odvolacieho súdu v rozpore s predchádzajúcou zápisnicou z XIX. zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného
odvolacieho súdu bolo evidentné, že existovala ponuka obce na uzavretie zmluvy na rekonštrukčné práce, a to mimo pôvodnej zmluvy o rekonštrukcii základnej školy uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou EUROMAJK, s. r. o. Výsledky znaleckého dokazovania potvrdili, že žalobcom účtované práce faktúrou č. 2014044 na sumu 21 939,16 eur boli vykonané a boli potvrdené krycím listom. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že medzi stranami neexistuje zmluvný vzťah, keď vo veci bolo nesporné, že objednávka zo strany obce je návrhom zmluvy, ktorý bol akceptovaný zo strany žalobcu vykonaním prác. Absencia písomnej zmluvy nič nemení na platnosti uzavretej zmluvy, pretože zmluva o dielo
Obchodného zákonníka nevyžaduje obligatórne písomnú formu. Po oferte, teda objednávke zo strany obce, došlo k vykonaniu diela, čím došlo k uzavretiu zmluvy konkludentne vykonaním prác. Rozsah je potvrdený znaleckým posudkom, ktorý nespochybňuje výšku uplatnenej pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie. O trovách konania rozhodol
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „C. s. p.“).
žalovaného v rozsudku formálne deklaroval, že vyhodnotil všetky dostupné dôkazy a takto vykonané dôkazy zhodnotil, skonštatoval tiež, že sa vysporiadal so všetkými tvrdeniami a rozpormi vo výpovediach, čo však zostalo iba v rovine deklarovania niečoho, čo sa v skutočnosti nestalo, resp. boli
žalovaného urobené iba nevyhnutné kroky k naplneniu týchto formálnych kritérií.
žalovaného tak došlo zo strany odvolacieho súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a k omylu pri aplikácii práva pri neúplnom zistení skutkového stavu, pričom odvolací súd na konkrétne ustanovenia buď neprihliadol alebo ich nesprávne vyložil, resp. neprávne aplikoval aj napriek tomu, že doterajšia rozhodovacia prax súdov a ESĽP je jednoznačná. Na základe uvedeného žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok je potrebné odmietnuť. 6. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza, že
ustanovenia § 428 C. s. p. musí dovolateľ v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 7.
ustanovenia § 419 C. s. p. proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 8.
ustanovenia § 420 C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné
p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 10.
1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
1, 2 C. s. p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 12. Dovolací súd si plne uvedomuje, že by bolo v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, pokiaľ by sa pri posudzovaní náležitostí dovolania uplatňoval prílišný formalizmus alebo nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí dovolania, ktoré nemajú oporu v zákone, alebo idú nad rámec zákona. V rozpore s týmito princípmi ale nie je prístup majúci na zreteli, že ustanovenia C. s. p. vyžadujú istú mieru nielen obsahového, ale aj formálneho vyjadrenia dôvodov, z ktorých procesná strana vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania. Najvyšší súd zastáva názor,
ktorého ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je (procesnou) povinnosťou strany vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (porovnaj uznesenie, sp. zn. 1VCdo/2/2017 z
1 v spojení s § 438 ods. 1 C.s.p.) vyplýva, že v podstate celá dovolacia argumentácia žalovaného nesmeruje k odôvodneniu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom, ale vade zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p. Dovolateľ kvalifikovane zastúpený advokátom však vo svojom dovolaní netvrdí existenciu vady zmätočnosti, namieta nesprávne právne posúdenie, ktoré odôvodňuje práve nesprávnym procesný postupom, arbitrárnosťou a nesprávnym vyhodnotením skutkového stavu. Pre vymedzenie dovolacieho dôvodu sú relevantnými ustanovenia § 431 v spojení s § 420 C. s. p., resp. § 432 v spojení s 421 ods. 1 C. s. p. 14. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré je dovolacím dôvodom len v zmysle § 432 C. s. p. a jeho prípustnosť sa odvíja od jeho relevantného vymedzenia v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Pokiaľ dovolateľ nevymedzí ním tvrdený dovolací dôvod uvedeným spôsobom, je to dôvodom pre odmietnutie dovolania
ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p. V zmysle ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p. dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až §
ktorého, kto sa verejne hlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. To znamená, že úkony realizované takouto osobou majú obsahovať všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov. 16. V preskúmavanej veci
názoru dovolacieho súdu dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom) spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 421 C. s. p. V dovolaní žalovaný pri vymedzení uplatneného dovolacieho dôvodu
všeobecným spôsobom uviedol, že súdy sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v dovolaní okrem uvedeného tvrdenia nepredložil žiadnu právnu argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá spochybniť správnosť záverov súdov nižšej inštancie. 17. Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že argumentácia a formulácie obsiahnuté v predmetnom dovolaní nedávajú - ani pri posudzovaní dovolania
jeho obsahu (článok 11 C. s. p.) - možnosť posúdiť, aká právna otázka by mala byť rozhodovacou praxou dovolacieho súdu riešená ustálene, prípadne by dovolacím súdom nebola riešená, resp. bola by ním riešená rozdielne. Žalovaný totiž netvrdí, že odvolací súd sa svojim riešením určitej právnej otázky odklonil od zaužívanej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo že táto otázka ešte nebola dovolacím súdom vyriešená, alebo je riešená odlišne. Zároveň nie je vôbec zrejmé ani to, v čom dovolateľ vidí samotné nesprávne právne posúdenie, nakoľko z obsahu dovolania je zrejmé, že jediné čo namieta je nesprávne zistenie a vyhodnotenie skutkového stavu veci. Dovolací súd konštatuje, že prípadné nedostatky pri vykonaní dokazovania, pri zisťovaní skutkového stavu alebo nesprávne prijaté skutkové závery zo strany konajúcich súdov, nie je možné podrobiť dovolaciemu prieskumu. V tejto súvislosti opätovne pripomína (obdobne aj 3Obdo/52/2017, 3Obdo/18/2018), že nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení z dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 C. s. p. („dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd“). Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Len samotná nespokojnosť dovolateľa s ustálením skutkového stavu odvolacím súdom nemôže preto predstavovať relevantný dovolací dôvod a už vôbec ju nemožno stotožňovať s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci. Z uvedeného je zrejmé, že dovolateľ nevymedzil uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 432 ods. 2 C. s. p. v spojení s ustanovením § 421 ods. 1 C. s. p. Len okrajovo dovolací súd dodáva, že s poukazom na R 71/2018 uvedenie rozhodnutí NS ČR nemožno (ani v prípade riadneho vymedzenia, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci súdom a uvedenia správneho právneho posúdenia dovolateľom) považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. 18. Dovolací súd naviac dodáva, že ani prípadná samotná polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 C. s. p., resp. § 432 ods. 2 C. s. p. (pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/74/2017). Dovolací súd nie je treťou inštanciou a dovolanie nie je koncipované ako ďalší riadny opravný prostriedok. Preto platí, že odlišný pohľad dovolateľa na správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu bez vymedzenia právnej otázky nemôže zakladať prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. 19. Nad rámec uvedeného dovolací súd uvádza, že pre prípadné naplnenie prípustnosti dovolania
f/ C.s.p. je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojim nesprávnym procesným postupom (t. j. postupom priečiacim sa zákonu) znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok strane doručený do vlastných rúk. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv strany sporu. 20. Skutočnosť, že odvolací súd nerozhodol
predstáv dovolateľa, nie je spôsobilá založiť záver o existencii vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p. Súčasťou práva na súdu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny proces, totiž nie je, aby súdy prebrali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá strana sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03) a zároveň právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 21. Vzhľadom k uvedenému dovolací súd, nad rámec dôvodov pre odmietnutie dovolania (bod 17) uvádza, že vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu a z toho vyplývajúceho namietaného porušenia práv žalovaného viesť riadnym spôsobom procesnú obranu a namietaného porušenia práva na spravodlivý proces, sa v prejednávanej veci súdy vo svojich rozhodnutiach vyjadrili k vykonanému dokazovaniu, z vykonaného dokazovania vyvodili príslušné závery, tieto aj právne ustálili a dostatočne podrobne a zrozumiteľne odôvodnili, a preto nemožno hovoriť o excese z povinnosti odôvodniť dostatočne svoje rozhodnutie za účelom založenia prípadnej prípustnosti dovolania
f/ C. s. p. 22. Z dôvodov uvedených v bodoch 16- 18 dospel dovolací súd k záveru, že dovolací dôvod nie je vymedzený spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., a preto dovolanie žalovaného odmietol
ustanovenia § 447 písm. f/ C. s. p.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.