Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/37/2018 Identifikačné číslo spisu: 7110899252 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Ivana Izakovičová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7110899252.4 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ SKA Metal, s.r.o., so sídlom Trieda SNP 88, 040 11 Košice, IČO: 44 794 690 (vymazaný ex offo ku dňu 01.06.2016), 2/ Y.. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXXX/X, XXX XX I. - H., zastúpeného: JUDr. Eduard Moravský, advokát, Hlavná č. 1, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. O. XXX/XXX, XXX XX A. B., 2/ Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpenou: Valko Marián & partners, s. r. o., so sídlom Porubského 2, 811 06 Bratislava, IČO: 35 916 192, v mene ktorej koná JUDr. Marián Valko a Mgr. Michal Volný, LL.M., každý samostatne, v určovacom konaní, vedeného na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 31CbZm/3/2010, o dovolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu Košiciach zo dňa 31. októbra 2017, č. k. 2CoZm/18/2017-807, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. októbra 2017, č. k. 2CoZm/18/2017-807, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14. mája 2012, č. k. 31Zm/3/2010-371, z r u š u j e a vec v r a c i a Okresného súdu Košice I na ďalšie konanie. Odôvodnenie 1. Okresný súd I. I rozsudkom zo dňa 14. mája 2012, č. k. 31Zm/3/2010-371, určil, že: Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 10.11.2009 je z dôvodu jej neurčitosti neplatná. Určuje sa, že žalovaný 2/ nemá právo doplniť neúplnú zmenku č. XXX/XXXXX/XX datovanú dňa 10.11.2009 v údaji zmenkovej sumy a v údaji splatnosti. Určuje sa, že zmenka č. XXX/XXXXX/XX datovaná dňa 10.11.2009 vydaná ako neúplná zmenka v údaji splatnosti a v údaji zmenkovej sumy je neplatná. Určuje sa, že ručiteľské vyhlásenie žalobcu 2/, ktorým sa žalobca 2/zaručil za zaplatenie časti zmenkovej sumy zo zmenky č. XXX/XXXXX/XX datovanej dňa 10.11.2009 je neplatné. Určuje sa, že Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 10.11.2009 je z dôvodu jej neurčitosti neplatná. Určuje sa, že žalovaný 2/ nemá právo doplniť neúplnú zmenku č. XXX/XXXXX/XX datovanú dňa 10.11.2009 v údaji zmenkovej sumy a v údaji splatnosti. Určuje sa, že zmenka č. XXX/XXXXX/XX datovaná dňa 10.11.2009, vydaná ako neúplná zmenka v údaji splatnosti a údaji zmenkovej sumy je neplatná. Určuje sa, že ručiteľské vyhlásenie žalobcu 2/, ktorým sa žalobca 2/zaručil za zaplatenie časti zmenkovej sumy zo zmenky č. XXX/XXXXX/XX datovanej dňa 10.11.2009 je neplatné. Určuje sa, že Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 10.11.2009 je z dôvodu jej neurčitosti neplatná. Určuje sa, že žalovaný 2/ nemá právo doplniť neúplnú zmenku č. XXX/XXXXX/XX datovanú dňa 10.11.2009 v údaji zmenkovej sumy a v údaji splatnosti. Určuje sa, že zmenka č. XXX/XXXXX/XX datovaná dňa 10.11.2009, vydaná ako neúplná zmenka v údaji splatnosti a údaji zmenkovej sumy je neplatná. Určuje sa, že ručiteľské vyhlásenie žalobcu 2/, ktorým sa žalobca 2/ zaručil za zaplatenie časti zmenkovej sumy zo zmenky č. XXX/XXXXX/XX datovanej dňa 10.11.2009 je neplatné. Určuje sa, že Dohoda o vyplňovacom práve č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 09.09.2008 je neplatná. Určuje sa, že žalovaný 2/ nemá právo doplniť neúplnú zmenku č. XXX/XXXXX/XX datovanú dňa 18.07.2007 v údaji zmenkovej sumy a v údaji splatnosti a je povinný ju vydať žalobcovi 1/. Určuje sa, že ručiteľské vyhlásenie žalobcu 2/, ktorým sa žalobca 2/ zaručil za zaplatenie časti zmenkovej sumy zo zmenky č. XXX/XXXXX/XX datovanej dňa 18.07.2007 je neplatné. Určuje sa, že Dohoda o vyplňovacom práve č. XXXX/XX/XXXXX zo dňa 09.09.2008 je neplatná. Určuje sa, že žalovaný 2/ nemá právo doplniť neúplnú zmenku č. XXX/XXXXX/XX datovanú dňa 30.10.2007 v údaji zmenkovej sumy a v údaji splatnosti a je povinný ju vydať žalobcovi 1/. Určuje sa, že ručiteľské vyhlásenie žalobcu 2/ade, ktorým sa žalobca 2/ zaručil za zaplatenie časti zmenkovej sumy zo zmenky č. XXX/XXXXX/XX datovanej dňa 30.10.2007 je neplatné. Žalobu voči žalovanej 1/ zamieta. Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej 1/ trovy konania na účet právneho zástupcu žalovanej 1/ pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške vo výške 198,96 Eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a iných trov konania vo výške 0,- Eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhému žalobcovi. Žalovaný 2/ je povinný nahradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ trovy konania vo výške 1.791,- Eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jednému zo žalobcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhému žalobcovi. Žalovaný 2/ je povinný nahradiť žalobcovi 1/ trovy konania vo výške 132,64 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu 1/ pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 132,64 Eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný 2/ je povinný nahradiť žalobcovi 2/ trovy konania vo výške 1.587,25 Eur, na účet právneho zástupcu žalobcu 2/ rade pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.422,25 Eur a iných trov vo výške 165,- Eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ust. § 35 ods. 2 a 3, ust. § 37 ods. 1 až 3, ust. § 570 ods. 1 a 2, ust. § 571 Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 1 a 2, ust. § 66 ods. 1 a 2, ust. § 266 ods. 1 až 4, ust. § 269 ods. 2 a ust. § 497 Obchodného zákonníka, ust. § 10, ust. § 30 ods. 1 a 2, ust. § 31 ods. 1 až 4, ust. § 32 ods. 1 a 2, ust. § 47 ods. 1, ust. § 75, ust. § 76 ods. 1 až 4, ust. § 77 ods. 2 a 3 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový. 3. S poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal súd prvej inštancie za to, že článok II bod 2 písm.
- a)Dohody o vyplňovacom práve č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej dňa 10.11.2009 (ďalej len „Dohoda č. 1") k blankozmenke č. XXX/XXXXX/XX (ďalej len „Blankozmenka 1") je neplatný z dôvodu neurčitosti jeho obsahu, a to konkrétne z dôvodu použitia spojky a/alebo, nakoľko nie je jednoznačne určená hodnota čiastky, ktorá sa má ako zmenková sumy dopísať do blankozmenky č. XXX/XXXXX/XX. Uvedená neplatnosť pôsobí ex tunc, čo znamená, že Dohoda č. 1 je od začiatku neplatná a žalovanému 2/ preto nevzniklo a nemôže vzniknúť právo doplniť do blankozmenky č. XXX/XXXXX/XX zmenkovú sumu, pretože nie je možné jednoznačne určiť hodnotu čiastky, ktorá sa má do blankozmenky č. XXX/XXXXX/XX doplniť. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že Dohoda č. 1, je z dôvodu jej neurčitosti neplatná. Rovnako to je aj v prípade Dohody o vyplňovacom práve č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej dňa 10.11.2009 (ďalej len „Dohoda č. 2") k blankozmenke č. XXX/XXXXX/XX (ďalej len „Blankozmenka 2"), Dohody o vyplňovacom práve č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej dňa 10.11.2009 (ďalej len „Dohoda č. 3") k blankozmenke č. XXX/XXXXX/XX (ďalej len „Blankozmenka 3"). Za preukázané mal súd prvej inštancie aj to, že žalobca 2/ v konaní osvedčil naliehavý právny záujem v tom, že pomocou určovacej žaloby je možné eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu alebo sa pomocou nej dá dosiahnuť taká úprava, čo vytvorí určitý právny rámec, ktorým sa predíde prípadným ďalším súdnym sporom. 4. Zo znenia Rámcovej zmluvy č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej medzi žalovaným 2/ a žalobcom 1/ dňa 30.10.2007, ako aj znenia jednotlivých dodatkov, mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že každý jednotlivý dodatok bol dohodou zmluvných strán o skončení platnosti a účinnosti dodatkom dotknutej časti a zároveň dohodou o nahradení tejto časti úplne novou dohodou. Týmito dodatkami sa zmluvné strany dohodli na tom, že splatenie záväzkov z ich zmluvného vzťahu prestane byť zabezpečené tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, ale bude zabezpečené inak, priamym následkom čoho je vznik dohody o zániku starého zabezpečenia a vzniku nového zabezpečenia. 5. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal skúmaním Zmluvy o poskytnutí úverov č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej žalobcom 1/ a žalovaným 2/ dňa 18.07.2007 a jej dodatkov, Zmluvy o poskytnutí bankovej záruky č.XXXX/XX/XXXXX uzavretej žalobcom 1/ a žalovaným 2/ dňa 10.11.2009, Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej medzi žalobcom 1/ a žalovaným 2/ 18.07.2007 a jej dodatkom, Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej medzi žalobcom 1/ a žalovaným 2/ 10.11.2009, Dohody o pristúpení k záväzku č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou Midikov, s. r. o., so sídlom: Komenského 48, 040 01 Košice, IČO: 36 770 868 (ďalej len „spoločnosť Midikov"), dňa 31.08.2009, Dohody o pristúpení k záväzku č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou Midikov dňa 10.11.2009, Dohody o pristúpení k záväzku č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou SKA Metal, s. r. o., so sídlom: Hrnčiarska 2, 040 01 Košice, IČO: 44 794 690 (ďalej len „spoločnosť SKA Metal"), dňa 31.8.2009, Dohody o pristúpení k záväzku č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou SKA Metal dňa 10.11.2009. 6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie rovnako za preukázané, že žalovaná 1/ nie je v tomto spore pasívne legitimovanou, nakoľko pasívne legitimovaným je v danom prípade výlučne žalovaný 2/, a to vzhľadom na charakter postavenia strán sporu, ako zmluvných strán ich vzájomných zmluvných vzťahov, ako aj z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcov voči žalovanej 1/. Z uvedených dôvodov, súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej 1/ zamietol, ako nedôvodnú. 7. Na odvolanie žalovaného 2/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 31. októbra 2017, č. k. 2CoZm/18/2017 - 807, rozhodol vo veci tak, že potvrdil rozsudok sudu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobe vyhovel, okrem výrokov o povinnosti žalovaného 2/ vydať zmenku č. XXX/XXX/XX a zmenku č. XXX/XXXXX/XX žalobcovi 1/ a v tejto časti konanie zastavil. Ďalej konanie vo veci žalobcu 1/ rade voči žalovaným zastavil a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd potvrdil výrok, ktorý súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej 1/ zamietol a priznal žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 2/. 8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a skonštatoval správnosť dôvodov uvedených v predmetnom rozsudku podľa ust. § 387 ods. 2 C. s. p. Výroky v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými súd návrhu vyhovel, okrem povinnosti žalovaného 2/ vydať žalobcovi 1/ zmenky a výrok, ktorým súd žalobu voči žalovanej 1/ zamietol, sú podľa odvolacieho súdu vecne správne, a preto odvolaniu žalovaného 2/ nebolo možné vyhovieť. 9. Na doplnenie odvolací súd uviedol, že k namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom žalovaným 2/ spočívajúcim v tom, že sudca neoboznámil sporové strany podľa ust. § 118 ods. 2 O. s. p., nedošlo a poukázal pri tom na zápisnicu z pojednávania konaného dňa 14.05.2012. K záveru žalovaného, že súd prvej inštancie nerozhodol v súlade so zákonom, keď jednotlivé Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve sú neplatné z dôvodu neurčitosti ich obsahu, odvolací súd uviedol, že dohodnuté vyplňovacie pravidlo nemôže umožniť druhej strane, aby vyplnenie blankozmenky záležalo výlučne na majiteľovi zmenky. Nemôže byť platná dohoda, že majiteľ zmenky doplní zmenku bez toho, aby bola známa jej maximálna výška. Podľa odvolacieho súdu neobstojí ako určitosť dohody o tom, že veriteľ určí splatnosť blankozmenky podľa svojej úvahy, pretože v takomto prípade dlžník ani nemôže predpokladať, kedy bude plniť. 10. Odvolací súd zdôraznil, že dohoda o vyplnení zmenky musí poskytnúť dlžníkovi jednoznačnú informáciu o tom, ako môže byť vyplnená, akým spôsobom a musí spĺňať základne gramatické, lexikálne a štylistické hľadisko, pričom v tomto smere odvolací súd nezistil žiadne pochybenia zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na znenie Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve: „Na účely zabezpečenia všetkých nárokov Banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi Bankou a Vystaviteľom na základe Rámcovej zmluvy č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej medzi Bankou a Vystaviteľom dňa 30.10.2007 (ďalej len „Zmluva") a/alebo všetkých nárokov Banky vzniknutých v priamej súvislosti so Zmluvou (ďalej len „pohľadávka Banky")." a skonštatoval, že z takéhoto znenia nie je zrejmé, o aké všetky nároky Banky vzniknuté v priamej súvislosti so zmluvou zabezpečuje Blankozmenka. 11. Odvolací súd zdôraznil, že Dohoda o vyplňovacom práve je právnym úkonom, ktorý vyžaduje striktnú a presnú formu aj obsah a súd nemôže vytvárať tento obsah z neúplných úkonov, domnienok a výkladov strán sporu, ale z toho, čo bolo v konaní preukázané. Uvedené platí predovšetkým pri právnych úkonoch vyžadujúcich písomnú formu. 12. Ďalej odvolací súd poukázal na akcesorický charakter zmenkového ručenia s tým, že záväzok zmenkového ručiteľa je nezávislý na záväzku dlžníka. Záver súdu prvej inštancie o tom, že ručiteľské vyhlásenie žalobcu 2/ je neplatné pre vadu formy záväzku (zmenky ako cenného papiera), za ktorý sa zaručil, odvolací súd vyhodnotil ako správny. 13. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie a z odvolania žalovaného 2/ nevyplynuli iné alebo nové dôkazy, ktoré by súdom vykonané dôkazy spochybňovali, odvolací súd považoval túto obranu žalovaného 2/ v odvolaní za právne nedôvodnú. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie aj správne vyhodnotil podľa ust. § 132 O. s. p. Každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, spolu s tým, čo uviedli strany sporu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu dáva odpovede na všetky argumenty uvádzané žalovaným 2/ v odvolaní. Žalovaný 2/ v odvolaní zopakoval skutočnosti uvádzané už v konaní pred súdom prvej inštancie, a to hodnotenie dokazovania ako aj právne posúdenie veci, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky žalovaného 2/, preto odvolací súd posúdil ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Žalovanému 2/ uložil odvolací súd povinnosť nahradiť vzniknuté trovy konania žalobcovi 2/ podľa ust. § 255 C. s. p. 14. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu (ďalej aj ako „dovolateľ") dovolanie, ktoré odôvodnil ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Podľa dovolateľa napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Dovolateľ formuloval právnu otázku, ktorá ešte nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená nasledovne: „Ak z písomnej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke vyplýva neurčitá dohoda o rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy, avšak z tejto písomnej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zároveň vyplýva zámer vystaviteľa blankozmenky a majiteľa blankozmenky doplniť do blankozmenky chýbajúci údaj zmenkovej sumy, pričom blankozmenka bola vydaná na podklade kauzálneho vzťahu existujúceho medzi vystaviteľom blankozmenky a majiteľom blankozmenky, spôsobuje neurčitosť dohody o rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy v blankozmenke absolútnu neplatnosť celej písomnej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a tým aj neexistenciu práva majiteľa blankozmenky vystavenej na základe takejto dohody o vyplňovacom práve? Inak povedané, v prípade, ak rozsah vyplňovacieho práva vo vzťahu k zmenkovej sume nie je v písomnej dohode o vyplňovacom páve k blankozmenke stanovený dostatočne určito, avšak blankozmenka a k nej prislúchajúca dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke boli vystavené na podklade kauzálneho zmluvného vzťahu medzi vystaviteľom blankozmenky a majiteľom blankozmenky, spôsobuje neurčitosť dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke čo do rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy absolútnu neplatnosť celej dohody a neexistenciu vyplňovacieho práva k blankozmenke, alebo sa vtakom prípade spravuje spôsob plnenia prázdneho miesta na blankozmenke čo do zmenkovej sumy obsahom kauzálneho vzťahu, na podklade ktorého bola blankozmenka vystavená?" 15. Dovolateľ nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu vidí v závere, že neurčitosť dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke vo vzťahu k spôsobu vyplnenia zmenkovej sumy spôsobuje absolútnu neplatnosť celej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, a preto majiteľ blankozmenky nemá právo ju vyplniť. Z uvedeného záveru potom súdy dospeli zároveň aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu týkajúcemu sa neplatnosti ručiteľských vyhlásení. Zo strany konajúcich súdov vôbec nedošlo k prihliadnutiu na existenciu kauzálneho vzťahu medzi vystaviteľom blankozmenky a majiteľom blankozmenky. 16. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na právnu teóriu, podľa ktorej vyplňovacie právo k blankozmenke je subjektívne právo sui generis, ktoré nemá v právnom poriadku obdobu. Vyplňovacie právo k blankozmenke je definované ako samostatne neodvolateľné, dediteľné a prevoditeľné právo majetkovej povahy dohotoviť blankozmenku na zmenku úplnú, pričom jeho samostatnosť sa prejavuje v osobitnej regulácii vyplňovacieho práva všeobecnými civilnoprávnymi predpismi, pretože nemá zmenkový charakter. Podľa dovolateľa podmienkou vzniku vyplňovacieho práva je existencia dohody medzi vystaviteľom blankozmenky a osobou, ktorej bola blankozmenka vydaná, z ktorej vyplýva úmysel účastníkov vyplňovacieho vzťahu vyplniť prázdne miesta na blankozmenke. Druhou podmienkou vzniku vyplňovacieho práva je vystavenie blankozmenky. 17. Pokiaľ ide o obsah vyplňovacieho práva, ten vychádza z právneho pomeru, na podklade ktorého bola blankozmenka vydaná. Z toho vyplýva, že majiteľ blankozmenky nemôže do blankozmenky doplniť akúkoľvek zmenkovú sumu, ktorá by neodôvodnene a mimoriadne zhoršila právne postavenie podpisovateľa. V prípade, ak by tak majiteľ blankozmenky urobil, zmenkový dlžník by mohol úspešne uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky spočívajúce v tom, že blankozmenka bola vyplnená na škodu dlžníka (v zlej viere). 18. Nakoľko civilnoprávne predpisy nestanovujú žiadne podstatné náležitosti dohody o vyplňovacom práve a ani zmenkové právo sa na dohodu o vyplňovacom práve sa nevzťahuje, dovolateľ zastáva názor, že z absencie platného dojednania o rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy nemožno bez ďalšieho usudzovať, že celá dohoda o vyplnovacom práve je neplatná en bloc. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na znenie ust. § 41 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: „Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu." 19. Vzhľadom na vyššie uvedené je dovolateľ toho názoru, že jednotlivé Dohody o vyplňovacom práve (Dohoda č. 1, Dohoda č. 2 a Dohoda č. 3) okrem neurčitého dojednania ohľadom rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy obsahovali aj dojednanie o práve majiteľa vyplniť blankozmenku v rozsahu chýbajúcich údajov, ako aj dojednanie o spôsobe vyplnenia dátumu splatnosti, a preto mali svoje opodstatnenie. 20. Základnú argumentáciu dovolateľ postavil na tom, že v prípade absencie dohody o konkrétnom spôsobe vyplnenia blankozmenky má majiteľ blankozmenky právo doplniť túto v rozsahu svojho oprávnenia vyplývajúceho z právneho pomeru, na základe ktorého bola blankozmenka vydaná. Z toho potom dovolateľ vyvodil záver, že právnu relevanciu pre vznik vyplňovacieho práva k blankozmenke na základe dohody o vyplňovacom práve má predovšetkým tá časť dohody, z ktorej vyplýva vôľa strán, aby majiteľ blankozmenky túto vyplnil v rozsahu chýbajúcich údajov. Ak z dohody nevyplýva inak, rozsah vyplňovacieho oprávnenia je limitovaný kauzálnym vzťahom, na podklade ktorého bola blankozmenka vystavená, pričom majiteľ blankozmenky nemôže do blankozmenky doplniť zmenkovú sumu, ktorá by neodôvodnene a mimoriadne zhoršila právne postavenie podpisovateľa. 21. Na základe uvedeného dovolateľ dospel k záveru, že v konaní medzi stranami nebolo sporné, že jednotlivé blankozmenky vystavené na základe Dôhod o vyplňovacom práve s jednoznačným prejavom vôle vystaviteľa, aby príjemca chýbajúce údaje do blankozmeniek doplnil na podklade kauzálnych vzťahov medzi vystaviteľom blankozmeniek a ich príjemcom. Inými slovami právo žalovaného na vyplnenie chýbajúcich údajov do blankozmeniek na základe jednotlivých Dohôd o vyplňovacom práve sa odvíja od ustanovení Rámcovej zmluvy, Zmluvy o úvere a Zmluvy o bankovej záruke a je limitovaný obsahom týchto kauzálnych vzťahov tak, že nesmie vyplniť blankozmenky o zmenkovú sumu, ktorá by neodôvodnene a mimoriadne zhoršila postavenie zmenkových dlžníkov. 22. V rámci odôvodnenia prípustnosti dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., podľa ktorého právna otázka nastolená v dovolaní, od vyriešenia ktorej závisel rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie, nebola doposiaľ v praxi dovolacieho súdu vyriešená, dovolateľ poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 6. októbra 2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.06.2016, sp. zn. 5Obdo/1/2016, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.05.2010, sp. zn. 5MObdo/9/2009, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19. januára 2012, sp. zn. IV. ÚS 35/2012, ktoré sa čiastočne týkajú vypĺňania blankozmenky, avšak dovolateľ ich nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ako bola definovaná v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.03.2017, sp zn. 3Cdo/6/2017. Na doplnenie dovolateľ poukázal aj na rozsudky odvolacieho súdu, ktorým bol Najvyšší súd SR, sp. zn. 4Obo/184/2007, sp. zn. 4Obo 82/2007 a sp. zn. 4Obo 58/2008, ako aj na rozhodnutie českého Najvyššieho súdu zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 29Cdo/860/2012. 23. V závere dovolateľ skonštatoval, že odvolací súd v spojení so súdom prvej inštancie nesprávne právne posúdili otázku, ktorá bola pre daný spor rozhodujúca, keďže vyvodili zo skutkového zistenia o neurčitosti dohody o rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy nesprávny právny záver o absolútnej neplatnosti Dohody č. 1, Dohody č. 2 a Dohody č. 3, z čoho následne vyvodili nesprávny záver aj o neexistencii práva Žalovaného 2/ na vyplnenie Blankozmenky 1, Blankozmenky 2 a Blankozmenky 3 o údaj zmenkovej sumy a údaj splatnosti, ďalej záver o neplatnosti Blankozmenky 1, Blankozmenky 2 a Blankozmenky 3 ako zmeniek a záver o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia na Blankozmenke 1, Blankozmenke 2 a Blankozmenke 3. 24. Dovolateľ poukázal na to, že v dôsledku vyhlásenia neplatnosti Dohody č. 1 a Dohody č. 2 na podklade nesprávneho právneho posúdenia sa súd prvej inštancie a odvolací súd zaoberali aj platnosťou Dohody 4 a Dohody 5, ktoré vychádzali z dodatkami nezmenenej Rámcovej zmluvy a Zmluvy o úvere, pričom súdy zhodne uzavreli, že v dôsledku prijatia dodatkov k Rámcovej zmluve a Zmluve o úvere došlo k zrušeniu Dohody č. 4 a Dohody č. 5 na základe privatívnej novácie. Na základe vyhlásenia Dohody č. 4 a Dohody č. 5 za neplatné kvôli ich zrušeniu na podklade dodatkov k Rámcovej zmluve a k Zmluve o úvere súdy rozhodli aj o neexistencii práva Žalovaného vyplniť Blankozmenku 4 a Blankozmenku 5 a tiež o neplatnosti ručiteľských vyhlásení na týchto blankozmenkách. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktorými súd prvej inštancie žalobe vyhovel, tak že žalobu žalobcu 2/ voči žalovanému 2/ zamietne a výrok rozsudku odvolacieho súdu o náhrade trov konania zmení tak, že zaviaže žalobcu 2/ na náhradu trov konania žalovaného 2/. 26. K dovolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca 2/, ktorý rozdelil výroky súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu na dve skupiny, a to 1) skupina výrokov, ktorou súd prvej inštancie vyslovil a odvolací súd potvrdil v dôsledku skutkového zistenia, že v Dohode č. 1, Dohode č. 2 a Dohode č. 3 bolo stranami dohodnuté, že do blankozmenky sa doplní konkrétna čiastka, ktorú však nie je možné určiť a 2) skupina výrokov, ktorou konajúce súdy vyslovili v dôsledku skutkového zistenia, že vyplňovacie právo obsiahnuté v Dohode o vyplňovacom práve č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej dňa 09.09.2008 (ďalej len „Dohoda č. 4") k blankozmenke č. XXX/XXXXX/XX (ďalej len „Blankozmenka 4") a v Dohode o vyplňovacom práve č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej dňa 09.09.2008 (ďalej len „Dohoda č. 5) k blankozmenke č. XXX/XXXXX/XX (ďalej len „Blankozmenka 4") zaniklo v celom rozsahu na základe neskôr uzavretých dohôd. Vo vyjadrení žaloba 2/ uviedol, že žalovaný 2/ v žiadnej časti dovolania nespochybnil správnosť právneho posúdenia odvolacieho súdu ani súdu prvej inštancie týkajúcu sa 2) skupiny výrokov. Žalobca 2/ argumentoval neprípustnosťou dovolania v tejto 2) časti výrokov, nakoľko nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi. Závery žalovaného 2/ v dovolaní žalobca 2/ považoval za svojvoľné bez opory v napadnutom rozsudku odvolacieho súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu podľa žalobcu 2/ jednoznačne vyplýva, že neplatnosť Dohody č. 4 a Dohody č. 5 nie je vyslovená v dôsledku vyslovenia neplatnosti Dohody č. 1 a Dohody č. 2. Zároveň z neho jasne vyplýva, že platnosť Dohody č. 4 a Dohody č. 5 nebola predmetom súdneho prieskumu v dôsledku vyslovenia neplatnosti Dohody č. 1 a Dohody č. 2., ale v dôsledku žaloby podanej žalobcom 2/, kde žalobca 2/ žiadal okrem iného vyslovenie neplatnosti Dohody č. 4 a Dohody č. 5. S prihliadnutím na uvedené žalobca 2/ skonštatoval, že závery súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu týkajúce sa právnych otázok špecifikovaných žalovaným 2/ nemali žiadny vplyv na vyslovenie 2) skupiny výrokov, a preto žalobca navrhol dovolanie žalovaného podľa ust. § 447 písm. f/ C. s. p. odmietnuť. 27. Podľa žalobcu 2/ žalovaný 2/ vo svojom dovolaní nesprávne formuloval právnu otázku, ktorá mala správne znieť nasledovne: „Ak z písomnej dohody o vyplňovacom práve, pri ktorej by nedodržanie písomnej formy spôsobilo jej relatívnu neplatnosť, vyplýva neurčité dojednanie o výške čiastky, ktorá sa má ako zmenková suma doplniť do blankozmenky, pričom blankozmenka bola vydaná na podklade kauzálneho vzťahu, spôsobuje neurčitosť dojednania o výšky čiastky, ktorá sa má ako zmenková suma doplniť do blankozmenky neplatnosť celej dohody o vyplňovacom práve a tým aj neexistenciu práva majiteľa blankozmenky vystavenej na základe takejto dohody doplniť ju?" Žalobca 2/ zdôraznil, že v prípade, ak nedôjde k platnej dohode o všetkých esenciálnych zložkách vyplňovacieho oprávnenia, teda nebude platne dohodnuté kto, kedy a ako blankozmenku vyplní aspoň konkludentne, nebude platne udelené vyplňovacie oprávnenie a daná listina nie je blankozmenkou. Žalobca 2/ vyslovil názor, že na dohodu o vyplňovacom práve sa vzťahuje ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom z jej neformálnosti nemožno automaticky vyvodzovať, že ak z dohody o vyplňovacom práve nevyplýva niečo iné, majiteľ má právo vždy vyplniť blankozmenku vychádzajúc z právneho vzťahu, na podklade ktorého bola blankozmenka vystavená. Podstatnú argumentáciu žalobca 2/ postavil na tvrdení, že nie je možné a prípustné, aby na jednej strane zmenkové právo bolo prísne formálne a na druhej strane vyplňovacie právo, ktoré zmenkové právo tvorí, spočívalo iba z dohody, z ktorej vyplýva vôľa strán, aby majiteľ blankozmenky vyplnil prázdne miesta na nej, a to bez toho, aby musel byť aspoň konkludentne dohodnutý spôsob vyplnenia prázdnych miest. Vzhľadom na uvedené žalobca 2/ skonštatoval, že odvolací súd a rovnako aj súd prvej inštancie rozhodli pri určení neplatnosti celých Dohôd o vyplňovacom práve (Dohody č. 1, Dohody č. 2 a Dohody č. 3) a v 1) skupine výrokov správne. 28. Nakoľko boli jednotlivé Dohody o vyplňovacom práve uzavreté v písomnej forme, bolo v konaní jednoznačne a nespochybniteľne preukázané, že všetci účastníci Dohôd (najmä žalovaný 2/) nepochybne a jednoznačne prejavili vôľu, aby ku deleniu práva doplniť blankozmenku v prázdnych miestach dohodnutým spôsobom, došlo iba na základe písomnej dohody medzi nimi. V dôsledku čoho žalobca vyjadril svoj súhlas so závermi odvolacieho súdu v tom, že v prípade právneho úkonu v písomnej forme vyžadovanej zákonom, tento zakotvuje aj podstatné náležitosti tohto úkonu. Uvedené má potom za následok, že súd nemôže vytvárať obsah takého právneho úkonu z neúplných domnienok a výkladov účastníkov, ale z toho, čo účastníci preukázali, hlavne pri právnych úkonoch vyžadujúcich právnu formu. 29. Písomnú formu Dohôd o vyplňovacom práve si účastníci zmluvné strany dohodli v záujme zachovania právnej istoty, kde by bolo dohodnuté kto, kedy a ako môže blankozmenky v chýbajúcich miestach doplniť, a to iba vtedy, ak by táto písomná zmluva spĺňala všetky predpoklady, ktoré na jej platnosť vyžaduje zákon. Žalobca 2/ zdôraznil, že ak nie je požiadavka určitosti dodržaná, postihuje písomný právny úkon (hoci táto forma nebola stanovená zákonom, ale bola dohodnutá) sankcia absolútnej neplatnosti podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom ak zmluva má byť podľa dohody strán písomná, nemožno jej časť uzavrieť písomne a časť konkludentne. 30. S poukazom žalovaného 2/ na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/184/2007, sp. zn. 4Obo/82/2007 a sp. zn. 4Obo/58/2008, sa žalobca 2/ nestotožnil a uviedol, že názor v rozhodnutiach obsiahnutý nemá teoretickú oporu v platnej právnej úprave. Názor Najvyššieho súdu SR v týchto rozhodnutiach považuje žalobca 2/ za už prekonaný s tým, že hľadanie odpovedí súdov na sporné otázky v judikatúre a odbornej literatúre spred vojnového obdobia, kedy nie vždy dôsledne zohľadnili historický vývoj, ktorým právna úprava od vtedy prešla, v súčasnej dobe neobstojí. 31. Odkaz žalovaného 2/ na knižnú publikáciu Zmenkové právo Komentár, autor K. Kizlink, J. Spišiak, kde sa prijíma zvyk, ako prameň zmenkového práva, čo je podľa názoru žalobcu 2/ neudržateľné a v súčasnosti neakceptovateľné. Oporu v platnom práve môže mať iba taký záver, že k dohode o obsahu môže dôjsť konkludentným prejavom, ale nikdy nie automaticky zvykom. Žalobca 2/ zdôraznil, že opačný prístup by bol v rozpore s princípom autonómie vôle zmluvných strán. 32. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 29Cdo/860/2012, žalobca 2/ považoval za rovnako neaplikovateľné na predmetnú situáciu ako rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo/184/2007, sp. zn. 4Obo/82/2007 a sp. zn. 4Obo/58/2008, a to z dôvodu, že tieto vychádzali z bezformálnosti vzniku vyplňovacieho práva, pričom v danom prípade sa jedná o dohodu zmluvných strán pod sankciou neplatnosti o písomnej forme dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. V závere žalobca 2/ skonštatoval, že pre písomné právne úkony platí, že právne významná je iba vôľa účastníkov vyjadrená v písomnom texte, pričom vykladať písomný právny úkon inak, by bolo v rozpore s vôľou účastníkov zabezpečujúcou princíp právnej istoty. V závere žalobca 2/ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu dovolanie žalovaného 2/ podľa ust. § 447 písm. f/ C. s. p. odmietol. 33. K vyjadreniu žalobcu 2/ sa vyjadril žalovaný 2/ s tým, že žalobca 2/ nenapadol prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a nevyvrátil absenciu rozhodovacej praxe v položenej právnej otázke. Žalobca napadol výlučne znenie právnej otázky, ktorú položil žalovaný 2/ v dovolaní a tiež právne posúdenie, ktoré žalovaný 2/ v dovolaní prezentoval. Žalovaný 2/ sa s vyjadrením žalobcu 2/ nestotožnil a opätovne poukázal na právnu teóriu spolu s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR uvedenými v dovolaní. 34. Pozornosť žalovaný 2/ upriamil na podstatu právneho úkonu dohody o vyplnení zabezpečovacej blankozmenky, ktorou je podľa neho vyjadrenie vôle strán vyplniť chýbajúce údaje, t. j. prejav vôle, ktorý potvrdzuje, že prázdne miesta listín (blankozmeniek) majú byť vyplnené ako zmenky v chýbajúcich údajoch. Spôsob vyplnenia chýbajúcich miest v zabezpečovacej blankozmenke je limitovaný obsahom kauzálneho vzťahu, z ktorého pochádza záväzok dlžníka, ktorý je blankozmenkou zabezpečený, pričom vyplnenie blankozmenky nesmie spôsobiť zhoršenie právneho postavenia dlžníka. 35. Nakoľko sa v danom prípade jedná podľa povahy o zabezpečovaciu zmenku, žalovaný 2/ uviedol, že platí princíp tzv. nepravej akcesority, ktorý spočíva v tom, že pokiaľ by v dohode o vyplňovacom práve bola určená vyššia zmenková suma, ktorá sa má do blankozmenky dovyplniť, ako vyplýva z kauzálneho vzťahu, zmenkový dlžník by mohol úspešne namietať tzv. nadvyplnenie zmenky, resp. vyplnenie zmenky vo výške, ktorá by nezodpovedala skutočnému dlhu zabezpečenému blankozmenkou. Na základe uvedeného žalovaný 2/ dospel k záveru, že podstatou dohody o vyplňovacom práve k zabezpečovacej blankozmenke nie je uvedenie presnej sumy, ktorá sa má do blankozmenky doplniť ako zmenková suma, ale dohoda o vyplnení, resp. prejav vôle vyplniť chýbajúcich údajov. 36. Žalovaný 2/ zastáva názor, že napadnuté potvrdzujúce výroky rozsudku odvolacieho súdu, ktoré boli založené na určení neplatnosti celej Dohody č. 1, Dohody č. 2 a Dohody č. 3 pre neurčitosť dojednania o výške zmenkovej sumy, ktorá sa má doplniť do Blankozmenky 1, Blankozmenky 2 a Blankozmenky 3, sú nesprávne. K časti dohody o vyplňovacom práve o výške zmenkovej sumy treba podľa žalovaného 2/ pristupovať ako k takej časti dohody, ktorá nie je podstatná pre existenciu práva vyplniť blankozmenku (podľa kauzálneho vzťahu, ktorý blankozmenka zabezpečuje) a je možné túto časť oddeliť od ostatného obsahu dohody, a preto podľa § 41 Občianskeho zákonníka neurčitosť dohody v tejto časti nespôsobuje neplatnosť celej dohody. 37. Na podporu svojej argumentácie žalovaný 2/ poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, podľa ktorého „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní" dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu." 38. Opätovne žalovaný 2/ zdôraznil, že pokiaľ je určitá časť právneho úkonu postihnutá vadou, ale je oddeliteľná od ostatnej časti právneho úkonu, tak aj v prípade písomnej formy právneho úkonu nepredstavuje absencia určitého dojednania o nepodstatnej časti neplatnosť celého úkonu. Majiteľ blankozmenky je oprávnený vyplniť chýbajúce údaje na základe obchodnej (zmenkovej) zvyklosti podľa kauzálneho vzťahu tak, aby nedošlo k nedôvodnému zhoršeniu postavenia dlžníka (vystaviteľa), pričom uvedené platí aj keď písomná dohoda o vyplňovacom právne neobsahuje určité (platné) dojednanie, napr. o rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy. Vzhľadom na uvedené žalovaný 2/ považuje ním položenú právnu otázku za správnu, a to bez ohľadu na písomnú formu dohody o vyplňovacom práce. 39. S poukazom na ust. § 439 písm. a/ C. s. p. žalovaný odôvodnil svoj návrh v dovolaní na zamietnutie žaloby aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti Dohody 4 a Dohody 5, s nimi súvisiacich blankozmeniek a ručiteľských vyhlásení, nakoľko sa jedná o tzv. závislé výroky súvisiace s otázkou platnosti Dohody č. 1 a Dohody č. 2. Podľa žalovaného 2/ by naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dohody č. 4 a Dohody č. 5 nebol daný, pokiaľ by došlo zo strany súdu ku konštatovaniu platnosti Dohody č. 1 a Dohody č. 2. 40. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podal včas dovolateľ zastúpený v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 2/ je dôvodné. 41. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). 42. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). 43. Prípustnosť dovolania sa v novej právnej úprave v porovnaní s úpravou účinnou do 30. júna 2016 zásadným spôsobom zmenila. Právna úprava civilného sporového konania účinná od 1. júla 2016 nanovo a v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odlišne (prísnejšie) formuluje náležitosti dovolania. Zmyslom tejto právnej úpravy je vytvoriť v civilnom sporovom konaní procesný filter na zjavne neopodstatnené, neprípustné, protirečivé alebo rozporuplné dovolania a zabezpečiť, aby podané dovolanie malo všetky potrebné náležitosti. 44. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 C. s. p. (rovnako aj I. ÚS 438/2017). 45. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 C. s. p., rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 46. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ C. s. p.; neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil; neoznačí rozhodnutia dovolacieho súdu rozhodované rozdielne; nevymedzí právnu otázku, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá bola rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne, prípadne tú-ktorú právnu otázku v rozhodovacej praxi dovolací súd ešte neriešil; dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Na druhej strane bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; rozdielneho rozhodovania dovolacieho súdu; ako aj absencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať" aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; posudzovať či dovolací súd rozhodoval rozdielne. V opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný, bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C. s. p., ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. 47. Zároveň bol prijatý záver, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., by mal dovolateľ:
- a)konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju odvolací súd riešil,
- b)vysvetliť, v čom je riešenie právnej otázky odvolacím súdom nesprávne,
- c)uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. 48. Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.). 49. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom, neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom (viď uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 13. júla 2017, sp. zn. 3Cdo/235/2016). 50. V uznesení zo dňa 8. júna 2017, č. k. 3Cdo/52/2017, zároveň dovolací súd skonštatoval, že v prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. a/ až c/ § 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ je teda povinný v dovolaní jednoznačne uviesť, v čom vidí prípustnosť dovolania, t. j. ktorý z predpokladov uvedených v § 421 ods. 1 C. s. p. zakladá jeho prípustnosť. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (rovnako aj uznesenie najvyššieho súdu z 26. septembra 2017, č. k. 1Cdo/206/2016, bod 16). 51. Žalovaný 2/ v podanom dovolaní vyvodzoval jeho prípustnosť podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. namietajúc nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu v posúdení nasledovnej právnej otázky: „Ak z písomnej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke vyplýva neurčitá dohoda o rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy, avšak z tejto písomnej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zároveň vyplýva zámer vystaviteľa blankozmenky a majiteľa blankozmenky doplniť do blankozmenky chýbajúci údaj zmenkovej sumy, pričom blankozmenka bola vydaná na podklade kauzálneho vzťahu existujúceho medzi vystaviteľom blankozmenky a majiteľom blankozmenky, spôsobuje neurčitosť dohody o rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy v blankozmenke absolútnu neplatnosť celej písomnej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a tým aj neexistenciu práva majiteľa blankozmenky vystavenej na základe takejto dohody o vyplňovacom práve? Inak povedané, v prípade, ak rozsah vyplňovacieho práva vo vzťahu k zmenkovej sume nie je v písomnej dohode o vyplňovacom páve k blankozmenke stanovený dostatočne určito, avšak blankozmenka a k nej prislúchajúca dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke boli vystavené na podklade kauzálneho zmluvného vzťahu medzi vystaviteľom blankozmenky a majiteľom blankozmenky, spôsobuje neurčitosť dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke čo do rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy absolútnu neplatnosť celej dohody a neexistenciu vyplňovacieho práva k blankozmenke, alebo sa v takom prípade spravuje spôsob plnenia prázdneho miesta na blankozmenke čo do zmenkovej sumy obsahom kauzálneho vzťahu, na podklade ktorého bola blankozmenka vystavená?" 52. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. predpokladá, že právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom. 53. Dovolateľom vymedzená právna otázka nebola doposiaľ v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená, pričom dovolací dôvod bol vymedzený v súlade s ustanovením § 432 ods. 2 C. s. p. Dovolateľom formulovaná právna otázka bola pritom významná pre rozhodnutie vo veci, nakoľko ako to vyplýva z veľmi stručného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, vyriešenie predmetnej právnej otázky odvolacím súdom bolo dôvodom pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalovaného 2/ je podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. procesne prípustné. 54. Dovolací súd poukazuje na to, že zo skutkového stavu ustáleného súdmi nižšej inštancie vyplýva, že boli uzavreté Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenkám (ďalej len „Dohody") a žalobcom 1/ boli vystavené Blankozmenky v prospech žalovaného 2/, pričom žalobca 2/ a žalovaná 1/ boli avalistami. V zmysle týchto Dohôd, konkrétne Článku II bod 1 bolo žalobcom 1/ (vystaviteľom ) a avalistami udelené žalovanému 2/ právo doplniť Blankozmenky v chýbajúcich údajoch v prípade, ak nastane niektorá z vymedzených skutočností. Podľa Článku II bod 2 Dohôd bolo žalovanému 2/ udelené právo na doplnenie Blankozmeniek v údaji zmenkovej sumy a v údaji splatnosti. V Článku I bode 1 Dohôd bolo zakotvené, z čoho mala pozostávať zmenková suma, ktorá sa mala do Blankozmeniek doplniť, s nasledovným znením: „Na účely zabezpečenia všetkých nárokov Banky zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi Bankou a Vystaviteľom na základe Rámcovej zmluvy č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej medzi Bankou a Vystaviteľom dňa 30.10.2007 (resp. Zmluvy o poskytovaní úverov č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej medzi Bankou a Vystaviteľom dňa 18.07.2007 a Zmluvy poskytnutí bankovej záruky č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej medzi Bankou a Vystaviteľom dňa 10.11.2009) (ďalej len „Zmluva") a/alebo všetkých nárokov Banky vzniknutých v priamej súvislosti so Zmluvou (ďalej len „pohľadávka Banky")." Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, na základe ktorého tento konštatoval neplatnosť jednotlivých Dohôd z dôvodu ich neurčitosti, čoho dôsledkom bola neexistencia vyplňovacieho práva k jednotlivými Blankozmenkám, ako aj všetkých nasledujúcich úkonov s tým súvisiacich. 55. Podľa ust. § 10 zmenkového zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. 56. Dovolací súd konštatuje, že sa v danom prípade ide o blankozmenky vystavené na podklade Dohôd o vyplňovacom práve. Blankozmenka predstavuje úmyselne emitovanú listinu, ktorá nemá určité zákonom požadované náležitosti, ale vyplýva z nej, že v budúcnosti sa má stať plnohodnotnou zmenkou. Na to, aby došlo k naplneniu účelu blankozmenky, tzn. vytvoriť z nej úplnú zmenku, prináleží majiteľovi blankozmenky vyplňovacie právo. Vyplňovacie právo k blankozmenke predstavuje pre majiteľa blankozmenky majetkové právo, ktoré má špecifickú povahu sui generis. Okrem vystavenia blankozmenky vystaviteľom a jej odovzdaním majiteľovi je pre vznik vyplňovacieho práva k blankozmenke podstatná dohoda o vyplňovacom práve, ktorá v sebe zakotvuje obsah vyplňovacieho práva. 57. Dovolací súd zdôrazňuje, že právna úprava týkajúca sa dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, resp. vyplňovacieho práva, absentuje. Dohodu o vyplňovacom práve je možné zaradiť do kategórie inominátnych zmlúv, kde patria zmluvy, ktoré nie sú upravené ako osobitný zmluvný typ v zákone. Z vykonaných dôkazov má dovolací súd za preukázané, že z Dohôd o vyplňovacom práve jednoznačne vyplýva, že tieto boli uzavreté podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a zákona č. 191/1950 Zb. 58. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 59. Nakoľko dohoda o vyplňovacom práve patrí medzi inominátne zmluvy, z Občianskeho zákonníka ani z iného právneho predpisu nevyplýva pre zmluvné strany povinnosť pod sankciou neplatnosti, aby mala dohoda o vyplňovacom práve konkrétne podstatné náležitosti a nejakú predpísanú formu. Je preto len na vôli a dohode zmluvných strán, akú bude mať formu. Z toho potom vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve môže byť uzavretá písomne, ústne, ale aj konkludentne. Uzavretie dohody o vyplňovacom práve ústne alebo konkludentne nie je zákonom vylúčené, resp. je v súlade so zákonom. Nemožno pritom vylúčiť ani uzatvorenie viacerých dohôd o vyplňovacom práve vzťahujúcich sa k jednej blankozmenke, pričom forma jednej dohody neurčuje formu inej dohody. Inými slovami, zákon nevylučuje uzavretie viac dohôd o vyplňovacom práve v rôznych formách (písomne, ústne, konkludentne). 60. V predmetnom spore sa bez akýchkoľvek pochybností jedná o zabezpečovacie Blankozmenky, ktoré mali byť „dovyplnené" podľa k nim prislúchajúcich Dohôd o vyplňovacom zmenkovom práve. Vystavenie predmetných Blankozmeniek bolo uskutočnené na základe Rámcovej zmluvy č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej dňa 30.10.2007, Zmluvy o poskytovaní úverov č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej dňa 18.07.2007 a Zmluvy poskytnutí bankovej záruky č. XXXX/XX/XXXXX uzavretej dňa 10.11.2009 (ďalej spoločne aj ako „Zmluvy"). Podstata zabezpečovacej funkcie zmenky, resp. blakozmenky, spočíva v tom, aby veriteľ v prípade, ak si dlžník riadne neplní svoje povinnosti zo záväzkového kauzálneho vzťahu, mal k dispozícii zdroj náhradného plnenia. Zabezpečovací charakter zmenky, resp. blankozmenky, deklaruje, že jej existencia a podstata sa viaže k právam a povinnostiam prameniacim z kauzálneho (nezmenkového) vzťahu, ktoré má zabezpečovať. Z toho vyplýva, že zabezpečovacia zmenka, resp. blankozmenka, je určitým spôsobom spätá s iným záväzkovým kauzálnym vzťahom. 61. Ako už bolo uvedené vyššie, dohoda o vyplňovacom práve v sebe okrem samotného udelenia vyplňovacieho práva spravidla zakotvuje aj kto, kedy a akým spôsobom môže obsah blankozmenky doplniť. Pokiaľ však v dohode nie je obsah vyplňovacieho práva uvedený, nespôsobuje to neplatnosť dohody. V takom prípade musí byť vyplňovacie právo k blankozmenke realizované v súlade s obvyklým obsahom. Preto, ak sa jedná o vystavenie zabezpečovacej blankozmenky, je potrebné obvyklosť obsahu zmenky (t. j. vyplnenej blankozmenky) hľadať v zabezpečovanom vzťahu, čiže blankozmenka by mala byť vyplnená tak, aby jej obsah zodpovedal zabezpečovanej pohľadávke. Za týmto účelom sú v rámci obrany dlžníka proti zmenkovému platobnému rozkazu prípustné tzv. kauzálne námietky, ktoré vyplývajú z vzájomných vzťahov s majiteľom zmenky. 62. S prihliadnutím na uvedené dovolací súd konštatuje, že ak dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke neobsahuje dojednanie o spôsobe a podmienkach doplnenia niektorého chýbajúceho údaja, tak uvedené nie je rozhodujúce, nakoľko to nevylučuje existenciu inej dohody (napr. konkludentnej alebo ústnej) o tom, že tento chýbajúci údaj má byť doplnený v súlade s obvyklým obsahom, tzn. v zmysle kauzálneho vzťahu. 63. Nakoľko dovolateľ v rámci položenej právnej otázky skonštatoval neurčitosť dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke v rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy, ktorá podľa jeho názoru nespôsobuje absolútnu neplatnosť celej písomnej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, dovolací súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.08.2013, sp. zn. 5MCdo/4/2011, podľa ktorého právny úkon môže byť neplatný celý alebo sčasti tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Tam však, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho úkonu, ktorú je možno oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude neplatná ex tunc len táto časť právneho úkonu (tomuto prístupu, ktorý inak zachováva ostatné časti zmluvy, je potrebné dávať podľa zásady favor negotti prednosť). Ak však vadu časti právneho úkonu nie je možno od jeho ostatného obsahu oddeliť, čo je potrebné vždy vyvodiť výkladom z prejavu vôle účastníkov právneho úkonu, z povahy právneho úkonu, príp. z okolností, za ktorých k nemu prišlo, ako i z účelu, ktorý konajúci právnym úkonom sledoval, bude neplatný celý právny úkon. Neoddeliteľnosť neplatnej časti právnej úkonu, (ktorá je chápaná v zmysle obsahovej a nie reálnej neoddeliteľnosti) preukazuje vždy ten, kto sa dovoláva neplatnosti právneho úkonu v celom rozsahu. Čiastočnú neplatnosť zmluvy je nutné posudzovať v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka rovnako, ako čiastočnú neplatnosť ktoréhokoľvek iného právneho úkonu. 64. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Čiastočná neplatnosť právneho úkonu je možná len za podmienok, ktoré ustanovuje § 41 Obč. zák. Čiastočná neplatnosť sa však vylúči, ak sa dôvod neplatnosti týka podstatnej náležitosti (essentialia), v takomto prípade bude neplatným vždy právny úkon ako celok. Je nesporným, že zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva je zabezpečovacím záväzkom, čo vyplýva z jej akcesorickej povahy. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.04.2011, sp. zn. 5Obdo/47/2010) 65. Dovolací súd považuje za potrebné poukázať aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, z ktorého vyplýva, že prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (k tomu pozri I. ÚS 242/07 , I. ÚS 243/07 , IV. ÚS 340/2012 ). Ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) ústavný súd hodnotí aj rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli zákony a podzákonné úpravy (vrátane noriem týkajúcich sa výkladu alebo platnosti právneho úkonu) interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, napr. v dôsledku prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08 , IV. ÚS 1735/07 , I. ÚS 26/2010 ). 66. S poukazom na vyslovené právne závery, dovolací súd konštatuje, že dovolateľ opodstatnene vytýkal odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu, záviselo od vyriešenia právnej otázky, či neurčitosť dohody o rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy v blankozmenke, vydanej na podklade kauzálneho vzťahu, spôsobuje absolútnu neplatnosť celej písomnej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, a tým aj neexistenciu vyplňovacieho práva majiteľa blankozmenky vystavenej na základe takejto dohody o vyplňovacom práve. Týmto, dovolací súd vzhliadol dovolanie dovolateľa odôvodnené podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., za dôvodné. 67. Dovolací súd s prihliadnutím na všetky špecifické okolnosti daného prípadu uvádza, že pokiaľ v písomnej dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke nie je jednoznačne určený rozsah vyplnenia zmenkovej sumy, ale je v nej bez akýchkoľvek pochybností zakotvené udelenie vyplňovacieho práva majiteľovi blankozmenky, nespôsobuje to absolútnu neplatnosť celej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, a teda ani neexistenciu vyplňovacieho práva majiteľa blankozmenky vystavenej na základe takejto dohody o vyplňovacom práve. Neurčitosť písomnej dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke v rozsahu vyplnenia zmenkovej sumy zároveň nespôsobuje neexistenciu iných dohôd o vyplňovacom práve k tej istej blankozmenke uzavretých v inej forme (ústnej, konkludentnej), pričom vyplňovacie právo k blankozmenke musí byť realizované v súlade s obvyklým obsahom, a to s ohľadom na kauzálny záväzkový vzťah, na ktorého podklade bola blankozmenka (a to každá, v tomto konaní napadnutá blankozmenka) vystavená. 68. Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom na dôvodnosť dovolania, napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil podľa ust. § 449 ods. 1 C. s. p. Pretože dôvody, pre ktoré bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie a nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením odvolacieho súdu, najvyšší súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (ust. § 449 ods. 2 C. s. p.) a vec vrátil Okresnému súdu Košice I, ako súdu prvej inštancie, na ďalšie konanie (ust. § 450 C. s. p.). 69. Súd prvej inštancie a odvolací súd, sú právnym názorom dovolacieho súdu viazaní (ust. § 455 C. s. p.). 70. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (ust. § 453 ods. 3 C. s. p.). 71. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.