1 písm. g), v spojení s § 491 ods. 1 a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501063/S01 zo dňa 04.06.2015, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501062/S01 zo dňa 04.06.2015, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21501059/S01 zo dňa 04.06.2015 (ďalej aj „Správ o zistenej nezrovnalosti“ alebo „Správ“) a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120015/Z04 zo dňa 04.06.2015, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26250120007/Z03 zo dňa 04.06.2015 (ďalej aj „Žiadostí“ o vrátenie finančných prostriedkov“ alebo „Žiadostí“). S návrhom na ich zrušenie. O trovách konania rozhodol krajský súd
a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov alebo
iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad v prejednávanej veci
krajského súdu nejde, nakoľko právo na prostriedky z fondov Európskej únie nemožno podradiť pod žiadne zo základných práv a slobôd garantovaných druhou hlavou Ústavy Slovenskej republiky, resp. Dohovorom o ľudských právach a základných slobodách. 5.
názoru krajského súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.
krajského súdu je nutné Správy a Žiadosti považovať za postup
4 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (ďalej aj „zákon č. 528/2008 Z.z.“ alebo „zákon o pomoci a podpore“), teda za výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré samé o sebe nemajú za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýkajú. Toto štádium riešenia finančných nezrovnalostí slúži na prípadné mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správy a Žiadosti sú
krajského súdu vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve. Správy a Žiadosti teda nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania a vysporiadaním finančných vzťahov. Ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby je preto neprípustné. 8. Krajský súd považoval za nesporné, že v Správach absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k vyčísleniu nezrovnalosti a jej popisu sama o sebe ešte
krajského súdu nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správami ani Žiadosťami nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov. Ide len o písomnosti s informatívnym charakterom. Z obsahu administratívneho spisu je okrem iného
krajského súdu nesporné, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov.
ustanovenia § 244 ods. 3 OSP, rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
sťažovateľa rozhodnutia napadnuté žalobou vydané žalovanými, ktorých preskúmanie zákonnosti je predmetom tohto konania, nie sú vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle citovaného ustanovenia § 248 OSP ani ustanovenia § 7 SSP, ale predstavujú individuálne správne akty, ktoré ukladajú sťažovateľovi povinnosť vrátiť finančné prostriedky ako sankciu za nedostatky zistené v rámci uskutočnených verejných obstarávaní, a to v lehote určenej žalovanými najneskôr do 07.07.2015 pod hrozbou iniciovania správneho konania na príslušnej správe finančnej kontroly. Neakceptovanie uloženej povinnosti vrátiť finančné prostriedky v žalovanými určenom objeme má za následok uloženie novej povinnosti vrátiť 1,5-násobok sumy uvedenej v žiadostiach o vrátenie finančných prostriedkov, čo nespochybnil ani správny súd vo vydanom uznesení. Sťažovateľ má za to, že obsahom kasačnou sťažnosťou napadnutých žiadostí vychádzajúcich zo správ o zistených nezrovnalostiach je autoritatívne uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do práv a oprávnených záujmov žalobcu, môžu mať likvidačné následky, a preto podliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v súlade s ustanoveniami OSP účinného v čase podania žaloby, ako aj v súčasnosti platného SSP. Nemožno opomenúť, že správy o zistených nezrovnalostiach, v ktorých žalovaní konštatujú porušenie ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) boli a aj budú podkladom pre určenie ďalších povinností vo forme určenia finančných korekcií z hodnoty výdavkov verejného obstarávania. V súvislosti s týmto tvrdením sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Sžf/31/2011. 14. Sťažovateľ zastával názor rozširujúcim výkladom ustanovenia § 248 OSP a § 7 SSP a následným vylúčením možnosti preskúmania žalobou napadnutých rozhodnutí súdom, by došlo k odopretiu práva na súdnu ochranu sťažovateľovi, ako aj k popretiu materiálneho chápania právneho štátu vyžadujúceho kontrolu verejnej správy prostredníctvom súdnej moci. 15. Záverom sťažovateľ konštatoval, že krajský súd napadnutým uznesením nesprávne a nezákonne vyhodnotil, že obsah žalobou napadnutých rozhodnutí nezasahuje do postavenia sťažovateľa, nesprávne posúdil otázku ich preskúmateľnosti súdom, na základe čoho nezákonne odmietol podanú žalobu, čím naplnil dôvody kasačnej sťažnosti
1 písm.
17. Napadnuté rozhodnutia v tejto fáze riešenia nezrovnalosti nemôžu zasiahnuť do práv a oprávnených záujmov sťažovateľa a ani spôsobiť ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa, právne postavenie sťažovateľa sa v ich dôsledku nemení a napadnuté rozhodnutia slúžia len ako podklad pre ďalšie konanie žalovaných. Následok, na ktorý sťažovateľ poukazuje a ktorým sa zasahuje do jeho subjektívnych práv (povinnosť zaplatiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve) zatiaľ nenastal a správne konanie, ktorého výsledkom je správne rozhodnutie
3, resp. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., ani nebolo začaté. Až v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľa, teda k uloženiu povinnosti, ktorú sťažovateľ doposiaľ nemá. Dopad na práva a právom chránené záujmy sťažovateľa má až právoplatné a vykonateľné rozhodnutie riadiaceho orgánu vydané v správnom konaní
3, resp. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., ktoré je preskúmateľné odvolacím orgánom a je preskúmateľné aj v rámci správneho súdnictva. 18. Žalovaný 1) vo svojom vyjadrení konštatoval, že podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti v čase vypracovania a odoslania Správy a Žiadosti je predčasné, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov
3, resp. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. Až na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní
528/2008 Z.z. bude sťažovateľ povinný vrátiť finančné prostriedky v lehote uloženej v tomto rozhodnutí a až toto rozhodnutie je spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa, a teda bude aj preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. 19. Žalovaný 2) ako riadiaci orgán je v súlade s čl. 60 písm. a) Nariadenia rady č. 1083/2006 zodpovedný za riadenie a vykonávanie operačného programu v súlade so zásadou riadneho finančného riadenia, a to najmä za zabezpečenie, aby sa operácie vyberali na financovanie v súlade s kritériami vzťahujúcimi sa na operačný program a aby sa dodržiavali uplatniteľné predpisy Spoločenstva a vnútroštátne predpisy počas celého obdobia vykonávania. Žalovaní riešia vzniknutú nezrovnalosť
zákona o pomoci a podpore, ktorý je osobitným právnym predpisom upravujúcim poskytovanie finančných prostriedkov z fondov Európskeho spoločenstva. Ak by súd pristúpil k zrušeniu napadnutých rozhodnutí, žalovaní na základe informácií, ktoré majú k dispozícii v tejto fáze riešenia nezrovnalostí, musia konať len tak, že opäť vystavia rovnakú Správu a Žiadosť, proti ktorým žalobca opäť podá žalobu o preskúmanie zákonnosti a takýmto spôsobom sa znemožní žalovaným v danej veci ďalej konať a vzniknutú nezrovnalosť riešiť v zmysle zákona o pomoci a podpore. V štádiu vypracovania Správy a Žiadosti sa vychádza z prvotných informácií, ktoré majú žalovaní v dispozícii, sú podkladom pre nasledujúce správne konanie, no nie je vylúčené, že v ďalších fázach vysporiadania nezrovnalosti sa výška korekcie upraví, príp. správne konanie bude zastavené.
Zároveň žiadal, aby kasačný súd zaviazal sťažovateľa na zaplatenie trov kasačného konania.
zákona č. 528/2008 Z.z. až rozhodnutie
3,5,7, proti ktorému bude možné uplatniť riadny opravný prostriedok, alebo v prípade potreby preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia. V prípade ak sťažovateľ neuhradí sumu uvedenú v Žiadostiach, nezakladá to ich vynútiteľnosť. V tomto prípade, bude celá vec postúpená na správne konanie pred Osobitnú komisiu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre správne konanie v oblasti pomoci a podpory poskytovanej z Európskeho spoločenstva. V prípade začatia správneho konania bude sťažovateľ riadne upovedomený o jeho začatí a bude vyzvaný na vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia
3, 5, 7 zákona č. 528/2008 Z.z. 25. Sťažovateľ bude mať k dispozícii opravné prostriedky v rámci správneho konania a tým mu bude poskytnutá možnosť brániť sa voči konzekvenciám vyplývajúcich zo skutočností uvedených v správe o zistenej nezrovnalosti. Žalovaný 2) upozornil na skutočnosť, že v rámci priebehu správneho konania môže taktiež dôjsť k tomu, že sa nepotvrdia zistenia uvedené v Správach a Žiadostiach, resp. bude vyvodený iný dôsledok. Správy a Žiadosti iba deklarujú zistený stav v rámci kontroly verejného obstarávania s odporúčaním ďalšieho postupu, a preto nespĺňajú požiadavku materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre „výrok rozhodnutia“. Žalovaný 2) zdôrazňuje, že Sťažovateľ bude zároveň môcť riadne využiť všetky dostupné opravné prostriedky po vydaní rozhodnutia
3, 5, 7 zákona č. 528/2008 Z.z. Iba v prípade, ak by Sťažovateľ dobrovoľne nevrátil vratný finančný príspevok na základe výzvy
1 resp. 4 zákona č. 528/2008 Z.z. a Zmluvy, nasledovala by rozhodovacia činnosť v oblasti verejnej správy
3, resp. ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z. V súvislosti v týmto tvrdením žalovaný 2) poukázal na konanie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/41/
1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. SSP. 27. Ako uviedol žalovaný 2) krajský súd sa vo svojom uznesení riadne vysporiadal s predmetnou otázkou, posúdil napadnuté Správy s Žiadosti ako výzvu na dobrovoľné vrátenie časti príspevku, ktorá nemá za následok založenie, zmenu alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinnosti sťažovateľa. Žalovaný 2) zdôraznil, že na to, aby vzniknutá nezrovnalosť mohla byť vymáhaná, nevyhnutne musí byť prijímateľovi zaslaná výzva na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti. V prípade, ak by takáto výzva nebola zaslaná, nebolo by možné vymáhať predmetnú nezrovnalosť
postupu uvedeného v § 27a zákona o pomoci a podpore. Žalovaný 2) mal za to, že napadnutím Správ a Žiadosti sa sťažovateľ snaží umelo predlžovať procesné lehoty, v ktorých je povinný uhradiť predmetnú nezrovnalosť a odďaľuje riadne začatie správneho konania, v ktorom by bolo náležite prejednané konanie sťažovateľa, ktorým porušil pravidlá a postupy verejného obstarávania. Je teda zrejmé, že napadnuté Správy a Žiadosti nie je možné preskúmavať v správnom súdnictve. 28. Žalovaný 2) v danej súvislosti dodal, že nie je oprávnený rozhodovať v správnom konaní
528/2008 Z.z., čo preukazuje aj splnomocnenie žalovaného 2 ako sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na plnenie úloh Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako riadiaceho orgánu pre Operačný program Výskum a vývoj v znení jeho dodatkov (ďalej len „splnomocnenie“).
článku 3 ods. 12 splnomocnenia žalovaný 2) plní všetky úlohy v zmysle zákona č. 528/2008 Z.z., pokiaľ si riadiaci orgán nevymedzil niektoré úlohy len do svojej pôsobnosti (v tomto splnomocnení alebo v inom právnom úkone riadiaceho orgánu v písomnej forme). Nakoľko žalovaný 1) ako riadiaci orgán vydal Príkaz ministra č. 81/2015, ktorým sa zriaďuje Osobitná komisia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre správne konanie v oblasti pomoci a podpory poskytovanej z Európskeho spoločenstva a vydáva Rokovací poriadok Osobitnej komisie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, týmto jednoznačne vymedzil rozhodovanie v správnom konaní
3 a 5 zákona č. 528/2008 Z.z. len do svojej kompetencie. Žalovaný 2) na základe uvedeného teda nie je oprávnený rozhodovať o uložení povinnosti sťažovateľovi na vrátenie finančných prostriedkov. 29. K následku (povinnosť zaplatiť 1,5 násobok korekcie) žalovaný 2) uvádza, že bude možné preskúmať až potom ako nastane, teda keď riadiaci orgán vydá rozhodnutie
5 zákona č. 528/2008 Z.z. Až v tomto štádiu riešenia nezrovnalosti totiž dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu, teda k uloženiu povinnosti, ktorú žalobca doposiaľ nemá...“ V prípade, ak sťažovateľ napáda skutočnosť, že v prípadnom správnom konaní mu za určitých skutočností môže byť uložená povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, predmetná skutočnosť nemôže byť predmetom tohto konania, nakoľko Správami ani Žiadosťami mu nielenže nebola uložená povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ale ani nebolo zasiahnuté do jeho práv a právom chránených povinností, nakoľko mu nebola uložená žiadna povinnosť. Povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve môže uložiť iba Žalovaný 1) vydaním rozhodnutia
5 zákona č. 528/2008 Z.z., a teda až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané (z hľadiska zásahu do práv Sťažovateľa). Žalovaný 2) žiadnym spôsobom neuložil Sťažovateľovi povinnosť vrátiť sumu uvedenú v Správach a Žiadostiach a postupoval iba v zmysle postupu uvedeného v zákone č. 528/2008 Z.z. V prípade vzniku nezrovnalosti z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania prijímateľom resp. Sťažovateľom Žalovaný 2) ani nemá možnosť postupovať iným postupom, ako vystaviť Správy a Žiadosti, aby bolo možné tieto nezrovnalosť uplatniť a následne vymáhať na základe rozhodnutí, vydaných
5 zákona č. 528/2008 Z.z.
žalovaného 2) z odlišného skutkového a právneho stavu, a preto ho nie je možné v prejednávanom prípade aplikovať. Nepreskúmateľnosť Správ a Žiadosti v rámci správneho súdnictva konštatoval i Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, v ktorom je uvedené, že predmetnú správu je možné považovať za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona. 31. Odvolajúc sa na princíp právnej istoty žalovaný 2) poukázal na § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z.,
ktorého rozhodnutia vydané v konaní
druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom, na čo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesení sp. zn. 4Sžf/56/2015 z
1 písm. g) SSP. V. 34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a ods. 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania
SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37.
2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 38.
1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39.
SSP správne súdy nepreskúmavajú
18 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore rozhodnutia vydané v konaní
tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.
zákona č. 528/2008 Z.z.), pričom postoj súdu k tejto otázke nebol úplne jednoznačný, keďže sa vyskytlo i rozhodnutie podporujúce názor sťažovateľa o prípustnosti súdneho preskúmania takýchto správnych aktov (napr. sp. zn. 5Sžf/26/2014 zo dňa 28.04.2016). Treba však povedať, že ide o rozhodnutie ojedinelé, ktoré je skôr výnimkou z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu. V aktuálnej rozhodovacej činnosti tohto súdu sa nevyskytujú názory, ktoré by sa nezhodovali s právnymi závermi vyslovenými k tejto otázke napr. v uznesení zo dňa 8. júna 2016 sp. zn. 4Sžf/56/2015 v obdobnej veci: „V prejednávanej veci uzatvoril žalobca zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, a to
1 zákona o pomoci a podpore. Na základe uvedenej zmluvy boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky na účel uvedený v predmetnej zmluve na základe uskutočneného verejného obstarávania. Následne ministerstvo životného prostredia vykonalo administratívnu kontrolu verejného obstarávania, ktoré sa vykonalo na v nadväznosti na uzatvorenú zmluvu, a to v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o pomoci a podpore. V priebehu kontroly boli zistené určité nezrovnalosti, ktoré boli žalobcovi oznámené formou Správy o zistenej nezrovnalosti, tak ako to ustanovuje zákon o pomoci a podpore vo svojej druhej časti. Predmetnú správu je možné považovať
názoru senátu najvyššieho súdu za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a citovaného zákona. „......Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov z fondov Európskej únie patrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Odvolací súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať
čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“
druhej časti zákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v sume celkom 516.080,74 € s poukazom na porušenie podmienok Zmluvy o NFP, ktoré mali byť zistené opätovnou administratívnou kontrolou verejného obstarávateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní
druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie § 7 písm. h) SSP. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že Správa a Žiadosť ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere kasačný súd poukazuje na opakované vyjadrenia žalovaného 1) a žalovaného 2) o predčasnom podaní žaloby v čase vypracovania a odoslania Správy a Žiadosti, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov
5 zákona o pomoci a podpore. Povinnosť sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe takého právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa, a až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Vychádzajúc z predmetných citovaných ustanovení má kasačný súd za to, že predmetné Správy a Žiadosti je možné považovať za podkladové rozhodnutia, ktoré majú predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona o pomoci a podpore. 45. Kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa jedná o konanie
druhej časti zákona o pomoci a podpore, keďže predmetom preskúmavanej veci je eventuálne vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov za nedostatky v rámci verejného obstarávania „Rozvoj informačno-komunikačných technológií na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave“ a zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti žalobca nevráti poskytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný 1) v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom, a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný 1) vydaním rozhodnutia a až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané, či nezasiahlo do práv sťažovateľa. Uvedený záver je podporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 4Sžf/56/2015 z 8. júna 2016, sp. zn. 4Sžfk/1/2018 z 11. septembra 2018, sp. zn. 10Sžk/10/2017 z 24. januára 2018). Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Sžf/87/2015 zo 14. februára 2017 konštatoval, že „Najvyšší súd musel vyhodnotiť napadnutý úradný list ako správny akt, ktorý nie je možné v zmysle § 248 písm. a) OSP podrobiť súdnej právomoci v správnom súdnictve. Nakoľko pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých
zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, je možné sa zhodnúť s názorom žalovaného, že išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t. j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t. j. iba tvrdených) skutočností. Najvyšší súd zdôrazňuje, že na aktuálnosti uvedených záverov nič nemení ani skutočnosť, že boli vyslovené v procesnom prostredí zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený v časti týkajúcej sa správneho súdnictva Správnym súdnym poriadkom. Ten totiž rovnako stanovuje neprípustnosť súdneho preskúmania rozhodnutí predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania (§ 7 ods. 1 písm. e/ SSP)“.
49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky
1 SSP), a zároveň ich nepriznal ani žalovaným, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.