Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Ndc/6/2019 Identifikačné číslo spisu: 1318204413 Dátum vydania rozhodnutia: 30.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1318204413.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne F. X., bývajúcej v J., proti žalovanému Národnému ústavu celoživotného vzdelávania, so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 4, zastúpenému JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 4, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11 Cpr 8/2018, o návrhu žalobkyne na prikázanie sporu inému súdu, takto rozhodol: Na prejednanie sporu je kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava III. Odôvodnenie
- Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) predložil spor vedený pod sp. zn. 11 Cpr 8/2018 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s tým, že žalobkyňa podala dňa
- júla 2018 na súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhala určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. Následne žalobkyňa vo svojom podaní z
- augusta 2018 žiadala okrem iného, aby konajúci súd vyhodnotil možnosti určenia osobitnej miestnej príslušnosti súdu z pohľadu ustanovenia § 19 písm. c/ CSP, v zmysle ktorého mala za to, že miestne príslušným na konanie v tomto spore je Okresný súd Košice II, nakoľko podľa pracovnej zmluvy je jej miesto výkonu práce v A., pretože sídlo organizačnej zložky žalovaného - Národného ústavu celoživotného vzdelávania je umiestené v tomto meste. Pre uvedený prípad žiadala aplikovať aj ustanovenie 39 CSP.
- Žalovaný sa k predmetnému návrhu žalobkyne nevyjadril.
- Podľa § 39 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno na návrh ktorejkoľvek zo strán spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. V tomto prípade je Okresnému súdu Košice II a Okresnému súdu Bratislava III najbližšie spoločne nadriadený Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
- Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva strany civilného sporového konania (účastníka civilného mimosporového konania) na zákonného sudcu (Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
- S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 CSP do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania. Z uvedenej žiadosti žalobkyne však nevyplýva možnosť aplikácie vyššie uvedeného ustanovenia CSP, pretože z jej obsahu je zrejmé, že žiada postúpiť jej spor Okresnému súdu Košice II z dôvodu osobitnej miestnej príslušnosti určenej podľa § 19 písm. c/ CSP a nie z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2, 3 CSP.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že návrh žalobkyne posudzovaný z dôvodu osobitnej miestnej príslušnosti určenej podľa § 19 písm. c/ CSP nie je dôvodný.
- V zmysle vyššie uvedeného dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je na prejednanie príslušný (§ 36 ods. 1 CSP). Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania (§ 36 ods. 2 CSP). Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 12 CSP).
- Podľa § 19 písm. c/ CSP namiesto všeobecného súdu právnickej osoby si môže žalobca uplatniť svoj nárok aj na súde, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ale len za splnenia podmienky, že sa spor týka tejto zložky.
- Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné súdy podľa § 23 písm. a/ až h/ CSP.
- Individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov (§ 316 ods. 1 CSP). Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom (§ 316 ods. 2 CSP). Individuálnosť pracovnoprávnych sporov sa prejavuje tým, že vždy ide o konkrétny vzťah medzi konkrétnym zamestnancom a konkrétnym zamestnávateľom. Tento vzťah vzniká vždy medzi konkrétnymi subjektmi.
- V danom prípade ide o individuálny pracovnoprávny spor, v ktorom sa žalobkyňa (zamestnanec) domáha voči žalovanému (zamestnávateľ) neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Ide o individuálny pracovnoprávny spor, o ktorom koná a rozhoduje podľa § 23 CSP súd kauzálne príslušný. Pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Keďže CSP nemá žiadne špeciálne ustanovenia, podľa ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v tomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá.
- Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala predmetnú žalobu na Okresný súd Bratislava III ako súd príslušný podľa § 23 písm. a/ CSP. Okresný súd Bratislava III postúpil spis dovolaciemu súdu na rozhodnutie o prikázaní sporu z toho dôvodu, že žalobkyňa mala za to, že žalovaným je právnická osoba (zamestnávateľ), ktorého organizačná zložka je umiestená v obvode Krajského súdu v Košiciach, preto je miestne príslušným súdom na konanie Okresný súd Košice II (§ 19 písm. c/ CSP).
- O prípad osobitnej miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. c/ CSP ide vtedy ak si žalobca uplatnil svoj nárok na súde, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ale len za splnenia podmienky, že sa spor týka tejto zložky a ktorý si žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt takto zvolil. O takýto prípad však v danom spore nejde. Dovolací súd v zmysle uvedeného poukazuje na skutočnosť, že alternatívna miestna príslušnosť v zmysle § 19 CSP je daná na výber žalobcovi, ktorý je uskutočňovaný podaním návrhu na vybratý súd pričom táto voľba nemôže byť následne žalobcom menená s poukazom na § 36 ods. 2 CSP. Preto miestne príslušný súd môže byť určený len podľa kritérií daných § 13 a nasl. CSP upravujúcich všeobecnú miestnu príslušnosť. Žalovaný má sídlo v obvode Okresného súdu Bratislava III, preto je podľa § 15 ods. 1 CSP v spojení s § 23 písm. a/ CSP na konanie v spore miestne a kauzálne príslušný Okresný súd Bratislava III, ako súd kauzálne príslušný pre obvod Krajského súdu Bratislava, do ktorého kraja sídlo žalovaného patrí.
- Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že návrh žalobkyne na postúpenie spisu nie je dôvodný, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.