Obsah (14)

§ 177§ 190§ 440§ 467§ 137§ 461§ 49§ 51§ 71§ 9§ 8§ 19§ 24§ 46

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžfk/50/2017 Identifikačné číslo spisu: 3016200408 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Petra Príbelská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 102629860/2016 z

1. februára 2016 a Daňového úradu Trenčín č. 21385604/2015 zo
2. decembra 2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5.000 € za zdaňovacie obdobie jún
3. Žalovanému náhradu trov konania súd nepriznal.
4. V odôvodnení rozsudku Krajský súd v Trenčíne uviedol, že ako správny súd príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov

§ 177a nasl.

SSP, nariadil vo veci pojednávanie, oboznámil sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a s vyjadreniami účastníkov konania a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, ktorými je správny súd v zmysle § 134 ods. 1, 2 SSP viazaný, dospel k záveru, že žalobe, ktorá bola podané v zákonnej lehote a oprávnenou osobou, nie je možné priznať úspech. Preto žalobu ako nedôvodnú

§ 190SSP zamietol.

1. Predmetom konania v prejednávanej veci pred správnym súdom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o vyrubenie rozdielu DPH z dôvodu neuznania uplatneného odpočtu DPH z faktúry za dodanie služby žalobcovi spoločnosťou CARAVELLI s.r.o., a to za mesiac jún 2014 vo výške 5 000,- €.
2. Správny súd preskúmaním veci zistil, že správne orgány sa dôsledne riadili zákonnými ustanoveniami, riadne zistili skutkový stav, vykonali šetrenie a zistené skutočnosti správne a v logických súvislostiach vyhodnotili, svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Zo šetrenia vykonaného správcom dane vyplývajú i

názoru správneho súdu pochybnosti, či spoločnosť uvedená na faktúre ako dodávateľ - CARAVELLI s.r.o., reálne dodala fakturovanú službu, prípadne zabezpečila jej obstaranie prostredníctvom inej spoločnosti. Pochybnosti správcu dane žalobca neodstránil, pravdivosť údajov na faktúrach nepreukázal vierohodnými dôkazmi. Tvrdenia žalobcu a jeho dodávateľa boli vyvrátené kontrolnými výkazmi, z ktorých bolo zistené, že dodanie reklamy prebiehalo v obchodnom reťazci viacerých spoločností. 5. Námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci je nedôvodná. Žalovaný a správca dane ako príslušné orgány vec posúdili

správnych ustanovení zákona o DPH, ktoré správne vyložili a aplikovali na prejednávanú vec, pričom postupovali v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Tiež námietka žalobcu, týkajúca sa dôkazného bremena je nedôvodná. Zákon o DPH stanovuje podmienky na odpočítanie DPH, ktoré je potrebné splniť a preukázanie ich splnenia tvorí dôkazné bremeno žalobcu. Žalobca musí preukázať nielen to, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené, ale i to, že ho uskutočnila práve osoba uvedená na faktúre. V danom prípade, žalovaný a správca dane nespochybnili, že reklama bola žalobcovi dodaná (dodanie preukazujú dôkazy podložené žalobcom), ale spochybnili dodávateľa služby - spoločnosť CARAVELLI s.r.o.. Žalobca a ani jeho dodávateľ, nevedeli uviesť konkrétne okolnosti týkajúce sa poskytnutej služby ako napr. kto a kedy vypracovával návrh loga, kto ho odsúhlasil, kto umiestnil reklamu na závodný automobil. I keď dodávateľ žalobcu tvrdil, že službu obstaral prostredníctvom inej spoločnosti - MACANO MEDIA s.r.o., svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom a zo šetrenia správcu dane bolo zistené, že služby boli fakturované v obchodnom reťazci nekontaktných spoločností. Keďže dodávateľ žalobcu nepreukázal, že poskytnutie služby zaobstaral prostredníctvom inej spoločnosti, správne žalovaný a správca dane neaplikovali vo veci ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o DPH. 6. Tvrdenia žalobcu, že zo žiadnych ustanovení upravujúcich daňové konanie pre neho nevyplýva povinnosť vyvrátiť pochybnosti správcu dane, je

názoru správneho súdu nesprávne. Je potrebné si uvedomiť, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. Povinnosťou daňového subjektu je predložiť relevantné dôkazy, ktorými spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti by preukázal, že si odpočet dane uplatnil oprávnene a teda, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený a to osobou uvedenou na faktúrach.

1. Za nedôvodné vyhodnotil správny súd námietky žalobcu, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívnych spisov a že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Skutkový stav, tak ako ho uviedol správca dane a žalovaný v napadnutých rozhodnutiach vychádza z obsahu administratívnych spisov, zo šetrení správcu dane. Rozhodnutia sú náležite odôvodnené nielen s poukazom na príslušné hmotnoprávne a procesné ustanovenia, ale i na zistený skutkový stav. Správny súd poukazuje na to, že správca dane v súlade s § 46 ods. 5 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku vlastným aktívnym preverovaním a šetrením spochybnil dodanie reklamných služieb fakturovaným dodávateľom, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý pochybnosti žalovaného a správcu dane nevyvrátil.
2. Na podklade skutkových zistení správnych orgánov má správny súd za to, že žalobca ako objednávateľ fakturovanej služby, ktorý si nesplnil ani svoje základné povinnosti v zmysle zmluvy o reklame a mal minimálne, resp. skoro žiadne informácie o predmete fakturácie, vedel, resp. musel vedieť, že sa svojou činnosťou aktívne podieľa na daňovom úniku.
3. S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného a správcu dane sú v súlade so zákonom a preto žaloby

citovaného ustanovenia § 190 SSP zamietol. II. 10. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť

§ 440ods.

1 písm. g/ SSP, v ktorej uviedol, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd na základe § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného aj rozhodnutie správcu dane a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a zároveň

§ 467ods.

1 a 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP prizná žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania ako aj kasačného konania.

1. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že peňažné plnenie, z ktorého uplatnil odpočítanie dane poskytol spoločnosti CARAVELLI s.r.o. bezhotovostným prevodom na jej bankový účet, na základe splnenia svojej zmluvnej povinnosti zo zmluvy o reklame z
2. júna 2014 zaplatiť dohodnutú cenu za reklamu, pričom táto zmluvná povinnosť vznikla žalobcovi práve na základe toho, že záväzok uvedenej spoločnosti ako dodávateľa reklamy v zmysle tejto zmluvy bol v celom rozsahu riadne a včas splnený.

názoru sťažovateľa nebolo jeho vecou zisťovať akým spôsobom dodávateľská spoločnosť vo vzťahu k žalobcovi zabezpečila splnenie svojho záväzku zo zmlúv o reklame, a preto ani nemožno objektívne a spravodlivo po sťažovateľovi požadovať, aby aj v rámci daňového konania preukazoval skutočnosti týkajúce sa tejto dodávateľskej spoločnosti vrátane spôsobu, akým táto zabezpečila splnenie jej záväzkov z uvedených zmlúv. Sťažovateľ mal za to, že môže preukazovať len skutočnosti vyplývajúce z podkladov a poznatkov, ktorými môže objektívne disponovať. 12. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti CARAVELLI s. r. o. preto, že žalobca neodstránil pochybnosti žalovaného a správcu dane o tom, že dodanie služby bolo uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach, tak takýto záver správneho súdu je

sťažovateľa nesprávny. 13.

sťažovateľa správny súd celkom nesprávne vyložil ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o DPH. Sťažovateľ mal za to, že v tomto zákonnom ustanovení je obsiahnutá fikcia dodania služby zdaniteľnou osobou, ktorá vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby a ide teda o zákonné ustanovenie, ktoré má chrániť práva a oprávnené záujmy dobromyseľného odberateľa služby, ktorý dodanie služby dojedná s inou osobou, a pre ktorého je tak rozhodujúce samotné dodanie služby a nie sú pre neho rozhodujúce okolnosti týkajúce sa spôsobu realizácie záväzku zo strany dodávateľa. Keďže sťažovateľ dodanie služby objednal u spoločnosti CARAVELLI s.r.o., ktorá sa zmluvne zaviazala službu sťažovateľovi dodať a k dodaniu služby aj reálne došlo, tak ide

sťažovateľa presne o prípad, na ktorý bolo potrebné aplikovať uvedené ustanovenie § 9 ods. 4 zákona o DPH. Konateľ spoločnosti CARAVELLI s.r.o. v daňovom konaní ako svedok uviedol, že dodanie služby obstaral prostredníctvom inej osoby (osôb), čo znamená, že ide o prípad, kedy s poukazom na uvedené ustanovenie platí, že vo vzťahu k žalobcovi službu dodala sama spoločnosť CARAVELLI s.r.o.. Opačný výklad, ktorý ku tejto veci zaujal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd je

sťažovateľa nesprávny a v priamom rozpore s týmto zákonným ustanovením. III.

1. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný a uviedol, že naďalej v plnom rozsahu trvá na skutočnostiach a svojich záveroch uvedených ako v žalobou napadnutých rozhodnutiach, tak aj vo svojich stanoviskách k žalobám, a teda že sú vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. IV.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia
3. mája 2019 bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

§ 137ods.

4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 16. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 17.

§ 461

SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 18.

§ 49ods.

1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 19.

§ 49ods.

2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou

ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 20.

§ 51ods.

1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane

§ 49

môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane

§ 49ods.

2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71

. 21.

§ 9ods.

1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru

§ 8

. 22.

§ 9ods.

4 zákona o DPH ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala. 23.

§ 19ods.

2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 24.

§ 24ods.

1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať

osobitných predpisov

1. b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania
2. c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť 25.

§ 24ods.

2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 26.

§ 24ods.

3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 27.

§ 46ods.

5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

1. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje s v celom rozsahu.
2. Najvyšší súd pripomína, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. 30.

kasačného súdu sťažovateľ tým, že si splnil formálnu povinnosť predložiť faktúry a iné listinné doklady nepreukázal, že došlo k splneniu zákonných podmienok na odpočet DPH v uplatnenej výške, pretože nestačilo byť len držiteľom takýchto listinných dôkazov a tieto predložiť daňovým orgánom, ale bolo potrebné preukázať obsah skutočností uvedených v týchto listinách, pričom daňové orgány boli oprávnené a zároveň povinné vierohodnosť a pravdivosť údajov uvedených v týchto dôkazoch preverovať.

1. Najvyšší súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní vyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúc pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach.
2. K sťažovateľom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu kasačný súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.
3. Kasačný súd má za to, že sťažovateľ v daňovom konaní vierohodným spôsobom nepreukázal, že služby mu dodala spoločnosť CARAVELLI s.r.o. (resp. iná subdodávateľská spoločnosť), z ktorých si uplatnil nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Nesplnil teda hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Sťažovateľ rovnako nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené
4. Pokiaľ sa týka sťažovateľovej námietky nesprávnej aplikácie § 9 ods. 4 zákona o DPH správnym súdom,

ktorého je v tomto zákonnom ustanovení obsiahnutá fikcia dodania služby zdaniteľnou osobou, ktorá vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby. V preskúmavanej veci však nebolo zo strany žalobcu a jeho dodávateľa spoločnosti CARAVELLI s.r.o. preukázané, kto služby vyplývajúce zo zmlúv o reklame skutočne dodal, resp. ani rozsiahlym šetrením správcu dane vo vzťahu k reťazcu obchodným spoločností, ktoré mali byť subdodávateľmi spoločnosti CARAVELLI s.r.o. sa nepodarilo zistiť, že by služby fakturované spornými faktúrami boli dodané prostredníctvom subdodávateľa. Tieto skutočnosti viedli preto správcu dane, žalovaného ako i správny súd k správnemu záveru o nemožnosti aplikácie ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o DPH na prejednávanú vec.

1. Kasačný súd je toho názoru, že ak správny súd v napadnutom rozsudku po preskúmaní predmetnej veci dospel k rovnakému právnemu názoru ako žalovaný, teda o nepreukázaní reálneho uskutočnenia služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach, nedošlo tým k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správnym súdom.
2. Ďalšie skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie správneho súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť zamietol

§ 461SSP, keďže po jej preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.

38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že ich náhradu sťažovateľovi nepriznal

§ 467ods.

1 SSP v spojení s § 167 SSP.

1. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.