jeho tvrdení obidve čiastky osobne odniesol žalovanej k jej rukám. Čiastku 120.000,- Sk zložil z vlastných prostriedkov zo svojho súkromného účtu v prospech žalovanej na medziúver, aby jej bolo možné poskytnúť úver 600.000,- Sk. V tom čase býval v rodinnom dome u žalovanej so vtedajšou svojou manželkou I.. Peniaze mal odovzdať v D. I. v domácnosti žalovanej, pričom to bolo v obývačke alebo v kuchyni, ale nevedel presne určiť, kto bol vtedy prítomný. Išlo o udalosť spred 10 rokov. Úver splácal v splátkach do rozvodu a po rozvode platil cca 50 % splátok. Úver splácal z dôvodu, aby sa vyhol prípadnému exekučnému konaniu. Nebol by pre banky dôveryhodným klientom a nemohol by podnikať. Žalovaná trvala na tom, že mimoriadny medziúver a stavebný úver vybavoval sám žalobca. Mal slúžiť na rekonštrukciu jej rodinného domu, pretože žalobca prejavil vôľu bývať s dcérou v rodinnom dome. Ona sa o úver nestarala. Až z konania na daňovom úrade v Prešove sa dozvedela, že finančné prostriedky dostala a že už boli čerpané, keďže ju úrad vyzval objasniť, prečo na účte žalobcu sa objavila čiastka 149.000,- Sk.
Obchodného zákonníka. S poukazom na § 303 a § 308 Obchodného zákonníka mal okresný súd preukázané poukázanie sumy 600.000,- Sk z medziúveru medzi žalovanou a PSS, pričom ručiteľom tohto záväzku bola I. X. a žalobca. Žalobca z účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. vybral v hotovosti 450.000,- Sk a 149.000,- Sk previedol na svoj podnikateľský účet. Žalobca ako ručiteľ splnil dlh voči pôvodnému veriteľovi PSS, a.s. (§ 308 Obchodného zákonníka) a vstúpil do práv veriteľa a požaduje od žalovanej vrátenie poskytnutého úveru.
okresného súdu bolo povinnosťou žalobcu preukázať skutočnosť tvrdenú, že finančné prostriedky z úveru dal žalovanej, keďže dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu.
Obchodného zákonníka sa úverový vzťah riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka, v ktorom platí zásada
, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Naviac
1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Tu súd prvej inštancie zdôraznil, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby žalobca použil prostriedky z úveru pre seba a následne žiadal ich vrátenie ako ručiteľ, ktorý plnil veriteľovi a vstúpil do práv veriteľa a pýtal si vrátenie spotrebovaného úveru od žalovanej. Preto okresný súd žalobu zamietol.
odvolacieho súdu, samotná žalovaná potvrdila, že bola presviedčaná žalobcom, že úver jej zatiaľ nie je poskytnutý. Sama sa o tento úver nestarala, pretože bola v tom, že bude aj tak splácaný jej bývalým zaťom a že to bývalý zať použije na rekonštrukciu domu. Žalovaná vo svojej naivite, keď sa na daňovom úrade dozvedela, že úver jej bol poskytnutý a že je spotrebovaný jej zaťom, ktorý previedol 149.000,- Sk na svoj podnikateľský účet, zaujala stanovisko, že ten kto úver spotreboval mal ho aj zaplatiť. Preto sa ďalej nestarala o splatenie úveru. Naviac bola ubezpečená vtedajším zaťom, že úver bude ním zaplatený. Keďže okolnosti vybavovania prvého, aj druhého úveru jej zaťom neboli celkom v súlade s právnymi predpismi, bola upozornená zástupcom žalobcu na možnosť určitých trestných dôsledkov pre ňu, keď sa vybavoval úver za podmienok nezodpovedajúcich celkom požiadavkám peňažného ústavu, a že môže to mať trestnoprávne dôsledky. Ďalej túto vec nechcela dotiahnuť do štádiu nejakého trestného postihu aj vo vzťahu k vlastnej osobe. Preto akceptovala, že úver je splácaný zaťom a bol aj ním v celom rozsahu využitý. Nemôže akceptovať požiadavku jej zaťa, aby zaplatila úver, ktorý prakticky on spotreboval. Neakceptuje ani to, že tento úver zaplatil ako ručiteľ, pretože výkon jeho práva ručiteľa, ktorý vstúpil do práv veriteľa po splatení úveru, by bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. s dobrými mravmi. 9. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej poukázal na to, že aj keď obchodno-záväzkové vzťahy majú určitú rezervu v § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď že v obchodnozáväzkových vzťahoch nie je možné namietať tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, ako dôvody pre neplatnosť právneho úkonu. Potom ani šikanózny výkon práva ručiteľa po splnení záväzku za dlžníka nemôže odporovať ako poctivému obchodnému styku pri riešení všeobecnej zodpovednosti z obchodno-záväzkového vzťahu z poskytnutia úveru, tak ani dobrým mravom, ktoré majú riešiť otázku rozporu medzi zákonnosťou nároku ručiteľa na vrátenie toho, čo plnil za dlžníčku a vyššou spravodlivosťou založenou na určitých mravných princípoch, ktoré tak isto majú byť základom právnych noriem a zákonnosti. Zneužitie práva žalobcom, pokiaľ využil svoje dispozičné právo k účtu žalovanej v Slovenskej sporiteľni, a.s. a vyčerpal poskytnutý úver, kde nikdy nebolo preukázané, aby tieto finančné prostriedky použil v prospech žalovanej, resp. že tieto finančné prostriedky odovzdal žalovanej, potom požadované vrátenie zaplateného dlhu žalobcom, ktorý plnil ako ručiteľ, je
odvolacieho súdu v rozpore so všeobecnými zásadami dobrých mravov. Krajský súd dodal, že dobré mravy sú určitými morálnymi mantinelmi v správaní ľudí, nemajú zväčša písomnú podobu, ale sú vytvárané vo vedomí užšieho spoločenstva, ktoré chovanie je možné akceptovať a ktoré chovanie je neprijateľné pre spoločnosť. Každé chovanie sa má riadiť určitými vzormi správania písomnými, či nepísanými, ktoré sa vytvárajú v priebehu integrácie ľudí do spoločnosti, sú akceptované a vytvárajú nepísané pravidlá, pri ktorých porušení nenasleduje priama sankcia z hľadiska trestnoprávneho, či iného hľadiska, ale vo všeobecnosti a v spoločenskej rovine sa takéto správanie nepovažuje za vhodné, akceptovateľné, ktoré by vytváralo nejaký nárok voči ďalšej osobe postihnutej takýmto nemravným konaním. 10. Odvolací súd konštatoval, že nemôže prijať odvolávku žalobcu na síce zákonnú požiadavku
Obchodného zákonníka, že ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi všetky práva veriteľa a je oprávnený požadovať splatenie toho, čo za dlžníka plnil, pretože
Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Ak je nesporné, že žalobca plnil svoj ručiteľský záväzok za žalovanú za úver poskytnutý žalovanej, ale okolnosti svedčia o tom, že vybavenie úveru bolo záležitosťou žalobcu, tento sprostredkoval celý úver, aj úver poskytnutý žalovanej spotreboval, preto by bolo
odvolacieho súdu v rozpore s poctivým obchodným stykom, či dobrými mravmi, aby žalobca realizoval svoje ručiteľské právo, keď po splnení dlhu vstúpil do práv veriteľa a žiadal vrátenie toho, čo za dlžníka plnil, keď všetky okolnosti svedčia tomu, že aj sám tento dlh spotreboval bez vedomia žalovanej. Preto krajský súd napadnutým rozhodnutím, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania. 11. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca, odôvodnené
1 písm. a/, c/ C. s. p., keďže
dovolateľa napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ako aj od vyriešenia právnej otázky, ktorá j dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie je ďalej odôvodnené § 420 písm. f/ C. s. p.,
ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
dovolateľa obrana žalovanej, pri ktorej zapiera prevzatie peňazí, je motivovaná rozvodom jeho manželstva s jej dcérou, ktorú na podporu svojich tvrdení navrhla vypočuť ako svedkyňu až v roku 2017. Odvolací súd tak v roku 2017 vypočul svedkyňu I. X.,
názoru žalobcu v rozpore so zákonom aj napriek tomu, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní poukázal pred jej výsluchom na zákonnú prekážku, čo odvolací súd zobral na vedomie. Napriek tomu,
žalobcu odvolací súd vypočutie bývalej manželky vykonal a s odkazom na tento dôkaz aj rozhodol. Zároveň dovolateľ dodal, že výsluch tejto svedkyne nepriniesol do veci nič nové, a to s odkazom na skôr vykonané dokazovanie. Predovšetkým má žalobca za to, že súd je povinný konať tak, aby vylúčil ovplyvňovanie svedkov a zaistil pravdivosť svedeckých výpovedí. Týmto procesným postupom
žalobcu odvolací súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K nesprávnemu postupu došlo tým, že odvolací súd vypočul svedkyňu, ktorá bola predtým opakovane súdom v pojednávacej miestnosti poučená, a to súdom prvej inštancie
žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. 17. Vo vyjadrení k podanému dovolaniu žalovaná ďalej uviedla, že sa stotožňuje so závermi konajúcich súdov, ako aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa dodala, že uplatnenie námietky premlčania ešte neznamená uznanie prevzatia peňazí z úveru. Žalobkyňa má za to, že ak odvolací súd žalobe nevyhovel, nie je založený dovolací dôvod
f/ C. s. p., aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca bol aj po doručení uznesenia dovolacieho súdu, nečinný. Rovnako
žalobkyne sa odvolací súd neodklonil od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu aj s dôrazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/278/2014 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013, v ktorých sa konštatuje, že poskytovanie úveru aj pri stavebných sporeniach je potrebné hodnotiť
občianskoprávnych predpisov ako spotrebiteľskú zmluvu.
c/ C. s. p.
čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo
čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
f/ C. s. p., keďže má za to, že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je ďalej odôvodnené § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ C. s. p., teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; resp. pri riešení ktorej, dovolací súd rozhoduje rozdielne. 25.
p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
p., rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 27.
p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 28.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 29. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné
p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí. 30.
názoru žalobcu je jeho mimoriadny opravný prostriedok prípustný
f/ C. s. p., v zmysle ktorého ustanovenia je dovolanie prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú:
f/ C. s. p., považuje dovolateľ taký postup odvolacieho súdu, ktorým postupom vypočul svedkyňu predtým opakovane poučenú, že ak bude prítomná v pojednávacej miestnosti, nebude môcť v budúcnosti prípadne podať svedeckú výpoveď. Napriek tomu,
dovolateľa súd vypočutie bývalej manželky vykonal a s odkazom na tento dôkaz aj rozhodol. Žalobca súčasne zdôraznil, že výsluch tejto svedkyne nepriniesol do veci nič nové, a to s odkazom na skôr vykonané dokazovanie.
f/ C. s. p., je výlučne taký procesný postup súdu, ktorým bolo zasiahnuté do práva na spravodlivý proces a zároveň sa znemožnilo procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Dovolací súd konštatuje, že právne a skutkové posúdenie vykonané odvolacím súdom vychádza z rovnakých záverov, na ktorých bolo založené už jeho skoršie rozhodnutie zo dňa 22.04.2014, č. k. 4Cob/48/2013-
1 písm. a/ a c/ C. s. p., teda tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; resp. pri riešení ktorej, dovolací súd rozhoduje rozdielne. 37. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ C. s. p.; neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa
jeho názoru odvolací súd odklonil; nevymedzí právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade, nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Na druhej strane bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; ako aj absencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať" aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených. V opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný, bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C. s. p., ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. 38. Najvyšší súd preto uvádza, že dovolací súd je oprávnený pristúpiť k dovolaciemu prieskumu len v prípade zákonom predpokladaného riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že
p. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Žalobca v podanom dovolaní nielenže nepoukázal na žiadne konkrétne rozhodnutia dovolacieho súdu, no ani nevymedzil právnu otázku podstatnú pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá mala byť riešená nesprávne. Len poukaz na zákonnú úpravu ručiteľského záväzku, nenapĺňa kvalitatívne požiadavky kladené zákonom na dovolanie v časti vymedzenia dovolacích dôvodov
1 písm. a/ a c/ C. s. p., ktorých garanciou splnenia má byť povinné právne zastúpenie dovolateľa. 39. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu
1 písm. a/, c/ C. s. p., nie je procesne daná, pričom žalobca nedôvodne namietal existenciu vady zmätočnosti uvedenej v § 420 písm. f/ C. s. p., preto jeho dovolanie
c/ C. s. p., odmietol. 40. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 453 ods. 1 C. s. p. v spojení § 255 ods. 1 C. s. p.).
2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.