Obsah (6)

§ 11§ 419§ 420§ 421§ 432§ 428

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/74/2017 Identifikačné číslo spisu: 5815200336 Dátum vydania rozhodnutia: 29.05.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 11Občianskeho zákonníka zakladalo nárok domáhať sa ochrany osobnosti.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že výroky žalovaného nadväzujúce na vyhlásenie žalobkyne vychádzali z objektívne existujúceho stavu financií, nešlo o výroky klamlivé alebo pravdu skresľujúce, prípadne dehonestujúce, a preto ich nemožno hodnotiť ako (protiprávny) zásah do osobnostných práv žalobkyne. Výrok o trovách konania odôvodnil § 151 ods. 3 O.s.p.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z
2. júna 2016 sp. zn. 7 Co 72/2016 pripustil späťvzatie žalobného návrhu v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 30 000 Eur, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil a v ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré bolo urobené v čase po vyhlásení rozhodnutia súdom prvej inštancie pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu o zaplatenie nemajetkovej ujmy v rozsahu 30 000 Eur, zrušil, v tejto časti pripustil späťvzatie žalobného návrhu a konanie zastavil. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňou označené konanie žalovaného nebolo neoprávneným zásahom do jej práva na ochranu osobnosti, a preto by bolo nehospodárne a nedôvodné vykonávanie dokazovania na preukázanie vplyvu tohto zásahu do dôstojnosti alebo vážnosti žalobkyne. Odvolací súd nepovažoval sa dôvodné odvolacie námietky žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie, že vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a že nedostatočne zistil skutkový stav veci. Mal za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal skúmaním všetkých podstatných okolností, za ktorých došlo k vyjadreniam žalovaného, ako aj preskúmaním pravdivosti ich obsahu. Uviedol, že vyhlásenie žalobkyne na ustanovujúcej schôdzi nového obecného zastupiteľstva o tom, že necháva nastupujúcemu starostovi (žalovanému) financie vo výške 217 000 Eur, nemožno vytrhnúť z kontextu a vykladať ho osobitne bez ostatných vo vete použitých výrazov a v kontexte aj ostatnej situácie, keď v tom čase nedisponovala obec voľne použiteľnými financiami a časť finančných prostriedkov mala byť obci poskytnutá podmienene až po splnení kritérií ako transfer, ale nie dotácia (príspevok), a to formou refundácie už obcou vyplatených schválených prostriedkov. Dôvodil, že ak súd prvej inštancie vyjadrenia žalovaného kvalifikoval ako kritiku, jeho závery sú súladné aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva. V tejto súvislosti poukázal na to, že kritika verejne činných osôb, ak slúži na informovanie verejnosti o ich činnosti, je všeobecne prístupná. Každá osoba, ktorá sa rozhodne vstúpiť do verejného života, musí počítať s verejnou kontrolou svojich výrokov a skutkov, pričom zákonná ochrana je daná, ak sú prejavy zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo, keďže súd prvej inštancie zistil, že vyjadrenia žalovaného vychádzali z pravdivých údajov a nechýbal im vecný základ.
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v časti jeho potvrdzujúceho výroku podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia. Dovolanie podala z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [§ 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)]. Nesúhlasila s právnymi závermi súdov nižších inštancií, ktoré v danom spore na základe hodnotenia vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu dospeli k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka. Naďalej namietala nepravdivosť tvrdení žalovaného uvedených vo vysielaní spravodajskej televízie TA3 a v článku periodika MY Oravské noviny, ktoré podľa žalobkyne negatívne a neoprávnene zasiahli do jej osobnostných práv. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) z
4. februára 2003 sp. zn. 28 Cdo 2099/2002 a rozhodnutie NS ČR z
5. novembra 2004 sp. zn. 30 Cdo 923/
6. Žalobkyňa taktiež nepovažovala dotknuté vyjadrenia žalovaného za oprávnenú kritiku, pretože v danom prípade mali byť jeho tvrdenia, resp. polemické názory nepravdivé a zavádzajúce. Takáto neoprávnená kritika mala podľa nej difamačný charakter a v žiadnom prípade ju nemožno označiť za kritiku vecnú, konkrétnu a primeranú. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS ČR z
7. júla 2005 sp. zn. 30 Cdo 2573/2004 a rozhodnutie NS ČR z
8. septembra 2000 sp. zn. 30 Cdo 964/
9. Vo vzťahu k jej vyjadreniu „pre rozvoj obci nechávam nastupujúcemu starostovi financie vo výške 217 000 eur, t.j. 6,5 milióna slovenských korún“ namietala tendenčný výklad slova „nechať“ zo strany súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení jeho rozhodnutia, ktorý považovala za príliš reštriktívny a účelový. Argumentovala, že nie je možné bez relevantných dôvodov a logiky v konkrétnom prípade vylúčiť možnosť, aby boli pod pojem „nechať financie“ v širšom kontexte subsumované aj oprávnené nároky obce v podobe finančných pohľadávok alebo finančných nárokov, ktoré budú plnené až v budúcnosti.
10. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania.
11. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch. 7.

§ 419C.s.p.

je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 C.s.p. 8.

§ 420C.s.p.

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9.

§ 421ods.

1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). 11. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. 12. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie. 13. Dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C.s.p.) žalobkyňa napáda výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým (v ostatnej časti) potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie, teda rozhodnutie vo veci samej. 14. Žalobkyňa podala dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobkyňa v dovolaní síce tento dovolací dôvod uplatnila, ale nevymedzila ho spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C.s.p. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu

§ 432ods.

2 C.s.p. nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 C.s.p. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ C.s.p.). 15. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 C.s.p., musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná

§ 421ods.

1 C.s.p. musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). 16. Žalobkyňa v dovolaní uviedla, že ho podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.), dovolací súd ale ani výkladom nezistil, akú právnu otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne. Vychádzajúc z obsahu dovolania žalobkyňa v skutočnosti vyčítala odvolaciemu súdu nesprávne zistenie skutkového stavu veci a nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov. V dovolaní vyjadrila nesúhlas s právnymi závermi odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie, že v danej veci nedošlo zo strany žalovaného k neoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv chránených § 11 Občianskeho zákonníka. Naďalej tvrdila, že označené výroky žalovaného sú nepravdivé, jeho kritika nespĺňa požiadavky na kritiku oprávnenú a že súdy si neprípustne vyložili pojem „nechať financie“. Uvedené odôvodnenie dovolania podaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a samotná polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu však významovo nezodpovedajú požiadavkám pre vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu

§ 432ods.

2 C.s.p. 17. S poukazom na uvedené dovolací súd uzatvára, že žalobkyňa podala dovolanie, ktoré má náležitosti

§ 428C.s.p.

(nie je preto daný dôvod pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm. d/ C.s.p.), v jej dovolaní ale absentuje iná zákonom požadovaná náležitosť - dovolací dôvod

§ 421ods.

1 C.s.p. v ňom nie je vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 C.s.p. Dovolací súd preto dovolanie žalobkyne odmietol podľa § 447 písm. f/ C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

1. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.