvodenej od výšky uloţenej sankcie, lebo podstatou konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a hodnotu sporu o zákonnosť rozhodnutia nie je moţné vyčísliť. V nasledujúcich rokoch súd priznal odmenu podľa § 11 ods. 4 advokátskej tarify, ktorá je stanovená jednou šestinou výpočtového základu, podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov. Ţalobcovi patrí tieţ náhrada zaplatených súdnych poplatkov vypočítaných podľa poloţky 10 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení platnom v čase podania ţaloby a za odvolanie v sume 66,- Eur v čase podania odvolania (niţšia suma vyplýva z novely zákona o súdnych poplatkoch). Celková náhrada súdnych poplatkov tak činí 16 662,50 Eur, a celková suma náhrady trov konania uvedená vo výroku je 17 613,80 Eur. Hodnoty úkonov právnej sluţby, náhrady hotových výdavkov a suma súdneho poplatku za rok 2008 boli prepočítané konverzným kurzom 1 Eur = 30,126 Sk. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  21. apríla 2011 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.