162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP4-2016/002199-016 z 10.03.2016. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť ďalšiemu účastníkovi v 1. rade úplnú náhradu trov konania. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia správnych orgánov o neschválení zmluvy č. 5593/08-30 o nájme výkonu práva poľovníctva - postúpenie výkonu práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri R., uznanom rozhodnutím Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou č. PPLH-729/1998 z 23.09.1998, ktorého celková výmera je 3330,3027 ha. Zmluva bola uzavretá dňa 29.04.2008 medzi žalobcom ako nájomcom a prenajímateľom Lesy SR, š.p. (vlastník 2780,2388
1 zákona č. 23/1962 Zb. zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri R. neschválil. Medzi dôvody rozhodnutia uviedol zaevidovanie zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru R. dňa 26.08.2010
zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z.“), keď zaevidovaniu tejto zmluvy nebránila existencia žiadnej inej platnej zmluvy, nakoľko zmluva, ktorú uzavrel žalobca nebola schválená
23/1962 Zb. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy bol poľovný revír R. vyhradeným revírom, čo vyplýva z rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 4454/2008-420 z 19.11.2008, a takúto zmluvu nie je možné schváliť pre rozpor so zákonom, pretože vlastníci poľovných revírov nemohli v čase vyhradenia poľovného revíru zmluvou o nájme postúpiť výkon práva poľovníctva inej právnickej osobe. Záverom správny orgán poukázal na to, že uzavretú zmluvu pred jej schválením nie je možné brať ako zmluvu uzavretú platne a účinne, a preto ak sa majoritný prenajímateľ (Lesy SR) v čase schvaľovania zmluvy rozhodol od zmluvy odstúpiť, je povinnosťou orgánu štátnej správy takto prejavenú vôľu akceptovať a predloženú zmluvu neschváliť. 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o neschválení zmluvy potvrdil. Poukázal na § 16 ods. 4 písm. f/ zákona č. 23/1962 Zb. a na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy bol poľovný revír R. vyhradeným poľovným revírom, čo znamená, že v tom čase bol prenájom výkonu práva poľovníctva vylúčený ex lege. Výkon práva poľovníctva bol právoplatne vyhradený rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 607/2000-720/44 v zmysle § 18 zákona č. 23/1962 Zb. v čase od 04.02.2000 do 28.05.2010, v ktorom období nikto z vlastníkov poľovných pozemkov nemohol nakladať s výkonom práva poľovníctva a teda ani uzatvárať zmluvu o nájme. Žalovaný sa tiež stotožnil s názorom prvostupňového orgánu o rešpektovaní vôle majoritného vlastníka, ktorý od zmluvy uzavretej so žalobcom odstúpil a opakovane prejavoval vôľu, aby zmluva nebola schválená. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžr/58/2013, týkajúce sa rešpektovania slobodnej vôle účastníka zmluvy. K námietke týkajúcej sa protizákonného zaevidovania inej zmluvy
zákona č. 274/2009 Z.z. dňa 26.08.2010 žalovaný uviedol, že v predmetnom konaní nie je oprávnený preskúmavať platnosť a zákonnosť tejto evidencie, uvedené je výlučne v právomoci súdu v rámci správneho súdnictva. Evidencia inej zmluvy je však v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/88/2014 zákonnou prekážkou na schválenie zmluvy žalobcu.
zákona č. 23/1962 Zb. je príslušný v konaní o schvaľovanie zmlúv o nájme výkonu práva poľovníctva a o odvolaní proti jeho rozhodnutiu rozhodoval žalovaný ako príslušný orgán
2, 3 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy. Správny súd poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy vedenom pod sp.zn. 13S/225/2014, ktoré inicioval žalobca, pričom jeho návrhu súd vyhovel a uložil vo veci konať a rozhodnúť Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, pozemkový a lesný odbor. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ako prvostupňový orgán mal vo veci konať a rozhodovať Krajský lesný úrad Trenčín, správny súd poukázal jednak na skutočnosť, že krajské lesné úrady boli
f/ zákona č. 345/2012 Z.z o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušené od 01.01.2013 a tiež na to, že predchádzajúce rozhodnutia krajského lesného úradu v danej veci boli zrušené nadriadeným orgánom (Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky), pričom v rozhodnutí č. 3474/2011-720 z 28.09.2011 nadriadený orgán vyslovil, že Krajský lesný úrad v Trenčíne nesprávne rozhodoval vo veci ako prvostupňový orgán, v rozpore s § 6 správneho poriadku a § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. 10. Správny súd dospel k záveru, že neschválenie zmluvy o výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri R. bolo dôvodné. Správne orgány správne prihliadli k vôli prenajímateľa (Lesy SR, š.p.), ktorú v priebehu konania oznámil správnemu orgánu a to, že vzhľadom k novým skutočnostiam (požiadavka na vytvorenie modelového objektu pre výskum diviačej zveri) odstúpil od uzavretej zmluvy a žiadal o neschválenie nájomnej zmluvy so žalobcom vzhľadom k tomu, že uvedený poľovný revír by mohol slúžiť pre potreby vedeckého výskumu, poradenstva a vzdelávania v oblasti poľovníctva a ochrany prírody (žiadosť z 11.06.2008). V tejto súvislosti správny súd uviedol, že platnosť nájomnej zmluvy je podmienená schválením príslušného správneho orgánu (§ 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb.) a pokiaľ nenadobudla zmluva platnosť, nebola ani účinná voči tretím osobám. Nie je v právomoci správnych orgánov posudzovať platnosť, či neplatnosť odstúpenia od zmluvy, správny orgán posudzuje predloženú zmluvu len
podmienok stanovených príslušným zákonom, t.j. zákonom č. 23/1962 Zb., pričom rešpektuje vôľu zmluvných strán.
správneho súdu irelevantná, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu nenadobúda právoplatnosť jej vyznačením, ale splnením podmienok stanovených zákonom, teda doručením rozhodnutia účastníkom konania a nemožnosťou uplatnenia opravných prostriedkov proti nemu. 13. Správne orgány
názoru správneho súdu správne posúdili aj ďalší dôvod, pre ktorý nebolo možné zmluvu schváliť a to zaevidovanie inej zmluvy
1 zákona č. 274/2009 Z.z. Zmluva, ktorá bola žalobcom predložená na schválenie (uzavretá za účinnosti zákona č. 23/1962 Zb.) nebola schválená pred účinnosťou zákona č. 274/2009 Z.z. a teda ku dňu účinnosti tohto zákona (01.09.2009) nenadobudla platnosť, nebola spôsobilá vyvolať účinky existencie zmluvy o postúpení práva poľovníctva a preto táto skutočnosť nebránila zaevidovaniu inej zmluvy, ktorá spĺňala zákonom stanovené podmienky. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. prekážkou schválenia zmluvy
zákona č. 23/1962 Zb. je aj evidencia zmluvy k totožnému poľovnému revíru. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zaevidovanie zmluvy č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010
zákona č. 274/2009 Z.z. je neplatné, správny súd uviedol, že žalobca pokiaľ sa cítil byť ukrátený na svojich právach evidenciou uvedenej zmluvy, mal právo podať v zákonnej lehote žalobu na správny súd o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. 14. Aj námietku o zaujatosti zamestnancov správneho orgánu I.. I. F. a I.. R. G. považoval správny súd za nedôvodnú. O zaujatosti I.. F. bolo rozhodnuté dňa 13.11.2012 rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Trenčíne č. 2012/00550 a v odôvodnení sú uvedené všetky relevantné skutočnosti, ktoré aj
názoru správneho súdu nenavodzujú právny záver o potrebe jeho vylúčenia
1 Správneho poriadku. Aj keď o zaujatosti tohto zamestnanca rozhodoval jeho nadriadený I.. S., ktorý bol následne rozhodnutím Krajského lesného úradu v Trenčíne z 29.11.2012 č. 2012/00254-12 vylúčený z konania vo veci schvaľovania predmetnej zmluvy, v čase rozhodovania o námietke zaujatosti vylúčený nebol. Uvedenou skutočnosťou sa nadriadený správny orgán zaoberal v odôvodnení rozhodnutia o vylúčení Ing. S. s tým, že išlo o úkon uskutočnený v súlade s § 11 ods. 2 Správneho poriadku. O námietke zaujatosti I.. R. G. rozhodol žalovaný dňa 14.12.2015 pod č. OU-TN-OOP-2015/034058-004 a správny súd sa stotožnil s názorom o nezaujatosti tejto zamestnankyne. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobe na jej nekompetentnosť, s jeho názorom sa správny súd, vzhľadom na správnosť napadnutých rozhodnutí, nestotožnil a zároveň uviedol, že nejde o dôvod, pre ktorý by mohla byť vylúčená z konania. 15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu
1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Podaním z 12.07.2017 žalobca kasačnú sťažnosť doplnil. 16. V kasačnej sťažnosti a v jej doplnení žalobca namietal, že odstúpenie od zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva Lesmi SR, š.p. nebolo možné, pretože takáto možnosť nevyplývala z uzavretej zmluvy a ani z § 48 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a Lesmi SR š.p. spĺňala všetky podmienky na jej schválenie a zákonodarca v § 16 zákona č. 23/1962 Zb. nepočítal s tým, že by orgán verejnej správy zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky
zákona č. 23/1962 Zb., neschválil.
názoru žalobcu
23/1962 Zb. zastupoval Slovenský pozemkový fond Bratislava, mala možnosť do dvoch mesiacov podať žalobu na súd a dožadovať sa doručenia rozhodnutia, proti ktorému mala právo podať rozklad. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžp/20/2011, 8Sžp/20/2012, 5Sžp/8/2011, R 899/11).
žalobcu bolo účelové rozhodnutie ministerstva z 19.11.2008, ktorým síce bola potvrdená nezákonnosť rozhodnutia o povolení obnovy konania o zrušenie vyhradenia si práva poľovníctva, ale v rozpore so zákonom minister konštatoval, že rozhodnutie o zrušení vyhradenia si práva poľovníctva nebolo doručené všetkým účastníkom konania. 18. Zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru R. o jeho užívaní č. 2010/99/000196-210 z 23.08.2010, ktorá bola zaevidovaná bývalým Obvodným lesným úradom v Trenčíne dňa 26.08.2010, je
žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom, pretože bola uzavretá v rozpore so zákonom č. 274/2009 Z.z. a Občianskym zákonníkom, z dôvodov, ktoré žalobca uviedol už v podanej žalobe a ktoré v kasačnej sťažnosti rekapituloval. V tejto súvislosti s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 uviedol, že príslušný orgán v konaní o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je povinný skúmať zmluvu uzavretú
zákona č. 274/2009 Z.z. Napriek tomu, správny súd, opierajúc sa zrejme o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/88/2014 z 30.09.2015, zaujal stanovisko, že nie je oprávnený posudzovať platnosť zmluvy č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri R.. Z tohto dôvodu žalobca navrhol, aby o kasačnej sťažnosti rozhodol veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 19. Ďalej žalobca namietal, že na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky z 28.09.2011, ktorým bolo zrušené rozhodnutie bývalého Krajského lesného úradu v Trenčíne č. 211/0005725 zo 17.05.2011 a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, nebolo možné bez výrokovej časti prikázať, aby v prvom stupni rozhodoval bývalý Obvodný lesný úrad v Trenčíne, keď
3 Správneho poriadku odvolací orgán pri zrušení rozhodnutia môže vec vrátiť len tomu správnemu orgánu, ktorý ho vydal.
žalovaného dôvodom na ich vylúčenie pre predpojatosť.
OU-TN-OOP4-2016/002199-016 z 10.03.
1 zákona č. 23/1962 Zb., a to od 04.02.
vyznačenej doložky dňa 28.05.
zákona č. 23/1962 Zb. zmluvu č. 5593/08-30 o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R.. K tejto zmluve pristúpili Spoločníci Lesného spoločenstva Báleš a spol. ako prenajímateľ (vlastník pozemkov začlenených do poľovného revíru R. o výmere 36,4891 ha) a to zmluvou uzavretou so žalobcom ako nájomcom dňa 02.06.
1 zákona č. 23/1962 Zb. neschválil zmluvu č. 5593/08-30 o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. uzavretú medzi prenajímateľom Lesy Slovenskej republiky, š.p. a žalobcom ako nájomcom, ako aj zmluvu z 02.06.2008 uzavretú medzi prenajímateľom Spoločníci Lesného spoločenstva Báleš a spol. a žalobcom ako nájomcom. Ako dôvody neschválenia týchto zmlúv prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v čase podpisu zmluvy bol poľovný revír R. vyhradeným poľovným revírom
1 zákona č. 23/1962 Zb., a teda takúto zmluvu nie je možné schváliť pre jej rozpor so zákonom, majoritný prenajímateľ Lesy Slovenskej republiky, š.p. od zmluvy odstúpil a na užívanie poľovného revíru R. už bola skôr zaevidovaná iná zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru R. č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri R. pre užívateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p.
zákona č. 274/2009 Z.z., čo vytvorilo zákonnú prekážku pre schválenie žalobcom predložených zmlúv. 38.
Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 39.
1 (písm. f/). 41.
1 zákona č. 23/1962 Zb. ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môže z dôvodov všeobecného záujmu, a ak ide o záujem ochrany prírody, v dohode s Ministerstvom školstva a kultúry, obmedziť alebo zastaviť výkon práva poľovníctva v niektorých poľovných revíroch, určiť podmienky jeho výkonu a vydať pokyny pre schvaľovanie plánu poľovníckeho hospodárenia a lovu v takýchto poľovných revíroch, prípadne zriadiť v nich rezervácie pre zver a urobiť opatrenia na zabezpečenie starostlivosti o ne. Z uvedených dôvodov môže si Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vyhradiť v niektorých poľovných revíroch za odplatu výkon práva poľovníctva a poveriť ním niektorú štátnu organizáciu. 42.
1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 43.
1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom
1. 44.
3 zákona č. 274/2009 Z.z. správne konanie začaté pred 1. septembrom 2009 sa dokončí
doterajšieho právneho predpisu. 45. Schválenie zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva
1 zákona č. 23/1962 Zb. je individuálny správny akt, na ktorého základe sa zavŕši postúpenie užívania poľovného revíru na účely výkonu práva poľovníctva jeho vlastníkom resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru na niektorý zo subjektov
3 zákona č. 23/1962 Zb. Účinnosť zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva je podmienená jej schválením príslušným orgánom verejnej správy na úseku poľovníctva. Teda až po schválení zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva sa možno domáhať úspešného plnenia na jej základe.
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. A teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku. 48. V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že činnosť orgánu verejnej správy, disponujúceho zákonným oprávnením schvaľovať zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Orgán verejnej správy predloženú zmluvu schváli až po preskúmaní podmienok
zákona č. 23/1962 Zb., v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky
Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.
1 zákona č. 23/1962 Zb., a to od 04.02.
1 zákona č. 23/1962 Zb. postúpiť výkon práva poľovníctva v tomto poľovnom revíri inému poľovníckemu združeniu alebo inej právnickej alebo fyzickej osobe. Uvedené možno vyvodiť aj z toho, že samotný zákon č. 23/1962 Zb. s rozhodnutím o vyhradení výkonu práva poľovníctva
1 spájal zánik zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva. 56. Z uvedeného vyplýva, že zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R., predložené žalobcom na schválenie, boli uzavreté v rozpore so zákonom č. 23/1962 Zb., keďže boli uzavreté v čase, keď bol dotknutý poľovný revír vyhradený
1 zákona č. 23/1962 Zb., a teda ide o prípad absolútnej neplatnosti právneho úkonu
57. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t. j. práva a povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú, a platí, že zmluva nebola uzavretá, teda k postúpeniu výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. žalobcovi fakticky nedošlo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno
platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). 58. Ak teda orgán verejnej správy prvého stupňa predložené zmluvy neschválil z dôvodu, že tieto boli uzavreté v rozpore so zákonom č. 23/1962 Zb. v čase, keď dotknutý poľovný revír bol vyhradený
1 zákona č. 23/1963 Zb., z ktorého dôvodu jeho vlastníci neboli oprávnení zmluvou
1 zákona č. 23/1962 Zb. postúpiť výkon práva poľovníctva v tomto poľovnom revíri žalobcovi, vec správne právne posúdil. V súlade so zákonom bol preto aj postup žalovaného, ktorý z tohto dôvodu žalobou napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie o neschválení žalobcom predložených zmlúv potvrdil.
zákona nie je dodnes právoplatné z dôvodu, že nebolo doručené všetkým účastníkom konania“.
vyznačenej doložky právoplatnosť dňa 29.05.2010. Týmto dňom nastali právne účinky rozhodnutia. Poľovný revír R. bol teda vyhradený v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. v období od 04.02.2000 do 29.05.2010, t.j. aj v čase uzavretia zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva predložených žalobcom na schválenie
1 zákona č. 23/1962 Zb. 62. Neobstoja ani námietky žalobcu, že ak sa účastník, ktorému rozhodnutie o zrušení vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. nebolo doručené, cítil byť na svojich právach poškodený a ako účastník opomenutý, mal možnosť podať žalobu na súd a dožadovať sa doručenia tohto rozhodnutia. Inštitút opomenutého účastníka upravoval § 250b ods. 2 OSP,
ktorého ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie. V prípade rozhodnutia o zrušení vyhradenia výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíri R. bol nedostatok spočívajúci v jeho nedoručení všetkým účastníkom tohto konania odstránený samotným správnym orgánom, z ktorého dôvodu by postup
2 OSP nebol opodstatnený. 63. K námietke žalobcu, že zákon č. 274/2009 Z.z. nepozná termín vyhradený poľovný revír a ani neupravuje pod iným názvom analogický právny inštitút, a preto nebolo možné predložené zmluvy neschváliť z dôvodu, že boli uzavreté v čase vyhradenia poľovného revíru R., kasačný súd uvádza, že správne konanie o schválenie žalobcom predložených zmlúv bolo začaté dňa 07.05.2008 a teda v zmysle § 80 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z.z. sa malo dokončiť
doterajšieho právneho predpisu, t.j.
zákona č. 23/1962 Zb., čo znamená, že orgán verejnej správy na úseku poľovníctva bol v konaní o schválenie žalobcom predložených zmlúv povinný skúmať ich súlad so zákonom č. 23/1962 Zb. a prihliadnuť na skutočnosť, že v čase ich uzavretia bol poľovný revír R. vyhradený
1 tohto zákona. Kasačný súd na tomto mieste opakovane poukazuje na to, že absolútna neplatnosť zmluvy pôsobí priamo zo zákona a od počiatku, a teda platí, že zmluva nebola uzavretá a k postúpeniu výkonu práva poľovníctva žalobcovi fakticky nedošlo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Preto skutočnosť, že zákon č. 274/2009 Z.z. pojem vyhradený poľovný revír nepozná, nie je pre posúdenie prejednávanej veci právne významná. 64. K námietke o nemožnosti odstúpenia Lesov Slovenskej republiky, š.p. od zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, uzavretej so žalobcom dňa 29.04.2008, kasačný súd uvádza, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola uzavretá platne. Avšak už len samotná skutočnosť, že zmluvy, predložené žalobcom na schválenie, boli uzavreté v rozpore so zákonom, t.j. sú absolútne neplatné, je prekážkou ich schválenia
1 zákona č. 23/1962 Zb. To isté platí aj vo vzťahu k námietke žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Trenčíne č. 0/2010/00481 z 26.08.2010, ktorým bola v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. zaevidovaná zmluva vlastníkov spoločného poľovného revíru R. č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 na výkon práva poľovníctva v poľovnom revíri R. pre užívateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p. 65. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že účelom § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. je nepochybne zamedziť vzniku sporov ohľadom užívania poľovného revíru z dôvodu existencie viacerých, platne uzavretých zmlúv a zabrániť tak situáciám, aby v danom poľovnom revíri vykonávalo právo poľovníctva súbežne viac subjektov. Vychádzajúc z právnej úpravy § 16 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z.z. evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru bráni skutočnosť, že k totožnému poľovnému revíru je už zaevidovaná iná, platne uzavretá zmluva. V danom prípade zaevidovaniu zmluvy z 24.08.2010 však nebránila iná, platne uzavretá zmluva, keď ako už bolo vyššie uvedené, v prípade zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, uzavretej medzi Lesmi Slovenskej republiky, š.p. a žalobcom, išlo o absolútne neplatný právny úkon. Rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Trenčíne č. 0/2010/00481 z 26.08.2010 o zaevidovaní zmluvy č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 navyše nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. Ako už uviedol správny súd, pokiaľ sa žalobca cítil byť ukrátený na svojich právach rozhodnutím o zaevidovaní zmluvy z 24.08.2010, mal sa domáhať ochrany na správnom súde a žiadať o preskúmanie jeho zákonnosti. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že ani prípadné zrušenie rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Trenčíne č. 0/2010/00481 z 26.08.2010 o zaevidovaní zmluvy č. 2010/99/000196-210 z 24.08.2010 pre nezákonnosť by pre žalobcu neprivodilo v konaní o schválenie ním predložených zmlúv priaznivejšie rozhodnutie, nakoľko ako už bolo uvedené, už len samotná skutočnosť, že zmluvy, predložené žalobcom na schválenie, boli uzavreté v rozpore so zákonom č. 23/1962 Zb., t.j. sú absolútne neplatné, je prekážkou ich schválenia
1 zákona č. 23/1962 Zb. 66. Čo sa týka námietky žalobcu, že vo veci rozhodoval nepríslušný orgán verejnej správy, kasačný súd uvádza, že vecnú a miestnu príslušnosť obvodného lesného úradu určoval § 56 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, v zmysle ktorého štátnu správu na úseku lesného hospodárstva vykonáva obvodný lesný úrad, ktorý zároveň vykonáva aj štátnu správu v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi (zákon č. 23/1962 Zb.). Pôsobnosť zrušených obvodných úradov prevzali od 01.10.2013 okresné úrady. Ako prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol Okresný úrad Bánovce nad Bebravou a o odvolaní proti jeho rozhodnutiu rozhodoval žalovaný ako orgán príslušný
2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy. Pokiaľ žalobca namietal, že ako prvostupňový orgán mal vo veci konať a rozhodnúť Krajský lesný úrad Trenčín, kasačný súd uvádza, že krajské lesné úrady boli zrušené od 01.01.
1 a 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorých je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený zamestnanec správneho orgánu, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti alebo zamestnanec správneho orgánu, ktorý sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. 68. V prejednávanej veci neboli splnené podmienky na predloženie veci na rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
1 písm. a/ SSP, keď kasačný súd rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach a pri svojom rozhodovaní nedospel k právnemu názoru, ktorý by bol odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ani z rozhodnutí, na ktoré žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal, žiadny konflikt v rozhodovacej činnosti senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva. 69. Kasačný súd vyhodnotil námietky žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.